{"guid": "ussr:5486dc14-50a0-4d32-84a0-3912417a1ddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 168/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2022 z 26. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. mája 2022, sp. zn. III. ÚS 168/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5486dc14-50a0-4d32-84a0-3912417a1ddb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.168.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 168/2022-52\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Filipkovou, Sládkovičova 26,\nBanská Bystrica, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/318/2017\nz 29. januára 2017 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/60/2020\nz 29. júla 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. decembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozhodnutiami všeobecných\nsúdov v civilnom spore, ktoré žiada zrušiť s tým, že vec sa vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Sťažovateľ sa ako žalobca žalobou z marca 2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia\n2 917,07 eur. Tvrdil, že so žalovaným boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu\ns hospodárskou budovou a s pozemkami, ktoré v roku 2011 predali za 82 985 eur, pričom\non v rokoch 1985 až 2008 tieto nehnuteľnosti užíval a do stavieb vynaložil investície na údržbu\na opravu, o ktorých nebol dohodnutý so žalovaným, ktorý sa na nich finančne nepodieľal, keďže\nnehnuteľnosti neužíval. Znaleckým posudkom z roku 2011, ktorý bol vypracovaný na základe\npožiadavky tretej osoby pre účely uzavretia záložnej zmluvy, bola hodnota nehnuteľností určená\nna 88 900 eur. V súvislosti s uplatnením si svojho nároku si sťažovateľ dal vypracovať znalecký\n\nposudok, ktorý vychádzal z posudku z roku 2011 a zo súpisu investícií, ktoré mal sťažovateľ\nvynaložiť na stavby. Znalec posudok spracoval tak, že investície sťažovateľa zapracoval\ndo ohodnotenia stavieb z posudku z roku 2011 a dospel k záveru, že hodnota nehnuteľností\npo zohľadnení týchto investícií k 26. júnu 2011 nebola 88 900 eur, ale 96 400 eur. Znalec následne\nzohľadnil to, že kúpna cena v roku 2011 nebola 88 900 eur, ale len 82 985 eur, a preto zhodnotenie\nnehnuteľností nepredstavuje 7 500 eur, ale len 7 000,98 eur, z čoho na spoluvlastnícky podiel\nžalovaného 5/12 pripadá 2 917,07 eur.\n3. Okresný súd žalobu zamietol, čo odôvodnil tak, že vo veci nejde o spor o náhradu nevyhnutných\nnákladov ani o náhradu bežných nákladov, ale o zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu,\nno sťažovateľ zvolil nesprávnu metodiku výpočtu zhodnotenia. Okresný súd uviedol, že v roku\n2011 bola znaleckým posudkom stanovená hodnota nehnuteľností vrátane hodnoty investícií\nsťažovateľa a sťažovateľ následne k takejto hodnote novým znaleckým posudkom z roku 2013\ndruhýkrát pripočítal jeho investície. Takýto postup okresný súd považoval za nesprávny.\n4. Sťažovateľ k tomuto odôvodneniu okresného súdu v odvolaní uviedol, že okresný súd\nnedostatočne vyhodnotil posudok z roku 2013, a to zjednodušenou úvahou o tom, že k hodnote\nzistenej posudkom z roku 2011 boli posudkom z roku 2013 pripočítané jeho investície,\nno opomenul, že v posudku z roku 2013 bolo uvedené, že nebyť investícií sťažovateľa, bola\nby hodnota predávaných nehnuteľností nižšia o 7 000,98 eur. Na odvolanie sťažovateľa\nbol rozsudok okresného súdu ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom krajského súdu\npotvrdený. Podľa krajského súdu mal sťažovateľ v konaní preukázať rozdiel medzi hodnotou\nnehnuteľností v čase pred investíciami a ich hodnotu pri ich predaji v roku 2011. Podľa krajského\nsúdu posudok z roku 2013 však toto zhodnotenie nevyčísľuje.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Vady zmätočnosti podľa sťažovateľa\nspočívali v postupe okresného súdu vrátane nesprávneho hodnotenia dôkazov, neumožnenia\nmu vyjadriť sa k obsahu listiny oboznámenej až bezprostredne pred rozhodnutím\na v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, v rámci ktorého nedošlo\nk vysporiadaniu sa s jeho podstatnými námietkami, týkajúcimi sa predovšetkým tých listinných\ndôkazov, ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú opodstatnenosť uplatneného nároku.\nNajvyšší súd dovolanie sťažovateľa ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením odmietol.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že žalovaná suma nepresahuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy, a preto v zmysle § 422 ods. 1 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm.\na) CSP nie je dovolanie prípustné. K dôvodom dovolania podľa § 420 písm. f) CSP uviedol,\nže rozsudok krajského súdu nemá vadu zmätočnosti iba z toho dôvodu, že krajský súd nevykonal\nvšetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania je vecou súdu,\na nie strán sporu, a pokiaľ súd vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno\nto považovať za procesnú vadu konania. Rovnako ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov\nnie je považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania.\nIII.\n6. Sťažovateľ namieta, že krajský súd sa vôbec nevyjadril k jeho námietkam, keď v posudku z roku\n2011 je uvedené, že na rodinnom dome boli vykonané investície. Zastáva názor, že výpočet\n\n2\n\nrozdielu medzi cenou spoluvlastníckeho podielu pred investíciou a po jej vynaložení v posudku\nz roku 2013 je správny a okresný i krajský súd sa vôbec nezaoberali ďalšou časťou posudku,\nkde znalec stanovil hodnotu rozdielu zhodnotenia podielu žalovaného po zohľadnení skutočnej\nkúpnej ceny. Podľa sťažovateľa je postup všeobecných súdov poznačený logickým omylom.\nSťažovateľ zastáva taktiež názor, že najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil\nna všeobecnú argumentáciu, väčšinu sťažovateľom namietaných skutočností vôbec nevyhodnotil\na považuje ho za reštriktívne a takisto porušujúce jeho práva. Sťažovateľ argumentuje,\nže všeobecné súdy nevyhodnotili dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci samej relevantné\na spôsobilé priniesť pre rozhodovanie súdu podstatné skutočnosti. Konštatovania najvyššieho súdu\npovažuje za nedostatočné, nesprávne a majúce prvky arbitrárnosti.\n7. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa o porušení\njeho práv, pretože odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti. Krajský súd\npovažoval rozhodnutie okresného súdu za správne, preto nedoplnil dokazovanie, keďže sťažovateľ\nv odvolaní neuviedol žiadne novoty. Krajský súd uviedol, že sa stotožnil s okresným súdom,\nže v znaleckom posudku z roku 2013 boli nesprávne opätovne pričítané investície.\n8. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že v uznesení dostatočne vysvetlil,\nprečo sťažovateľom namietané pochybenia neboli porušením jeho práva na spravodlivý proces,\nktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a prečo bolo neprípustné dovolanie\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. Sťažovateľom v spore na všeobecných súdoch žalovaný ako zúčastnená osoba k ústavnej\nsťažnosti uviedol, že okresný súd rozhodol správne a s týmto rozhodnutím sa stotožnil nielen\nkrajský súd, ale aj najvyšší súd. Z pohľadu žalovaného sťažovateľ opakovane uvádza tú istú\nargumentáciu, ku ktorej sa už vyjadrili všeobecné súdy. K samotným znaleckým posudkom\na výpočtu investícii uviedol, že všetky investície sťažovateľa realizované v rokoch 1985 až 2008\nuž boli zahrnuté v hodnote nehnuteľností v znaleckom posudku z roku 2011.\nIV.\n10. Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto\nzákony nevyložili spôsobom, ktorý je svojvoľný alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia\nalebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08). Ústavný súd\nza protiústavné považuje tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej\nalebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (I. ÚS 301/06).\nRovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní\nriadil, by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 88/07). Z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať\nza svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené\ndôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu, dôsledkom čoho\ndošlo k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy a Ofitserov proti Rusku\nz 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).\n11. Podstata zamietnutia žaloby sťažovateľa okresným súdom s následným potvrdením tohto\nrozhodnutia ústavnou sťažnosťou namietaným rozhodnutím krajského súdu spočíva vo formulácii\nhmotnoprávneho východiska o tom, ako sa určuje nárok zo zhodnotenia už zhotovenej stavby\n\n3\n\nnáslednými stavebnými investíciami jedného zo spoluvlastníkov. Z rozhodnutí okresného\na krajského súdu v ich vzájomnej súvislosti vyplýva sťažovateľom nespochybnené hmotnoprávne\nvýchodisko o tom, že výška nároku sa určuje rozdielom medzi hodnotou stavby pri zohľadnení\ninvestícií na strane jednej a hodnotnou stavby v stave, ak by investície neboli vynaložené. Z toho\nplynie rovnako sťažovateľom nespochybnená procesnoprávna požiadavka vzťahujúca\nsa na povinnosť tvrdiť a dokazovať rozhodné skutočnosti, keď osoba domáhajúca sa nároku musí\ntvrdiť a preukazovať konkrétnu hodnotu stavby v stave po vynaložení investícií a v stave,\nak by takéto investície neboli vynaložené.\n12. Sťažovateľ bol toho názoru, že si túto procesnú povinnosť splnil, keď predložil na jeho podnet\nvypracovaný znalecký posudok z roku 2013, ktorý prevzal údaj o hodnote nehnuteľností z iného\nznaleckého posudku z roku 2011, ktorý bol vypracovaný pre tretiu osobu na iné účely. Sťažovateľ\nvo svojej argumentácii nadväzoval na znalecký posudok, no nielen on, ale ani autor znaleckého\nposudku z roku 2013 sa vôbec nevysporiadali s tým, že ohodnotenie stavieb z roku 2011\nvychádzalo z ich stavu v čase, keď už všetky investície sťažovateľa boli na stavby vynaložené.\nOkresný súd tento nedostatok vyhodnotil ako voľbu nesprávnej metodiky výpočtu zhodnotenia.\nK tomu krajský súd dodal, že sťažovateľ mal preukázať rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností\nv čase pred investíciami a ich hodnoty pri ich predaji v roku 2011.\n13. Takýto záver rozhodnutí okresného a krajského súdu nemožno považovať za zjavne nesprávny,\nkeďže oba posudky stavby ohodnocovali v stave po vynaložení investícií. Už znalecký posudok\nz roku 2011 smeroval k zisteniu hodnoty nehnuteľností v stave po vynaložení investícií. Z toho\npreto možno rozumne dospieť k záveru, že ohodnotenie nehnuteľností zodpovedalo stavu\naj s investíciami sťažovateľa. Následné ohodnotenie v posudku sťažovateľa z roku 2013 bolo\nvýsledkom ekonomicky celkom nelogickej úvahy, keď do ohodnotenia z roku 2011 bolo zasiahnuté\nznalcom, a ani sťažovateľom bližšie nezdôvodneným započítaním investícií, čo viedlo k navýšeniu\nhodnoty nehnuteľnosti v ich rovnakom stave, teda po zohľadnení investícií sťažovateľa\nz 88 900 eur v znaleckom posudku z roku 2011 na 96 400 eur v znaleckom posudku z roku 2013.\nSprávny prístup by však mal byť nevyhnutné opačný, teda sťažovateľ, ktorý vychádzal\nzo správnosti ohodnotenia z roku 2011, mal tvrdiť a preukázať, že ak by nebolo jeho investícií,\ntak by hodnota nehnuteľností v roku 2011 nebola vyššia, ale nižšia ako v roku 2011 určených\n88 900 eur. Rozhodujúci argument okresného a krajského súdu preto vychádzal z toho,\nže sťažovateľ netvrdil a ani nepreukázal hodnotu stavieb v stave bez jeho investícií tak, aby bolo\nmožné určiť rozdiel medzi oboma hodnotami. Takýto prístup k tvrdeniam sťažovateľa, ktoré boli\nnaviazané na zjavne nelogický prístup v ňom predloženom znaleckom posudku, však nemožno\npovažovať za svojvoľný alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly\nči už v otázke skutkovej alebo v otázke právneho posúdenia. Omyl nebol obsiahnutý v hodnotení\nsúdu, ale v znaleckom posudku predloženom sťažovateľom a v naň naviazaných skutkových\ntvrdeniach sťažovateľa, v ktorých nebol obsiahnutý údaj o tom, aká by bola hodnota podielu\nžalovaného, ak by nebolo investícií sťažovateľa.\n14. V tejto súvislosti neobstoja ani námietky sťažovateľa k tomu, že krajský súd nevykonal ním\nnavrhované dôkazy. Ak by všeobecný súd nevykonal dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento\nby mal preukazovať rozhodnú skutkovú okolnosť, znamenalo by to porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 168/2019). V okolnostiach posudzovanej veci\nvšak o takýto prípad nejde. Krajský súd jasne a zrozumiteľne uviedol, čo bolo dôvodom zamietnutia\n\n4\n\nžaloby sťažovateľa. Popritom uviedol rozhodujúcu úvahu, ktorá viedla k zamietnutiu žaloby a ktorá\nvychádzala zo sťažovateľom predloženého znaleckého posudku. Sťažovateľ napokon namietol\nnedostatočné zdôvodnenie rozsudku krajského súdu. K tomu možno zopakovať, že z odôvodnení\nrozsudkov okresného a krajského súdu vyplýva jasná a zrozumiteľná úvaha o tom, čo bolo\ndôvodom zamietnutia žaloby. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu spĺňa kritériá kladené naň\nzákladným právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivé súdne konanie.\n15. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, z hľadiska ústavného posúdenia treba\nrešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať\nsi prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať\nsi koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu,\nže táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska\nje podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale aby bola čo najustálenejšia,\na teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie\nzákladného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana\nposkytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných\nustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n16. Podstatou dovolania sťažovateľa bola námietka vady zmätočnosti spočívajúca v nesprávnom\npostupe okresného súdu vrátane nesprávneho hodnotenia dôkazov, v nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia krajského súdu a tiež to, že rozhodnutie krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení. Z obsahu namietaného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa jednotlivo\nvyjadril ku obom dovolacím dôvodom a v podstatnom vysvetlil a odôvodnil, prečo dovolanie podľa\n§ 420 písm. f) CSP, rovnako ani podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné. Uznesenie\nnajvyššieho súdu obsahuje dostatok dôvodov, z ktorých nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie\nje svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Argumentácia sťažovateľa, ktorú uplatnil v ústavnej\nsťažnosti a ktorá je v zásade pokračovaním jeho argumentácie, ktorú uviedol či už v odvolaní\nalebo v dovolaní, nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov uznesenia najvyššieho\nsúdu. Tak ako v konaní o ústavnej sťažnosti na základe rovnakých argumentov sťažovateľa nebolo\nzistené porušenie jeho základných práv rozsudkom krajského súdu, nebol dôvod na to, aby najvyšší\nsúd dospel k záveru, že dovolanie sťažovateľa je prípustné z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP.\nArgumentácia najvyššieho súdu je dostatočná, jasná a zrozumiteľná, pričom je založená\nna právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone.\n17. Nemožno dospieť k záveru, že by či už rozhodnutím krajského alebo najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nalebo obsahovo zhodného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavná\nsťažnosť proti obom rozhodnutiam všeobecných súdov je nedôvodná, a preto jej nebolo vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoluvlastníctvo-podielové", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "nehnuteľnosť-cena nehnuteľností", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "spoluvlastníctvo-podielové", "nehnuteľnosť-cena nehnuteľností"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "6788b6dd-3e9c-4bd3-ab2b-84f79db31791:edbe735f-80c6-4dc1-8c8d-d8a42c6b7ec4", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/318/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/318/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6788b6dd-3e9c-4bd3-ab2b-84f79db31791:edbe735f-80c6-4dc1-8c8d-d8a42c6b7ec4"}], "citovane_v": []}