{"guid": "ussr:f4f5e893-dd6a-4d4c-a8ef-30d76646a217", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.121.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2022 z 23. 6. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2022, sp. zn. III. ÚS 121/2022, ECLI:SK:USSR:2022:3.US.121.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f4f5e893-dd6a-4d4c-a8ef-30d76646a217", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.121.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.121.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.121.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 121/2022-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca\nspravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky STAKOS SLOVAKIA, a. s., Pekárska 11,\nTrnava, IČO 36 294 233, zastúpenej advokátom Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom, PhD., Námestie\nMatice slovenskej 23, Dubnica nad Váhom, proti postupu a rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (pôvodne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) č. k. 4Sžfk/59/2018\nz 2. júna 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 121/2022-21 z 24. februára 2022 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky doručenú ústavnému súdu 6. augusta 2020, v ktorej sa domáhala\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na rozsudkom (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(pôvodne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší správny súd“) označeným\nv záhlaví tohto nálezu. Sťažovateľka navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť Krajskému\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie a uhradiť trovy konania vo výške\n450,29 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozsudku a príloh vyplýva takýto stav veci: Daňový úrad\nTrnava (ďalej len „daňový úrad“) ako správca dane vyrubil sťažovateľke rozhodnutím\nč. 103905363/2016 z 13. septembra 2016 úrok z omeškania vo výške 7450,30 eur za nezaplatenie\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za december 2010 v ustanovenej lehote a výške.\nPo odvolaní sťažovateľky Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné\nriaditeľstvo“) rozhodnutím č. 104437436/2016 z 8. decembra 2016 vyrubený úrok z omeškania\nznížilo na 5 801,05 eur. Daňový úrad vyrubil úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej\n\nsumy 9 670,00 eur splatnej 25. januára 2011 za 1876 dní omeškania k 15. marcu 2016. Dôvodom\nzmeny sumy úroku z omeškania finančným riaditeľstvom bolo nesprávne určenie počtu dní\nomeškania, čo bolo v rozpore s § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“),\npodľa ktorého sa úrok z meškania počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Preto finančné\nriaditeľstvo zmenilo počet dní omeškania z 1876 dní na 1461 dní. Proti rozhodnutiu finančného\nriaditeľstva podala sťažovateľka správnu žalobu na krajskom súde, kde argumentovala\npredovšetkým tým, že v čase rozhodnutia daňového úradu prebiehal proces reštrukturalizácie,\nčo malo mať vplyv na možnosť daňových orgánov vyrubiť úroky z omeškania za nezaplatenú DPH.\nOkresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 27. januára 2016 zverejneným\nv Obchodnom vestníku 3. februára 2016 začal reštrukturalizačné konanie. Následne uznesením\nz 8. marca 2016 zverejneným v Obchodnom vestníku 15. marca 2016 povolil reštrukturalizáciu\na napokon uznesením zo 7. septembra 2016 zverejneným v Obchodnom vestníku\n16. septembra 2016 potvrdil reštrukturalizačný plán. Krajský súd žalobu sťažovateľky zamietol\nv zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú. Sťažovateľka\nnásledne podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom\ntak, že ju v zmysle § 461 SSP zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n3. Argumentácia sťažovateľky spočíva najmä v tvrdení, že:\na) aj keď daňový úrad rozhodol o vyrubení úroku z omeškania pred zverejnením uznesenia\no schválení plánu v obchodnom registri, finančné riaditeľstvo až približne 3 mesiace po zverejnení\nschválenia, v dôsledku čoho malo rozhodnutie daňového úradu zrušiť a konanie zastaviť,\nb) finančné riaditeľstvo sa ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí malo vyjadriť „neúplne,\nneurčito a zmätočne“,\nc) krajský súd sa mal nedostatočne vysporiadať s námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa vplyvu\nschváleného plánu na právo vyrubiť úroky z omeškania na daňových pohľadávkach,\nd) najvyšší správny súd mal len odkázať na rozsudok krajského súdu, čím mal spôsobiť\nnedostatočné odôvodnenie svojho rozsudku.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho správneho súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho správneho súdu:\n4. Najvyšší správny súd vo svojom vyjadrení uviedol, že krajský súd právnu otázku vo veci\nvymedzil správne: „... či zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ako lex specialis, v konkurencii\ns daňovým poriadkom, umožňuje po začatí reštrukturalizácie [(i)] vyrubiť dlžníkovi\npodstupujúcemu proces reštrukturalizácie úroky z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového\nporiadku, ako sankciu za oneskorené zaplatenie daňovej povinnosti, ktorá bola správcom dane\nprihlásená do reštrukturalizačného konania.“\n\n2\n\n5. Najvyšší správny súd v napadnutom rozsudku uviedol: „... daňové orgány vyrubili sťažovateľke\núrok z omeškania v dôsledku nezaplatenia DPH za zdaňovacie obdobie december 2010\nso splatnosťou 25. januára 2011 v závislosti od výšky dlžnej sumy k 15. marcu 2016 (ku dňu,\nkeď nastali účinky reštrukturalizácie). ... v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane\nvzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania,\nkeďže táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla (a všeobecne takýto typ pohľadávky,\nt. j. pohľadávka z úroku z omeškania podľa Daňového poriadku vzniká) až na základe rozhodnutia\nsprávcu dane z 13. septembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. decembra 2016. ... úrok\nz omeškania [podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku], ktorý je vyrubený právoplatným\nrozhodnutím, je samostatnou pohľadávkou, ktorá sa viac na daňovú povinnosť neviaže,\na teda účinky schváleného reštrukturalizačného plánu sa na ňu nevzťahujú.“\n6. Je teda zrejmé, že najvyšší správny súd sa prostredníctvom vlastných úvah a záverov vyjadril\nk preskúmavanej veci (vrátane účinkov potvrdenia plánu), pričom poukázal aj na svoju\nrozhodovaciu činnosť, prípady odklonu v rámci jeho rozhodovacej praxe označil za ojedinelé\na na závery krajského súdu len dodatočne odkázal.\n7. K rozsudku veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho správneho súdu č. k. 1Vs3/2020\nz 27. januára 2021 uviedol najvyšší správny súd, že ten sa vyjadril k otázke, či v súvislosti\ns reštrukturalizačným konaním úrok z omeškania vzniká nezávisle od rozhodnutia správcu dane\no jeho vyrubení, a toto rozhodnutie o vyrubení má len deklaratórny účinok, čo veľký senát potvrdil.\nVeľký senát však neskúmal otázku, či zmena splatnosti dane v dôsledku potvrdenia plánu má vplyv\nna možnosť vyrubiť úrok z omeškania. Najvyšší správny súd uvádza, že aj keby malo\nbyť rozhodnutie veľkého senátu na prospech, nie je možné zmenu judikatúry aplikovať\nna právoplatne ukončené správne súdne konanie z dôvodu podania ústavnej sťažnosti. Zmenu\njudikatúry je možné uplatniť okrem veci, v rámci riešenia ktorej k nej došlo aj na všetky\nneukončené konania s obdobnou právnou otázkou. Ako časový moment, od ktorého je zmena\njudikatúry uplatniteľná, vidí najvyšší správny súd ukončenie súdneho konania v relevantnej súdnej\nsústave po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov (vrátane kasačných sťažností). Zmena\nv judikatúre sa má uplatniť na ešte neukončené konania v kasačnom štádiu a môže byť uplatniteľná\naj na konania obnovené (napr. v dôsledku nálezu ústavného súdu), avšak toto obnovenie nemôže\nspočívať výlučne na zmene judikatúry. Sama osebe zmena judikatúry nie je dôvodom\nna spochybnenie právoplatne ukončených konaní cestou obnovy konania (§ 472 SSP a § 397\nCivilného sporového poriadku). Je preto nedôvodné, aby dôsledkom zmeny judikatúry bol úspech\nv konaní o ústavnej sťažnosti, kde dokonca absentuje vysvetlenie sťažovateľky, ako má benefitovať\nz právneho názoru veľkého senátu a aj vyjadrenie k časovej aplikácii zmeny judikatúry. Aj české\nprávne prostredie (BOBEK, M., KÜHN, Z. a kol. Judikatura a právní argumentace. 2. vydanie.\nPraha : Auditórium, 2013, s. 165. ISBN 978-80-87284-35-3) zasadzuje vplyv zmeny judikatúry\nako do budúcnosti (prospektívne), tak do minulosti, ale len na konania v čase zmeny\nešte prebiehajúce (incidenčne retrospektívne).\n8. Najvyšší správny súd uzatvára: „Argumentačne riadne podložený názor prezentovaný\nv napadnutom rozsudku nepotrebuje obstáť vo svetle neskoršej judikatúry stabilizovanej prípadne\naj veľkým senátom, pretože časový moment aplikácie zmeny tejto judikatúry je fixovaný na konania\nv dobe vydania rozhodnutia meniaceho judikatúru (v tomto prípade ide o 27. január 2021)\nešte neukončené. O také konanie v tomto prípade nešlo.“ Zároveň je toho názoru, že z čl. 46 ods. 1\n3\n\nústavy ani čl. 6 dohovoru nevyplýva právo na premietnutie zmeny judikatúry do rozhodovania\nv konaní o ústavnej sťažnosti.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n9. Sťažovateľka poukazuje na „odklon“ postupu v napadnutom rozsudku a rozsudku veľkého\nsenátu. Uvádza, že nie je dostatočne vysvetlené, prečo sú závery niektorých senátov považované\nza ustálenú rozhodovaciu prax a iné za „vybočenie“. Vyjadrenie sťažovateľky vyznieva skôr\nako všeobecný nesúhlas, pričom opakuje svoje sťažnostné námietky. Najvyšší správny súd mal\npochybiť, keď nepredložil vec sťažovateľky veľkému senátu a obdobná vec bola riešená veľkým\nsenátom až neskôr. Sťažovateľka nesúhlasí, že ju „poškodzuje“ fakt, že rozsudok veľkého senátu\nbol prijatý až po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Poukazuje na nález ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 570/2017-62 z 7. augusta 2018, ktorý uvádza „... všeobecný súd rozhodujúci už za novej\njudikatúry nemôže vedome aplikovať nesprávny, novej judikatúre nezodpovedajúci názor.\nNový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať na všetky prebiehajúce konania\n(aj na konania začaté pred prijatím novej judikatúry). Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie\nnovej judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“,\nčo je však nelogické, pretože táto situácia sa na ňu nevzťahuje, keďže u nej v čase zmeny judikatúry\nuž nešlo o prebiehajúce konanie. Ďalej sťažovateľka cituje z rozsudku veľkého senátu najmä\n„Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči dlžníkovi na dve skupiny\n(predreštrukturalizačné a prednostné), je dátum vyhlásenia reštrukturalizácie... K otázke zákonnosti\nvyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni začatia reštrukturalizačného konania\nvoči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie § 156 ods. 2 piata až siedma veta\ndaňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania voči daňovému\ndlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného konania. Za obdobie\ntrvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po rozhodujúcom dni\nuž správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR\ndo reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu\nza odpustené...“. Sťažovateľka napokon označila napadnutý rozsudok za zmätočný.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\n11. Ústavný súd nepatrí do systému všeobecných súdov, ale v zmysle čl. 124 ústavy je nezávislým\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. V dôsledku toho nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkového stavu. Ústavný súd nezastupuje\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Jeho úloha\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\n\n4\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu\niba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. III. ÚS 697/2021).\n12. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu, treba poukázať na špecifickú\npovahu správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,\nale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať\nto, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali\npríslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Z toho vyplýva, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje len právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu\norgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy (podobne IV. ÚS 127/2012).\nNapadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu, ktorý konal ako súd kasačný, nemožno hodnotiť\nizolovane, ale iba v kontexte s rozsudkom krajského súdu a rozhodnutiami správnych orgánov,\nktoré mu predchádzali.\n13. Pokiaľ sú v rámci senátov najvyššieho súdu nejednotné názory na veci totožnej skutkovej\na právnej povahy, bolo úlohou senátov, ktoré vydali svoje rozhodnutia neskôr a odklonili\nsa nimi od rozhodovacej praxe tieto názory zjednotiť obrátením sa na veľký senát najvyššieho\nsprávneho súdu, a nie sa ustáleniu svojej rozhodovacej praxe vyhýbať, prípadne očakávať,\nže tak urobí ústavný súd, pretože ten nemá právomoc zasahovať do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, no jeho úlohou je len kontrola zlučiteľnosti postupov a rozhodnutí\ns označenými základnými právami.\n14. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n15. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je založená na jej tvrdení o nezákonnosti,\nsvojvoľnosti a neodôvodnenosti napadnutého rozsudku.\n16. Ústavný súd sa stotožnil s tvrdením najvyššieho správneho súdu, že aj keby bol rozsudok\nveľkého senátu sťažovateľke na prospech, nie je na napadnutý rozsudok uplatniteľný,\npretože konanie vo veci sťažovateľky už bolo právoplatne ukončené aj v „kasačnom štádiu“.\nK jej námietke o nedostatočnom vysvetlení, prečo boli niektoré rozhodnutia najvyššieho správneho\nsúdu v obdobných veciach považované za ustálenú rozhodovaciu prax a iné za odklon, ústavný súd\nuvádza, že vo veci sťažovateľky šlo o rozdielny prístup pri uplatnení daňového poriadku a zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom\njednotlivé prístupy ako správnych orgánov, tak súdov boli rozdielne, no žiaden z nich nevybočil\nz medzí logiky natoľko, aby ho bolo možné označiť za „protiústavný“.\n\n5\n\n17. Pokiaľ ide o obsah napadnutého rozsudku, ústavný súd ho preskúmal vo vzťahu k jeho ústavnej\nkonformite a konštatuje, že najvyšší správny súd ho primerane zdôvodnil. Vzhľadom na uvedené\nústavný súd dospel k záveru, že ako obsah, tak závery napadnutého rozsudku najvyššieho\nsprávneho súdu sú dostatočne logické, nemožno ich označiť za arbitrárne a nevykazujú také excesy,\nktoré by ústavný súd viedli k záveru o porušení základných práv a práv sťažovateľky.\nAj z toho dôvodu ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovuje.\n18. Keďže ústavný súd ústavnej sťažnosti ako celku nevyhovel, bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2022\n\nPeter Straka\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-nedoplatok na dani", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "daň-z pridanej hodnoty", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "daň-z pridanej hodnoty", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "daň-nedoplatok na dani", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:df9fb26e-251b-47ec-abc2-2dfb7e6fe252", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.697.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 697/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 697/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.697.2021.1"}, {"guid": "ussr:17a98468-3cda-48f5-9f7b-a4691ecc4b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": []}