{"guid": "ussr:de88bc3a-df0e-4553-9b5f-f9a817ce742f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 154/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/2022 z 12. 5. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2022, sp. zn. III. ÚS 154/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2022-05-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de88bc3a-df0e-4553-9b5f-f9a817ce742f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 154/2022-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov\nRoberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Hotel & Restaurant Slovakia\ns. r. o., IČO 44 861 176, Kráľová pri Senci 269, zastúpenej obchodnou spoločnosťou\nKASATKIN & PARTNERS s. r. o., Čajakova 13, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu\nPrešov č. k. 2Cbi/29/2016-553 z 27. januára 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/29/2016-553 z 27. januára 2022 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/29/2016-553 z 27. januára 2022 z r u š u j e\na v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. februára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nPrešov (ďalej len „okresný súd“) uvedeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie, vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a odložiť vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 154/2022-14 z 10. marca 2022 ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nprijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu,\nktorého vykonateľnosť zároveň odložil. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Sťažovateľ sa na okresnom súde 4. augusta 2016 žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávky\nprihlásené v sume 7 199 868,79 eur do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu\n, vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4K/11/2015, sú, čo sa týka\nprávneho dôvodu a výšky, nesporné a zistené. Predmetom sporu bolo určenie pravosti popretej\npohľadávky, nie nárok na zaplatenie.\n4. Rozsudkom okresného súdu č. k. 2Cbi/29/2016-405 z 18. decembra 2017 bola žaloba\nsťažovateľa zamietnutá a žalovanému správcovi konkurznej podstaty bol priznaný nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Prešove rozsudkom\nč. k. 3CoKR/4/2019-480 z 2. júla 2019 potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal žalovanému\nproti sťažovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Sťažovateľ podal\naj dovolanie, no nebol úspešný.\n5. Okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. 2Cbi/29/2016-534 z 15. júna 2020\nzaviazal sťažovateľa na úhradu trov konania žalovaného v sume 1 688,20 eur.\n6. Žalovaný podal proti uzneseniu z 15. júna 2020 sťažnosť podľa § 239 a nasledujúcich\nCivilného sporového poriadku. Oponoval právnemu názoru okresného súdu, podľa ktorého je\nv danom prípade pri výpočte tarifnej odmeny advokáta potrebné postupovať podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), teda podľa pravidla o nemožnosti vyjadriť predmet konania v peniazoch.\nZdôraznil zmenu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) účinnú\nod 1. januára 2018, podľa ktorej základom na určenie odmeny úspešnej strany v konaní o určenie\npopretej pohľadávky je suma prihlásenej pohľadávky, a ak ide o popretie pohľadávky,\nlen čo sa týka výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žalovaný zdôraznil, že aj do nadobudnutia\núčinnosti uvedeného pravidla rozhodovacia prax súdov vychádzala z názoru o oceniteľnosti\npredmetu konania o určení popretej pohľadávky v peniazoch. Požadoval, aby okresný súd\no jeho sťažnosti rozhodol tak, že pri výpočte náhrady za jednotlivé úkony právnej služby bude\nvychádzať z oceniteľnosti predmetu konania, teda zo sumy prihlásenej a následne popretej\npohľadávky.\n7. Okresný súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak,\nže sťažovateľovi uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania v sume 54 518,24 eur.\nDospel k záveru, že vyšší súdny úradník mal na predmetnú vec aplikovať od 1. januára 2018 účinné\npravidlo podľa § 32 ods. 12 zákona o konkurze, podľa ktorého sa výška trov incidenčných konaní\nmá určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. K intertemporálnemu ustanoveniu\n§ 206g ods. 1 zákona o konkurze (ak odsek 2 neustanovuje inak, konania vrátane konaní\n2\n\nvyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018\nsa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017) okresný súd uviedol, že ho nie je\nmožné v danej právnej veci aplikovať, pretože predchádzajúca právna úprava účinná\ndo 31. decembra 2017 neobsahovala právnu normu, ktorá by upravovala danú problematiku.\nNavyše, keďže nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom, na tento právny vzťah\nje nutné aplikovať procesnoprávnu normu účinnú v čase rozhodovania o výške náhrady trov\nkonania, t. j. § 32 ods. 12 zákona o konkurze v účinnom znení, a to na úkony právnej služby\nrealizované od momentu jej účinnosti. Okresný súd preto uzavrel, že žalovanému ako úspešnej\nstrane v konaní patrí náhrada trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnych služieb\ndo 31. decembra 2017 podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky z neurčitej hodnoty a za šesť úkonov\nprávneho zastúpenia po 1. januári 2018 podľa § 32 ods. 12 zákona o konkurze z celkovej sumy\nuplatnených pohľadávok.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že pri podaní určovacej žaloby bol uzrozumený\ns tým, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe tarifná odmena za jeden úkon právnej služby sa určuje\npodľa § 11 ods. 1 vyhlášky ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.\n9. Odkazuje na nález ústavného súdu vo veci č. k. II. ÚS 38/2019, podľa ktorého «rozhodnutie\nvšeobecného súdu o tom, že určitá prihlásená pohľadávka v reštrukturalizačnom konaní je v istej\nvýške nesporná a zistená, je rozhodnutím o otázke určenia rozsahu práv uplatniteľných\nv reštrukturalizačnom konaní. Otázka, v akom rozsahu bude táto pohľadávka uspokojená ako tzv.\n„hodnota alebo cena práva“, je predmetom až ďalšieho priebehu reštrukturalizačného konania,\npreto rozhodovanie o pravosti pohľadávky má tak v danom prípade na sťažovateľa ako žalobcu len\nnepriamy materiálny dosah. Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní\no trovách konania o určenie pravosti pohľadávky namieste určenie základnej sadby tarifnej odmeny\nadvokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky..., nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, pretože hodnotu\nurčovaného práva objektívne nie je možné stanoviť.».\n10. K zmene právnej úpravy účinnej od 1. januára 2018 sťažovateľ uvádza, že účelovo obchádza\nustálenú judikatúru (viažucu sa na právnu úpravu účinnú do 31. decembra 2017 a svedčiacu\nsťažovateľovi), „a preto je potrebné, aby všeobecné súdy presadzovali ústavno-konformný výklad“.\nIntertemporálne pravidlo podľa § 206g ods. 1 zákona o konkurze umožňuje použiť novú právnu\núpravu len na konania začaté po 31. decembri 2017, čo nie je prípad sťažovateľa. Rekapitulujúc\njudikatúru o predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci, sťažovateľ nesúhlasí s právnym\nnázorom okresného súdu, podľa ktorého pretože predchádzajúca právna úprava účinná\ndo 31. decembra 2017 neobsahovala právnu normu, ktorá by upravovala danú problematiku,\nnie je možné v predmetnej veci aplikovať § 206g ods. 1 zákona o konkurze. Tento právny názor\nabsolútne popiera princíp právnej istoty vyplývajúci predovšetkým z čl. 1 ods. 1, ako aj z čl. 46\nústavy.\n\n3\n\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a vyjadrenie zúčastnenej osoby\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n11. Okresný súd vo svojom vyjadrení iba odkázal na napadnuté uznesenie, v ktorom „boli\npodrobne vysvetlené dôvody vydaného rozhodnutia“.\nIV.2. Replika sťažovateľa:\n12. Sťažovateľ zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti. Opätovne zdôrazňuje, že pri podaní žaloby\nbol na základe „ustálenej rozhodovacej praxe“ uzrozumený s určovaním odmeny za jeden úkon\nprávnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, t. j. z neoceniteľnosti predmetu konania.\n13. K intertemporálnym súvislostiam sťažovateľ vychádza z teoreticko-právnej zásady,\npodľa ktorej pri procesných normách platí, že ak nie je ustanovené inak (v prechodných\nustanoveniach), aplikujú sa aj vo vzťahu ku konaniam, ktoré sa začali pred ich účinnosťou.\nNadväzne zdôrazňuje, že § 206g zákona o konkurze ustanovuje inak, a preto nemožno procesné\nnormy novely zákona o konkurze účinnej od 1. januára 2018 aplikovať aj vo vzťahu ku konaniam\nzačatým pred ich účinnosťou.\nIV.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Zúčastnená osoby akcentuje, že nárok na náhradu trov konania má procesnú povahu.\nPreto až na základe rozhodnutia súdu o výške tejto náhrady vzniká právo na plnenie, a teda na tento\nprávny vzťah je nutné aplikovať procesnoprávnu normu účinnú v čase rozhodovania. Následne\nkonštatuje uplatňovanie princípu okamžitej aplikability procesného práva a rovnako\nako okresný súd dôvodí, že do 31. decembra 2017 v právnej úprave absentovalo ustanovenie,\nktoré by určovalo postup pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za právne zastupovanie v konaní\no určenie popretej pohľadávky, preto § 206g ods. 1 zákona o konkurze nie je možné v predmetnej\nveci aplikovať. Do 31. decembra 2017 súdna prax predmetnú otázku podľa zúčastnenej osoby\nriešila rozdielne a protichodne. Novela účinná od 1. januára 2018 preto „predstavuje ustálenie\nrozdielnych stanovísk súdov a vyústenie právnej praxe do záväzného aktu“.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj nárok\nna náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy\nsa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia\na náhrady trov konania obsiahnutá najmä v CSP určuje, či je základné právo na súdnu ochranu\nnaplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy,\nktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným\nobsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.\n16. Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru dôjsť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti právoplatnému\nrozhodnutiu všeobecného súdu o náhrade trov súdneho konania. Vo všeobecnosti však platí,\nže rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu\n4\n\nmožnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže\núčastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,\nt. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje\nnanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne,\nnapr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym\nspôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,\nIV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n17. V posudzovanej veci považuje ústavný súd za dôvodné zaoberať sa otázkami nastolenými\nsťažovateľom v ústavnej sťažnosti meritórne. Aj napriek tomu, že jadrom názorového nesúladu\nmedzi okresným súdom a sťažovateľom je „iba“ náhrada trov konania, porovnanie jej výšky\nuloženej sťažovateľovi na zaplatenie vyšším súdnym úradníkom na jednej strane (1 688,20 eur)\na sudcom na strane druhej (54 518,24 eur) nastoľuje priamu súvislosť so základným právom\nsťažovateľa vlastniť majetok, čo zároveň kladie napadnuté uznesenie okresného súdu do polohy\nzásahu, ktorý je v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti potrebné podrobiť testu súladu s označenými\nprávami sťažovateľa. Navyše, aplikačné súvislosti sťažovateľovej kauzy orientujú pozornosť\nna problematiku časovej pôsobnosti právnych noriem, ktorá zas priamo súvisí s právnou istotou\nvykazujúcou ústavný význam.\n18. Napadnuté uznesenie okresného súdu vychádza z aplikácie jednoduchého práva. Väzba\nna základné práva sťažovateľky i na jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je takto stelesnená\nv požiadavke ústavne konformného výkladu a uplatnenia podústavných právnych noriem,\nktorá tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (IV. ÚS 77/02).\n19. Okresný súd vychádzal z názoru, podľa ktorého intertemporálne pravidlo v § 206g ods. 1\nzákona o konkurze nie je na prejednávanú vec aplikovateľné, pretože „v právnej úprave účinnej\ndo 31. decembra 2017 absentovalo zákonné ustanovenie, ktoré by určovalo postup pri výpočte\ntarifnej odmeny advokáta za právne zastúpenie v konaní o určenie popretej pohľadávky“,\na preto zo všeobecnej zásady okamžitej aplikability procesných noriem nebolo možné uplatniť\nvýnimku zakotvenú v § 206g ods. 1 zákona o konkurze. Podľa tohto ustanovenia ak odsek 2\n(ten je pre vec sťažovateľa irelevantný, pozn.) neustanovuje inak, konania vrátane konaní\nvyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018\nsa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. Okresný súd teda kategóriu\n„predpisy účinné do 31. decembra 2017“ ohraničil na explicitnú dikciu písaného práva.\n20. Ústavný súd prisvedčuje, že právna úprava účinná do 31. decembra 2017 skutočne\nneobsahovala pravidlo svojou výslovnosťou porovnateľné s aktuálne účinným § 32 ods. 12 zákona\no konkurze, ktoré by adresne regulovalo výpočtový základ pre náhradu trov konania spočívajúcich\nv úkonoch právnej služby vykonaných právnym zástupcom v konaní o určenie popretej\npohľadávky. Prístup okresného súdu však napriek tomu nie je ústavne udržateľný. Pod pojem\n„predpisy účinné do 31. decembra 2017“ nemožno zaradiť iba doslovne a jazykovo vykladaný\npísaný text zákona účinného do uvedeného termínu. O náhrade trov incidenčných konaní predsa\nsúdy rozhodovali aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017. To znamená, že existovali\npravidlá, ktoré síce neboli druhovo koncentrované v miere porovnateľnej s § 32 ods. 12 zákona\no konkurze, no nepochybne na právne posúdenie uplatňovaných nárokov na náhradu trov konania\nv určovacích sporoch o popreté pohľadávky používané boli. Práve tento okruh predpisov účinných\n\n5\n\ndo 31. decembra 2017 a na nich založená aplikačná prax tvoria obsah kategórie, ktorú zákonodarca\nv spornom intertemporálnom ustanovení prikazuje použiť na konania podľa zákona o konkurze\nvrátane s nimi súvisiacich konaní začatých pred 1. januárom 2018.\n21. Zmena právnej úpravy (zákona) je nielen materiálne (obsahovo), ale aj formálne\ninterpretovateľná. Inými slovami, ide o ustálenie, či novelizácia je len potvrdením doterajšej\n(nepísanej) aplikačnej praxe, alebo je prejavom zámeru normotvorcu doterajšiu prax zmeniť.\nZo súdnej rozhodovacej praxe založenej na právnej úprave účinnej do 31. decembra 2017 vyplýva,\nže nemožnosť vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch ako podmienka pre určovanie výšky\nnáhrady trov z „neurčitku“ [§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 251 CSP] sa spájala\nso skúmaním, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v konaní\n(m. m. II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 187/2018). Popísaná prax sa potom v konaní o určenie popretej\npohľadávky odvíjala od skutočnosti, že výsledok takého konania nezakladá priamo nárok\nna uspokojenie dotknutej pohľadávky. Rekapitulované závery nepodporuje len rozhodovacia prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“; 1MObdoV/17/2006,\n4Obo/262/2007, 2Obo/13/2009), ale aj rozhodnutia ústavného súdu (III. ÚS 534/2011,\nII. ÚS 38/2019). Čo sa týka základu pre výpočet náhrady trov konania, opačné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu uvedené zúčastnenou osobou v jej vyjadrení ústavný súd nepovažuje\nza relevantnú referenčnú judikatúru, pretože buď ich ratio decidendi netvorilo určenie výpočtového\nzákladu pri rozhodovaní o výške náhrady trov incidenčných konaní (2Obo/117/2010,\n4Obo/45/2011, 5Obo/61/2011), alebo ich predmetom nebolo určenie popretej pohľadávky\n(3Obo/64/2011). Napokon, záver o dôvodnosti sťažovateľom tvrdených legitímnych očakávaní,\nže sa výška náhrady trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní bude vypočítavať\nz „neurčitku“, definitívne zavŕšuje i samotná dôvodová správa k novele účinnej od 1. januára 2018,\nktorá zavedenie pravidla zakotveného v § 32 ods. 12 zákona o konkurze vysvetľuje\ntak, že «trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty\nsporu».\n22. Dôvody o danosti legitímnych očakávaní sťažovateľa integrálne dopĺňa aj vysporiadanie\nsa s argumentom o právnej povahe nároku na náhradu trov konania, ktorý použil okresný súd.\nIn abstracto je argumentácia v bode 27 napadnutého uznesenia okresného súdu ústavne\nakceptovateľná, no hoci nárok zúčastnenej osoby (ako žalovanej v určovacom spore) vznikol\naž v období účinnosti § 32 ods. 12 zákona o konkurze, intertemporálne pravidlo v § 206g ods. 1\nzákona o konkurze zavádza výnimku zo zásady okamžitej aplikability procesného práva pre každé\ntam vymedzené konanie (teda konanie začaté pred 1. januárom 2018) ako celok. Súčasťou konania\nako celku je i rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, keďže má procesnú povahu\n(ako to tvrdí aj okresný súd), preto predpisy účinné do 31. decembra 2017 sa vzťahovali aj na nárok\nna náhradu trov konania iniciovaného 4. augusta 2016 žalobou sťažovateľa. Rovnako tvorí súčasť\nkonania aj vznik nákladov v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva tvoriaceho predmet\ntohto konania. Preto aj úkony právnej služby realizované právnym zástupcom žalovanej\nod 1. januára 2018 (práve náhrada týchto výdavkov sa stala spornou a viedla k podaniu ústavnej\nsťažnosti) síce boli vykonané už v období účinnosti § 32 ods. 12 zákona o konkurze, avšak práve\n§ 206g ods. 1 toho istého zákona, zavádzajúci výnimku zo zásady okamžitej aplikability procesného\npráva na konanie začaté pred 31. decembrom 2017 ako celok, neumožňuje novozavedenému\n\n6\n\npravidlu o oceniteľnosti predmetu takéhoto incidenčného konania založiť súdnej ochrany hodné\nlegitímne očakávania na strane žalovanej (zúčastnená osoba).\n23. Výklad a uplatnenie § 206g ods. 1 zákona o konkurze, ktoré zvolil okresný súd, ústavný súd\npovažuje za výsledok nesprávneho vyváženia kolidujúcich základných práv sťažovateľa\na žalovaného (zúčastnená osoba), pretože legitímne očakávania sťažovateľa primerané existujúcej\nsúdnej judikatúre okresný súd napadnutým uznesením poprel, kým iluzórnym legitímnym\nočakávaniam žalovaného poskytol súdnu ochranu v podobe vyhovenia jeho sťažnosti podanej\npodľa CSP. Závery okresného súdu nerešpektujú nielen účel zmeny dotknutej právnej úpravy,\nno v konečnom dôsledku ani základné právo sťažovateľa vlastniť majetok inkorporované v jeho\nlegitímnych očakávaniach výšky náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú bude povinný zaplatiť\nv prípade neúspechu v určovacom spore. Ústavne neudržateľná aplikácia právnych noriem\npri určovaní výšky náhrady trov konania mala nepochybne za následok nepriaznivý zásah\ndo majetkovej sféry sťažovateľa, preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nokresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu). Nadväzne, keďže došlo k nedovolenému\nzásahu do základného práva vlastniť majetok, došlo k naplneniu podmienok na to, aby, napriek\nzdržanlivosti ústavného súdu pri prieskume rozhodnutí všeobecných súdov o náhrade trov konania,\nvyslovil aj porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n24. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň\nvec vrátiť na ďalšie konanie.\n25. Nápravu porušených práv sťažovateľa možno dosiahnuť zrušením napadnutého rozhodnutia\nokresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené\nv bode 2 výroku tohto nálezu. Okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 134 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) bude po vrátení vec povinný zabezpečiť rozhodnutie o sťažnosti\nžalovaného, ktoré bude rešpektovať východiská prezentované v odôvodnení tohto nálezu tak,\naby bola poskytnutá súdna ochrana legitímnym očakávaniam sťažovateľa zodpovedajúcim\njeho základnému právu vlastniť majetok.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2022\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "interpretácia právnych noriem", "intertemporalita", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "trovy konania-náklady konania", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-spory vyvolané konkurzom (incidenčné)", "intertemporalita", "trovy konania-náklady konania", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-spory vyvolané konkurzom (incidenčné)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cbi/29/2016", "guid": "62ea9250-dcbc-4142-b5d6-bdc3fcb66d69:c65baea0-4b91-4bef-bb77-c86ddbfe51e9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0f784cb6-5072-4372-9015-1797cd60a006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2019 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 534/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 272/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-22", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:935696f1-7bce-40b9-88cb-9a48ea12d5bb"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f93d3b01-7c80-48af-ba90-2e2fcb371976"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "db5d5799-347c-4014-ba5d-c71afb2333cc:5e38da5f-8548-480d-9158-d156ed67ba41", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8116215778.2", "spisova_znacka": "3CoKR/4/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoKR/4/2019 z 1. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116215778.2"}, {"guid": "62ea9250-dcbc-4142-b5d6-bdc3fcb66d69:c65baea0-4b91-4bef-bb77-c86ddbfe51e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/29/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/29/2016 z 18. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/62ea9250-dcbc-4142-b5d6-bdc3fcb66d69:c65baea0-4b91-4bef-bb77-c86ddbfe51e9"}], "citovane_v": []}