{"guid": "ussr:4b8e80fa-d92c-451f-8f92-73570e1595ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 488/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 488/2022 z 26. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. II. ÚS 488/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b8e80fa-d92c-451f-8f92-73570e1595ee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.488.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 488/2022-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Ing. Miriam Crchovej – ADUCT,\nPetrovo 1, IČO 44 059 353, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátska kancelária,\nNámestie svätého Egídia 6, Poprad, IČO 42 421 152, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5 Obdo 31/2021 z 27. apríla 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 26. júla 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 5 Obdo 31/2021 z 27. apríla 2022 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa svojou žalobou\nna Okresnom súde Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti\n(ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 6 936,99 eur\ns príslušenstvom. Sťažovateľka žalobou uplatnený peňažný nárok vyvodzovala z mandátnej zmluvy\nuzavretej 13. augusta 2012 (ďalej len „mandátna zmluva“) medzi ňou (mandatárkou) a žalovanou\n(mandantkou) v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov so (v zmluve) špecifikovaným predmetom plnenia za určenú odmenu, a to na dobu\nneurčitú, ktorá však bola ukončená výpoveďou žalovanej k 31. augustu 2018. Sťažovateľka žalobou\nuplatnený peňažný nárok odvodila z čl. VII mandátnej zmluvy z titulu odplaty – peňažnej náhrady\nza dodržiavanie svojho záväzku spočívajúceho v dodržiavaní mlčanlivosti „... aj po zániku tejto\nZmluvy.“.\n\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 7 Cb 2/2020 z 9. marca 2020 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) 1./ žalobu zamietol a 2./ súčasne rozhodol, že žalovanej priznáva proti sťažovateľke nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 43 Cob 57/2020 z 19. novembra 2020\ntak, že 1./ rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a 2./ súčasne žalovanej priznal\nproti sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Následne sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie z dôvodu podľa § 420\npísm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„CSP“), t. j. že okresný súd a následne aj krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom\nznemožnili strane (sťažovateľke), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň sťažovateľka vo svojom dovolaní uplatnila\naj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP, t. j. tvrdiac, že rozsudok krajského súdu spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\n6. Uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté, pričom žalovanej bol\nproti sťažovateľke priznaný aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uznesenie najvyššieho\nsúdu nadobudlo právoplatnosť 27. mája 2022.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n7. Sťažovateľka namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje najmä tým, že v písomnom vyhotovení rozsudku okresného\nsúdu sú uvedené iné (odlišné) dôvody, než ktoré ním boli ústne prezentované pri jeho odôvodnení\nna pojednávaní po jeho verejnom vyhlásení. Uznesením najvyššieho súdu bolo jej dovolanie\nvo vzťahu k dovolacej námietke podľa § 420 písm. f) CSP pre neprípustnosť odmietnuté [pozri\nbod 5.1 písm. a) ústavnej sťažnosti].\n8. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľka tiež argumentuje, že\n8.1. spravodlivosť musí byť nielen vykonaná, ale musí aj byť vidieť, že je vykonaná zákonne,\nčo v konaní pred okresným súdom podľa jej názoru dodržané nebolo,\n8.2. okresný súd bol povinný stranám sporu uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci,\n8.3. v dôsledku uvedeného postupu okresného súdu, t. j. zmeny odôvodnenia jeho rozsudku,\nsťažovateľka nemohla reagovať na ústnom pojednávaní, ale až v odvolacom konaní, čím bola\nporušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania,\n8.4. písomné odôvodnenie rozsudku okresného súdu je prekvapivé,\n8.5. nie je možné súhlasiť ani s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého je záväzný len výrok\nrozhodnutia, pretože „... takýto argument oddeľuje samotný výsledok rozhodnutia od kvalitatívnych\npožiadaviek procesného postupu...“,\n2\n\n8.6. neobstojí ani rozlišovanie častí odôvodnenia rozhodnutia na nosné a nenosné tak, ako to\nuviedol najvyšší súd (pozri body 5.3 až 5.11 ústavnej sťažnosti).\n9. Sťažovateľka zároveň namieta, že pokiaľ okresný súd a následne aj krajský súd dospeli k záveru,\nže zánikom mandátnej zmluvy zároveň zanikol aj záväzok podľa čl. VII ods. 1 tejto zmluvy,\nt. j. záväzok dodržiavať tam vymedzenú povinnosť mlčanlivosti, zamietnutie žaloby na tomto\nzávere spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci [pozri bod 5.1 písm. b) a c) ústavnej\nsťažnosti].\n10. V danej súvislosti sťažovateľka tiež uvádza, že\n10.1. takýto výklad odporuje obsahu mandátnej zmluvy, zmluvnej autonómii a umožňuje žalovanej\núčelovo sa vyhnúť plneniu v zmluve dohodnutej povinnosti,\n10.2. odôvodnenie rozhodnutí, pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkou sťažovateľky\no nesprávnom právnom posúdení veci, „... je nekonzistentné, pretože je v zjavnom logickom\ni obsahovom rozpore s písomne zachyteným prejavom vôle účastníkov zmluvy“,\n10.3. odôvodnenie uznesenia navyššieho súdu oproti skutkovému stavu danému písomným\nprejavom v mandátnej zmluve je v rozpore s pravidlami formálnej logiky,\n10.4. obsah právneho úkonu možno vykladať len v súlade s vôľou toho, kto ho urobil, avšak iba\nza predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,\n10.5. z článku VII ods. 1 a 3 mandátnej zmluvy „... jasne a zrozumiteľne vyplýva vôľa zmluvných\nstrán, ktorej cieľom je úprava práv a povinností nielen počas trvania zmluvného vzťahu, ale aj\npo jeho zániku“, čo označené všeobecné súdy nerešpektovali,\n10.6. označené všeobecné súdy „... prekrútili skutkové zistenia... nerešpektovali výklad vôle\nv zmysle § 35 odseku 2 zákona č. 40/1964 Zb... nesprávne usúdili, že na záväzok... nie je potrebné\naplikovať... § 582 odseku 2 zákona č. 40/1964 Zb... nevysporiadali sa s týmto zásadným\nargumentom... ktorý bol uvedený ako zásadný dovolací dôvod v bodoch 3-17... dovolania“\n(pozri body 5.15 až 5.21 ústavnej sťažnosti).\n11. Sťažovateľka vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu najmä namieta, že\n11.1. odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu je zmätočné, keďže kým na jednej strane\nsťažovateľke vyčíta, že dovolaciu otázku nesprávneho právneho posúdenia bližšie nešpecifikovala,\nna strane druhej sa ňou zaoberá (pozri body 56 až 58 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu),\n„... avšak bez toho, aby reagoval na podstatný rozpor medzi právnym posúdením súdov nižšej\ninštancie a gramaticky zvýrazneným textom článku VII Mandátnej zmluvy...“,\n11.2. najvyšší súd „... si nesprávne zamieňa vymedzenie dovolacieho dôvodu v podobe riadneho\noznačenia v čom dovolateľ vidí nesprávnosť právneho posúdenia s formalistickým prístupom\npovinnosti dovolateľa vyhľadať v rozhodovacej praxi... skutkový obdobný prípad s odlišným\nvýsledkom rozhodnutia“ (pozri body 5.22 až 5.24 ústavnej sťažnosti).\n\n3\n\n12. Napokon podľa názoru sťažovateľky uznesenie najvyššieho súdu trpí aj nedostatkom riadneho\na presvedčivého odôvodnenia.\n13. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje\nnáhradu trov konania.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n15. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde, a to ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\n17. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n18. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\n\n4\n\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n19. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 59/2019).\n20. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08,\nIV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že otázku, kedy je prípustné dovolanie, rieši zákon, t. j. ide\no otázku zákonnosti, a preto posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa.\n21. Ústavný súd akceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti\ndovolania, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012,\nII. ÚS 98/2017). Vychádzajúc z uvedeného, sa úloha ústavného súdu vo veci sťažovateľky\nobmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným, a teda ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnil svoj záver o odmietnutí dovolania. V opačnom prípade by\ntotiž ústavný súd nahrádzal právomoc najvyššieho súdu, čo s odkazom na jeho ústavné postavenie\nzjavne nie je jeho úlohou.\n22. Po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v ústavnej\nsťažnosti predložená argumentácia nie je spôsobilá spochybniť ústavnú konformnosť prijatých\nprávnych záverov. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti v podstate opakuje výhrady, ktoré už\nuplatnila v dovolacom konaní pred najvyšším súdom, a snaží sa docieliť rozhodnutie vo svoj\nprospech, postaviac ústavný súd do postavenia ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží.\nPrávny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania [§ 447 písm. c) CSP], pokiaľ ide\no uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, a o nevymedzení dovolacích\ndôvodov spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP [§ 447 písm. f) CSP], pokiaľ ide o dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, je v napadnutom rozhodnutí\nzdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. Uznesenie najvyššieho súdu nemožno\npovažovať za formalistické, neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené\nna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel\nv napadnutom konaní aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (upravujúcich\nprípustnosť dovolania a dovolacie dôvody v civilných veciach).\n\n5\n\n23. Podľa názoru sťažovateľky dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP mal byť naplnený na tom\nzáklade, že v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu sťažovateľky\nzamietol, sú uvedené iné (odlišné) dôvody, než ktoré boli okresným súdom ústne prezentované\npri jeho odôvodnení po jeho verejnom vyhlásení, dôsledkom čoho jej mal byť odňatý celý jeden\nstupeň procesného konania a obrany. Najvyšší súd po tom, čo všeobecne objasnil, v čom dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. f) CSP spočíva a za akých predpokladov (ne)môže byť naplnený, pokiaľ\nide o jeho nenaplnenenie v tu preskúmavanej veci, sa predovšetkým odvolal na odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu. Už krajský súd v rámci odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že síce\nokresný súd procesne pochybil, avšak toto pochybenie nemalo za následok také vážne porušenie\nprocesných práv sťažovateľky, ktoré by si vyžadovalo zrušenie rozsudku okresného súdu. Krajský\nsúd toto pochybenie vyhodnotil len ako formálny nedostatok nemajúci zásadný vplyv na inak vecne\nsprávny rozsudok okresného súdu, ktorého odôvodnenie v nosnej časti spĺňalo všetky nevyhnutné\nzákonné požiadavky. Podľa krajského súdu procesné práva sťažovateľky spočívajúce v možnosti\nbrániť sa proti rozsudku okresného súdu zostali zachované a sťažovateľka mohla proti nemu podať\nodvolanie a túto možnosť aj využila. Najvyšší súd v súvislosti s tvrdením sťažovateľky o odňatí jej\npráva na spravodlivý proces uviedol, že takéto pochybenie nemožno v postupe súdov nižších\ninštancií vo vzťahu k sťažovateľke a ňou uplatneným právam vidieť, keďže vec bola riadne\nprejednaná za jej účasti a pri vysporiadaní sa so všetkými jej relevantnými námietkami.\nNapokon najvyšší súd poukázal na svoje rozhodnutie sp. zn. 2 MCdo 1/2011, v ktorom uviedol:\n„Záväzný je výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie“. Odôvodnenie rozhodnutia nie je právne\nzáväzné, t. j. nie je tou časťou súdneho rozhodnutia, ktorá by nadobúdala záväzné účinky na právne\nvzťahy strán sporu. Podľa názoru najvyššieho súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým\nvtedy, keď krajský (odvolací) súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako\nsúd prvej inštancie za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným právnym záverom\nkrajského (odvolacieho) súdu nemá strana sporu možnosť vyjadrovať sa, právo argumentovať,\nprípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu prvej inštancie\nnejavili ako významné, o čo v prípade rozsudku krajského súdu zjavne nejde. Najvyšší súd uzavrel,\nže z už uvedených dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu nie je naplnený dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP spočívajúci v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (pozri najmä body 28 až 40 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu).\nPodľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný.\n24. Najvyšší súd skúmal aj prijaté právne závery okresného súdu a krajského súdu z pohľadu ich\nodôvodnenosti v nadväznosti na sťažovateľkou uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa §\n420 písm. f) CSP. Právo na spravodlivý proces totiž v sebe okrem iných zahŕňa aj právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Z uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že podľa čl. VII ods. 1 mandátnej\nzmluvy je povinnosť sťažovateľky (mandatárky) dodržiavať mlčanlivosť viazaná na skutočnosti,\no ktorých sa dozvie pri činnostiach vykonávaných pre mandantku (žalovanú), pričom podľa čl. VII\nods. 4 mandátnej zmluvy má mandantka povinnosť poskytovať mandatárke odplatu – peňažnú\nnáhradu za obdobie plnenia záväzku. Podľa názoru najvyššieho súdu je logickým a nepochybným\nvýklad, že má ísť o plnenie, ktoré sa viaže na obdobie, keď aktívne určitú činnosť mandatárka\nvykonáva, čo po skončení mandátnej zmluvy platnou výpoveďou nie je dosť dobre možné.\n\n6\n\nInými slovami, povinnosť zachovávať mlčanlivosť sťažovateľkou bola limitovaná výkonom jej\nčinnosti pre mandantku (žalovanú) počas trvania mandátnej zmluvy. Najvyšší súd tak „... závery\nkrajského súdu vyhodnotil ako správne, dávajúce detailné a zrozumiteľné odpovede na žalobcove\nodvolacie námietky a súvisiace so skutkovým a právnym vyhodnotením zmluvy...“ (pozri\nbody 57 a 58 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu).\n25. Pokiaľ ide o predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP, ústavný súd pre úplnosť\npovažuje za potrebné ešte dodať, že cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán\nna skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,\naby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu\nsporu pri realizácii jej procesných práv (pozri uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Obdo 56/2020\nz 28. decembra 2020).\n26. Sťažovateľka v dovolaní proti rozsudku krajského súdu tiež uplatňuje dovolací dôvod\npodľa § 421 ods. 1 CSP, ktorý je podľa § 432 CSP možné odôvodniť len tým, že napadnuté\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Ako najvyšší súd uviedol, prípustnosť\ndovolania podľa § 421 CSP „... je striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Pokiaľ dovolací súd\nmá riešiť relevantnú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, je\nzákonnou povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviesť ako ju riešil odvolací súd a zároveň uviesť, ako mala byť táto otázka\nsprávne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018). CSP v tomto smere\nzaťažuje argumentačnou povinnosťou dovolateľa, a nie dovolací súd.“. Sťažovateľka však\npodľa najvyššieho súdu vyvodzovala prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nielenže\nbez bližšieho špecifikovania toho, či ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) alebo c)\nCSP, ktoré sa vzájomne vylučujú, ale aj bez náležitého formulovania právnej otázky. Tu najvyšší\nsúd poukázal aj na uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 123/2020 z 15. apríla 2020, v zmysle\nktorého „... podľa názoru ústavného súdu už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť,\nže vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to\nv rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte\nneriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej zovšeobecnenia...“. Vzhľadom na uvedené\nnajvyšší súd dospel k záveru, že «... dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust.\n§ 421 ods. 1 písm. a/, b/ ani c/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Bez uvedeného\nnemôže dovolací súd pristúpiť k posúdeniu prípustnosti dovolania a v súvislosti s tým „suplovať“\naktivitu dovolateľa. Je tak nepochybné, že v dovolaní žalobcu absentuje zákonom požadovaná\nnáležitosť, t. j. dovolací dôvod v ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 CSP...».\nPokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd by v posudzovaní prípustnosti\ndovolania nemal postupovať príliš formalisticky, ústavný súd s prihliadnutím na samotné dovolanie\nsťažovateľky dodáva, že „schopnosť autenticky porozumieť dovolateľovi“ nemôže byť bezbrehá.\nA teda nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo mal dovolateľ na mysli (m. m. I. ÚS 336/2019).\n27. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom dovolacieho súdu nestotožňuje, sama osebe\nnemôže viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n7\n\n(II. ÚS 4/94,II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia,\nktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, IV. ÚS 33/2020).\n28. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu\nakceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho\nich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného\nzákladného práva. V inom prípade by totiž príslušné súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné\ndôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, preto použitý\nspôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľky k súdnej\nochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (II. ÚS 99/2019, II. ÚS 363/2020).\n29. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia ústavný súd uzatvára, že\nz ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu spochybňovať závery napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tak dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka\ndomáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n30. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n31. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 26. októbra 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "zmluva-mandátna zmluva", "konanie-sporové", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obdo/31/2021", "guid": "05141a8a-f716-4630-bd5d-47aa032a6658:718a9cc8-85b5-4114-a156-70cc08b6161e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b773fea-8b53-45a6-87d5-eec1561b6a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:a470b9c6-216d-4d23-b4ed-f563f43b0d5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 123/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.123.2020.1"}, {"guid": "ussr:3800ad79-b22a-4c14-87db-ca2714b3ef49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 33/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 33/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.33.2020.1"}, {"guid": "ussr:76526514-88ea-44a2-abf4-d30591963998", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1"}, {"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "05141a8a-f716-4630-bd5d-47aa032a6658:718a9cc8-85b5-4114-a156-70cc08b6161e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119375076.2", "spisova_znacka": "5Obdo/31/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/31/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119375076.2"}, {"guid": "84444600-6850-49cc-a32a-630ed6f7fbca:4999814b-b4f2-4034-b5d9-7cdafb15a87d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2", "spisova_znacka": "2Obdo/56/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 27. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6119355921.2"}, {"guid": "c0270e5b-ae81-469c-90b0-bef548a96d6e:51509e21-ab48-47ac-8efc-fce96fded13f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119375076.2", "spisova_znacka": "43Cob/57/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/57/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119375076.2"}, {"guid": "f772ef26-6535-4c56-9a2c-ca5ac692d389:b4fa1fa6-052a-40c5-8576-8dfca0a31cf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/2/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Revúca sp. zn. 7Cb/2/2020 z 27. 1. 2020", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2020-01-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f772ef26-6535-4c56-9a2c-ca5ac692d389:b4fa1fa6-052a-40c5-8576-8dfca0a31cf2"}], "citovane_v": []}