{"guid": "ussr:5edfbe6b-8f9d-4916-88d7-88b04c2ab8e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 158/2022 z 10. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2022, sp. zn. III. ÚS 158/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.158.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2022-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie", "nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5edfbe6b-8f9d-4916-88d7-88b04c2ab8e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.158.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.158.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.158.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 158/2022-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Hicom,\nP. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 37Ek/675/2020 z 26. mája 2020, uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 37Ek/675/2020 z 25. novembra 2020, uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 60Ek/700/2020 z 29. mája 2020, uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 60Ek/700/2020 z 30. decembra 2020, uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 24Ek/675/2020 z 15. júna 2020 a uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 34Ek/675/2020 z 21. decembra 2020 takto\n\nrozhodol:\n1. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 209/2021, Rvp 480/2021\na sp. zn. Rvp 499/2021 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené\npod sp. zn. Rvp 209/2021.\n2. Výrok o spojení vecí n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia\nÚstavným súdom Slovenskej republiky.\n3. Ústavné sťažnosti o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci\n1. Sťažovateľka po neúspešných exekúciách, ktoré boli ukončené podľa zákona č. 233/2019 Z. z.\no ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 233/2019 Z. z.“) podala návrhy na opätovné exekúcie. Sťažovateľka navrhla,\naby sa v nových exekúciách vymohli aj jej náklady, ktoré jej vznikli pri predchádzajúcich\nexekúciách. Tieto náklady však v rámci nových exekúcií exekučné súdy neuznali. Dôvodom nebolo\n\nspochybnenie existencie týchto nákladov, ale že neboli priznané súdnym rozhodnutím v prospech\nsťažovateľky, a teda sa na ne neviaže exekučný titul. Za takýto titul súdy neuznali rozhodnutia\nzo starých exekúcií, ktorými boli priznané trovy pre zmenu súdnym exekútorom proti sťažovateľke,\nktorá ich napriek statusu oprávnenej musela uhradiť.\n2. Sťažovateľka sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 1. februára 2021,\n5. marca 2021 a 8. marca 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1, na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3, práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) napadnutými uzneseniami\nokresného súdu v exekučnom konaní. Tiež navrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a priznať náhradu\ntrov konania.\n3. Ústavný súd vzhľadom na viaceré aspekty, ktoré dopadajú na všetky tri veci, považoval\nza významné v záujme hospodárnosti, aby boli všetky ústavné sťažnosti spojené na spoločné\nkonanie, čo umožní ich vybavenie jedným rozhodnutím. Podľa § 62 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“ alebo „ZoÚS“) možno na túto procesnú\nsituáciu použiť § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého konania, ktoré spolu\nskutkovo súvisia, možno v záujme hospodárnosti spojiť. V záujme plynulosti konania\nbolo rozhodnuté podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že výrok uznesenia o spojení vecí\nna spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia,\nčo umožňuje bezprostredné predbežné prerokovanie v rámci jedného konania.\nI.1. K ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 209/2021:\n4. V uvedenej veci išlo pôvodne o súdnu exekúciu oprávneného\n(právnym\nnástupcom sťažovateľka), proti povinnému\nna Okresnom súde\nBánovce nad Bebravou sp. zn. 3Er/308/2011 (EX/1720/2011). Exekúcia sa viedla na základe\nprávoplatného a vykonateľného exekučného titulu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 8Cob/127/2009 z 3. marca 2010. Po zastavení tejto exekúcie sťažovateľka podala opätovný\nnávrh podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. zo 7. apríla 2020 a uplatnila si trovy\npredchádzajúcej exekúcie v časti týkajúcej sa 116,12 eur.\n5. O uvedenom návrhu rozhodol okresný súd vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „VSÚ“)\nnapadnutým uznesením č. k. 37Ek/675/2020 z 26. mája 2020, ktorým zamietol návrh sťažovateľky\nna vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 116,12 eur. Okresný\nsúd sťažnosť sťažovateľky napadnutým uznesením č. k. 37Ek/675/2020 z 25. novembra 2020\nzamietol.\n6. Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie okrem iného takto: «Rešpektujúc očakávania\noprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti\nplatná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči\npovinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh\n2\n\nna vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však\nzákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku\n(§ 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd preto nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané\nzámery predkladateľa návrhu zákona uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca\n(poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do ustanovení samotného zákona a rovnako tak exekučný\nsúd nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči povinnému, upovedomenie o zastavení\nstarej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému, iba na základe\ntoho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak by mal zákonodarca taký úmysel,\nbol by ho zahrnul do ustanovení samotného zákona ZoUNEK, čo však neurobil.\nPreto, ak by exekučný súd postupoval v exekučnom konaní vedenom voči povinnému, aj v časti\npaušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu svedčiaceho v prospech\noprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími\nustanoveniami Exekučného poriadku.»\n7. Sudca sa stotožnil s právnym názorom uvedeným v napadnutom uznesení VSÚ a uviedol,\nže „oprávnený totiž nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko\nupovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom súdneho exekútora\nvoči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Oprávnený tak nedisponuje exekučným\ntitulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným\nsúdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu\n(zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti\nz exekučného titulu (z oprávneného na povinného).“.\n\nI.2. K ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 480/2021:\n8. V tejto veci viedol súdnu exekúciu oprávnený\n(právnym nástupcom\nsťažovateľka), proti povinnému\nna Okresnom súde Komárno\nsp. zn. 9Er/796/2011 (EX/2184/2011) na základe rozhodcovského rozsudku č. Rsp V-173/2010\nzo 4. mája 2011 vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory\nv Bratislave. Po zastavení tejto exekúcie sťažovateľka podala nový návrh a okrem iného navrhla\nvymôcť aj jej náklady zo starej exekúcie 42 eur.\n9. O uvedenom návrhu rozhodol VSÚ napadnutým uznesením č. k. 60Ek/700/2020\nz 29. mája 2020, ktorým zamietol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie v časti vymoženia\ntrov exekúcie oprávneného vo výške 42 eur. Okresný súd napadnutým uznesením\nč. k. 60Ek/700/2020 z 30. decembra 2020 sťažnosť sťažovateľky zamietol.\n10. Okresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie, v ktorom uviedol, že „Upovedomenie o zastavení\nstarej exekúcie však nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom\nexekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu\npovinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Úhradou\npaušálnych trov zo strany oprávneného súdnemu exekútorovi nedochádza k prechodu práva\nz exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a nedochádza ani k prechodu uloženej\npovinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného. ZoUNEK v žiadnom ustanovení\nneustanovuje povinnosť inej osoby ako oprávneného platiť trovy starej exekúcie zastavanej\n3\n\nzo zákona súdnemu exekútorovi, ani neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený\nmohol v prípade opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov starej\nexekúcie vo výške 42,- eur ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo možné\nvymáhať od povinného.“. Z uvedených dôvodov okresný súd vyslovil, že sťažovateľka nedisponuje\nexekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov starej exekúcie.\nI.3. K ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 499/2021:\n11. Oprávnený\n(opätovne právnym nástupcom sťažovateľka), viedol\nexekúciu aj proti povinnému\nna Okresnom súde Lučenec sp. zn. 17Er/376/2013\n(EX/760/2013) tentokrát na základe notárskej zápisnice č. NCRls 23543/2012, N 356/2012\nz 26. júna 2012. Aj táto exekúcia bola z obdobných dôvodov ako tzv. „stará exekúcia“\npo jej márnom výkone zastavená. Sťažovateľka postupom podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z.\npodala opätovne návrh na novú exekúciu a uplatnila okrem iného aj náklady tej predchádzajúcej.\n12. O uvedenom návrhu rozhodol VSÚ napadnutým uznesením č. k. 24Ek/675/2020\nz 15. júna 2020, ktorým zamietol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov\nexekúcie oprávneného vo výške 42 eur a v časti vymáhaného nároku v sume 599,53 eur\npodľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku. Okresný súd napadnutým uznesením\nč. k. 24Ek/675/2020 z 21. decembra 2020 sťažnosť sťažovateľky zamietol.\n13. Okresný súd k tomuto uzneseniu uviedol, že pokiaľ nebolo možné za sedem rokov vymôcť\nnárok sťažovateľky, je to dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Právna úprava\n[§ 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“)] upravuje zastavenie exekúcie\npo uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného s tým, že sťažovateľka\nmá možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Avšak náklady,\nktoré s tým sťažovateľke vznikajú, znáša sama, keďže bola vo výsledku s podaním\npredchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešná.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n14. Podľa zosumarizovaných argumentov sťažovateľky sú napadnuté uznesenia „vecné nesprávne,\nzaložené na formalistickom, izolovanom a úplne zjavne nesprávnom výklade práva“, v ktorom\nabsentuje relevantné odôvodnenie. Sťažovateľka dôvodí, že exekučné konania neskončili v súlade\ns jej legitímnymi očakávaniami, ale v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny pravidiel, ktoré v čase\npodania návrhu na vykonanie exekúcie neexistovali. Nemajetnosť povinného môže byť zapríčinená\naj nesprávnou či neúplnou činnosťou súdneho exekútora (prevody majetku, účelové darovania).\nSťažovateľka uviedla, že výklad § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., „ktoré sa vecne týka\niba náhrady trov spojených s podaním nového návrhu“, a nie „náhrady iných trov spojených\ns vymáhaním a uplatnením nároku, je úplne zjavne svojvoľný a doslova absurdný“. Sťažovateľka\ntiež uviedla, že ide o rozhodnutie totožného súdu i rovnakého sudcu o tej istej veci, čím bola\nporušená zásada nezávislosti pri rozhodovaní.\n\n4\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n15. K napadnutým uzneseniam okresného súdu č. k. 37Ek/675/2020 z 26. mája 2020,\nč. k. 60Ek/700/2020 z 29. mája 2020 a č. k. 24Ek/675/2020 z 15. júna 2020 ústavný súd uvádza,\nže z ústavných sťažností a ich príloh je zrejmé, že napadnuté uznesenia okresného súdu vydané\nVSÚ boli predmetom prieskumu sudcu okresného súdu na základe sťažností sťažovateľky.\nPre rozhodnutie ústavného súdu v danej časti je teda podstatné, že napadnuté uznesenia VSÚ\nokresného súdu boli podrobené zákonnému prieskumu zo strany sudcu okresného súdu,\nteda bol v danom prípade dodržaný princíp subsidiarity, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy\na § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n16. Uvedená skutočnosť tak vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnými\nsťažnosťami prezentovaného porušenia uvedených práv sťažovateľky napadnutými uzneseniami\nvydanými VSÚ okresného súdu, a preto ústavný súd v tejto časti ústavné sťažnosti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) ZoÚS pre nedostatok právomoci na ich prerokovanie.\n17. V ostatnej časti ústavný súd konštatuje, že otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu\ndimenziu vtedy, pokiaľ by bol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle\nalebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu)\nči celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nIII. ÚS 47/2013, III. ÚS 457/2014, III. ÚS 609/2014).\n18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve\noprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor\npaušálne trovy uplatňuje.\n19. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. okrem náhrady súdneho poplatku za návrh\npodľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.\n20. Ústavný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, v prvom rade poukazuje\nna niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých exekúcií v kontexte\nnamietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.\n21. Zmyslom a účelom prijatia tohto zákona bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch,\nkde sa v státisícoch exekučných konaniach viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne.\nZákonodarca túto situáciu neriešil novelou EP, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo\nuvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných predpokladov\nsúdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo\nk zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia súdny exekútor\nkonštituuje nárok na tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške.\nVychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že je vo vzťahu k EP úpravou lex specialis,\nktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného\nkonania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s EP osobitným\nspôsobom – na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná\nvýška trov exekútora, ale len zákonom ustanovená paušálna suma. Zároveň upravuje, čo treba\nv tomto prípade a na účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného.\n5\n\nPre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení\nkonania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje\naj „generálna“ právna úprava (§ 203 EP v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení EP\nod 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.).\n22. Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., konštatuje,\nže nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj čo sa týka výslednej sumy.\nProcesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení\nzákladných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry\nz nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis.\nNa základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú\na právne bez významu (obdobne II. ÚS 235/2020).\n23. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť\núvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje\nho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver.\nJedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“\nna konkrétne konanie dopadá, alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne\ntáto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho\nexekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy − administrujú dve\nzákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora\nna náhradu trov a v stanovenej sume. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju\nrozhodovaciu činnosť považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala\nústavne konformného výkladu a aplikácie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú,\npretože súdny exekútor nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov\nzastavenej starej exekúcie a tento si uplatnil v súlade s platným právom.\n24. Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateľky\nsmerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. najmä v časti\núpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípade jej zastavenia,\npričom poukazovala a analyzovala právnu úpravu v okolitých štátoch a citovala viaceré\nrozhodnutia. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť,\npodľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát\nústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto\nprieskum je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy.\n25. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu\npaušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom\ninterpretuje do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Ústavný súd dospel k záveru,\nže sťažnosti sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (práva procesnej povahy)\nnapadnutými uzneseniami okresného súdu, sú zjavne neopodstatnené. Vzhľadom na to, že ústavný\nsúd odmietol porušenie označených práv, nemohol dospieť k záveru o porušení práva podľa čl. 47\nods. 3 ústavy napadnutými uzneseniami okresného súdu.\n\n6\n\n26. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a analogického práva na ochranu\nvlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami. Ide o práva\nhmotnoprávnej povahy. Sťažovateľka ich porušenie argumentačne odvíjala od namietaného\nporušenia jej práv procesnej povahy. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľky, nevyhnutným\npredpokladom porušenia jej hmotných práv by bol záver o tom, že došlo k porušeniu jej procesných\npráv (namietaná neodôvodnenosť napadnutého uznesenia). Keďže ústavný súd vylúčil možnosť\nporušenia označených procesných práv sťažovateľky napadnutými uzneseniami okresného súdu,\nrovnako dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavných sťažností v časti, v ktorých\nsťažovateľka namietala porušenie svojich označených hmotných práv.\n27. V súvislosti s úvahou sťažovateľky, že sťažovateľka procesne nezavinila zastavenie starej\nexekúcie, ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, vychádzajúc z informácií obsiahnutých\nv sťažnostiach a ich prílohách, že samotný fakt, že pôvodný oprávnený sa rozhodol tieto\npohľadávky nevymáhať od povinného a radšej ich zmluvne previedol na sťažovateľku, indikuje,\nže sťažovateľka disponovala informáciami o ich sťaženej vymáhateľnosti vzhľadom na finančnú\nsituáciu povinných. Sťažovateľka pri odplatnom prevode týchto pohľadávok si musela byť vedomá\nrizika, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok je neistá. Napriek tomu išla do podnikateľského rizika\na podala návrhy na súdne vymoženie týchto pohľadávok, resp. nastúpila do procesného postavenia\noprávneného v prebiehajúcich exekučných konaniach iniciovaných pôvodným oprávneným.\nPredmetná exekúcia bola dlhodobo vykonávaná bez úspechu, preto existuje dôvodná pochybnosť\no tom, že sťažovateľka postupovala pri zachovaní primeranej opatrnosti, tak ako to v sťažnosti\ntvrdila. Aj v režime podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase podania návrhu pôvodného\noprávneného na vykonanie exekúcie, existovala „hrozba“ znášania trov pri nemajetnosti povinného,\ndokonca v sume skutočných trov súdneho exekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel\nk záveru, že potenciálny negatívny dopad na majetkové práva sťažovateľky ako oprávnenej nesúvisí\ns aplikáciou zákona č. 233/2019 Z. z. a napadnutými uzneseniami okresného súdu,\nale skôr s rozhodnutím sťažovateľky znášať podnikateľské riziko spojené s vymáhaním\npostúpených pohľadávok.\n28. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy,\nkeď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 348/2019). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (I. ÚS 165/2015).\n\n7\n\n29. Ústavný súd v tejto časti ústavné sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) ZoÚS\nako zjavne neopodstatnené. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd\nďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal. K argumentácii o nedostatku\nnezávislosti súdu ústavný súd musí konštatovať nedostatok sťažnostnej argumentácie,\nktorá by bola spôsobila spochybniť výkon právomoci napadnutého súdu, ktorý rozhoduje\nv týchto veciach vysoký počet vecí. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosti ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "37Ek/675/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a85b177-acbf-4ceb-bfea-87500d83f268", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.235.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 235/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.235.2020.1"}, {"guid": "ussr:f3faa3bc-24ec-4e96-a21b-3c8ef56b699d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.348.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 348/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 348/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.348.2019.1"}, {"guid": "ussr:1b35a288-969d-45d0-8a9c-8fa463ccef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1"}, {"guid": "ussr:51b49df5-6486-4430-8bda-8c74da19b353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "d666175e-d39a-45cc-9a4f-3767920a12aa:2dcbeedc-3c28-439a-9745-3a5571d7ff21", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/308/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er/308/2011 z 28. 10. 2020", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d666175e-d39a-45cc-9a4f-3767920a12aa:2dcbeedc-3c28-439a-9745-3a5571d7ff21"}, {"guid": "38b781d4-d132-428b-a1da-648f2ab51a2b:3b176ec8-1129-43be-86ae-0cf44416a890", "ecli": null, "spisova_znacka": "60Ek/700/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Ek/700/2020 z 29. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/38b781d4-d132-428b-a1da-648f2ab51a2b:3b176ec8-1129-43be-86ae-0cf44416a890"}, {"guid": "af974bca-f4b4-445d-bc18-60b17f16f426:c9d61bb3-6cc8-43c8-bb72-791d0376f60c", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Ek/675/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/675/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af974bca-f4b4-445d-bc18-60b17f16f426:c9d61bb3-6cc8-43c8-bb72-791d0376f60c"}, {"guid": "d5bba734-916c-40f5-bed9-dfb211f822fc:ad9470d6-0013-4e25-9667-8a0b6ca4f046", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/796/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/796/2011 z 27. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2018-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d5bba734-916c-40f5-bed9-dfb211f822fc:ad9470d6-0013-4e25-9667-8a0b6ca4f046"}, {"guid": "7df961ae-ef06-4bb5-8106-bed0b428660e:e9cb29e0-1f01-48f0-9d4b-6d0d088237a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/376/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Er/376/2013 z 10. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7df961ae-ef06-4bb5-8106-bed0b428660e:e9cb29e0-1f01-48f0-9d4b-6d0d088237a3"}], "citovane_v": []}