{"guid": "ussr:c9a09731-6e8f-4afa-8461-d635540993eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2022 z 16. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 69/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c9a09731-6e8f-4afa-8461-d635540993eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 69/2022-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou\nŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO 47 238 232, v mene ktorej\nkoná advokát Mgr. Zdenko Seneši, proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 6 Ssk 31/2021 z 27. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 14. januára 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší správny súd“) č. k. 6 Ssk 31/2021 z 27. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie\nkonanie. Okrem toho žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nZ ústavnej sťažnosti vyplýva, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením\nč. k. 8 Sa 45/2019 z 9. júla 2021 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) zastavil konanie\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia (ďalej len „orgán verejnej\nsprávy“) č. 46109-3/2017-BA z 13. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie sociálnej poisťovne“).\nDôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie zo strany žalobkyne – Krajskej prokuratúry\nv Bratislave (ďalej len „žalobkyňa“).\n\n2. Sťažovateľ vystupujúci v procesnom postavení ďalšieho účastníka konania považoval\nrozhodnutie krajského súdu o zastavení konania za nesprávne a nezákonné. Z dôvodu ochrany\nsvojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov podal proti nemu kasačnú sťažnosť,\nv ktorej namietal, že dôvodom späťvzatia bolo direktívne usmernenie Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI3 Gd/21/000-3 z 5. januára 2021,\na nie vlastná vôľa žalobkyne.\n\n3. Najvyšší správny súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú, pričom konštatoval, že žalobca je podľa § 63\nSSP dominus litis a má subjektívne právo vziať žalobu späť do vydania rozhodnutia správneho\nsúdu. Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca vôľu dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho\nrozhodnutia. Súhlas ďalšieho účastníka v konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje. Rozsah\ningerencie správneho súdu po doručení späťvzatia žaloby žalobcom podľa § 63 SSP spočíva\nprimárne v posúdení, či takýto úkon možno za späťvzatie považovať a pokiaľ áno, či ide\no späťvzatie sčasti alebo celkom. Správnemu súdu nie je daná právomoc posudzovať a prípadne\nzohľadňovať následky späťvzatia žaloby a ich reflexiu do sféry účastníkov konania v takom\nrozsahu, ako to požaduje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Najvyšší správny súd zároveň poukázal\nna to, že obsahovo podobnou vecou o späťvzatí protestu prokurátora sa zaoberal ústavný súd\nv uznesení č. k. I. ÚS 161/2021 z 20. apríla 2021, v ktorom (okrem iného) uviedol, že podstatou\nnetrestného dozoru prokuratúry je ochrana zákonnosti, t. j. objektívneho práva, pričom ochrana\nsubjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže\ni absentovať, ak nezákonný stav vyhovuje všetkým dotknutým osobám.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vyslovuje nesúhlas so závermi najvyššieho správneho súdu\na namieta, že súd rozhodujúci o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby nemôže svoj\nprieskum procesného úkonu, ktorým žalobkyňa späťvzatie žaloby realizovala, obmedziť len\nna skúmanie splnenia formálnych podmienok, ale svojmu prieskumu musí podrobiť aj splnenie\npodmienok materiálnych. Medzi materiálne podmienky, ktoré determinujú zákonnosť zastavenia\nkonania na základe späťvzatia žaloby, patrí neexistencia vážnych dôvodov, ktoré by zastaveniu\nkonania na základe späťvzatia žaloby bránili. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší správny súd\nabsolútne rezignoval na skúmanie zásahu generálnej prokuratúry do rozhodovacej autonómie\npodriadeného prokurátora vzťahujúcej sa na dispozíciu so správnou žalobou, pričom práve\nposúdenie tejto okolnosti bolo rozhodujúcim determinantom pre posúdenie možnosti zákonného\nzastavenia súdneho konania z dôvodu späťvzatia správnej žaloby prokurátorom. Zúženým\nprieskumom zákonnosti späťvzatia správnej žaloby zo strany všeobecných súdov došlo k ústavne\nneakceptovateľnému zúženiu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý proces. Krajský súd, ako aj najvyšší správny súd absolútne rezignovali na náležité\nzdôvodnenie svojho nezákonného postupu a z tohto pohľadu postupovali tiež arbitrárne.\n\n2\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho\nsprávneho súdu, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu krajského súdu\no zastavení konania z dôvodu späťvzatia správnej žaloby žalobkyňou. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho správneho súdu sťažovateľ považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.\n\n6. Ústavný súd zdôrazňuje, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je\nopravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 311/05). Skutkový stav a právne závery\nvšeobecného sudu sú predmetom kontroly zo strany ústavného sudu len vtedy, ak by prijaté právne\nzávery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné\n(IV. US 43/04). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n\n7. Článok 46 ods. 2 ústavy zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb, ktoré\nobhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak,\npričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd. Obhájiteľnosť tvrdenia v danom prípade znamená, že vzhľadom na právnu úpravu\na na okolnosti prípadu bolo konkrétne rozhodnutie orgánu verejnej správy spôsobilé zasiahnuť\ndo práv alebo právom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré tvrdia,\nže boli rozhodnutím orgánu verejnej správy dotknuté. V tomto rozsahu (pokiaľ ide o garantovanie\npráva na prístup k súdu) predstavuje ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy lex specialis vo vzťahu\nk všeobecnejšiemu ustanoveniu čl. 46 ods. 1 ústavy. Aj v prípadoch, keď právo na prístup k súdu\núčastníka súdneho konania má svoj ústavný základ v čl. 46 ods. 2 ústavy, je súd konajúci vo veci\nviazaný princípmi spravodlivého súdneho konania vyplývajúcimi z čl. 46 ods. 1 ústavy. Obsah\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva iba v oprávnení každého\ndomáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo na určitú kvalitu súdneho konania\ndefinovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako je napr. právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť\nv konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne\nkonanie totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných\ndôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci (m. m. III. ÚS 305/08).\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\n3\n\n8. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n\n9. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne\nna to oprávnený zákonom (§ 177 ods. 2 SSP).\n„Všeobecná správna žaloba predstavuje základnú žalobu v správnom súdnictve. Predmetom\nsúdneho prieskumu pri všeobecnej správnej žalobe je rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej\nsprávy... Rozhodnutie a opatrenie orgánu verejnej správy správny súd preskúmava pri všeobecnej\nsprávnej žalobe z hľadiska ich zákonnosti. Rozsah tohto prieskumu v podstate ohraničujú\nhmotnoprávne a procesné vady vymedzené v § 191 ods. 1 SSP, ktorých zistenie má za následok\nzrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti. Preskúmavanie zákonnosti\nrozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy súčasne znamená, že správny súd nepreskúmava\nich účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť (§ 27 ods. 3 SSP)... Určujúcim kritériom rozhodnutia\ni opatrenia orgánu verejnej správy je priamy dopad na práva, právom chránené záujmy\na povinnosti ich adresáta. Keďže ide o práva, právom chránené záujmy a povinnosti určitého\nsubjektu administratívneho konania, možno hovoriť o subjektívnych právach. Práve prepojenie\ndopadu rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na subjektívne práva so súdnym\nprieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený s podaním všeobecnej správnej žaloby.\nZnenie § 177 SSP rozlišuje totiž tento účel v spojitosti so subjektom, ktorý sa všeobecnou správnou\nžalobou obracia na správny súd. Vo všeobecnosti pritom zákon v § 177 ods. 1 ustanovuje, že účel\nspojený s podaním všeobecnej správnej žaloby smeruje k ochrane subjektívnych práv. Logicky sa\npritom ochrany subjektívnych práv môžu dovolávať len tie subjekty, o ktorých práva, právom\nchránené záujmy a povinnosti ide. Nositeľmi týchto subjektívnych práv preto vzhľadom\nna nevyhnutnú existenciu spôsobilosti mať práva a povinnosti (právnej subjektivity) budú fyzické\nosoby a právnické osoby ako účastníci administratívneho konania. To znamená, že všeobecná\nsprávna žaloba fyzickej osoby a právnickej osoby slúži na ochranu jej subjektívnych práv spojených\nso žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. V tomto rozsahu možno\nvšeobecnú správnu žalobu podradiť nakoniec aj pod legálnu definíciu žaloby v § 61 písm. a) SSP,\nv zmysle ktorej je žaloba fyzickej osoby a právnickej osoby procesný úkon, ktorým si táto osoba\nuplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom\nchráneného záujmu. Ustanovenie § 177 ods. 2 vymedzuje výnimky, keď všeobecná správna žaloba\nnesmeruje k ochrane subjektívnych práv. Zákon ustanovuje, že to tak je pri všeobecnej správnej\nžalobe prokurátora alebo iného subjektu výslovne na to oprávneného zákonom. Všeobecná správna\nžaloba prokurátora podobne ako každá žaloba prokurátora v zmysle § 61 písm. b) SSP smeruje\nk ochrane zákonnosti. Táto žaloba pritom môže byť sekundárne spojená aj s ochranou\nsubjektívnych práv spojených so žalovaným rozhodnutím alebo s opatrením orgánu verejnej správy,\nale tiež nemusí, ak nezákonný stav vyvolaný týmto rozhodnutím či opatrením vyhovuje všetkým\ndotknutým osobám, a tak absentuje ten, kto by sa so žalobou obrátil na správny súd.“\n(BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok.\nKomentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 867 – 875.).\n\n4\n\n10. V danom prípade možnosť podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy\ns cieľom ochrany iných ako subjektívnych práv využil prokurátor (t. j. žalobkyňa), ktorý ju neskôr\nv celom rozsahu vzal späť.\n11. Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo\ncelkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť\nsčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny\nsúd v rozhodnutí vo veci samej (§ 63 SSP).\n„O zastavení konania alebo jeho časti v dôsledku späťvzatia žaloby rozhoduje správny súd vždy\nuznesením, proti ktorému je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 SSP). Prejavenú vôľu žalobcu vziať\nžalobu späť musí správny súd rešpektovať a až do vysporiadania sa so späťvzatím žaloby\nnerealizuje žiadne procesné úkony smerujúce k prejednaniu veci a meritórnemu rozhodnutiu...\nPrávoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa správne súdne konanie končí. To primerane\nplatí aj o zastavení časti konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. Právoplatné uznesenie\no zastavení konania alebo jeho časti nezakladá procesnú prekážku res iudicata. Dôvod späťvzatia\nžaloby je pritom irelevantný.“ (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 409 – 416.).\n12. Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná (§ 461 SSP).\n13. Ústavný súd preskúmaním napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu dospel k názoru,\nže najvyšší správny súd postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa vzhľadom na predmet\nposudzovaného konania nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy\n(Správneho súdneho poriadku), ktorými by poprel jej účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska\nteda niet žiadneho dôvodu, aby sa záver napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu\no zamietnutí kasačnej sťažnosti spochybňoval, pretože je dostatočne a presvedčivo odôvodnený.\n\n14. Naviac, z napadnutého uznesenia najvyššieho správneho súdu vyplýva, že sťažovateľ proti\nrozhodnutiu sociálnej poisťovne podal správnu žalobu, ktorú však Krajský súd v Žiline\nrozhodnutím č. k. 28 Sa 3/2018 zo 7. mája 2018 odmietol, pretože bola podaná oneskorene.\nZ uvedeného teda vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii prostriedok ochrany subjektívnych práv\na právom chránených záujmov, ktorý závisel výlučne od jeho konania, resp. jeho konania v zmysle\nzásady vigilantibus iura scripta sunt (bdelým patrí právo).\n15. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom\noznačených práv dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n5\n\nV Košiciach 16. februára 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba-späťvzatie", "sťažnosť-kasačná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Ssk/31/2021", "guid": "6c25af41-4c8e-4e80-adc3-a4aedeef9841:5b3cb4dc-abd4-4bbc-913b-0bd47152b5f0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78021ea8-ffcb-4589-9128-d6adbddcf5ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.161.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 161/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.161.2021.1"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "6c25af41-4c8e-4e80-adc3-a4aedeef9841:5b3cb4dc-abd4-4bbc-913b-0bd47152b5f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200845.1", "spisova_znacka": "6Ssk/31/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/31/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200845.1"}, {"guid": "adff19fb-4d47-43bb-b046-3bc4f5921b7d:dfe7a0b5-581d-4627-8093-d6a9c0ded1cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Sa/45/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/45/2019 z 9. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/adff19fb-4d47-43bb-b046-3bc4f5921b7d:dfe7a0b5-581d-4627-8093-d6a9c0ded1cd"}, {"guid": "c4b765d1-d1e2-4d34-9bec-b8dc7f5924fe:24c44f04-eaed-46a2-a87e-ddaa22c8d1ff", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6018200134.2", "spisova_znacka": "28Sa/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/3/2018 z 21. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6018200134.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c4f870aa-7519-45ba-a5ac-79fcb92e501b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2"}]}