{"guid": "ussr:ec414622-a78f-43a8-af2f-11efd37d3bcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.80.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2022 z 16. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 80/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.80.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec414622-a78f-43a8-af2f-11efd37d3bcc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.80.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.80.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.80.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 80/2022-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n, toho času v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody\n, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Pavlom Kolenčíkom, Družstevná 30, Šaľa, proti postupu a rozsudku Okresného\nsúdu Trnava č. k 34 Tk 1/2016 z 15. januára 2018, ako aj uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k.\n6 To 57/2018 zo 4. septembra 2018 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. januára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu\nTrnava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) č. k 34 Tk 1/2016 z 15. januára 2018\n(ďalej aj „napadnutý postup a rozsudok okresného súdu“), ako aj uznesením Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 To 57/2018 zo 4. septembra 2018 (ďalej aj „napadnutý\npostup a uznesenie krajského súdu“). Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby napadnuté\nuznesenie krajského súdu zrušil a prikázal krajskému súdu, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.\nĎalej sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 30 000 eur\na náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí vyplýva nasledovný stav veci:\n3. Sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného zo spáchania\nobzvlášť závažného zločinu vraždy dvoch osôb podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) a e) Trestného\nzákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Za uvedené skutky bol odsúdený\nna trest odňatia slobody na doživotie.\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré krajský súd napadnutým\nuznesením zamietol.\n\n5. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, ktoré Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nuznesením č. k. 2 Tdo 41/2021 z 21. septembra 2021. Toto uznesenie ústavnou sťažnosťou\nsťažovateľ nenapáda.\n6. V predmetnom uznesení najvyšší súd okrem iného uvádza:\n6.1. «Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377\nTrestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie\ndovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2\npísm. h) Trestného poriadku], oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku],\nv zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa\nobligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho\nzistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá,\nkeďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok\na o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania\nuvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.»\n6.2. „... dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,\nktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži\nna revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa...“.\n6.3. „... § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom\nbolo porušené právo na obhajobu. K uvedeným dovolacím námietkam obvineného je potrebné\nuviesť, že nejde o námietky vzťahujúce sa k porušeniu práva obvineného na obhajobu, ale ide\no námietky skutkové, teda námietky týkajúce sa posudzovania správnosti a úplnosti zisteného\nskutkového stavu, ktorými sa však v rámci dovolania podaného obvineným dovolací súd s poukazom\nna § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku nemôže zaoberať v zmysle\nich preskúmavania. Správnosť a úplnosť zisteného skutku totiž dovolací súd pri dovolaní podanom\nobvineným nemôže s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného\nporiadku skúmať a meniť...“.\n6.4. „... Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže\nskúmať a meniť. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal nepoužitie poľahčujúcej\nokolnosti uvedenej v § 36 písm. 1) Trestného zákona konajúcimi súdmi napriek jeho vyhláseniu\no vine vo vzťahu k skutku pod bodom 2) obžaloby. Vo vzťahu k tejto dovolacej námietke dáva\nnajvyšší súd do pozornosti, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku môže\nnapĺňať len nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie\nhmotnoprávneho ustanovenia, nie jeho nesprávne nepoužitie...“.\n\n2\n\n7. Sťažovateľ uvádza, že doručením tohto uznesenia 11. novembra 2021 začala 12. novembra 2021\nsťažovateľovi plynúť lehota uvedená v „§ 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.“ na podanie ústavnej\nsťažnosti (právny zástupca uvádza však už neplatný zákon, pozn.).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Proti napadnutým rozhodnutiam všeobecných súdov podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej vznáša viaceré námietky, avšak konkrétnejšie iba proti postupu a napadnutému rozsudku\nokresného súdu, ktoré možno zhrnúť takto:\na) Nesúhlasí so zisteným skutkovým stavom a s právnou kvalifikáciou konania pred súdom prvého\nstupňa a odvolacieho súdu, ktorý sa iba v celom rozsahu stotožnil s postupom a rozhodnutím súdu\nprvého stupňa na s. 29, že sa mal skutku v prípade prvej vraždy (staršej ženy) dopustiť práve on.\nVyplývalo to z jeho objektívnej prítomnosti na mieste činu a zmiešaných krvných stôp s profilom\nDNA poškodenej a jeho profilom DNA.\nb) Nesúhlasí s tvrdeniami okresného súdu na s. 23 napadnutého rozsudku, pretože bez pochybností\nsa nepreukázala jeho prítomnosť na mieste činu v čase vraždy. Vznik krvných stôp na mieste činu\nnie je možné objektívne časovo rozlíšiť a krvné stopy na mieste činu vznikli už deň pred vraždou\na k ich zmiešaniu došlo postupne, keď si do hubky na riad utrel svoju krv zo zranenia vzniknutého\npri pomoci poškodenej deň alebo dva dni pred vraždou. Takéto časové rozlíšenie vzniku krvných\nstôp prvostupňový súd vôbec neskúmal, a preto zásadným spôsobom porušil jeho právo\nna spravodlivý proces. Pri vyhodnocovaní dôkazov mal tiež okresný súd vychádzať zo zásady\n„in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech sťažovateľa.\nc) Sťažovateľ na svoju obhajobu uviedol, že na mieste činu bol 14. 1. 2015, resp. 15. 1. 2015, keď\nho poškodená vpustila do bytu, pretože ho dobre poznala, a to na ten účel, že jej priniesol\n„krajčírsku robotu“. Súd prvého stupňa však konštatoval, že jeho obhajoba v tomto smere\nneobstojí, lebo táto výpoveď bola údajne „jednoznačne“ vyvrátená svedeckými výpoveďami\nviacerých svedkýň, podľa ktorých poškodená vždy opravovala veci doma výlučne sama.\nd) Uvedené tvrdenie súdu však v žiadnom prípade podľa sťažovateľa nepreukazuje to, že ho\npoškodená nemohla do svojho bytu naozaj vpustiť. Obaja sa poznali, zrejme mala veľa práce a on\nsa ponúkol, že jej pomôže, čo však už súd ďalej neskúmal. Uvedení svedkovia pritom nemohli\nna vlastné oči vidieť a poznať každú osobu, ktorá prišla k poškodenej, ani to, či ho naozaj\nv inkriminovanom čase vpustila do bytu alebo nie. Podľa názoru okresného súdu prítomnosť\nsťažovateľa na mieste činu v čase smrti poškodenej bola preukázaná tiež výpoveďou svedka\n, lebo ho údajne sám zaviedol na miesto činu.\ne) V prípade svedka\nprihliadol súd na jeho výpoveď iba z prípravného konania,\npretože jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní nepovažoval za dôveryhodnú. V danom prípade\npreto došlo k porušeniu § 278 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého súd môže pri svojom\nrozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, a opierať sa\nmôže len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (na tento argument dal relevantné\n\n3\n\nvyjadrenie krajský súd na s. 4, keď sa oprel o výpovede iných svedkov\nuž na hlavnom pojednávaní, pozn.).\n\na\n\nf) Motívom vraždy mal byť majetkový prospech, ktorým chcel sťažovateľ získať prisvojením si\nhodnotných vecí poškodenej, ktoré by neskôr predal a zabezpečil si tak peňažné prostriedky\nna nákup drog a na kartové hry o peniaze. Takisto okresný súd nesprávne vyhodnotil svedecké\nvýpovede jeho spoluhráčov v kartách ‒ svedkov\n,\na\n,\nktorí svorne potvrdili, že kartové hry hrávali spolu so sťažovateľom nie tak často, aby tieto\nprostriedky mal použiť na kartové hry. Pokiaľ ide o motív konania sťažovateľa, súd prvého stupňa\nbol toho názoru, že sťažovateľ vyhľadával osamote žijúce staršie osoby, ktoré by mohli disponovať\nfinančnou hotovosťou, ku ktorej by sa mohol bezprácne dostať na úkor života alebo zdravia týchto\nosôb. Tento názor odvodil iba od tej skutočnosti, že sa priznal k skutku v bode II obžaloby.\nSťažovateľ poukazuje na to, že v čase pred skutkom až do jeho zadržania bol živnostníkom, riadne\nsi zarábal na svoje živobytie, mal dostatok peňazí a nebol odkázaný na zištný motív takého\nohavného konania. Súd prvého stupňa nevykonal vôbec žiadne dokazovanie v tomto smere, aby\njednoznačne bolo preukázané, že by si mal kupovať drogy, za aké finančné sumy a prípadne\nod koho.\ng) Sťažovateľ cituje z odôvodnenia rozsudku na s. 31, v ktorom okresný súd dáva do pozornosti aj\nmodus operandi oboch vrážd, keď na telách oboch poškodených boli zistené poranenia, ktoré\nvznikli účinkom plochého, pevného predmetu s reznou hranou, teda napr. noža. Znaleckým\nskúmaním sa preukázalo, že poškodená bola zasiahnutá viacerými reznými a bodno-reznými ranami\nna krku, jednou takouto ranou na čele a dvomi takýmito ranami na pravom pleci. Súd prvého stupňa\nto pripisoval tej skutočnosti, že tu išlo o fyzicky slabšiu obeť ‒ poškodenú. V prípade poškodeného\nbolo zasa znaleckým skúmaním preukázané, že tento mal spolu 49 takýchto rán, teda tu mohlo ísť aj\no vzájomný súboj medzi sťažovateľom a poškodeným. Sťažovateľ uvádza, že v prípade vraždy\npoškodeného modus operandi sa tu zhoduje iba v použití nástroja na dokonanie oboch skutkov, teda\nnoža, ale smrť poškodenej bola spôsobená podstatne menej ranami na jej tele (zopár na krku, jedna\nna čele a dve na pravom pleci), ako smrť poškodeného (49 rán), čo absolútne jednoznačne\npreukazuje tú skutočnosť, že vraždu poškodenej spáchala úplne iná osoba. V prípade vraždy\npoškodeného konal v afekte, teda v návale veľkých a nekontrolovaných emócií. Takisto sa\nnepodarilo preukázať, že z bytu poškodenej boli vôbec nejaké veci odcudzené, a ani to, akej boli\nhodnoty. Táto skutočnosť svedčí o opätovnom pochybení súdu prvého stupňa. Súčasne sťažovateľ\nspochybňuje závery znaleckých posudkov, ktoré sú veľmi protichodné a ich výsledky okresný súd\ndostatočne neskúmal. Priznaním sa k spáchaniu skutku podľa bodu II obžaloby bola naplnená\npodmienka poľahčujúcej okolnosti, čo však súd nezohľadnil pri rozhodovaní o treste v prospech\nsťažovateľa.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n9. Predmetom ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu a uznesením krajského súdu.\n\n4\n\n10. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani\nriadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani\noprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96,\nII. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnapokon nie je ani chránenie občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\n(I. ÚS 17/01). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej\ninterpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských\npráv (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 272/09).\n11. Ústavný súd akcentuje, že má obmedzený rozsah právomoci preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov (v tejto veci Trestného\nzákona a Trestného poriadku) viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Inými slovami, ústavný súd nie je\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. I. ÚS 19/02)\na ani osobitnou preskúmavanou inštanciou vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov. K tomu\nzdôrazňuje, že nepatrí do jeho právomoci zaoberať sa rozhodnutím o vine a treste (II. ÚS 31/94),\nani otázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného konania, o ktorom sa\ns konečnou platnosťou koná a rozhoduje pred všeobecnými súdmi (I. ÚS 18/00).\nIII.1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nokresného súdu:\n12. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu je potrebné poznamenať, že celá\nargumentácia sťažovateľa je v podstate zhrnutá do jeho námietok vymedzených v bode 5 písm. a)\naž g).\n13. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pritom právomoc všeobecných súdov je ústavou\nzaložená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne.\n14. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám v konkrétnom prípade je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc\nústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (pozri.\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n15. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov\nnápravy pred iným súdom, musí takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n\n5\n\n16. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému\nrozsudku riadny opravný prostriedok odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nkrajský súd, ktorý v prípade zistenia zásahu súdu prvého stupňa do základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa (či už svojím rozhodnutím alebo postupom) bol zároveň povinný týmto právam alebo\nslobodám poskytnúť ochranu.\n17. Na základe toho ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu ku okresnému súdu nemá v zásade\nprávomoc konať o námietkach sťažovateľa (ktoré vzniesol už v odvolaní), pretože mu v tom bráni\nprincíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n18. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp\nsubsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto\nnamieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým,\nako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého\nkompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04). Zmyslom a účelom tejto\nzásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho práv vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, vyčerpal, ústavný súd sa meritórne\nnemohol zaoberať touto časťou ústavnej sťažnosti, ale túto pri predbežnom prerokovaní podľa\nzásady ratio temporis odmietol z dôvodu, že na prerokovanie tejto časti nemá právomoc podľa § 56\nods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“).\nIII.2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods.1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu:\n19. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu.\nK nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie\nsúdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci\n(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo\nna spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti\nkonania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné\npožiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\n20. Ústavný súd konštatuje, že konkrétne dôvody smerujúce proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu v ústavnej sťažnosti úplne absentujú a sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený\nadvokátom, v nej neuvádza žiadnu prínosnú argumentáciu, ktorou by z ústavnoprávneho hľadiska\nnamietal porušenie svojich konkrétnych práv garantovaných ústavou právnymi závermi krajského\nsúdu. Odôvodnenie návrhu je podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde zákonom ustanovenou\npodmienkou konania pred ústavným súdom a je jednou z esenciálnych obsahových náležitostí\nústavnej sťažnosti.\n6\n\n21. Ústavnému prieskumu sťažovateľom napadnutého uznesenia krajského súdu tak bráni\nargumentačná nedostatočnosť ústavnej sťažnosti, v ktorej absentujú elementárne indície svedčiace\no opodstatnenosti tejto časti ústavnej sťažnosti. Pri úvahe o možnosti vyzvať sťažovateľa\nna odstránenie nedostatkov sťažnosti ústavný súd vychádzal z týchto premís:\n21.1. Z ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že tento na druhovej báze exaktne\nidentifikuje návrhy na začatie konania, na odstránenie odstrániteľných nedostatkov, ktorých môže\nústavný súd navrhovateľa vyzvať a určiť mu na to lehotu. Označené ustanovenie zákona slúži\nna odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty návrhu (m. m.\nI. ÚS 155/2019). Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva\nna odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vzhľadom\nna jeho kľúčovú povahu.\n21.2. Vzhľadom na skutočnosť, že nesplnenie zákonom ustanovenej náležitosti malo takú povahu,\nže odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti by si zo strany ústavného súdu vyžadovalo\npodrobnú výzvu, resp. poučenie advokáta sťažovateľa, pričom touto výzvou, resp. poučením by\nústavný súd fakticky nahradzoval úkon právnej služby, ktorý je povinný vykonať advokát, ako aj\nvzhľadom na existenciu ďalšieho dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd\nsťažovateľa, resp. jeho advokáta nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti.\n21.3. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu mohol podať sťažovateľ dovolanie, o ktorom\nbol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh\nvyplýva, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ dovolanie podal, pričom\nuplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Trestného poriadku. Najvyšší súd\npo preskúmaní naplnenia uplatneného dovolacieho dôvodu uznesením č. k. 2 Tdo 41/2021\nz 21. septembra 2021 dovolanie odmietol, pretože nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené\nv § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, pretože argumentácia uplatnená v ústavnej\nsťažnosti je totožná s argumentáciu uvedenou v dovolaní. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť\nv tejto časti mal možnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n22. Ústavný súd z uvedených dôvodov na odstránenie vád ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyzval.\nKeďže však predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe v tejto časti neobsahuje náležitosti,\nktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovujú ústava a zákon o ústavnom súde\nvo vzťahu k postupu a uzneseniu krajského súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. februára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné konanie-trestný poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:46304ab5-3034-4195-a8ba-e1d3d71a6640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.155.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.155.2019.1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:1602af38-021d-4faf-b650-6e359b6fb522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/94 z 1. 6. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-06-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.1994.1"}, {"guid": "9f65bb62-824d-490c-9bc6-c695621aad31:d43b347a-0312-419e-80cb-4b446232485e", "ecli": null, "spisova_znacka": "6To/57/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/57/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f65bb62-824d-490c-9bc6-c695621aad31:d43b347a-0312-419e-80cb-4b446232485e"}, {"guid": "c5a793a6-1a17-4a7d-be28-742bf5d4a904:14eae20a-783a-4b1f-9265-69339699b8b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "34Tk/1/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 34Tk/1/2016 z 15. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5a793a6-1a17-4a7d-be28-742bf5d4a904:14eae20a-783a-4b1f-9265-69339699b8b2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0b8072de-122b-4e70-bb78-cf3430988ac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.146.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.146.2026.1"}]}