{"guid": "ussr:5896db05-980b-4771-a253-1283afe0dafb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2022 z 16. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 64/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5896db05-980b-4771-a253-1283afe0dafb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.64.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 64/2022-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Lukášom Polákom, Hlavná 137,\nPrešov, proti postupu a uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Tpo 27/2021 z 15. októbra 2021\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 15. decembra 2021 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Tpo 27/2021 z 15. októbra 2021 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľky Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odboru\nVýchod (ďalej len „vyšetrovateľka“) ČVS: PPZ-269/NKA-VY2-2020 z 30. novembra 2020\n(ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania“) bolo podľa § 199 ods. 1, 2 Trestného poriadku\nzačaté trestné stíhanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami\npodľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a), ods. 5 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b),\ni) Trestného zákona a na § 125 ods. 1 Trestného zákona a za obzvlášť závažný zločin nedovoleného\nozbrojovania o obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1. písm. a), b), ods. 3 písm. a), ods. 5\n\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), i) Trestného zákona a na § 125 ods. 1\nTrestného zákona.\nUznesením vyšetrovateľky ČVS: PPZ-269/NKA-VY2-2020 z 13. septembra 2021 (ďalej len\n„uznesenie o vznesení obvinenia“) bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľovi\nvznesené obvinenie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294\nods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v štádiu\nprípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a za zločin nedovoleného ozbrojovania\na obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného\nzákona.\nNa základe návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove Okresný súd Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) uznesením č. k. 33 Tp 80/2021 zo 16. septembra 2021 rozhodol, že podľa § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku berie sťažovateľa do väzby.\nProti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd napadnutým\nuznesením rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a zároveň\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka nenahradil.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opakuje argumentáciu uvedenú v ním podanej sťažnosti\nproti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu, pričom v podstatnom namieta: 1. vyšetrovateľka\na ani okresný súd sťažovateľovi neumožnili oboznámiť sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu;\n2. uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné, keďže uznesením o začatí trestného stíhania bolo\ntrestné stíhanie začaté vo vzťahu k dokonaným trestným činom, avšak uznesením o vznesení\nobvinenia bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za trestné činy v štádiu prípravy, a teda nebola\nzachovaná totožnosť skutku; 3. nie je daný dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku (keďže konajúce súdy prihliadali len na výšku hroziaceho trestu\nbez prihliadnutia na iné okolnosti veci); 4. nie je daný dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku (keďže nebol podporený konkrétnymi skutočnosťami).\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5\nods. 1, 3 a 4 dohovoru napadnutým postupom a uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prikázal krajskému súdu prepustiť\nsťažovateľa z väzby na slobodu a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\n\n2\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru\nnapadnutým postupom a uznesením krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním\noznačených práv malo dôjsť tým, že krajský súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu okresného súdu, ktorým rozhodol o jeho vzatí do väzby.\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv\npodľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru:\n9. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nhovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je na konanie o väzbe aplikovateľný čl. 17 ods. 1,\n2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného práva\nna osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody\nväzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu k väzbe\n3\n\nobsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe\nrozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný súd\nneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\nKaždé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,\nmusí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli. Otázka,\nči je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie\ndohovoru, s ktorým musí byť v súlade vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom\nvýslovne alebo implikovane.\n11. V každom jednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je\nústavný súd povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci\n[II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Letellier proti Francúzsku z 26. 10. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie].\n12. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu\nk rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu\na spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval\npríslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá\na držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu\no predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných\nrozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky\narbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07,\nII. ÚS 464/2011).\nDo obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových\na právnych záverov všeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii zákonného dôvodu\nna vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je\nfunkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného\na prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku,\n4\n\nakým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02). Teda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je\npreskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02,\nIV. ÚS 237/2021).\n13. Pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu teda úlohou ústavného súdu nebolo\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie,\nresp. odpovedať na otázku, či mal/nemal byť sťažovateľ vzatý do väzby. Úloha ústavného súdu sa\nv danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s námietkami sťažovateľa\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne\nakceptovateľné.\n14. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým zamietol sťažovateľovu sťažnosť\nproti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu, ktorým bol sťažovateľ vzatý do väzby.\n15. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu\nnezachovania totožnosti skutku, krajský súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že\ntotožnosť skutku je zachovaná, ak je aspoň sčasti zachovaná totožnosť konania alebo totožnosť\nnásledku. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal, že z porovnania obsahu skutkových viet\nuznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že v oboch\nprípadoch skutkového deja najprv neznámy páchateľ/páchatelia, ako aj následne sťažovateľ mali\nnakupovať v podstate od totožných spoločností pôvodne znehodnotené krátke strelné zbrane či\nhromadne účinné zbrane (neskôr bližšie špecifikované ako pôvodne krátke ostré zbrane\ndeaktivované na flobertové zbrane), kde ich na území mesta Prešov bez potrebného povolenia mal/i\nprerobiť tak, že na týchto zbraniach mali byť vykonané úpravy alebo výmena komponentov vedúce\nk plnohodnotnému sfunkčneniu týchto zbraní (potom bližšie špecifikované tak, že sťažovateľ mal\nvykonávať nedovolené úpravy smerujúce k reaktivácii uvedených zbraní na ostré zbrane\ns pôvodným kalibrom), na ktorých držbu je v zmysle zákona potrebné povolenie, a to všetko\ns cieľom ich predať pôvodne hlavne zákazníkom v západnej Európe (po doplnení dokazovania aj\nzákazníkom na Slovensku), pričom sťažovateľ mal kupujúcim poskytovať detailné návody v ústnej\na písomnej forme, akým spôsobom ním predávanú zbraň reaktivovať, resp. dokončiť ním začatú\nreaktiváciu zbraní na ostré zbrane s pôvodným kalibrom, na ktorých držbu je v zmysle zákona\npotrebné povolenie. Podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z tejto komparácie skutkových viet\npredmetných uznesení, je v posudzovanom prípade bez rozumných pochybností zachovaná\ntotožnosť konania páchateľa (pôvodne páchatelia spoločne nenakupovali či neupravovali\ndeaktivované zbrane, ale mal to byť buď priamo organizátor, resp. niektorý z členov skupiny\nna pokyn organizátora) – nákup pôvodne „ostrých“ zbraní deaktivovaných (znehodnotených)\nna flobertové zbrane s cieľom ich spätnej úpravy smerujúcej k ich reaktivácii (sfunkčneniu) na ostré\nzbrane s pôvodným kalibrom na účely ich následného predaja so ziskom. Ide o predtým neznámeho\n\n5\n\npáchateľa a následne sťažovateľa s rozdielnym vývojovým štádiom spáchania skutku (v štádiu\nprípravy) kladeného nateraz za vinu sťažovateľovi.\nPodľa názoru krajského súdu neobstojí ani súvisiaca argumentácia sťažovateľa, že použitý agent\npolície zabezpečil dôkaz o novej, dovtedy ani len nepredpokladanej trestnej činnosti vo všetkých\npodstatných znakoch odlišnej od tej, ktorá tvorila podstatu uznesenia o začatí trestného stíhania,\nv ktorom bol agent ako inštitút Trestného poriadku nasadený, čo má podľa názoru sťažovateľa\nza následok aj nezákonnosť použitia týchto procesných inštitútov, resp. v tejto veci zabezpečených\na vykonaných dôkazov. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na zjednocujúce stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. Tpj 47/2019\nz 23. septembra 2019 (publikované pod č. 33/2019) týkajúce sa otázky, či sa uznesenie o začatí\ntrestného stíhania môže týkať skutku, pri ktorom sa predpokladá, že už bol spáchaný ako trestný\nčin, alebo aj skutku, ktorého spáchanie ako trestného činu sa ešte len v budúcnosti predpokladá.\nV zmysle tohto stanoviska pritom postup pred začatím trestného stíhania môže byť zameraný\nna objasňovanie a dokazovanie činu, ktorý sa už stal, pokiaľ zistené skutočnosti dosiaľ neumožňujú\nsformulovať skutok aspoň podľa kritérií § 199 ods. 3 Trestného poriadku – môže teda ísť aj\no podozrenie z páchania trestnej činnosti určitého druhu; také podozrenie sa z povahy veci týka aj\nďalších čiastkových útokov už sčasti trestným stíhaním pokrytého pokračovacieho trestného činu.\nNie je vylúčený ani predpoklad spáchania konkrétneho činu v budúcnosti, resp. zameranie\nrámcového podozrenia do budúcnosti.\n16. Pokiaľ ide o existenciu dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku u sťažovateľa, krajský súd tento dôvod považoval u sťažovateľa za daný, a to napriek jeho\nnámietke, že tento dôvod väzby nie je možné oprieť len o hrozbu možného uloženia vysokého trestu\nobvinenému vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, z ktorej spáchania je nateraz dôvodne\npodozrivý, ale musia k tomuto dôvodu pristúpiť ešte iné konkrétne skutočnosti. Krajský súd v tejto\nsúvislosti uviedol, že rozhodovacia prax súdov považuje v úplne počiatočnom štádiu dokazovania\n(čo platí aj pre sťažovateľov prípad) hrozbu vysokým trestom za dôvod postačujúci pre naplnenie\nobavy v prípade prepustenia obvineného na slobodu z možného úteku v snahe vyhnúť sa trestnému\nstíhaniu či dokonca hroziacemu trestu. Hrozba vysokého trestu však nemôže byť dôvodom,\nrozhodujúcou skutočnosťou na dlhšie trvajúcu väzbu. Krajský súd zároveň zdôraznil, že aj\nz rozhodovacej činnosti ESĽP vo vzťahu k čl. 5 ods. 3 dohovoru vyplýva, že dôvodné podozrenie\nzo spáchania závažného trestného činu spoločne s hrozbou vysokého trestu je potrebné považovať\nza dostatočný a spôsobilý väzobný dôvod, aj keď dočasný a v počiatočných štádiách trestného\nstíhania. Záujmy štátu, akými sú napr. jeho bezpečnosť, vynútiteľnosť práva, udržanie verejného\nporiadku (čo tiež vyžaduje, aby boli trestné činy potrestané) a potreba náležitého výkonu\nspravodlivosti, vyžadujú aj určitú obetu na strane osobnej slobody jedinca. Keďže ale osobná\nsloboda je jedným zo základov demokratickej spoločnosti, musí byť dodržaná primeraná\na spravodlivá rovnováha medzi záujmami štátu a právom na osobnú slobodu. Na tento účel im patrí\nskúmať všetky okolnosti spôsobilé tvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu\nodôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej\nslobody a uviesť ich vo väzobných rozhodnutiach.\n\n6\n\nVychádzajúc z uvedených východísk, krajský súd konštatoval, že pre naplnenie dôvodu\ntzv. útekovej väzby u sťažovateľa nestačí len konštatovanie, že mu hrozí vysoký trest odňatia\nslobody (na 7 až 10 rokov), ale zároveň je vždy potrebné hodnotiť aj mieru intenzity, akou je\nnaplnené dôvodné podozrenie zo spáchania stíhanej trestnej činnosti, ktorej závažnosť odzrkadľuje\nzákonodarcom ustanovený rozsah trestnej sadzby, v rámci ktorej má možnosť súd ukladať prípadný\ntrest odňatia slobody, ktorý je v takýchto prípadoch vždy spojený aj s jeho výkonom\n(I. ÚS 162/2016). Podľa názoru krajského súdu v posudzovanom prípade zabezpečené dôkazy\n(pričom platí, že bude ešte len v ďalšom štádiu dokazovania hodnotený rozsah spáchanej trestnej\nčinnosti sťažovateľom, a to aj z pohľadu vecí – zbraní, streliva a ďalších komponentov – zaistených\npri domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov u sťažovateľa) reálne zvyšujú mieru\nnaplnenia dôvodného podozrenia zo spáchania závažnej trestnej činnosti sťažovateľom, čím\nzvyšujú aj dôvodnú obavu, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by mohol ujsť, a tak sa\nvyhýbať trestnému stíhaniu, resp. možnému hroziacemu trestu odňatia slobody, čo zodpovedá\ndôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\n17. Pokiaľ ide o existenciu dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku u sťažovateľa, krajský súd konštatoval obavu, že sťažovateľ by v prípade prepustenia\nna slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, a odôvodňuje ju najmä samotná povaha\na závažnosť stíhaného skutku, spôsob a okolnosti, za ktorých k spáchaniu tohto skutku došlo,\na čiastočne aj samotná osoba sťažovateľa. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že bolo preukázané\ndôvodné podozrenie, že sťažovateľ sa dlhodobo vedome dopúšťal konania, z ktorého spáchania\nje dôvodne podozrivý s „úprimným“ presvedčením, že nekoná nič nezákonné (ako to\nsťažovateľ verbalizuje), dokonca vedomý si, že ho má „sledovať“ polícia, pričom, ako aj z prepisov\nobrazovo-zvukových záznamov pri komunikácii z agentom polície vyplýva, sám seba vnímal ako\nposledného (lebo všetkých už „pobrali“), ktorý ešte zostal na trhu a má takýto tovar k dispozícii.\nTrestnej činnosti sa mal dopúšťať tak, že si svoju činnosť vopred plánoval a zjavne koordinoval aj\ns inými osobami, používal pritom na komunikáciu rôzne aplikácie zo sociálnych sietí, aby nemohol\nbyť zistený skutočný obsah komunikácie, a to nielen s osobami obchodujúcimi na území Slovenskej\nrepubliky, ale napr. aj s osobami, s ktorými mal obchodovať v Rakúsku, resp. v Holandsku, ktoré sú\ntiež dôvodne podozrivé zo spáchania závažnej (aj násilnej či drogovej) trestnej činnosti, pri ktorej\nmali byť použité sťažovateľom na Slovensku zakúpené a následne upravené zbrane na riadnu,\ntzv. ostrú streľbu. Krajský súd zároveň konštatoval, že aj keď sťažovateľ deklaruje, že\nsprostredkovanie predaja takto upravených zbraní nemalo byť jeho jediným, resp. primárnym\npríjmom, všetky ním uvádzané skutočnosti (pasívny príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem\npriateľky, ktorá mala zamestnania viackrát meniť) okrem príjmu z opatrovania babky bude potrené\nešte v ďalšom dokazovaní overiť tak, aby bolo možné jednoznačne vylúčiť dôvodné podozrenie, že\npríjem z predaja takto upravených zbraní aj s komponentmi k nim dodávanými nebol jeho jediným\nrozhodujúcim príjmom. Zároveň platí, že tvrdenie sťažovateľa o ním predpokladanej legálnosti\nnásledného postupu osôb (zákazníkov), ktorým takéto zbrane predáva, je zásadne spochybnené už\nlen výsledkami cezhraničnej policajnej spolupráce (ktoré boli vlastne podnetom na sledovanie\nosoby sťažovateľa) a sťažovateľovými aktivitami pri a po nákupe už prerobených zbraní, ich\nnásledným predajom po ich úprave, keďže tieto zbrane boli zjavne ako neregistrované použité\n\n7\n\npri rôznych formách, či už drogovej, no predovšetkým násilnej trestnej činnosti (lúpežné\nprepadnutia).\nKrajský súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že sťažovateľ má v registri trestov jeden záznam –\nrozsudkom okresného súdu č. k. 33 T 137/2009 z 18. januára 2010 bol uznaný vinným zo zločinu\nnedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest\nodňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu troch\nrokov, ktorý mu bol odpustený amnestiou 2. januára 2013 a na sťažovateľa sa teda hľadí akoby\nnebol odsúdený. Krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil, že samotná okolnosť, že u sťažovateľa\nplatí „fikcia neodsúdenia“, neznamená, že nastala okolnosť, ktorá by tzv. „zahladila“ aj skutočnosť,\nže sťažovateľ sa dopustil totožnej úmyselnej trestnej činnosti, a to v takej intenzite závažnosti, že\nbol súdnym rozsudkom uznaný vinným a bol mu zato ukladaný trest, čo tiež svedčí o jeho postoji\nk dodržiavaniu zákona a všeobecných spoločenských pravidiel správania. Všetky tieto okolnosti\nvo svojom súhrnne sú podľa názoru krajského súdu konkrétnymi skutočnosťami, ktoré\nu sťažovateľa v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyvolávajú obavu z pokračovania\nv páchaní trestnej činnosti alebo vykonania trestného činu, ktorým hrozil.\n18. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku, že vyšetrovateľka a ani okresný súd sťažovateľovi\nneumožnili oboznámiť sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu, krajský súd dal za pravdu\nsťažovateľovi, že pred rozhodnutím okresného súdu – pokiaľ tomu nebránili konkrétne skutočnosti\ntýkajúce sa štandardného taktického postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci\nvyšetrovania, keďže priebeh prípravného konania má predovšetkým neverejný charakter – bolo\npovinnosťou orgánov činných v trestnom konaní, prokurátora či napokon aj okresného súdu\numožniť sťažovateľovi oboznámiť sa s obsahom dosiaľ zhromaždených dôkazov, aby mohol riadne\nrealizovať svoje právo na obhajobu. V tejto súvislosti však krajský súd zároveň konštatoval, že\nz obsahu spisu zistil, že sťažovateľov obhajca mal možnosť byť účastný na úkonoch trestného\nstíhania od vznesenia obvinenia sťažovateľovi, čoho dôkazom je jeho účasť pri výsluchu\nsťažovateľa či realizovaných prehliadkach bytových, ako aj nebytových priestorov,\nresp. motorových vozidiel, ktoré mal sťažovateľ používať. Krajský súd taktiež poukázal na to, že\npo rozhodnutí okresného súdu bol sťažovateľovi prostredníctvom jeho obhajcu sprístupnený\ncelý spisový materiál, ako to plynie z úradného záznamu na č. l. 33, podľa ktorého bolo\n20. septembra 2021 umožnené advokátovi JUDr. Lukášovi Polákovi nahliadnuť do spisu, a to\nv čase od 9.30 h do 11.30 h, čo sa odzrkadlilo aj v rozsiahlom obsahu písomnej sťažnosti\nsťažovateľa podanej prostredníctvom obhajcu, v ktorej zo svojho pohľadu detailne a vyčerpávajúco\nhodnotí nateraz zhromaždené dôkazy z hľadiska dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa\na rovnako tak existenciu skutočností (ne)odôvodňujúcich väzobné stíhanie sťažovateľa, ktorá bola\npre krajský súd aj podkladom pre prieskum sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu.\nVychádzajúc zo zistenia, že v rámci sťažnostného konania mal obhajca sťažovateľa umožnené\nnahliadnuť do spisu v rozsahu, v akom to uznal za vhodné, a oboznámiť sa s obsahom dosiaľ\nzhromaždených dôkazov ešte pred rozhodnutím krajského súdu, čo je aj zrejmé z obsahu písomne\nodôvodnenej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu okresného súdu, došlo podľa názoru krajského\nsúdu k zhojeniu tohto nesprávneho postupu orgánov činných v trestnom konaní, prokurátora\n\n8\n\na okresného súdu, keďže si sťažovateľ mohol v tomto štádiu konania za danej situácie riadne\nuplatniť právo na obhajobu.\n\n19. Z uvedenej argumentácie krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa zaoberal všetkými\nprávnymi, ako aj skutkovými otázkami podstatnými pre rozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa\na na jeho námietky dal dostatočné odpovede. Zo záverov, ku ktorým krajský súd dospel\npri posudzovaní podmienok väzby sťažovateľa v jeho trestnej veci, nevyplýva jednostrannosť alebo\ntaká aplikácia príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Krajský súd vymedzil dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku\njeho zákonným pomenovaním a na podporu svojich záverov poukázal na konkrétne skutočnosti\nvyplývajúce z trestného spisu. Argumenty krajského súdu vyznievajú presvedčivo a podľa názoru\nústavného súdu sú primeraným zdôvodnením potreby väzobného stíhania sťažovateľa, ako to\nvyplýva aj z komentovaného znenia dohovoru, podľa ktorého argumentum a simili „... zbavení\nsvobody stěžovatele nemůže být vnímano jako svévolné, jestliže vnitrostátní soud uvedl určité\ndůvody pro pokračovaní vazby, ledaže by uváděné důvody byly mimořádne lakonické\na bez jakéhokoli odkazu na ustanovení zákona, které by zbavení stěžovatele svobody dovolovalo\n[viz Khudoyorov proti Rusku, rozsudek, 8. 11. 2005, č. 6847/02, § 131 a 157, srov. též Miminoshvili\nproti Rusku, rozsudek, 28. 6. 2011, č. 20197/03, bod 69].“ (KMEC, J., KOSAŘ, D.,\nKRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. Praha : C. H.\nBeck, 2012, s. 479.).\n20. Právne závery odôvodnenia napadnutého väzobného rozhodnutia krajského súdu korešpondujú\nso skutkovými zisteniami a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle. Krajským súdom prezentovaná\ninterpretácia jednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem (príslušných ustanovení\nTrestného poriadku o väzobnom rozhodovaní) nijako nepopiera ich účel a zmysel, a teda má\nz hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu. Krajský súd sa teda posúdením\nväzobnej veci sťažovateľa zaoberal dostatočne, náležite a primerane, pričom poskytol náležitú\nodpoveď na všetky kľúčové námietky sťažovateľa, a to vrátane jeho námietky, že vyšetrovateľka\na ani okresný súd sťažovateľovi neumožnili oboznámiť sa s celým obsahom vyšetrovacieho spisu.\nV súvislosti s touto námietkou ústavný súd zdôrazňuje, že po rozhodnutí okresného súdu o vzatí\nsťažovateľa do väzby mal sťažovateľ možnosť oboznámiť sa (prostredníctvom svojho obhajcu)\ns predmetným vyšetrovacím spisom, ktorú sťažovateľov obhajca aj reálne využil, a teda,\nvyhodnotiac individuálne okolnosti tohto prípadu, ústavný súd konštatuje, že v rámci rozhodovania\nvšeobecných súdov (ktoré je potrebné hodnotiť ako jeden celok) o väzbe sťažovateľa nebolo právo\nsťažovateľa na obhajobu reálne zmarené. Skutkové okolnosti prípadu, na ktoré je v zmysle svojej\njudikatúry ústavný súd v každom jednotlivom prípade povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať,\npreto nesvedčia v prospech vyslovenia porušenia práva sťažovateľa na obhajobu.\n21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k zákonom predpokladaným\ndôvodom väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, pre ktoré bol sťažovateľ\nobmedzený na osobnej slobode, nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne\nneopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci s dôsledkom porušenia základného\n9\n\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy. Krajský súd konal v medziach svojej právomoci,\nkeď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným dokazovaním,\nsú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n22. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie,\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru\nnapadnutým postupom a uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy:\n23. Pokiaľ ide o námietku porušenia základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy\nnapadnutým postupom, resp. napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd poukazuje\nna rozhodovaciu činnosť ESĽP a tiež na judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 200/06,\nIII. ÚS 277/07), podľa ktorej konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú\nkonaniami o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej\nosoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru. Vychádzajúc\nz uvedeného, označené články ústavy a dohovoru sa na väzobné konanie nevzťahujú, pričom sú\njednotlivé procesné záruky z označených článkov vyplývajúce inkorporované priamo\ndo špeciálnych ustanovení čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 dohovoru aplikovateľných na režim\nrozhodovania o väzbe.\n24. Ústavný súd preto konštatuje nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom,\nresp. napadnutým uznesením krajského súdu a čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 3 ústavy z dôvodu ich\nneaplikovateľnosti v predmetnej veci. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru:\n25. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie čl. 5 ods. 4 dohovoru v kontexte argumentácie\nobsiahnutej v ústavnej sťažnosti, ústavný súd upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej ustanovenie čl. 5 ods. 4 dohovoru nie je aplikovateľné na súdnu kontrolu zákonnosti\nobmedzenia osobnej slobody nasledujúcej bezprostredne po „zatknutí“ (t. j. na prvotné\nrozhodovanie o vzatí do väzby), ale je aplikovateľné až na situáciu následnej súdnej kontroly\nzákonnosti obmedzenia osobnej slobody (t. j. na rozhodovanie o žiadosti väzobne stíhanej osoby\no prepustenie na slobodu a rozhodovanie o jej ponechaní vo väzbe). Na prípad sťažovateľa,\n\n10\n\nu ktorého išlo o prvotné rozhodovanie o vzatí do väzby, teda čl. 5 ods. 4 dohovoru aplikovateľný\nnie je.\n26. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým postupom, resp. napadnutým\nuznesením krajského súdu a namietaným porušením práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ústavný súd\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania aj v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n27. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. februára 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-úteková", "väzba-preventívna", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:19ad6a5a-da75-4835-8177-43ccde303937", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.162.2016.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 277/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7bc5eb60-4b81-40ef-8204-b34a5d65f6d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.5.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 5/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 5/2024 z 10. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.5.2024.1"}]}