{"guid": "ussr:f0ba8ab4-71da-4469-9ad5-9383ce678f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 522/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2022 z 9. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. novembra 2022, sp. zn. II. ÚS 522/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-11-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f0ba8ab4-71da-4469-9ad5-9383ce678f6d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.522.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republik y\nII. ÚS 522/2022-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti KLIMEX Hutnícky materiál,\ns. r. o., IČO 36 255 963, Mikovíniho 2/A, Trnava, zastúpenej HALADA advokátska kancelária,\ns. r. o., Kapitulská 21, Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Halada, proti rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Sžfk 49/2020 z 27. júna 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. septembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“)\nč. k. 5 Sžfk 49/2020 z 27. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Sťažovateľka\nnavrhuje napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa správnou žalobou\ndomáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) z 10. júna 2019 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového\núradu Trnava (ďalej len „správca dane“) z 30. augusta 2018, ktorým sťažovateľovi vo vyrubovacom\nkonaní podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil\n\nrozdiel v sume 506 298,76 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie apríl 2013 a uložil jej povinnosť zaplatiť vyrubenú daň v sume 135 344,83 eur, pretože\ndaňové orgány neuznali uplatnený odpočet DPH pri dodaní tovaru od iných platiteľov dane\nv tuzemsku a neuznali uplatnené právo na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného\nčlenského štátu Európskej únie.\n3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 14S/100/2019 zo 16. apríla 2020\nnapadnuté rozhodnutie finančného riaditeľstva a správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane\nna ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nedostatočne odôvodnené, najmä pokiaľ\nide o prerušenie daňovej kontroly na takmer 2 roky pre medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len\n„MVI“), keď absentuje odôvodnenie účelnosti prerušenia a aké informácie podstatné\npre rozhodnutie boli takto získané, ako aj uvedenie opatrení, ktoré daňové orgány prijali na\nurgovanie odpovedí. Nedostatok dôvodov vzhliadol aj v súvislosti s označením štatutára konateľky\nza iniciátora reťazca spoločností, ktoré realizovali podvodné konanie s cieľom vylákania DPH,\npretože odporuje prezumpcii neviny.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podalo žalované finančné riaditeľstvo kasačnú sťažnosť, o ktorej\nrozhodol najvyšší správny súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu zrušil\na vrátil mu vec na ďalšie konanie s odôvodnením, že bezprostredným dôvodom nepriznania\nuplatneného nadmerného odpočítania dane a vyrubenia daňovej povinnosti bolo nesplnenie\nzákonných podmienok žalobcom podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vykonaným\ndokazovaním boli zistené (tam uvedené konkrétne) pochybnosti o dodávateľoch žalobcu.\nZ administratívneho spisu kasačný súd zistil, že v súvislosti s preverovaním dodávok tovaru\nsubjektom do Českej republiky správca dane v období od 23. januára 2014 do 14. mája 2014 zaslal\nspolu šesť žiadostí o MVI podľa nariadenia č. 904/2010. Vzhľadom na skutočnosť, že\nna požadované otázky nedostal správca dane v požadovanej lehote odpovede, daňovú kontrolu\nprerušil od 15. mája 2014 až do zaslania poslednej odpovede 20. novembra 2015. Oznámením\nz 20. novembra 2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu\nz 18. decembra 2015. Daňová kontrola vrátane doby prerušenia trvala v prejednávanom prípade\ncelkovo 896 dní. Výsledky a závery dožiadaní vykonaných v rámci MVI však krajský súd\nv napadnutom rozsudku nevysvetlil, napriek skutočnosti, že tieto sú obsahom administratívneho\nspisu, ako aj odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Najvyšší správny súd bol na rozdiel\nod krajského súdu toho názoru, že žalovaný a správca dane sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne\nzaoberali zisťovaním skutkového stavu veci. Z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého správnou\nžalobou sú zrejmé závery zistené vykonaným dokazovaním, pričom správca dane a žalovaný\ndostatočne zdôvodnili potrebu vykonania MVI. Daňový poriadok nelimituje správcu dane, pokiaľ\nide o zaslanie žiadostí o MVI. Správca dane v danom prípade považoval za potrebné doplniť\ndokazovanie vo vzťahu k spoločnostiam\n,\n,\npráve na základe skutočností, že nadobudnutie tovaru žalobcom a dodanie tovaru českým\nodberateľom bolo dôvodne spochybnené. Bolo preto potrebné prostredníctvom MVI vypočuť\nkonateľov týchto spoločností a zaobstarať ďalšie doklady a informácie. Vykonanie dožiadaní\nvo vzťahu k týmto spoločnostiam správcom dane je potrebné považovať za efektívne a správca\ndane v odôvodnení rozhodnutia podrobne poukázal na záver dožiadaní a ich význam pre správne\nurčenie dane vo vzťahu k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru.\n\n2\n\nV súvislosti s tvrdenou neprimeranou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly najvyšší správny súd dal\ndo pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-l86/2020, HYDINA s. r. o.\nz 30. septembra 2021, v ktorom Súdny dvor dal odpoveď na otázky položené Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky, v zmysle ktorej: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra\n2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH v spojení s jeho\nodôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže\novplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho štátu dovtedy,\nkým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej\nspolupráce stanovenej týmto nariadením.“ Týmto najvyšší správny súd považoval za zodpovedanú\nargumentáciu žalobcu, akceptovanú rozsudkom krajského súdu, o porušovaní lehôt na vykonanie\nMVI stanovených európskym právom s následkom nezákonnosti daňovej kontroly a jej výstupov\nkvôli nezákonnému prerušeniu.\nNajvyšší správny súd ďalej považoval za potrebné uviesť, že dôvodom zrušenia rozhodnutia\nsprávneho orgánu nemôže byť podľa § 191 Správneho súdneho poriadku porušenie akýchkoľvek\nustanovení o konaní, ale len podstatné porušenie, a teda porušenie určitej intenzity, ktoré by malo\nzároveň za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (napr.\nvykonanie nezákonne získaného dôkazu, neumožnenie účastníkovi konania vyjadriť sa\nk skutkovým zisteniam). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu však krajským súdom vytýkané\npochybenie orgánov finančnej správy, spočívajúce v neprimeranej dĺžke daňovej kontroly,\nvzhľadom na závery rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-186/2020 nie je podstatným\npochybením ustanovení o konaní orgánov verejnej správy, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie\nrozhodnutia žalovaného a správcu dane.\nNajvyšší správny súd s poukazom na závery uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 726/2016\nz 25. októbra 2016 dodal, že pokiaľ bol žalobca názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný\npostup a lehoty na vybavenie žiadosti o MVI podľa nariadenia č. 904/2010, mohol sa svojich práv\na právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však\nv tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo.\nNajvyšší správny súd preto konštatoval, že krajský súd pochybil, pokiaľ rozhodnutia žalovaného\na správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, predovšetkým z dôvodu neprimeranej dĺžky\nprerušenia daňovej kontroly a nezdôvodnenia záverov MVI a nedostatočného zistenia skutkového\nstavu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že správca dane, ako aj žalovaný sa\nv napadnutých rozhodnutiach dostatočne zaoberali závermi MVI a ich vplyvom na závery kontroly.\nÚlohou krajského súdu bude preto nanovo sa vysporiadať s rozhodnutiami finančnej správy\nv rozsahu podanej žaloby a posúdiť zákonnosť záverov finančnej správy týkajúcu sa nenaplnenia\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\nNajvyšší správny súd k rozsudku (v obdobnej veci, pozn.) č. k. 1Sžfk/54/2020 z 23. marca 2022,\nna ktorý poukazovala sťažovateľka, uviedol, že v predmetnom rozsudku kasačný súd považoval\nza potrebné špecifikovať v prvostupňovom správnom rozhodnutí zistenia, ktoré vyplynuli\nz prerušenia daňového konania. V posudzovanej veci v tomto konaní však kasačný súd takýto\nproblém nevzhliadol, pretože jednotlivé závery sú súčasťou rozhodnutí finančnej správy\na administratívneho spisu.\n\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti [čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] namieta, že napadnutý rozsudok\nnerešpektuje jej právo na riadne odôvodnenie, je arbitrárny a svojvoľný. Zároveň namieta, že\nnerešpektuje príslušnú právnu úpravu ani doterajšiu súdnu prax. Sťažovateľka je toho názoru, že\nneboli splnené podmienky prípustnosti kasačnej sťažnosti, pretože žalovaný nevymedzil žiadnu\nprávnu otázku, ktorá mala byť krajským súdom riešená nesprávne. Sťažovateľka ďalej namieta\nnedostatok dôvodov, keďže najvyšší správny súd vyriešil neprimeranosť dĺžky daňovej kontroly\na jej prerušenia odkazom na judikát Súdneho dvora vo veci C-186/2020, avšak nehodnotil jej\nprimeranosť v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľky, napriek tomu, že takáto požiadavka\nvyplýva z doterajšej dlhodobej súdnej praxe a základných zásad daňového poriadku. Sťažovateľka\npoukázala aj na odlišné rozhodnutia v jej obdobných veciach s tým, že medzi týmito konaniami\na prejednávanou vecou niet zásadných skutkových a právnych odlišností ani rozdielov v kvalite\nodôvodnenia rozsudkov správneho súdu prvého stupňa. Sťažovateľka je presvedčená, že odklon\nod skoršej rozhodovacej línie nebol dostatočne odôvodnený.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým kasačným\nrozsudkom najvyššieho správneho súdu, ktoré sťažovateľka vzhliadla v nedostatku dôvodov\nvo vzťahu k akceptácii kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, ktorá podľa názoru\nsťažovateľky bola nedostatočne naformulovaná, nedostatku dôvodov, pokiaľ ide o hodnotenie\nprimeranosti dĺžky daňovej kontroly, a nedostatočného odôvodnenia odklonu od iných rozhodnutí\nv obdobných veciach.\nIII.1. K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na čl. 36 ods. 1 a 2 listiny:\n7. Ústavný súd považuje za nevyhnutné v prvom rade upozorniť na povahu napadnutého uznesenia.\nIde o kasačné rozhodnutie najvyššieho správneho súdu, ktorým sa konanie nekončí, pretože vec\nbola vrátená správnemu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ústavný súd\nštandardne vo svojich rozhodnutiach v obdobných prípadoch kasácie uvádza, že ak právny poriadok\npripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa\nplatnej procesnej úpravy, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným\nsúdom (napr. II. ÚS 211/2016), pretože základné právo na súdnu ochranu, ako aj spravodlivý proces\n„sú výsledkové“, to znamená, im musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté\nkonanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných\nsúdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu\n\n4\n\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“; napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok\nzo 4. 6. 2002), vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované ako celok bolo\nspravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Napriek už uvedenému ústavný súd dodáva, že aj kasačné rozhodnutie všeobecného súdu môže\nbyť principiálne spôsobilé porušiť základné právo účastníka konania. Ide najmä o prípady, ak\nvšeobecný súd vyrieši s konečnou platnosťou otázku, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom\novplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok, prípadne ním konanie v istej časti končí\na náprava eventuálneho pochybenia by mohla byť dosiahnutá len zásahom ústavného súdu\npo skončení konania pri posudzovaní spravodlivosti konania ako celku, čo by nebolo účelné (m. m.\nII. ÚS 344/2019, II. ÚS 223/2020).\n9. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, berúc do úvahy charakter napadnutého rozsudku, ktorým bol zrušený rozsudok\nsprávneho súdu prvého stupňa, a prípadne tam uvedený právny záver, ktorý by bolo možné\npovažovať za záväzný pre ďalší postup súdu prvej inštancie, sa ústavný súd oboznámil s tou časťou\nodôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho správneho súdu, ktorá bola pre posúdenie\ndôvodnosti sťažnosti podstatná. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnedospel k záveru, že v okolnostiach posudzovanej veci ide o situáciu predpokladanú v bode 8\nodôvodnenia tohto uznesenia.\n10. Ústavný súd preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že najvyšší správny súd postupoval\nv medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej\nprávnej úpravy (daňového poriadku, Správneho súdneho poriadku) ani príslušnej právnej úpravy\nEurópskej únie v oblasti spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktorými by poprel ich účel\na význam. Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom\nsmere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav,\nústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektovali ťažiskové skutočnosti dôležité\npre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného.\n11. Zároveň ústavný súd považuje za potrebné zvýrazniť, že napadnuté rozhodnutie žiadnym\nspôsobom nepredurčuje konečný výsledok konania o správnej žalobe sťažovateľky, ktorá má\nvytvorený procesný priestor predostrieť svoju ťažiskovú sťažnostnú argumentáciu o neprimeranosti\ndĺžky daňovej kontroly v pokračujúcom konaní pred krajským súdom.\n12. K nesúhlasu sťažovateľky s akceptáciou kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom ústavný\nsúd dodáva (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08, IV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že\notázku, kedy je prípustná kasačná sťažnosť, rieši zákon, t. j. ide o otázku zákonnosti, a preto\nústavný súd akceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti kasačnej\nsťažnosti, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho správneho súdu, a nie do právomoci\nústavného súdu za predpokladu, že je náležite odôvodnená. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil\ntaký exces v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý by ho viedol k potrebe zasahovať doň.\n13. Vychádzajúc z uvedených zistení preto ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní\nk záveru, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu a obsahom označených\nústavných práv sťažovateľky neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\n\n5\n\nNa základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nIII.2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n14. V okolnostiach daného prípadu nemožno opomenúť judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorá vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť jadra\nvýsad verejnej moci (hard core of public-authority prerogatives) (porov. Jussila v. Fínsko,\nč. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko,\nč. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 ‒ 31). Výnimku ESĽP\nnachádza v daňových prípadoch tam, kde daňové konanie považuje za konanie trestné. ESĽP\nvo veci Ferrazzini proti Taliansku konštatoval neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na daňové\nzáležitosti, „a to napriek finančným dôsledkom, ktoré nevyhnutne majú na platiteľov daní“.\n15. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti a predmet rozhodovania všeobecných súdov vymedzený\nv I. časti tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že samotný čl. 6 ods. 1 dohovoru na prípad\nsťažovateľky ratione materiae nemožno aplikovať, keďže zo strany správcu dane nedošlo\nk uloženiu daňovej sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, a teda nie je\nnaplnená požiadavka druhého kritéria z troch tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie\numožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať\naplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru (k tomu porovnaj Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71,\n5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82, ako aj judikatúru\nústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 205/2015, II. ÚS 175/2016,\nII. ÚS 506/2016, II. ÚS 906/2016, I. ÚS 480/2017).\n16. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa námietky porušenia práva sťažovateľky\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n17. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. novembra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-z pridanej hodnoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sžfk/49/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9e5d1b7-eb74-467c-9aca-0c2d734a9423", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.223.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 223/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 223/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.223.2020.1"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:da800ab8-9ca5-4d4e-be22-591e3534e0b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:ca6b7bd1-bd8b-46d4-9c5b-9e5b3f447765", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 906/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 906/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1"}, {"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:8b793b5f-6687-40b3-96d5-e9963c070d46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1"}, {"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:2cc0092d-6454-41e5-9549-54d1c74e7dba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}], "citovane_v": []}