{"guid": "ussr:d085e50c-166b-4db7-976e-97c9045ef67e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.608.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 608/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 608/2021 z 2. 3. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2022, sp. zn. II. ÚS 608/2021, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.608.2021.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2022-03-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d085e50c-166b-4db7-976e-97c9045ef67e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.608.2021.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.608.2021.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.608.2021.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 608/2021-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej,\nzo sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\nzastúpeného\nadvokátskou\nkanceláriou\nA. K. JUDr. Nováčková s. r. o., Mandľová 28, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nMgr. Zdenko Nováček, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 13/2018\nz 27. mája 2021 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 13/2018 z 27. mája 2021 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 13/2018\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 13/2018 z 27. mája 2021\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré mu j e Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n384,08 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. októbra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) č. k. 7 Cdo 13/2018\nz 27. mája 2021 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie“). Navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie\njeho označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu zrušil a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 209 564,80 eur a náhradu trov\nkonania.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ kúpnou zmluvou z 8. októbra 1999\nv znení jej dodatku č. 1 z 8. marca 2002 kúpil byt, vklad vlastníckeho práva ku ktorému v prospech\nsťažovateľa bol povolený rozhodnutím príslušnej Správy katastra č. V-7664/1999 z 31. mája 2006.\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vydaným v konaní\npod sp. zn. 15 Co 416/2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 11 C 162/2006 z 9. októbra 2009, bolo určené, že vlastníkom predmetného\nbytu je iná osoba, ktorá ho nadobudla ešte pred povolením vkladu v prospech sťažovateľa\nprávoplatným uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 14 Er 456/2002-139 z 22. apríla 2004\no schválení príklepu udeleného na exekučnej dražbe.\n\n3. Sťažovateľ podal žalobu proti Slovenskej republike, v mene ktorej konal Úrad geodézie,\nkartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚGKaK SR“), o náhradu škody v sume\n115 091,99 eur s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď pre omeškanie\npríslušnej Správy katastra nebolo na sťažovateľa prevedené vlastnícke právo k predmetnému bytu.\nO žalobe sťažovateľa bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu\nč. k. 14 Co 294/2013-311 z 13. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým bol\nčiastočne potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 50 C 191/2009-238 v znení opravného\nuznesenia z 3. apríla 2013 tak, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu\n115 091,99 eur s príslušenstvom. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky\nkonajúci za žalovanú podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\na dôvodnosť založil výlučne na dôvode podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“). Najvyšší súd o podanom dovolaní rozhodol napadnutým uznesením tak,\nže rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaná prípustnosť podaného dovolania\n2\n\nvyvodzuje z § 420 písm. f) CSP. V nadväznosti na to konštatoval, že krajský súd sa nezaoberal\nzásadnou odvolacou námietkou, ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie\nvo veci, preto dospel k záveru o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu a existencii vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP. Keďže konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP, rozsudok\nkrajského súdu zrušil a namietanou vadou podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa už nezaoberal.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že najvyšší súd štyri a pol roka od právoplatnosti rozsudku\nkrajského súdu napadnutým uznesením porušil jeho označené práva tým, že arbitrárne zasiahol\ndo už nastolenej právnej istoty sťažovateľa neakceptovateľným spôsobom (ktorá bola nastolená\npo 8 rokoch od začiatku konania), čím má podľa názoru sťažovateľa zároveň dochádzať\naj k porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy. Pokiaľ ide o záver najvyššieho súdu o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu z dôvodu,\nže sa nezaoberal najvyšším súdom identifikovanou odvolacou námietkou spočívajúcou v neplatnosti\nkúpnej zmluvy, sťažovateľ považuje tento záver najvyššieho súdu za nepravdivý s poukazom\nna bod 20 odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Vyslovuje názor, že nedostatok kúpnej zmluvy\nbol odstránený v časových súvislostiach skôr, než príslušná správa katastra rozhodla, teda kúpna\nzmluva sa stala perfektnou doručením jej dodatku č. 1 z 8. marca 2002. Keďže príslušná správa\nkatastra o návrhu na vklad nerozhodla včas v zákonnej lehote (apríl 2002), sťažovateľovi vznikla\nškoda v príčinnej súvislosti s takýmto nezákonným postupom orgánu verejnej moci,\npretože predmetný byt bol dotknutý exekúciou majetku predávajúceho, ktorá začala 22. mája 2002.\n\n5. Sťažovateľ ďalej poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nvo veci Sutyaznik proti Rusku, č. 8269/02, § 38, v ktorom ESĽP konštatoval, že princíp právnej\nistoty nastolený právoplatným rozhodnutím nemôže byť narušený formou maskovaného odvolania\nz dôvodu iného právneho názoru na vec (s poukazom aj na ďalšie rozhodnutia ESĽP vo veci\nCORNIF proti Rumunsku č. 42872/02, Giuran proti Rumunsku č. 24360/04, § 28 – § 32).\nV tomto smere je toho názoru, že sa konajúci súd v dovolacom konaní v jeho veci odmietol\nstotožniť s právnym posúdením veci zo strany nižších súdov, čím malo dôjsť k porušeniu\njeho práva na spravodlivý proces. Jeho druhou zásadnou námietkou je tvrdenie, že dovolací súd\nkonal ultra vires, keď nerešpektoval princíp viazanosti súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\na rozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu, ktorý dovolateľkou namietaný nebol. Uvedeným\nkonaním bez zákonného podkladu malo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania,\nzásady kontradiktórnosti konania, ako aj porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivý proces. Jeho treťou námietkou je tvrdenie, že najvyšší súd sa vôbec nevysporiadal\nso skutkovou a s právnou argumentáciou sťažovateľa uvedenou v jeho vyjadrení k dovolaniu\nzo 14. júla 2017, v ktorom poukazoval na prejudiacialitu, argumentoval zásadou „favour\ncontractus“ s poukazom na označené rozhodnutia ústavného súdu, preukázanou príčinnou\nsúvislosťou s poukazom na označené rozhodnutia najvyššieho súdu a s poukazom na princípy\nPETL, ako aj s poukazom na závery uvedené v katastrálnom bulletine č. 1/2018. V uvedenom vidí\n3\n\narbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Sťažovateľ zásah do jeho práv hmotnej\npovahy odôvodňuje tým, že neakceptovateľným postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní\na arbitrárnosťou napadnutého uznesenia bolo zasiahnuté do jeho už nastolenej právnej istoty\na jeho majetkového postavenia z dôvodov, ktoré sú v právnom štáte neakceptovateľné.\n\n6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 608/2021-15 zo 16. decembra 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v celom rozsahu.\n\n7. Následne ústavný súd 22. decembra 2021 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nprijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti. V ten istý deň zároveň upovedomil zúčastnenú osobu ÚGKaK SR o práve vyjadriť\nsa k prijatej sťažnosti.\n\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n8. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol, že ponecháva rozhodnutie o ústavnej sťažnosti\nna úvahe ústavného súdu.\n\n9. K veci sa vyjadril aj predseda senátu 7C, ktorý uviedol, že sťažnosť považuje za neopodstatnenú.\nPokiaľ ide o efektivitu a plynulosť konania, poukázal na to, že nadmerná zaťaženosť sudcov\nnajvyššieho súdu je ústavnému súdu už notoricky známa a vo zvyšku v celom rozsahu odkázal\nna písomné odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktoré nepovažuje za arbitrárne.\n\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Zúčastnená osoba ÚGKaK SR vo svojom vyjadrení poskytla genézu sporu, skutkovú a právnu\nanalýzu veci sťažovateľa, z čoho vyvodila vecnú správnosť napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu. V súvislosti s namietaným konaním najvyššieho súdu ultra vires poukázala na odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý identifikoval arbitrárnosť spočívajúcu v tom,\nže odvolací súd sa nevysporiadal s včas namietanou argumentáciou zúčastnenej osoby týkajúcou\nsa absolútnej neplatnosti zmluvy, a tým aj nedostatku príčinnej súvislosti medzi údajnou škodu\na nesprávnym úradným postupom príslušnej Správy katastra. Na základe uvedeného zúčastnená\nosoba navrhla ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\n\n4\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n11. Sťažovateľ replikou doručenou 25. februára 2022 reagoval na vyjadrenie najvyššieho súdu,\nako aj zúčastnenej osoby ÚGKaK SR, v ktorej len zopakoval svoje argumenty uvedené v sťažnosti.\nVyzdvihol, že najvyšší súd a rovnako aj zúčastnená osoba ÚGKaK SR vo svojich vyjadreniach\nnepopreli, že obsahom dovolania nebol nikdy dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP,\nale len údajné nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 CSP, čo znemožňovalo najvyššiemu\nsúdu zrušiť rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu jeho údajnej arbitrárnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP. Zároveň sa rozsiahlo argumentačne vyjadril aj k otázke posudzovania\nneplatnosti/imperfekcie zmluvy, ktorá mala údajne zakladať dôvod arbitrárnosti rozsudku\nodvolacieho súdu spočívajúci v tom, že dovolateľka (ÚGKaK SR) v jeho odôvodnení nedostala\nodpoveď na relevantnú argumentáciu, že neplatnú zmluvu nemožno konvalidovať dodatkami k nej.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že najvyšší súd napadnutým uznesením\nzrušil právoplatný rozsudok odvolacieho súdu procesne neprípustným spôsobom a na základe\nústavne neakceptovateľných právnych záverov zasiahol do jeho základného práva vlastniť majetok\na do práva na pokojné užívanie majetku, na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces,\ndo jeho práva na rovnosť účastníkov v konaní a do nastolenej právnej istoty sťažovateľa po vyše\n4 a pol rokoch, v čom sťažovateľ vidí aj porušenie svojho práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote.\n\nIV.1. K namietaným právam procesnej povahy (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy,\nčl. 6 ods. 1 dohovoru)\n14. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných\npredpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto\nustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty\na zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych\npredpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp\nspravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými\natribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\n\n5\n\n15. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom\nupravené relevantné konanie súdov a iných orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu,\nktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu\nochranu (I. ÚS 26/94).\n\n16. V nadväznosti na sťažovateľove uplatnené ťažiskové námietky ústavný súd konštatuje, že jeho\núlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy\nsúdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov,\navšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade\ns ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\n\n17. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.).\n\n18. Právoplatnosť v civilnom procese značí predovšetkým nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia\na jeho záväzné účinky na právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré prostredníctvom inštitútu\nprávoplatnosti nadobudli kvalitu judikovaných právnych vzťahov, t. j. vzťahov aprobovaných\nsúdnou mocou. Do účinkov právoplatnosti možno zasiahnuť len v prípadoch presne ustanovených\nzákonom a len z dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem štátu na právnej istote a stabilite\nsúdnych rozhodnutí (porov. nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 43/95 z 10. septembra 1996).\n\n19. Zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Pre rozhodnutie ústavného súdu bolo podstatné, či pochybenie všeobecného súdu,\nktoré sa mu vyčíta, je natoľko intenzívne, že ho možno vyhodnotiť ako fundamentálne, prípadne\nako pochybenie, ktoré je v príkrom rozpore s ústavnými princípmi.\n\n20. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné citovať pre posúdenie veci relevantné\nustanovenia právneho predpisu.\n\n6\n\n21. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.\nPodľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.\n\n22. V kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je predmetom posúdenia zo strany ústavného\nsúdu otázka, či je z ústavného hľadiska udržateľný taký prístup najvyššieho súdu ako súdu\nrozhodujúceho o dovolaní, v rámci ktorého dovolací súd, posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu\n(§ 124 ods. 1 CSP), vyvodí jeho prípustnosť aj podľa § 420 písm. f) CSP a z tohto dôvodu následne\nzruší napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, hoci dovolateľ v dovolaní uplatnil dôvody prípustnosti\ndovolania len podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n\n23. Ústavný súd už uviedol (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010), že rešpektuje kompetenciu najvyššieho\nsúdu ústavne konformným spôsobom posudzovať otázku prípustnosti podaného dovolania\na vychádza z právneho názoru, podľa ktorého je v prvom rade vecou najvyššieho súdu určovať\nkoncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu,\nže táto je prijateľná z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska\nje podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani formalistická a aby bola\nčo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu. Uvedené východiská sa pochopiteľne\nvzťahujú nielen na prípustnosť, ale aj celkovú aplikáciu noriem o dovolaní.\n\n24. Podľa § 440 CSP dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Tento postup súvisí\ns dôsledným zachovávaním dispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej\nzodpovednosti strán za ochranu svojich práv. Odstraňovanie nedostatkov rozhodnutia a konania\njemu predchádzajúceho prostredníctvom opravných prostriedkov je v dispozícii strán konania\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.\nCivilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1417 – 1422).\n\n25. Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody\nlen v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne.\n\n26. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého\nrozhodnutia (§ 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom\n(§ 432 CSP). Súčasná právna úprava však už umožňuje súdu ex offo prihliadať len na tie vady\nzmätočnosti, ktoré sú zároveň nedostatkom procesných podmienok konania, v dôsledku existencie\nktorých je potrebné rozhodnutie vždy zrušiť [vady zmätočnosti podľa § 420 písm. a) – d) CSP].\nNa tie vady, ktoré zákon za vady zmätočnosti sám označuje [vady zmätočnosti podľa § 420 písm. e)\na f) CSP], však už dovolací súd nemôže prihliadať ex offo.\n\n7\n\n27. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd preskúmal dovolanie ÚGKaK SR a zistil,\nže dovolateľ v ňom výslovne uviedol, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podáva\npodľa § 421 CSP. Následne z ďalšieho obsahu dovolania vyplýva, že dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ vymedzil s uvedením nesprávneho právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom, argumentáciou, v čom považuje právne posúdenie veci za nesprávne\na s poukázaním na podľa názoru dovolateľa relevantné rozhodnutia najvyššieho súdu.\n\n28. Zo žiadnej časti dovolania nevyplýva, že by v ňom dovolateľ uplatnil dôvod prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP a rovnako sa v dovolaní nenachádza ani zmienka o dovolacom\ndôvode založenom na predmetnej vade zmätočnosti (a contrario § 431 ods. 1 a 2 CSP).\n\n29. Po preskúmaní obsahu kópie dovolania ÚGKaK SR (ktoré paradoxne nie je obsahom\npredloženého zberného spisu najvyššieho súdu, pozn.) ako prílohy samotnej ústavnej sťažnosti\nmožno konštatovať, že toto podanie je určité, úplné a zrozumiteľné a je z neho bez akýchkoľvek\npochybností zrejmé, na akých dôvodoch prípustnosti dovolania a dôvodoch dovolania\nbolo založené.\n\n30. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam,\nnež ktorý zodpovedá jeho obsahu, vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, použitým\nvýrazovým prostriedkom a jeho celkovému zmyslu. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje\nsúdu obsah úkonu výkladom dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu\núkonu nevyplývajú (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 440 – 446).\n\n31. Na základe zistených skutočností tak možno prijať záver, že pokiaľ dovolací súd vyvodil\nprípustnosť dovolania aj podľa § 420 písm. f) CSP napriek tomu, že dovolateľ v dovolaní explicitne\nuplatnil dôvody prípustnosti dovolania len podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, konal v rozpore\ns § 440 CSP a napokon aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy.\n\n32. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že je procesným excesom a z ústavnoprávneho hľadiska\nneželateľným stavom, keď dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu, ktorý\ndovolateľ neuplatnil. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že zrušenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu napadnutým uznesením najvyššieho súdu bez naplnenia zákonných predpokladov\npre takéto rozhodnutie vykazuje znaky svojvoľného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s princípom\nprávnej istoty. Najvyšší súd tým konal v rozpore s ústavným imperatívom konať len na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy),\nčím zároveň zasiahol do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nsúdny proces (napr. II. ÚS 277/2021, II. ÚS 291/2021).\n\n8\n\n33. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46\nods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nnálezu).\n\n34. Požiadavka „rovností zbraní“ vyplývajúca z čl. 6 ods. 1 dohovoru je len iným označením\nzákladného ústavného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\n(II. ÚS 414/2015).\n\n35. Ústavný súd konštatuje, že v dôsledku už uvedeného postupu najvyššieho súdu pri posudzovaní\nprípustnosti dovolania (podľa § 420 CSP) zároveň došlo aj k neprípustnému zvýhodneniu\ndovolateľa (spočívajúcemu v judikovaní dovolateľom neuplatneného dôvodu prípustnosti\ndovolania) na úkor sťažovateľa, teda porušeniu princípu „rovnosti zbraní“. Ústavný súd\npreto dospel k záveru aj o porušení základného práva na rovnosť účastníkov v konaní\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).\n\n36. Pokiaľ sťažovateľ vyslovil právny názor, že dovolanie ako mimoriadny prostriedok predstavuje\nv zmysle ním uvedenej judikatúry ESĽP neprípustný zásah do už nastolenej právnej istoty (pozri\nbod 6 tohto nálezu), ústavný súd konštatuje, že tieto citácie z označených rozhodnutí ESĽP\nsú vytrhnuté z kontextu a neaplikovateľné na právnu úpravu dovolania tak, ako je vymedzená\nv právnom poriadku Slovenskej republiky. Vo veci Sutyaznik proti Rusku č. 8269/02 ESĽP\nv podstatnom konštatoval, že mimoriadny opravný prostriedok umožňoval jeho podanie\nbez uvedenia časového limitu, bez vymedzenia okruhu prípustných dôvodov a osobami,\nktoré neboli účastníkmi konania (pozri bod 20 Sutyaznik proti Rusku, č. 8269/02). Pokiaľ\nide o ostatné rozhodnutia ESĽP (CORNIF proti Rumunsku č. 42872/02, Giuran proti Rumunsku\nč. 24360/04), tie sa týkali prípadov, v ktorých generálny prokurátor príslušnej krajiny podal\ntzv. mimoriadne dovolanie. Pokiaľ ide o zásahy do právnej istoty účastníka konania na základe\nmimoriadneho dovolania v právnom poriadku Slovenskej republiky podaného generálnym\nprokurátorom Slovenskej republiky, ústavný súd pozná a rešpektuje judikatúru ESĽP v tomto smere\n(napr. DRAFT-OVA a. s. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 72493/10), avšak táto sa týka\nvýlučne len inštitútu mimoriadneho dovolania. Ústavný súd preto považoval túto argumentáciu\nsťažovateľa za nekorektnú, zavádzajúcu a v konečnom dôsledku neaplikovateľnú na prípad\nsťažovateľa.\n\nIV.2. K namietaným právam majetkovej povahy (podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu)\n37. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, ústavný súd, vychádzajúc z už vysloveného porušenia práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, dospel\n9\n\nk záveru, že napadnutým uznesením zároveň došlo k zásahu aj do týchto práv sťažovateľa\n(bod 1 výroku). Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu vydaním napadnutého uznesenia\nzasiahol do už nastolenej právnej istoty sťažovateľa (rozsudkom odvolacieho súdu),\na tým aj do jeho majetkového postavenia v spore (o náhradu škody) spôsobom, ktorý je v právnom\nštáte neakceptovateľný.\n\nIV.3. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\n38. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal aj vyslovenia porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré odôvodnil tým, že najvyšší súd\no podanom dovolaní rozhodoval vyše štyri a pol roka. Ústavný súd, vychádzajúc z kasačného\nvýroku napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, konštatuje, že v čase doručenia tejto sťažnosti\nspor bol nanovo otvorený, čím došlo k obnoveniu právnej neistoty sťažovateľa. Uvedené v kontexte\nzjavne neprimeranej doby rozhodovania najvyššieho súdu o podanom dovolaní (približne tri pol\nroka) vedie ústavný súd k záveru, že postupom najvyššieho súdu došlo k neprípustnému zásahu\ndo jej označených práv podľa čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 2 výroku).\nNa uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v dôsledku účinkov tohto nálezu bude opätovne\nnastolená právna istota sťažovateľa právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu,\nktorá však po vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie nevylučuje, že môže byť opätovne\nprelomená na základe rozhodnutia o dovolaní.\n\n39. Ústavný súd, vychádzajúc z porušenia označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením,\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd\nje v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze (bod 3 výroku nálezu).\n\n40. Ústavný súd už len v tejto súvislosti dodáva, že po vrátení veci na ďalšie konanie je najvyšší\nsúd povinný riadne vyhodnotiť namietané nesprávne právne posúdenie veci tak, ako ho vymedzil\ndovolateľ v dovolaní, a posúdiť právnu otázku, vychádzajúc z podaného dovolania.\n\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n\n41. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n\n10\n\n42. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 209 564,80 eur z dôvodov\nuvedených v ústavnej sťažnosti, poukazujúc na stres a utrpenú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej\ndĺžky dovolacieho konania, ako aj z narušenia právnej istoty sťažovateľa po neprimeranej dobe,\nktorá pretrváva.\n\n43. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia. Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o primeranom\nfinančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza\naj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n\n44. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky dovolacieho konania (vec bola predložená dovolaciemu súdu\n(januára 2018, pozn.), berúc do úvahy charakter predmetu konania, skutkovú a právnu zložitosť\nveci, jeho význam pre sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\nústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 4\nvýroku nálezu).\n\nVI.\nTrovy konania\n45. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n\n46. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom podľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov pozostávajúcu z odmeny advokáta za dva úkony\nprávnej služby. Za dva úkony uskutočnené v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti) patrí odmena v sume dvakrát po 181,17 eur a režijný paušál v sume dvakrát\npo 10,87 eur. Za úkon vyjadrenie právneho zástupcu k stanovisku najvyššieho súdu doručené\n25. februára 2022 ústavný súd odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti\nani argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu nebola známa.\n\n47. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, tak ako to vyplýva zo súdneho\nspisu, predstavujú sumu 384,08 eur (bod 5 výroku nálezu).\n11\n\n48. Priznanú náhradu trov konania je ústavný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n49. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "arbitrárnosť", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "kataster nehnuteľností-vklad", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zmluva-neplatnosť", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "príčinná súvislosť", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "nehnuteľnosť", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-prípustnosť", "nesprávny úradný postup", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "príčinná súvislosť", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/13/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ebb49f04-333e-4d00-855e-7af947357ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2"}, {"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "ussr:67c6ed64-77ea-4067-abfa-08c15dc29e88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.414.2015.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "84a9f9a4-4984-4afb-b339-59323d38f0eb:cfa77dda-0bd2-4a3b-8069-f1c83beb8aa7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6112222323.1", "spisova_znacka": "14Co/294/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/294/2013 z 2. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6112222323.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9d18fcf5-73df-4df5-88e3-8f4c81c21dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.429.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.429.2025.1"}, {"guid": "42b84ced-a248-4d28-a0cd-842bb3f3ba2e:c269f37a-9025-4bf8-a038-6449e7c04d4a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1403899712.1", "spisova_znacka": "1Cdo/91/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2024 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1403899712.1"}, {"guid": "8867da9c-28c9-434a-b66a-858763c357d2:af7faf64-20cd-468b-ac1d-307aeacf82e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5618202518.1", "spisova_znacka": "1Cdo/220/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/220/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5618202518.1"}, {"guid": "3a26bfc6-3c7e-4e77-aa3e-a54049e73c32:075fa550-96ab-4ed8-a662-89335594cf97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4418201353.1", "spisova_znacka": "6Cob/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/64/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4418201353.1"}]}