{"guid": "ussr:41eaba12-ff14-4847-8096-478d408b9db7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 z 1. 6. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. júna 2022, sp. zn. II. ÚS 482/2021, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-06-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41eaba12-ff14-4847-8096-478d408b9db7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.482.2021.1/text", "citacie_n": 53, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 482/2021-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov\nLibora Duľu a Ivana Fiačana (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., IČO 36 861 723, Stráž\n3/223, Zvolen, v mene ktorej koná JUDr. Pavol Konečný, advokát, proti uzneseniu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/36/2020 z 27. januára 2021 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/36/2020 z 27. januára 2021\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/36/2020 z 27. januára 2021\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n589,21 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. mája 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1Cdo/36/2020 z 27. januára 2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“),\nktorým bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti rozsudku odvolacieho súdu.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 482/2021-17 zo 14. októbra 2021 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu. Toto uznesenie bolo prijaté v II. senáte ústavného\nsúdu zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Jany\nLaššákovej. Po prijatí Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2022 (ďalej\nlen „rozvrh práce“, dostupný na webovom sídle ústavného súdu) sa sudca spravodajca Ivan Fiačan\nod 1. januára 2022 stal členom IV. senátu ústavného súdu. V zmysle čl. II bodu 5 rozvrhu práce\nje preto na rozhodnutie vo veci príslušný IV. senát ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví\ntohto nálezu.\n3. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľky a jej príloh vyplýva, že 9. júla 2015 bola medzi sťažovateľkou\nako kupujúcou a\nako predávajúcou uzatvorená kúpna zmluva, ktorej\npredmetom bol spoluvlastnícky podiel vo výške 15/30 k pozemku v katastrálnom území\n(ďalej aj „nehnuteľnosť“). Sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom súde domáhala určenia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči\nako žalovanej v 1. rade (ďalej\nlen „žalovaná“), pretože táto bola v čase podania žaloby evidovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti.\nSvoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností\nbezdôvodne odstúpila od kúpnej zmluvy. Na základe protestu prokurátora bol vklad vlastníckeho\npráva v prospech sťažovateľky zrušený z dôvodu, že nebolo uplatnené predkupné právo štátu,\na obnovilo sa vlastnícke právo žalovanej. Následne žalovaná predala nehnuteľnosť spoločnosti\nMH Invest, s. r. o., a žalovanej bola vyplatená kúpna cena. Spoločnosť MH Invest, s. r. o., následne\npreviedla nehnuteľnosť na spoločnosť MH Invest II, s. r. o. Po tomto prevode bola nehnuteľnosť\nvyvlastnená rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NROVBP2-2016/0321897-32 z 18. augusta 2016 (ďalej len „rozhodnutie o vyvlastnení“) z dôvodu\nvybudovania strategického parku, a to v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o.\n4. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti boli\nfinančné prostriedky za vyvlastnenie zložené do súdnej úschovy podľa § 6 ods. 6 zákona\nč. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva\nk nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no vyvlastnení“). Rozhodnutie o vyvlastnení bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy\nč. 24731/2016/B624-SV/63515/Ho z 10. októbra 2016.\n5. V dôsledku týchto skutočností sťažovateľka ešte pred prvým pojednávaním vo veci podala návrh\nna zmenu žaloby a domáhala sa určenia, že bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ku dňu jej\nvyvlastnenia. Svoj naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že na základe vyhovenia jej žalobe\nby mala nárok na vyplatenie sumy za predmetnú nehnuteľnosť, ktorú spoločnosť MH Invest, s. r. o.,\nv prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená, zložila do súdnej úschovy na základe rozhodnutia\no vyvlastnení. Okresný súd najskôr návrh na zmenu žaloby nepripustil a v konaní o pôvodnom\nnávrhu žalobu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky bol rozsudok okresného súdu zrušený\na vrátený na ďalšie konanie okresnému súdu s tým, že mal konať o zmenenom návrhu.\n6. Po prejednaní zmenenej žaloby sťažovateľky okresný súd žalobu rozsudkom č. k. 25C/163/2016289 z 13. septembra 2018 zamietol. Nosným dôvodom rozhodnutia okresného súdu bolo to,\n2\n\nže sťažovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Okresný súd\nuviedol, že v čase vyvlastnenia nebola žalovaná vlastníčkou nehnuteľnosti ani reálnou, ani\nevidovanou. Existujúci vlastnícky stav nebolo možné podľa okresného súdu zvrátiť predmetným\nnávrhom na určenie vlastníctva v čase vyvlastnenia bez toho, aby nebol účastník tohto vzťahu ako\nsubjekt zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností (bod 20 rozsudku). Žalovanú teda\nnepovažoval za pasívne legitimovanú.\n7. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na podaní žaloby\nani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie zo súdnej úschovy z dôvodu, že v tomto\nprípade žalovaná ako predávajúca mala vyplatenú kúpnu cenu a súdna úschova náhrady\nza vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest, s. r. o., a MH Invest II, s. r. o.\nŽalobkyni by tak podľa okresného súdu ani v prípade vyhovenia jej žalobe nevznikol nárok\nna vyplatenie náhrady za vyvlastnenie (bod 21 rozsudku). Okresný súd dodal, že žalobkyňa\nby nemala naliehavý právny záujem aj vzhľadom na to, že podľa § 137 písm. c) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je, a nie o tom,\nči tu právo bolo alebo nebolo (bod 21 rozsudku).\n8. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie. V odôvodnení poukázala\nna rozhodnutie o vyvlastnení z 18. augusta 2016, z ktorého vyplýva, že zložiteľ nemohol splniť\npovinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti, kto\nje veriteľom, a to kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam, ktoré sa týkajú aj nehnuteľnosti, ktorá\nje predmetom tejto sťažnosti. Tiež poukázala na zákonné ustanovenia (§ 6 ods. 6 a § 8 ods. 4\nzákona o vyvlastnení, § 359 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 559 a § 568\nObčianskeho zákonníka). Sťažovateľka uviedla, že v čase podania žaloby bola ako vlastníčka\nzapísaná na liste vlastníctva žalovaná. Vo vzťahu k nedostatku vecnej legitimácie poukázala\nna § 228 ods. 2 CSP, prostredníctvom ktorého sa záväznosť rozširuje aj na MH Invest, s. r. o.,\na MH Invest II, s. r. o., pretože návrhy na povolenie vkladov ich vlastníckeho práva boli podané\nv čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní, čo vylučuje\nich dobromyseľnosť. Tiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 6Co/25/2015, z ktorého vyplýva, že pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli\nsubjektmi právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý\nprávny záujem na určení, a to na určení proti označenému žalovanému.\n9. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 8Co/297/2018-330\nzo 7. marca 2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Krajský súd sa stotožnil s názorom,\nže na určení nie je naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že vklad vlastníckeho práva\nzo 4. augusta 2015 v prospech sťažovateľky (žalobkyne) bol zrušený rozhodnutím správy katastra\nč. UP 75/2015-7 z 5. novembra 2015 na základe protestu okresnej prokuratúry. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 6Sžrl/3/2018 z 8. mája 2018,\nktorý vyslovil, že zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, na ktoré sa viaže zákonné predkupné\nprávo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach tkajúcich sa prípravy\ninvestícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo\nzo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja\ntieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie\nvkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu\nzákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu,\n3\n\nje v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z., a to i vtedy, ak predkupné právo štátu\nvzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (bod 14 rozsudku).\n10. Krajský súd tiež uviedol, že v danej veci sa nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom\nregistri so skutočným stavom, ale ide len o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, teda o plnenie,\nktorého sa môže žalobca domáhať žalobou o plnenie, a v tomto konaní by sa otázka vlastníckeho\npráva skúmala ako predbežná, príp. sa môže žalobca domáhať určenia, komu tvrdená náhrada\nza vyvlastnenie patrí. Tiež dodal, že žalovaná nebola výlučne sama vlastníčkou spornej\nnehnuteľnosti, a nemôže byť preto výlučne sama pasívne vecne legitimovaná. Vo vzťahu k aplikácii\n§ 228 ods. 2 CSP uviedol, že aby nastal tento dôsledok, je potrebné, aby mala žalobkyňa naliehavý\nprávny záujem na určení, čo v danom spore splnené nebolo.\n11. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie. Dovolanie považovala\nza prípustné v zmysle § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Vo vzťahu k prípustnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený,\na to v tom, že súd sa nevysporiadal s podstatnými argumentmi sťažovateľky, najmä aplikáciou\n§ 228 ods. 2 CSP v spojení s otázkou vecnej legitimácie (ktorá je podľa sťažovateľky vlastne\nnahradená naliehavým právnym záujmom) a posúdením naliehavého právneho záujmu. Vo vzťahu\nk dovolaniu prípustnému podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovateľka žiadala dovolací súd\no preskúmanie právnej otázky, ktorá ešte v praxi dovolacieho súdu nebola riešená, a to i) posúdenie\nnaliehavého právneho záujmu za situácie, ak je v katastri poznámka o prebiehajúcom konaní, teda\nzáväznosti rozhodnutia v tomto konaní aj na MH Invest, s. r. o., a MH Invest II, s. r. o., aplikáciou\n§ 228 ods. 2 CSP a ii) či naliehavý právny záujem (ne)nahrádza pasívnu vecnú legitimáciu,\nak existuje naliehavý právny záujem proti označenému žalovanému. Tieto otázky boli podľa\nsťažovateľky posúdené arbitrárne a bola jej odmietnutá súdna ochrana v podobe vecného\nrozhodnutia. Sťažovateľka v dovolaní jednotlivé dôvody podrobne popísala.\n12. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol. Vo vzťahu\nk nedostatočnému odôvodneniu poukázal na R 2/2016 a uviedol, že nie je dôvod na uplatnenie\ndruhej vety tohto stanoviska, podľa ktorej „výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“\n(bod 16.1 napadnutého uznesenia). Vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu uviedol,\nže toto nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (bod 17 napadnutého uznesenia).\n13. Vo vzťahu k namietanej právnej otázke, resp. právnym otázkam, dovolací súd uviedol, že nejde\no otázky, od ktorých záviselo napadnuté rozhodnutie (bod 27 napadnutého uznesenia). Pripustil\nsíce, že od posúdenia naliehavého právneho záujmu záviselo rozhodnutie vo veci samej, ale toto\nposúdenie záviselo od posúdenia viacerých podstatných okolností vyplývajúcich zo skutkového\nstavu veci (bod 28 napadnutého uznesenia). Dovolací súd za smerodajné považoval tieto závery\nodvolacieho súdu:\na) vklad do katastra spornej nehnuteľnosti bol na základe protestu prokurátora z 22. októbra 2015\nzrušený, toto správne rozhodnutie nebolo súdmi správneho súdnictva zrušené. Dôsledkom zrušenia\ntohto vkladu bolo obnovenie vlastníckeho práva žalovanej;\n\n4\n\nb) okresný úrad, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím z 18. augusta 2016 vyvlastnil\nvlastnícke právo vlastníka spoločnosti MH Invest, s. r. o., ktorá nadobudla právo spornej\nnehnuteľnosti originálnym spôsobom;\nc) určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti bolo ku dňu vyvlastnenia, teda išlo\no deklarovanie vlastníckeho stavu do minulosti. Nešlo o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku;\nd) žalobkyňou tvrdené vlastnícke právo v správnom konaní nebolo akceptované z dôvodu, že\no náhrade za vyvlastnenie bolo rozhodnuté tak, že patrí vlastníkovi spoločnosti MH Invest, s. r. o.;\ne) v danom prípade nejde ani o prípad určovacej žaloby ako prostriedku ochrany už porušeného\npráva, pretože žalobkyňa touto žalobou nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri\nso skutočným právnym stavom (zápis jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), ale ide jej len\no vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou\no plnenie, v ktorom konaní by sa otázka vlastníckeho práva posudzovala ako otázka predbežná.\n14. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že namietané právne posúdenie\nvymedzených právnych otázok sťažovateľkou by bolo prípustné iba vtedy, ak by výsledok riešenia\ntýchto otázok predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý bolo v spore rozhodnuté v jej\nneprospech. Nedostatok naliehavého právneho záujmu sťažovateľky ako žalobkyne na predmetnom\nurčení bol však odvolacím súdom preukázaný viacerými skutkovými zisteniami (bod 28.2\nnapadnutého uznesenia).\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n15. Proti uzneseniu dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania podala sťažovateľka túto ústavnú\nsťažnosť. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta spôsob, akým sa všeobecné súdy vysporiadali\ns existenciou naliehavého právneho záujmu. Tento dôvod zamietnutia žaloby považuje len\nza „pohodlný dôvod“, ktorý všeobecné súdy využívajú, aby sa nemuseli zaoberať meritom veci.\nSťažovateľka tvrdí, že postupovala v súlade s ustálenou judikatúrou a domáhala sa určenia\nvlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia. Keďže jej cieľom bolo vyplatenie náhrady za vyvlastnenie,\nnemohla sa domáhať určenia platnosti zmluvy, keďže také určenie by vzhľadom na ďalšie prevody\nnehnuteľnosti, ku ktorým došlo pred samotným vyvlastnením, nemohlo byť smerodajné. Keďže\ndošlo k splneniu dlhu vložením finančných prostriedkov do súdnej úschovy z dôvodu\nprebiehajúceho sporu o určenie vlastníckeho práva, sťažovateľka je presvedčená, že nemala\nmožnosť ani uplatniť žalobu o plnenie.\n16. Sťažovateľka poukazuje na judikatúru (rozsudok najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 144/2010),\nv zmysle ktorej na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu\nvlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc\ni dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť\npožiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej\nnikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Z uvedeného sťažovateľka odvodzuje,\nže vlastnícke právo nemohlo zo žalovanej prejsť na MH Invest, s. r. o., a následne na MH Invest II,\ns. r. o. Neexistuje zákonný dôvod uprednostniť spoločnosti MH Invest, s. r. o., a MH Invest II,\ns. r. o., a ich právnu istotu pred právom sťažovateľky, a to ani pokiaľ všeobecné súdy v tejto\n5\n\nsúvislosti svoje závery odvodili od vyvlastnenia ako originárneho spôsobu nadobudnutia\nvlastníckeho práva, pričom nezohľadnili skutočnosť, že sa na krajskom súde vedie konanie\no zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení pod č. k. 11S/261/2016.\n17. Sťažovateľka namieta právne závery odvolacieho súdu, ktoré vzhľadom na skutkový stav podľa\nnej nemôžu obstáť. Napriek tomu, že sa odvolací súd nedostal k preskúmaniu merita veci a žalobu\nzamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, svoj záver odôvodňuje aj meritórnymi\nzávermi k predkupnému právu štátu. Podľa sťažovateľky porušenie predkupného práva nespôsobuje\nani absolútnu, ani relatívnu neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, pretože štát sa môže domáhať\nvlastníckeho práva od nadobúdateľa. Uvedené výhrady platia rovnako aj pre najvyšší súd.\n18. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považuje sťažovateľka za všeobecné, ktoré podľa jej\npresvedčenia vôbec nereaguje na konkrétne skutkové okolnosti jej prípadu. Obsahuje tak len\nvšeobecné princípy posudzovania prípustnosti dovolania, ktoré však podľa sťažovateľky vôbec\nneaplikuje na konkrétnu situáciu, v ktorej sa sťažovateľka ocitla. Sťažovateľka pritom nevlastní\npozemok, nebola jej vyplatená náhrada za vyvlastnenie a nemôže ani podať žalobu o plnenie.\nPovažuje za arbitrárne, ak podľa všeobecných súdov nemá naliehavý právny záujem na určení jej\nvlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia.\n19. Sťažovateľka poukázala tiež na rozhodnutie okresného súdu č. k. 18U/4/2016 z 10. decembra\n2020, ktorým okresný súd nevyhovel jej žiadosti o vydanie finančných prostriedkov zo súdnej\núschovy, čo odôvodnil práve tým, že dosiaľ nebolo skončené súdne konanie, ktorého predmetom\nje vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku (bod 9).\n20. Skutkové a právne závery všeobecných súdov sú podľa sťažovateľky zjavne neodôvodnené\na arbitrárne a majú za následok porušenie sťažovateľkou označených práv.\n21. Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n4 311,10 eur z dôvodu, že v dôsledku rozhodovacej činnosti všeobecných súdov došlo k zmareniu\núčelu súdneho konania, ktorým bolo vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. Sťažovateľka zdôrazňuje,\nže neexistoval žiaden zákonný dôvod na samotné vyvlastnenie, keď štát už vyvlastňovaný pozemok\nvlastnil, a pripomína, že zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení napadla správnou žalobou, o ktorej\ndosiaľ nebolo rozhodnuté.\n22. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej\nuvedených základných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, priznal sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\n23. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril najvyšší súd, ktorý zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu.\n24. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla, že súd musí odôvodniť postup, ktorým dospel\nk určitému výsledku, a uviesť, či a ako zvážil relevantné argumenty. Len tak možno preskúmať,\nči bol výsledok dosiahnutý korektným spôsobom. K tomu však v tomto prípade nedošlo. Vo vzťahu\nk dovolacím otázkam poukázal na svoju ústavnú sťažnosť a argumentáciu v nej.\n6\n\nIV.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n25. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať prípustnosť dovolania. V prvom rade je vecou najvyššieho\nsúdu určovať koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za\npredpokladu, že táto nezasahuje do ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska\nje podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani formalistická a aby bola\nčo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n26. Podstata sporu sťažovateľky v dovolacom konaní je zrozumiteľná. Namieta jednak\nnedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu [§ 420 písm. f) CSP], ako aj nesprávne právne\nposúdenie naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]\nodvolacím súdom.\nIV.1. K nedostatočnému odôvodneniu:\n27. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predovšetkým namietala, že najvyšší súd sa nedostatočne\nvysporiadal s jej dovolacou námietkou podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcou v tom, že rozsudok\nkrajského súdu bol nedostatočne odôvodnený. V nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského\nsúdu tiež videla porušenie práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd tento nedostatok\nneidentifikoval a vyhodnotil dovolanie pre nedostatočné odôvodnenie ako neprípustné.\n28. Podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú\npoznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé\nsúdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo\njasnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06,\nIII. ÚS 198/00, III. ÚS 200/09). Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n29. Najvyšší súd sa tejto dovolacej námietke venoval v bodoch 14 až 19 napadnutého uznesenia,\npričom je potrebné uviesť, že jeho závery vyznievajú pomerne zmätočne. Najvyšší súd najskôr\nuvádza, čo je potrebné vnímať pod pojmom „procesný postup“ uvedeným v § 420 písm. f) CSP,\nuzatvárajúc, že pod tento pojem nespadá konečné rozhodnutie súdu, a teda ani jeho odôvodnenie.\nNásledne cituje stanovisko najvyššieho súdu publikované pod č. R 2/2016, podľa ktorého\n„nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nObčianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá\nzakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.\nNajvyšší súd uvádza, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre aplikáciu druhej vety uvádzaného\nstanoviska. Uvedené úvahy najvyššieho súdu sú ale potom nekonzistentné v tom, že pokiaľ raz\nuzavrie, že odôvodnenie (ako súčasť meritórneho rozhodovania) nemožno subsumovať pod pojem\n\n7\n\nprocesný postup, tento záver nedáva podklad pre akúkoľvek úvahu, či odôvodnenie vôbec spadá\npod kritériá v druhej vete stanoviska č. R 2/2016. Na druhej strane, pokiaľ sa odvoláva\nna stanovisko, z ktorého vyplýva, že nedostatočné odôvodnenie môže v určitých situáciách naplniť\npredpoklady pre túto vadu zmätočnosti, implicitne z toho vyplýva, že pod pojem „procesný postup“\nmožno subsumovať aj odôvodnenie rozhodnutia. Pre úplnosť treba uviesť, že ani z citovaného textu\nstanoviska č. R 2/2016 nevyplýva najvyšším súdom naznačená striktná nemožnosť subsumovať\nnedostatočné odôvodnenie pod pojem procesný postup.\n30. Najvyšší súd v kontexte posudzovania nedostatočného odôvodnenia odkazuje na „znaky\nrelevantné aj podľa judikatúry ESLP“, pričom následne poukazuje na tieto príklady: ak i)\nrozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, ii) keď sa vyskytli vady najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém (s odkazom na Sutazhnik proti Rusku z r. 2009) a iii) ak došlo k vade\ntak závažnej, že mala za následok justičný omyl (s odkazom na Ryabykh proti Rusku z r. 2003).\n31. Vo vzťahu k bodu i) možno uviesť, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len ,,ESĽP“) nejde o jediný prípad, keď možno považovať rozhodnutie za nedostatočne\nodôvodnené. Ak by malo ísť len o situáciu, že rozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie,\nišlo by o veľmi prísny a zužujúci výklad. Podľa judikatúry ESĽP súd musí v rozhodnutí uviesť\ndostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. 1. 1999, § 26).\nRozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle\nokolností každej veci (Ruiz Torija v. Španielsko, § 29, Van de Hurk v. Holandsko, § 61, Hiro Balani\nv. Španielsko, § 27, Higgins v. Francúzsko, § 42). Judikatúra ESĽP pritom nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Georgiadis v. Grécko, Higgins v. Francúzsko). Ide teda o oveľa širšiu škálu nedostatkov\nodôvodnenia, pričom ak chce opravný súd uzavrieť, že odôvodnenie je dostatočné, mal by na\nargumenty súdu poukázať a vysvetliť ich súvis s konečným rozhodnutím, keďže odôvodnenie súdu\nnižšej inštancie podávateľa opravného prostriedku nepresvedčilo.\n32. Vo vzťahu k bodom ii) a iii) treba uviesť, že prímer s citovanými rozhodnutiami ESĽP\n(Sutazhnik a Ryabykh) nie je úplne namieste. Tieto rozhodnutia sa vo svojej podstate netýkajú\nkontextu odôvodňovania súdnych rozhodnutí, ale sa venujú otázkam prípustnosti mimoriadnych\nopravných prostriedkov podaných nie na podnet strany, ale na podnet štátnej entity\na v neprimeranej lehote (napr. v prípade Sutazhnik v lehote 10 mesiacov od vydania napadnutého\nrozhodnutia). Je pravda, že sa týkajú porušenia princípu právnej istoty a dôvodov na jej prelomenie\nmimoriadnym opravným prostriedkom, avšak v kontexte argumentácie najvyššieho súdu\no odôvodňovaní rozhodnutí neprispeli k jej presvedčivosti. Nejde o rozhodnutia, ktoré sú zásadné\nv kontexte posudzovania odôvodňovania súdnych rozhodnutí.\n33. Ďalej treba dodať, že najvyšší súd sa pri posudzovaní dostatočnosti odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu nevysporiadal s inými rozhodnutiami najvyššieho súdu (napr. 5 Cdo 57/2019,\n2 Cdo 100/2018, 4 Cdo 3/2019, 4Cdo/125/2019, 4 Cdo/120/2019, 1 Obdo/7/2018), ktoré nezužujú\npojem procesný postup len na proces pred vydaním meritórneho rozhodnutia a podľa ktorých\nje „súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie aj právo strany sporu na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov žalobcu,\n\n8\n\nprednesené na súde prvej inštancie i v podanom odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.)“. Podľa týchto\nrozhodnutí „nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia nesporne zakladá prípustnosť\ni dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.“.\n34. Tiež je potrebné uviesť, že stanovisko č. R 2/2016 riešilo konkurenciu medzi dvomi dovolacími\ndôvodmi v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku („OSP“), a to, či je nedostatočné\nodôvodnenie vadou zmätočnosti a je teda dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP\na prípustnosť dovolania z tohto dôvodu je daná proti „každému“ rozhodnutiu (§ 237 OSP), alebo\nči ide o druhý dovolací dôvod, a teda „len“ o inú vadu podľa § 421 ods. 1 písm. b) OSP, kde\nje prípustnosť „obmedzená“ podmienkami podľa § 238 a § 239 OSP. Tento konflikt však v súčasnej\nprávnej úprave už nerezonuje, keďže CSP už nepozná „inú vadu konania“ ako dovolací dôvod.\nSúčasná právna úprava v § 420 písm. f) CSP upravuje tento dôvod zmätočnosti inak a posun v jeho\nvnímaní už naznačil ústavný súd v náleze č. k. II. ÚS 559/2018 z 13. marca 2020 a č. k.\nIV. ÚS 314/2020 z 1. júla 2020, ktorý bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky pod č. 69/2020.\n35. Najvyšší súd posudzovanie odôvodnenia krajského súdu uzavrel tým, že „obsah spisu nedáva\nžiadny podklad na to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá\npredstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú\nznaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva“. Takéto zdôvodnenie\nnemôže priniesť dovolateľovi dostatočné odôvodnenie toho, prečo dovolací súd považuje rozsudok\nkrajského súdu za postačujúci. Dovolací súd mal byť konkrétny a uviesť, kde (v ktorých bodoch)\nsú dôvody na konečné rozhodnutie krajského súdu, pričom tieto musia byť právne a logicky\nkonzistentné. Z nich musí byť zrejmé, že súd sa v nich vyjadril k odvolacím argumentom\nsťažovateľa. Nestačí, ak krajský súd len zopakuje argumentáciu okresného súdu, ak boli v odvolaní\nuvádzané ďalšie podstatné argumenty.\n36. Ústavný súd preto vo vzťahu k tejto sťažnostnej námietke uzatvára, že postup právneho\nposudzovania prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a jeho popísanie v odôvodnení\nje protirečivý a nedostatočný, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n37. Záver najvyššieho súdu je tak výsledkom zjavne nesprávneho právneho posúdenia procesnej\notázky prípustnosti dovolania. Ako bolo uvedené, treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu\nústavne konformným spôsobom vymedzovať prípustnosť dovolania, no táto interpretácia nemôže\nzasahovať do ochrany základných práv a slobôd a nemôže byť svojvoľná a formalistická, tak ako\ntomu bolo v prípade dovolania sťažovateľky. Odmietnutie dovolania sťažovateľky je výsledkom\nzjavnej chyby právneho posúdenia otázky prípustnosti dovolania. Súdna ochrana nebola\nsťažovateľke najvyšším súdom poskytnutá v zákonom – Civilným sporovým poriadkom\npredpokladanej kvalite, čo viedlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na obsahovo zhodného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n38. Vychádzajúc z porušenia základného práva sťažovateľky napadnutým rozhodnutím najvyššieho\nsúdu, ústavný súd rozhodnutie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133\nods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nzrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n\n9\n\nIV.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu naliehavého právneho záujmu:\n39. Napriek tomu, že ústavný súd konštatoval porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces\nprimárne nesprávnym právnym posúdením prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nv záujme zamedzenia ďalším ústavnoprávnym sporom sa vyjadrí aj k posudzovaniu naliehavého\nprávneho záujmu, na čom stojí podstata tohto súdneho sporu.\n40. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu súdy skúmajú to, či žalobca určovací rozsudok\nskutočne potrebuje a či tento určovací rozsudok je spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty\nžalobcu. Účelom naliehavého právneho záujmu je pripustiť vecné prejednanie len takých\nurčovacích žalôb, ktoré majú pre žalobcov význam, čím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana\nposkytovaná rozumne. Naliehavý právny záujem sťažovateľka odôvodňovala tým, že až určovací\nrozsudok môže vyjasniť vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku ku dňu vyvlastnenia, a teda aj osobu\noprávnenú na prevzatie náhrady za vyvlastnenie z úschovy súdu, ktorá bola do úschovy zložená\npráve z dôvodu sporu o tom, kto je veriteľom. Skúmanie naliehavého právneho záujmu je otázka\nprávna. Súdy teda riešili otázku podradenia nesporného skutkového stavu pod určité právne normy.\nPri právnom posudzovaní sa zaoberali právnou otázkou, či môže vydaný rozsudok odstrániť stav\nprávnej neistoty sťažovateľky. Okresný a krajský súd medzi stranami nesporné skutočnosti uzavreli\ntak, že naliehavý právny záujem daný nie je (pozri bod 21 a 22 rozsudku okresného súdu a bod 14\nrozsudku krajského súdu). Podstatou dovolania sťažovateľky bol nesúhlas s týmto právnym\nposúdením, ako aj to, že tieto rozhodnutia dostatočne jasne a presvedčivo neuviedli, ako súdy\ndospeli k záveru, že naliehavý právny záujem daný nie je.\n41. Vo vzťahu k posúdeniu dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sa najvyšší súd s právnymi\notázkami sťažovateľky vyrovnal tak, že síce uznal, že v prejednávanej veci bola zásadnou otázka\nexistencie naliehavého právneho záujmu, uviedol ale, že jej právne posúdenie odvolacím súdom\nzáviselo od posúdenia viacerých podstatných okolností vyplývajúcich zo skutkového stavu\nuvedených v bode 13 písm. a) až e) tohto nálezu. Najvyšší súd následne len dodal, že „v dovolaní\nžalobkyňou namietané právne posúdenie týkajúce sa vyriešenia ňou vymedzených právnych otázok,\nby mohlo mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 CSP iba vtedy, ak by výsledok riešenia týchto\notázok (posúdenia a vyhodnotenia) predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý bolo v spore\nrozhodnuté v jej neprospech. Nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na predmetnom\nurčení bol odvolacím súdom preukázaný viacerými skutkovými zisteniami“.\n42. Takáto interpretácia prípustnosti dovolania je formalistická a nesprávna. Hoci sa sťažovateľka\ndomáhala preskúmania právneho posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu\nk nespornému skutkovému stavu, najvyšší súd preskúmanie tohto právneho posúdenia sťažovateľke\nneposkytol. Nie je zrejmé a najvyšší súd to nijako neodôvodnil, čo má na mysli tým, ak uvádza, že\nnamietané právne posúdenie by mohlo byť predmetom dovolania len vtedy, ak by výsledok\nvyriešenia týchto otázok predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý bolo rozhodnuté v jej\nneprospech. Najvyšší súd pritom neuviedol, aké ďalšie okolnosti majú samy osebe za následok to,\nže súdy sa vecou samou nemusia zaoberať. Pomenovanie a právne posúdenie prípadných iných\ndôvodov je nevyhnutné na to, aby sa strany a verejnosť mohli oboznámiť s myšlienkovými úvahami\nnajvyššieho súdu a aby tieto úvahy boli preskúmateľné, teda aby sa dalo posúdiť, či sú založené\nna určitých právnych normách a na akých a či sú prípadne tieto normy správne a logicky\ninterpretované.\n\n10\n\n43. K jednotlivým ďalším okolnostiam, na základe ktorých mali všeobecné súdy dospieť k záveru\no neexistencii naliehavého právneho záujmu [bod 13 písm. a) až e) tohto nálezu] možno uviesť:\nK bodu a) najvyšší súd odkazuje na zrušenie vkladu na základe protestu prokurátora, pritom\nsa nezaoberá tým, či je súd týmto správnym rozhodnutím viazaný;\nK bodu b) najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie o vyvlastnení, avšak neuvádza, aký súvis má toto\nrozhodnutie s nárokom sťažovateľky na určenie, že ona bola vlastníčkou sporných nehnuteľností\nku dňu vyvlastnenia; treba dodať, že § 6 ods. 6 zákona o vyvlastňovaní predpokladá spor\no vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku a na tento účel upravuje povinnosť zložiť náhradu\nza vyvlastnenie do úschovy;\nK bodu c) najvyšší súd poukazuje na to, že sťažovateľka žiada určiť vlastnícke právo do minulosti,\npritom sa neuvádza, o čo sa opiera, ak vylučuje minulé určenie, hoci by toto minulé určenie mohlo\nmať vplyv na súčasné právne vzťahy – vydanie náhrady za vyvlastnenie, ktorá je zložená v úschove\nsúdu;\nK bodu d) najvyšší súd uvádza, že sťažovateľkino vlastnícke právo nebolo akceptované, pretože\no náhrade za vyvlastnenie bolo rozhodnuté tak, že patrí MH Invest, s. r. o., pritom sa však\nnevysporiadal s dôvodmi uloženia náhrady za vyvlastnenie do úschovy, čo znamená, že nie je jasné,\nkto je vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností;\nK bodu e) najvyšší súd poukazuje na to, že sťažovateľke nejde o zosúladenie zápisu vo verejnom\nregistri so skutočným stavom, ale o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorej sa môže domôcť\naj žalobou o plnenie, pritom neuvádza, o akú žalobu a voči komu má ísť. Treba dodať, že návrh\nsťažovateľky na vydanie náhrady z úschovy bol zamietnutý z dôvodu, že stále prebieha súdny spor\no vlastnícke právo.\n44. Sťažovateľka formulovala jasné právne otázky, ktoré sa týkajú skúmania a vyhodnotenia\nnaliehavého právneho záujmu v prejednávanej veci, a to i) posúdenie naliehavého právneho záujmu\nza situácie, ak je v katastri poznámka o prebiehajúcom konaní, teda záväznosti rozhodnutia v tomto\nkonaní aj na MH Invest, s. r. o., a MH Invest II, s. r. o., aplikáciou § 228 ods. 2 CSP, a ii)\nči naliehavý právny záujem (ne)nahrádza pasívnu vecnú legitimáciu, ak existuje naliehavý právny\nzáujem proti označenému žalovanému. Ani najvyšší súd nespochybňuje fakt, že od vyriešenia tejto\notázky, resp. týchto otázok, záviselo rozhodnutie vo veci samej.\n45. Najvyšší súd má v rozhodnutí dať odpovede na tieto otázky. Ich označenie za také, ktorých\nvýsledok nie je jediným a výlučným dôvodom na prijatie záveru o nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu, nepostačuje. Otázky boli vymedzené jasne. Najvyšší súd sa bude musieť dôkladne\nvysporiadať s argumentáciou sťažovateľky a transparentne a právne korektne zaujať stanovisko\nk existencii naliehavého právneho záujmu. Danosť naliehavého právneho záujmu pritom znamená\nlen to, že súd je povinný zaoberať sa vecou samou, teda otázkou určenia vlastníckeho práva. Túto\nochranu súdy bezdôvodne nemôžu odmietať. Danosť naliehavého právneho záujmu však v nijakom\nprípade neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, čo žiadnym spôsobom nenaznačuje ani ústavný\nsúd.\n46. V tomto kontexte je potrebné na okraj dodať, že sťažovateľka jasne deklarovala, že dôvod, pre\nktorý sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia, je ten, že na základe\nurčovacieho rozsudku v jej prospech jej môže súd z úschovy vydať náhradu za vyvlastnenie.\n11\n\nArgument odvolacieho súdu, že sťažovateľka nesleduje zosúladenie zápisu vo verejnom registri\nso skutočným stavom, ale vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou\no plnenie, nie je dostatočne odôvodnený, pokiaľ súd neuvedie, o akú žalobu o plnenie má ísť\n(v prejednávanej veci tak, že v rámci tejto žaloby o plnenie bude možné bez ujmy na právach\ndotknutých osôb prejudiciálne vyriešiť otázku vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia, ktorá\nje rozhodná pre posúdenie aj súčasných právnych vzťahov – práva na vyplatenie náhrady\nza vyvlastnenie). Z odôvodnenia musí totiž vyplývať, ktorý iný spôsob súdnej ochrany súd\nuprednostňuje pred určovacou žalobou a z akého dôvodu. Inak je neprejednanie určovacej žaloby\nnedostatočne odôvodnené. V tomto kontexte sa určovacia žaloba javí ako spôsobilá vyriešiť spornú\nprávnu otázku – kto bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia, a teda komu sa má\nvyplatiť náhrada za vyvlastnenie zložená do úschovy súdu. A naopak, ústavnému súdu sa javí\nžaloba o plnenie ako problematická, keďže náhrada za vyvlastnenie už uhradená bola – do úschovy\nsúdu. Treba dodať, že Okresný súd Nitra uznesením č. k. 18U/4/2016 z 10. decembra 2020 návrhu\nsťažovateľky na vydanie predmetu úschovy nevyhovel z dôvodu, že naďalej trvá právna neistota pri\nposudzovaní toho, komu nárok na vyvlastňovaciu náhradu patrí (body 9 a 10 odôvodnenia\nuznesenia okresného súdu). Nie je správny ani záver odvolacieho súdu, že sťažovateľka sa môže\nprípadne domáhať určenia „komu tvrdená náhrada za vyvlastnenie patrí“ (bod 14 rozsudku\nkrajského súdu). Pri určovacích žalobách je vždy potrebné žiadať o určenie, že určité konkrétne\nprávo patrí určitej konkrétnej osobe. Nemôže teda ponechať na súd, nech si vyberie, komu právo\npatrí, ale musí tvrdiť určitú konkrétnu možnosť určenia práva určitej konkrétnej osoby (pozri\nHlušák, M. Právny záujem v civilnom sporovom konaní. In: Gešková, K. (ed). Žalobné právo.\nZborník z medzinárodného vedeckého kongresu Trnavské právnické dni 2020, Trnava : Právnická\nfakulta TU v Trnave, TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, 2020, s. 229, dostupné aj online).\n47. Možno dodať, že zo žiadneho ustanovenia ani judikatúry nevyplýva, že naliehavý právny\nzáujem je daný nevyhnutne len v situácii, ak sa určovacím výrokom sleduje zosúladenie zápisu\nvo verejnom registri a skutočného stavu; je to totiž len jeden z možných prípadov, keď je naliehavý\nprávny záujem daný, avšak nie jediný.\n48. Je pravdou, že otázka naliehavého právneho záujmu, teda potreba určovacieho rozsudku,\nsa skúma vo vzťahu k aktuálnemu právnemu stavu, resp. k aktuálnej právnej neistote, čo však\nnebráni ani minulému určeniu, pokiaľ má toto minulé určenie význam aj pre súčasné právne\nvzťahy. Argumentovať gramatickým časom právnej normy, teda tým, že zákon hovorí o tom, „či tu\nprávo je alebo nie je“, a nie o tom „či tu právo bolo alebo nebolo“, je v rozpore s účelom\nnaliehavého právneho záujmu, ale aj všeobecne v rozpore s právom na súdnu ochranu, ktorú\nsú súdy povinné poskytnúť osobe, ktorá sa naň obrátila. Ústavný súd je oboznámený s tým,\nže obmedzenie určenia do minulosti sa objavilo aj v slovenskej judikatúre (napr. rozhodnutia\nnajvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 32/98 a č. k. 2 Cdo 131/2006), avšak argumentáciu o paušálnej\nnemožnosti určenia minulej udalosti považuje nesprávnu a nevyplývajúcu zo žiadneho zákonného\nustanovenia. Prístup pripúšťajúci aj určenie niečoho minulého potom korešponduje aj s nemeckým\nprístupom pripúšťajúcim ako predmet určenia aj minulý právny vzťah, pokiaľ z neho vyplývajú\nprávne následky pre súčasné alebo budúce právne postavenie, ak existuje súčasný záujem na určení\nminulého právneho vzťahu [Foerste, U., In: Musielak, H.J., Voit, W. a kol. Ziviprozessordnung mit\nGerichtsverfassungsgesetz. Komentar, 18. vydanie, Verlag Franz Vahlen, Mníchov, 2021, s. 904,\nROSENBERG L., SCHWAB, K. H., GOTTWALD, P. Zivilprozessrecht. 16. Aufl. München: C. H.\n12\n\nBeck, 2004, § 90, marg. č. 16., rozhodnutia nemeckých súdov napr. BGH NJW-RR 2016, 1404,\nRn 13; BAG NJW 2020, 1613, Rn 13). Určenie minulého vzťahu nevylučuje ani česká doktrína\n(B. Dvořák in LAVICKÝ, P. a kol. Občanský soudní řád (§ 1 až 250l). Praha : Wolters Kluwer,\n2016, s. 326) a česká súdna prax (ako príklad určenia minulej právnej skutočnosti sa uvádza\nurčenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci (R 61/01), resp. že bol členom\ndružstva alebo nájomcom bytu (SoJ 103/07, NS CR 29 Cdo 208/2005)].\n49. Súdy by sa teda mali dôkladne zaoberať otázkou, či sa sťažovateľka neobracia na súd\nbezdôvodne, či rozsudok odstráni jej právnu neistotu a ak je toho názoru, že sťažovateľka má iné\nmožnosti ochrany, z odôvodnenia rozhodnutia musí jasne vyplývať, ktorá iná možnosť právnej\nochrany má mať pred určovacou žalobou prednosť.\n50. Súdy sa ďalej musia vysporiadať s viazanosťou rozhodnutím správy katastra (§ 193 a § 194\nCSP), ktorým bol vklad vlastníckeho práva v prospech sťažovateľky zrušený. Nesprávna je preto\núvaha odvolacieho súdu, že „až do preukázania opaku treba považovať rozhodnutie o vyvlastnení\nza vecne správne; teda do ukončenia správnych konaní nemožno v občianskoprávnom konaní\nustáliť aktívnu legitimáciu žalobkyne a s ňou spojený naliehavý právny záujem pre akýkoľvek spor\nsúvisiaci s náhradou za vyvlastnenie“. Treba povedať, že z rozhodnutia o vyvlastnení č. OU-NROVBP2-2016/031897-32 z 18. augusta 2016 vyplýva, že zložiteľ nemohol splniť povinnosť uhradiť\nnáhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, a to kvôli\nprebiehajúcim súdnym konaniam, medzi ktoré patrí aj súdne konanie sťažovateľky o určenie\nvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Preto nie je dostatočne odôvodnené to, prečo\nodvolací súd nevie ustáliť aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľky a naliehavý právny záujem pre\nakýkoľvek spor súvisiaci s náhradou za vyvlastnenie. Sťažovateľka sa totiž v súdnom konaní\ndomáhala preskúmania odstúpenia žalovanej od zmluvy, ktoré sťažovateľka považuje za neplatné,\na teda je toho názoru, že ona je stále vlastníčkou sporných pozemkov a bola nimi aj v čase\nvyvlastnenia. Podľa nej na tejto skutočnosti nič nemení ani zákonné predkupné právo štátu a s touto\nargumentáciou sa musia súdy vysporiadať.\n51. Odvolací súd v bode 16 spochybňuje aplikáciu § 228 ods. 2 CSP. Krajský súd pritom\nargumentuje rozporne v tom zmysle, že na to, aby sa účinky rozsudku rozšírili aj na iné osoby\npodľa § 228 ods. 2, je nevyhnutné, aby mala sťažovateľka naliehavý právny záujem na určení.\nAvšak okresný súd argumentoval práve tým, že sťažovateľka v žalobe ako žalovaných neoznačila\nosoby aktuálne zapísané na liste vlastníctva, potrebu čoho vyvrátila práve poukazom na § 228\nods. 2 CSP. Vo vzťahu k aplikácii § 228 ods. 2 CSP uviedol, že aby nastal tento dôsledok,\nje potrebné, aby mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, čo v danom spore splnené\nnebolo. Tiež dodal, že žalovaná nebola výlučne sama vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a nemôže\nbyť preto výlučne sama pasívne vecne legitimovaná. Uvedené odôvodnenie je zmätočné, pretože\njasne neuvádza, prečo ho súd na tento prípad neaplikoval. Možno len dodať, že osoby, ktoré vedia\no prebiehajúcom súdnom spore a jeho výsledok sa môže prejaviť v ich právnej sfére, môžu\ndo konania vstúpiť ako intervenienti a svojimi úkonmi môžu ovplyvniť výsledok konania.\n52. Je potrebné opäť zdôrazniť, že ústavný súd úvahami o posudzovaní naliehavého právneho\nzáujmu neprejudikuje záver o veci samej, ktorá je plne v kompetencii všeobecných súdov.\n\n13\n\nV.\nK finančnému zadosťučineniu\n53. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať aj finančné zadosťučinenie, pretože\nv dôsledku rozhodovacej činnosti súdov trvajúcej 6 rokov mohlo dôjsť k zmareniu účelu tohto\nkonania – vyplateniu náhrady za vyvlastnenie. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nprichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď vzhľadom na charakter porušenia základných práv\na slobôd sťažovateľa nie je možné zaistiť úplnú nápravu zrušením rozhodnutia, opatrenia alebo\nuvedením do pôvodného stavu a rozhodnutie ústavného súdu, konštatujúce porušenie základných\npráv a slobôd sťažovateľa, nemôže dostatočne zabrániť ani v kombinácii s ďalšími opatreniami\npokračovaniu v porušovaní základných práv a slobôd v budúcnosti. V tomto prípade však zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia je dostatočnou nápravou zásahu do sťažovateľkiných základných práv\na slobôd. Všeobecné súdy tak môžu v konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia konať tak, aby\nrešpektovali sťažovateľkino právo na súdnu ochranu. Preto ústavný súd sťažovateľke pri\nrozhodovaní o nároku na primerané finančné zadosťučinenie nevyhovel.\n\nVI.\nTrovy konania\n54. Zistené porušenie základných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli zastúpením\nadvokátom. Výška náhrady 589,21 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy za predchádzajúci polrok\n(§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľka má nárok na náhradu za dva úkony\nprávnej služby v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 2 x 181,17 eur)\na jeden úkon právnej služby v roku 2022 (replika) a nárok na náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky\n(2 x 10,87 eur a 1x 11,64 eur).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. júna 2022\n\nLadislav Duditš\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "naliehavý právny záujem", "dovolanie-prípustnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "žaloba-určovacia", "dovolanie-prípustnosť", "naliehavý právny záujem", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/36/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30e812f1-5a48-4273-a6ad-30f47ef8ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:da8ffbb7-44db-4a2f-ac22-7c82e51c56ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 200/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da8ffbb7-44db-4a2f-ac22-7c82e51c56ad"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "de0af5ce-5c58-43fc-8dd3-fe1e0d6857e4:5c009654-6f88-4c44-8ab1-44d239d2f2b6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:1516201914.6", "spisova_znacka": "8Co/297/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/297/2018 z 6. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:1516201914.6"}, {"guid": "64c8249f-56cf-4787-8f09-73a6257eb5bd:bf94a98b-ddb5-4fc8-972b-0c3dafe19649", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244408.4", "spisova_znacka": "6Co/25/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/25/2015 z 10. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244408.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e274e26b-c2c3-44e9-b1d6-2e37d1bf4de9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.365.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 365/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 365/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.365.2026.1"}, {"guid": "ussr:f2d3b029-1e53-40ea-bfd0-9da52c44c60f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.331.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.331.2026.1"}, {"guid": "ussr:329dfe7d-e8c0-4f1d-905e-7dfad57b9d0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.423.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.423.2025.1"}, {"guid": "ussr:757a528b-ba16-4f7b-b799-2da7c468f52c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.221.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 221/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 221/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.221.2024.1"}, {"guid": "ussr:9091a0f7-2120-4b22-a756-170b3b434124", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.133.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 133/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2024 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.133.2024.1"}, {"guid": "ussr:8cffce48-717f-426d-b5a0-13d056e0edd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.70.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.70.2024.1"}, {"guid": "ussr:2bb1ac95-4261-497c-a32b-07386a1b000e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.12.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 12/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/2024 z 24. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.12.2024.1"}, {"guid": "ussr:19edba67-a754-48b8-8dab-7e30c84dcbbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.619.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 619/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 619/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.619.2023.1"}, {"guid": "ussr:ffb20cc6-d9cd-40ec-8154-7db81b57428e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.499.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.499.2023.1"}, {"guid": "ussr:7b95a47a-8070-47a6-81be-cb2c2ec26f61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.530.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2023 z 4. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.530.2023.1"}, {"guid": "ussr:55531f0c-7679-45c4-8693-7f6cf75d3e61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.484.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.484.2023.1"}, {"guid": "ussr:395decdf-0ecb-4427-9a87-7f5c469b64a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.482.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.482.2023.1"}, {"guid": "ussr:a1c597d5-1612-4cfc-9d09-87c3107d17aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.481.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.481.2023.1"}, {"guid": "ussr:9610ae09-1013-4a43-9068-d46cef166bf2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.462.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.462.2023.1"}, {"guid": "ussr:8f8f51e7-153e-4be6-b7a0-2b5bed995261", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.450.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 450/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 450/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.450.2023.1"}, {"guid": "ussr:3eff1315-dfe0-4273-8376-a0b0de928284", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.441.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 441/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 441/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.441.2023.1"}, {"guid": "ussr:10183118-6926-4660-a35b-b8bd6b60a282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.411.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.411.2023.1"}, {"guid": "ussr:fd0c954b-fbbe-4dc0-9d0c-fa3be4a5b7b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.369.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 369/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 369/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.369.2023.1"}, {"guid": "ussr:729f00d5-66f6-476a-94d3-e64c39780f26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.376.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 376/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 376/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.376.2023.1"}, {"guid": "ussr:791d3d93-0dc8-481e-9d78-d6aa79bf1d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.384.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.384.2023.1"}, {"guid": "ussr:a5363aee-2e63-4146-b2b4-13d86452bf8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.349.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2023 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.349.2023.1"}, {"guid": "ussr:48eeb12f-ec33-4fbe-97cf-9656817cacf4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.261.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2023 z 3. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-03", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.261.2023.1"}, {"guid": "ussr:0ee571ca-8030-42c7-930a-52cbf266f1dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.145.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.145.2023.2"}, {"guid": "ussr:34d4972d-2fc0-46d6-8d88-2baffde7c46f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.195.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 195/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 195/2023 z 5. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.195.2023.1"}, {"guid": "ussr:27298239-ae31-4070-83f7-1c4354097b26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.175.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 175/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 175/2023 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.175.2023.1"}, {"guid": "ussr:a1bc654e-8d15-4214-ba0a-17a1d9135f47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.164.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.164.2023.1"}, {"guid": "ussr:c511e1b3-52f4-4df2-867b-f56270f90324", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.135.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.135.2023.1"}, {"guid": "ussr:1fec1c62-ed6f-49d8-aa67-a73dbe404f93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.99.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.99.2023.1"}, {"guid": "ussr:c2850dfa-c769-4316-8186-879fb1fa0f21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.534.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.534.2022.1"}, {"guid": "ussr:65ef24d8-2b0d-442e-9639-e4b2af1aa5b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.578.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.578.2022.1"}]}