{"guid": "ussr:2e710dee-34f6-4ce8-9d0b-d5a7089990ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2022 z 16. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 84/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2022-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2e710dee-34f6-4ce8-9d0b-d5a7089990ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.84.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 84/2022-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej,\nzo sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\nzastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 113/2010-383 z 25. septembra 2019 a proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 8 Co 15/2020-447 z 26. januára 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. marca 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 21 C 113/2010-383 z 25. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 8 Co 15/2020-447 z 26. januára 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nNavrhuje napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých rozsudkov a pripojených príloh vyplývajú nasledujúce\nskutkové okolnosti.\n\n3. Sťažovateľka bola žalovanou v predmetnej veci, kde sa žalobca proti nej domáhal zaplatenia\nzľavy odplaty z dovolenky, ktorú pre neho zabezpečovala v Taliansku, ako aj náhrady nemajetkovej\nujmy, a to z dôvodu, že v danom prípade žalobcovi a jeho rodine neboli dodané objednané služby\nv súlade so zmluvou. Okresný súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 21 C 113/2010\nz 28. augusta 2014 tak, že sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 945 eur\ns príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol.\n\n4. Na základe odvolania oboch strán sporu krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 8 Co 13/2015-117\nz 31. januára 2017 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti\npriznanej sumy 945 eur potvrdil a v časti nemajetkovej ujmy ho zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie.\n\n5. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom, súc viazaný jeho záväzným právnym názorom,\ndospel k záveru o prípustnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy (primeraného finančného\nzadosťučinenia) v prípade porušenia povinností cestovnej kancelárie poskytnúť služby v súlade\nso zmluvou o obstaraní zájazdu, preto ustálil a priznal ju žalobcom v sume 500 eur. Poukázal na to,\nže za vnútroštátny právny prostriedok na priznanie nemajetkovej ujmy v dôsledku neposkytnutia\nriadneho plnenia v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu je možné považovať aj nemajetkové\nzadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ochrane spotrebiteľa“).\n\n6. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala, že súd prvej\ninštancie vec posúdil nesprávne, pretože § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je všeobecnou\nprávnou normou vo vzťahu k § 741a až § 741k Občianskeho zákonníka, ktorý je osobitnou normou.\nSúd mal podľa sťažovateľky správne aplikovať zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach\npodnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zájazdoch“) a § 741a až § 741k\nObčianskeho zákonníka. Zároveň poukázala aj na rozhodnutia ústavného súdu vo veci vedenej\npod sp. zn. III. ÚS 228/2016, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.\n4 Cdo 468/2014 a tiež aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn.\n9 Co 189/2011, ktoré považovala za relevantné s poukazom na to, že v týchto rozhodnutiach súdy\nvyjadrili právny názor, podľa ktorého objednávateľovi nemožno priznať náhradu nemajetkovej\nujmy.\n\n7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, a to, že žalobcom vznikol nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, a zároveň\nkonštatoval, že samotná suma priznanej nemajetkovej ujmy namietaná nebola. Vzhľadom na všetky\nokolnosti danej veci odvolací súd zaujal názor, že je v súlade so zásadou spravodlivého\nusporiadania občianskoprávnych vzťahov, aby bolo žalobcom poskytnuté vyváženie ich straty\npôžitku z dovolenky priznaním primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n8. Argumentáciu sťažovateľky v ústavnej sťažnosti možno zhrnúť takto:\n\n9. Sťažovateľka poukazuje na to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobe žalobcov\nvyhovel v časti, v ktorej si uplatnili nárok na zaplatenie sumy 945 eur, avšak v časti, v ktorej\nžalobcom priznal náhradu nemajetkovej ujmy, rozhodol v rozpore so zákonom.\n\n10. Sťažovateľka poukazuje na právny názor prezentovaný v rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 9 Co 189/2011-149 z 1. decembra 2011, podľa ktorého z výkladu ústavy, ako aj ustanovení\nObčianskeho zákonníka nepochybne vyplýva, že ak je daná špeciálna ochrana v Občianskom\nzákonníku, ktorá je uvedená v súlade so systematickým zaradením do VIII. hlavy 8. časti\n(záväzkové právo), nemožno potom zamieňať nárok podľa § 13 Občianskeho zákonníka s nárokmi\npodľa § 741a až § 741k Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o názor prezentovaný v uznesení\nústavného súdu č. k. III. ÚS 228/2016-14, tak z neho vyplýva, že keď Slovenská republika\nv súvislosti s implementáciou smernice právo na imateriálnu ujmu v Občianskom zákonníku\nneupravila, nemožno iba s ohľadom na existenciu smernice právo na imateriálnu ujmu priznať,\na to s ohľadom na to, že smernicu na vzťah medzi objednávateľom zájazdu a cestovnou kanceláriou\nnemožno priamo aplikovať, pretože smernica nemá horizontálny účinok.\n\n11. Porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu vidí sťažovateľka v tom, že všeobecné súdy\n(okresný súd a krajský súd), a to aj napriek tomu, že ich sťažovateľka upozornila na nemožnosť\npriznania nemajetkovej ujmy v súvislosti s uplatnením nárokov vyplývajúcich zo zmluvy\no obstaraní zájazdu, o tejto náhrade rozhodli tak, že bola priznaná.\n\n12. Pokiaľ ide o priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, sťažovateľka\ndôvodí tým, že toto ustanovenie je všeobecnou normou vo vzťahu k v tom čase účinným\nustanoveniam § 741a až § 741k Občianskeho zákonníka a rovnako tak je všeobecnou normou\naj k zákonu o zájazdoch, preto túto všeobecnú normu, a to za súčasnej existencie špeciálnej normy,\nnemožno aplikovať.\n\n13. Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť ústavnému súdu, dôvodiac § 422 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné,\nak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej\nmzdy, a v prípade sporov s ochranou slabšej strany, ak napadnutý výrok súdu o peňažnom plnení\nv sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy. V oboch\n\n3\n\nuvedených prípadoch sa na príslušenstvo neprihliada. Ako sťažovateľka uvádza, výška atakovaného\nnároku nepostačuje na naplnenie prípustnosti dovolania.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd ústavnú sťažnosti sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom\nsúde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na ich odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nnavrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n16. Ústavný súd pripomína, že vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej\nústavným súdom napokon nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv\na slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci už ústavný súd\nopakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva\nna súdnu alebo inú ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom smere, či závery všeobecných súdov (resp. iných orgánov verejnej moci) sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských\npráv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n\n17. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok\nporušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna aplikácia jednoduchého práva\nje spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, ako aj prípad\nsvojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať ako prípady,\n4\n\nkeď všeobecný súd urobí záver v inom než zákonom ustanovenom a v právnom myslení\nkonsenzuálne akceptovanom význame, či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016).\nO svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n\n18. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy označenými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu.\nPodstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdená nezákonnosť rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré\npriznali žalobcom nárok podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom nemali túto normu\naplikovať, lebo vo vzťahu k nej existuje osobitná zákonná úprava, a to v tom čase účinné\nustanovenia § 741a až § 741k Občianskeho zákonníka a v tom čase účinný zákon o zájazdoch.\n\n19. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj rozsudku krajského súdu\npodľa názoru ústavného súdu nenesie znaky vybočenia zo štandardov uplatňovaných\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a argumentácia okresného súdu a tiež aj krajského súdu\nje akceptovateľná a v nijakom prípade ju nie je možné označiť za arbitrárnu. Okresný súd dospel\nk záveru, že žalobcovia utrpeli nemajetkovú ujmu, a nárok na jej náhradu subsumoval pod príslušné\nustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Sťažovateľkou naznačená konštrukcia generality\na špeciality by viedla k tomu, že nemajetková ujma síce vznikla, ale žalobcovia by sa jej náhrady\ndomôcť nemohli (m. m. IV. ÚS 147/2021). Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne\nrelevantný dôvod a ani oprávnenie na to, aby prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecných\nsúdov a tieto následne podroboval ústavnoprávnej korekcii, ibaže by boli zjavne neodôvodnené\na arbitrárne, čo nie je tento prípad. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom uvedeným\nv uznesení okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti tohto názoru a ani nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť názor\nokresného súdu svojím vlastným.\n\n20. Pokiaľ sťažovateľka polemizuje s názormi všeobecných súdov aj tam, kde priestor na polemiku\nnie je, pretože pokiaľ ide o smernicu EHS č. 90/314, túto okresný súd v danej veci neaplikoval,\nrovnako ako neaplikoval § 13 Občianskeho zákonníka. Všeobecné súdy konajúce vo veci\nsťažovateľky aplikovali vnútroštátne právne predpisy tak, aby bol naplnený účel smernice\na nemajetková škoda (ujma) spotrebiteľa bola primerane reparovaná poskytnutím peňažného\nplnenia. Takýto výklad a aplikácia slovenských vnútroštátnych právnych predpisov podľa názoru\nústavného súdu primeraným spôsobom zabezpečila dôsledné rešpektovanie záväzného výkladu čl. 5\ntejto smernice, prijatého v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 12. marca 2002 vo veci\nSimone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co. KG, C-168/009. Zvolené riešenie považuje\nústavný súd za ústavne konformné a spravodlivé zároveň. Zároveň konštatuje, že v právne\na skutkovo obdobnej veci sťažovateľky už ústavný súd rozhodol (IV. ÚS 147/2021), pričom dospel\nk rovnakému záveru týkajúcemu sa aplikácie právnych predpisov v súvislosti s uplatnenou\nnemajetkovou ujmou.\n\n5\n\n21. Pokiaľ ide o právne závery vyslovené v rozhodnutí ústavného súdu č. k. III. ÚS 228/2016-14\na rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 468/2014, je potrebné poukázať\nna to, že uvedené rozhodnutia sa netýkali nemajetkovej ujmy priznanej podľa ustanovení zákona\no ochrane spotrebiteľa, preto nie sú aplikovateľné na prípad sťažovateľky. Ústavný súd\nk označenému rozhodnutiu ústavného súdu zároveň dodáva, že ide o ojedinelé a prekonané\nrozhodnutie ústavného súdu, a to aj z toho dôvodu, že tam použitý argument (ak lex specialis\npo transpozícii smernice nepriznáva právo na náhradu nemajetkovej ujmy, vylučuje to použitie\nlex generalis) je nekorektný, pretože uvedený argument by platil iba v prípade, že by lex specialis\ntakéto právo priznané lex generalis výslovne vylúčil alebo upravil odchýlne od lex generalis.\n\n22. Dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti je teda vo vzťahu k rozsudku okresného súdu\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde], keďže na základe princípu subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy in fine) o odvolaní sťažovateľky\nproti tomuto rozsudku rozhodoval krajský súd. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu je dôvodom\nodmietnutia ústavnej sťažnosti jej zjavná neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\n\n23. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom\nprerokovaní, rozhodovanie o v nej obsiahnutých ďalších návrhoch v uvedenej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. februára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "európske právo", "aplikácia právnych noriem-súladná", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/113/2010", "guid": "aebd14b8-d390-4c05-ad42-ee0f60f01a18:8b8ef06c-9b08-4cf7-abdd-08c56fff8637", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8841a95b-4284-40b5-aea2-a0c8d8e5c2c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.147.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.147.2021.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:f5c00f61-ae15-42bb-b041-0afbc45b6e62", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 228/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 228/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.228.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "c2691661-3689-49c3-8b06-84fbc56f49f0:4188bb70-c6ea-40d1-8052-bc8c1f2ab6ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1110229765.2", "spisova_znacka": "8Co/15/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/15/2020 z 25. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1110229765.2"}, {"guid": "f8fd92d5-dfe7-4083-8cdf-7daac5feaf03:4da975b0-03f3-4096-8778-00f87e20707a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3112225374.3", "spisova_znacka": "8Co/13/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/13/2015 z 17. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-07-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112225374.3"}, {"guid": "cfd54230-e404-4fd2-b236-885cfca4829d:1fc360c4-e6c1-4453-a4bb-3279df9506f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1608207865.2", "spisova_znacka": "9Co/189/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/189/2011 z 29. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-07-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1608207865.2"}], "citovane_v": []}