{"guid": "ussr:ffa4f7fd-a25d-448b-aac6-9a52bcd314e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.448.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 448/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 448/2022 z 13. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2022, sp. zn. II. ÚS 448/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.448.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ffa4f7fd-a25d-448b-aac6-9a52bcd314e3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.448.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.448.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.448.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 448/2022-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,\nJanka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n17 Co 14/2022-350 z 29. marca 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júla 2022 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie\na tiež uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 9 C 49/2017-372\nz 10. júna 2022 zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nna ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou\n30. januára 2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 15 400 eur s prísl. Okresný súd Žiar\nnad Hronom (ďalej len „okresný súd“) platobným rozkazom č. k. 9 C 32/2015-12 z 5. marca 2015\nuložil žalovanej do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť sťažovateľovi 15 400 eur spolu\ns úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 16. januára 2015 do zaplatenia a uhradiť\ntrovy konania vo výške 924 eur alebo v rovnakej lehote podať odpor. Žalovaná následne podala\n\nodpor proti platobnému rozkazu s tvrdením, že nárok sťažovateľa je neopodstatnený a žiada návrh\nzamietnuť. Okresný súd odpor žalovanej proti platobnému rozkazu odmietol uznesením č. k.\n9 C 32/2015-21 zo 14. mája 2015, ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k.\n16 Co 661/2015 z 29. júla 2015. Pretože sťažovateľ disponoval právoplatným a vykonateľným\nexekučným titulom, uplatnil si 13. októbra 2015 priznaný nárok v rámci exekučného konania.\nŽalovaná súčasne podala proti uzneseniu krajského súdu č. k. 16 Co 661/2015 z 29. júla 2015\ndovolanie. Napriek podanému dovolaniu však okresný súd ako súd exekučný zamietol návrh\nžalovanej ako povinnej na odklad exekúcie. Žalovaná uhradila 30. novembra 2015 vymáhaný nárok\nv sume 19 158,71 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k.\n2 Cdo 201/2016 z 26. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) zrušil uznesenie\nsúdu prvej inštancie zo 14. mája 2015 aj uznesenie krajského súdu z 29. júla 2015, ktorými bol\nodmietnutý odpor proti platobnému rozkazu, s odôvodnením, že odpor podaný žalovanou\ndemonštruje jej nesúhlas s uložením povinnosti zaplatiť sťažovateľovi peňažné plnenie a nemožno\ntento odpor považovať za odpor bez odôvodnenia vo veci samej. Po vrátení veci bola vec\nna okresnom súde zapísaná pod novú sp. zn. 9 C 49/2017. Žalovaná súčasne podala žalobu\no zaplatenie sumy 19 158,71 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, v danom konaní sťažovateľ\nvystupuje ako žalovaný a je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 24 C 5/2018. Okresný súd vydal\n17. apríla 2018 uznesenie č. k. 24 C 5/2018-31, ktorým toto konanie prerušil do právoplatného\nskončenia konania sp. zn. 9 C 49/2017. Dňa 27. septembra 2018 vzal sťažovateľ žalobu späť\nz dôvodu vysloveného predbežného názoru okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu na zmenenej žalobe, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, keď vzhľadom na úhradu\npôvodne žalovanej pohľadávky bude o opodstatnenosti totožného nároku rozhodovať súd v konaní\nvedenom pod sp. zn. 24 C 5/2018. Na základe uvedeného okresný súd uznesením č. k. 9 C 49/2017215 zo 4. októbra 2018 konanie vo výroku I zastavil a vo výroku II určil, že žiadna zo strán nemá\nnárok na náhradu trov konania. Krajský súd uznesením č. k. 17 Co 309/2018-245 z 29. novembra\n2018 vo výroku I zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žiadnej zo strán sporu\nnárok na náhradu trov konania nepriznal, a to tak, že sťažovateľ je povinný zaplatiť žalovanej\nnáhradu trov prvoinštančného a dovolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania. Vo výroku II\nzaviazal sťažovateľa na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v rozsahu 100 % do troch dní\nod právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.\nUznesením okresného súdu č. k. 9 C 49/2017-263 z 11. júla 2019 bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť\nžalovanej trovy konania vo výške 5 902,63 eur.\n3. Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 2/2021-62\nz 30. novembra 2021 (ďalej len „nález“) tak, že uznesením krajského súdu č. k. 17 Co 309/2018245 z 29. novembra 2018 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a predmetné\nuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného nálezu\nústavný súd uviedol, že je nepochybné, že sťažovateľ svojím dispozičným úkonom, späťvzatím\nžaloby, zavinil zastavenie konania, pričom k späťvzatiu určovacej žaloby nepochybne nedošlo\npre správanie žalovanej. Napriek uvedenému bol však ústavný súd toho názoru, že s ohľadom\nna špecifické okolnosti daného prípadu by bolo zjavne nespravodlivé, ak bola povinnosť náhrady\ntrov konania uložená výlučne sťažovateľovi. Okresný súd aj krajský súd pri posudzovaní žalovanou\n\n2\n\npodaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu zjavne pochybili, pričom v dôsledku týchto\npochybení im bola vec vrátená dovolacím súdom, avšak až po plnení žalovanej sťažovateľovi\nv rámci exekúcie (keďže do rozhodnutia najvyššieho súdu mal sťažovateľ právoplatný exekučný\ntitul), čím došlo k vzniku špecifickej situácie v predmetnom konaní. Ústavný súd vytkol krajskému\nsúdu, že v uznesení z 29. novembra 2018 nijakým spôsobom nereagoval na argumenty sťažovateľa\nvo vzťahu k uplatneniu § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to pokiaľ ide\no uvedené pochybenia okresného a krajského súdu a následnú obranu žalovanej voči týmto\npochybeniam, keď prevažná väčšina zo súvisiacich trov konania predstavovala najmä súdny\npoplatok spojený s podaním mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu krajského\nsúdu, na ktoré sťažovateľ nemal žiadny vplyv. Ústavný súd tak nepovažoval za spravodlivé, aby\nvzhľadom na okolnosti prípadu bol sťažovateľ povinný nahradiť aj tieto trovy konania vrátane\nsúvisiacich trov právneho zastúpenia. Podľa presvedčenia ústavného súdu krajský súd celkom\nopomenul špecifické okolnosti daného prípadu a vopred rezignoval na ich priliehavejšie posúdenie\npri rozhodovaní o trovách konania, preto uznesenie z 29. novembra 2018 o nároku na náhradu trov\nkonania vyhodnotil ako neprimerané a nezodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu veci medzi\nstranami sporu.\n4. Po vrátení veci na ďalšie konanie zo strany ústavného súdu krajský súd uznesením č. k.\n17 Co 14/2022-350 z 29. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) opätovne rozhodol tak,\nže uznesenie súdu prvej inštancie zo 4. októbra 2018 v druhom výroku, ktorým žiadnej zo strán\nsporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, zmenil tak, že sťažovateľ je povinný zaplatiť\nžalovanej náhradu trov prvoinštančného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.\n9 C 32/2015 a sp. zn. 9 C 49/2017 a odvolacieho konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.\n16 Co 664/2015 a sp. zn. 17 Co 309/2018 v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia\nsúdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Vo výroku II žalovanej nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania voči sťažovateľovi nepriznal a vo výroku III rozhodol, že žiadna zo strán\nsporu nemá právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zároveň výrokom IV zrušil\nuznesenia okresného súdu č. k. 9 C 49/2017-263 z 11. júla 2019 a č. k. 9 C 49/2017-305 z 25. mája\n2020 o výške náhrady trov konania.\n5. Po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu rozhodol okresný súd uznesením č. k.\n9 C 49/2017-372 z 10. júna 2022 o výške náhrady trov konania tak, že sťažovateľa zaviazal\nnahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2 587,26 eur a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu\nžalovanej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) Krajský súd nedostatočne reflektoval nález ústavného súdu, keď napriek usmerneniu ústavného\nsúdu zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania, ktoré neboli ním zavinené, ale tak, ako\nkonštatoval ústavný súd, vznikli v dôsledku pochybenia okresného súdu, ako aj krajského súdu.\nSťažovateľ je toho názoru, že nezavinil nielen trovy dovolacieho konania, ale ani ďalšie trovy, ktoré\nboli spôsobené nesprávnym postupom súdu už v základnom konaní pri posudzovaní odporu, ako\naj následnom odvolacom konaní. Pričítanie zavinenia sťažovateľovi aj za trovy vo vzťahu\n\n3\n\nk úkonom, ktoré nezavinil a tieto vznikli len v dôsledku nesprávneho postupu súdu a navyše\npri zohľadnení jeho úspechu v spore, považuje sťažovateľ za nespravodlivé.\nb) Skutočnosť, že žaloba bola podaná dôvodne, je preukázaná tým, že v súvisiacom konaní\nvedenom na okresnom súde pod sp. zn. 24 C 5/2018 súd žalobu žalobkyne\no vydanie bezdôvodného obohatenia (okrem iného aj sumy 15 400 eur, ktorú uhradila\nsťažovateľovi na základe exekučného titulu vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 32/2015)\nprávoplatne zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nezohľadnil tvrdenia sťažovateľa\no tom, že žaloba bola podaná dôvodne a že bola vzatá späť z dôvodu úhrady nároku, ako aj\nz dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o rovnakom nároku.\nc) V danom prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov\nkonania podľa § 257 CSP, resp. na postup podľa § 255 ods. 2 CSP, keď platobný rozkaz, ktorým\nbolo v celom rozsahu vyhovené sťažovateľovi, bol z procesných dôvodov zrušený uznesením\nnajvyššieho súdu bez akéhokoľvek zavinenia sťažovateľa. Ani jedna zo strán sporu nebola v konaní\núspešná, pretože žalovaná napriek úspechu v dovolacom konaní splnila žalovaný nárok (bez ohľadu\nna to, či dobrovoľne a nedobrovoľne) a sama následne iniciovala konanie, v ktorom o nároku\nna vydanie bezdôvodného obohatenia bolo rozhodnuté právoplatne v jej neprospech. Vzhľadom\nna zánik pohľadávky uplatnenej v tomto konaní a súvisiace prebiehajúce konania (sp. zn.\n24 C 5/2018) bola z dôvodu hospodárnosti konania žaloba vzatá späť, a teda z priebehu celého\nkonania nemožno vyvodiť, že by konanie bolo zastavené len pre správanie sťažovateľa.\nd) Krajský súd sa opomenul zaoberať skutočnosťou, že na okresnom súde je ukončené konanie\nvedené pod sp. zn. 24 C 5/2018, v ktorom bol potvrdený právny dôvod vzniku pohľadávky,\nkeď žalobkyňa nepreukázala, že by sa sťažovateľ, v danej veci ako žalovaný, bezdôvodne obohatil,\na ktoré bolo taktiež dôvodom, pre ktorý v tomto konaní okresným súdom neboli trovy priznané\nani jednej zo strán sporu, čo len potvrdzuje nesprávnosť napadnutého uznesenia.\ne) Napadnutým uznesením krajského súdu bolo v dôsledku jeho arbitrárneho postoja k skutkovému\na právnemu stavu opätovne zasiahnuté do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.\nOdvolací súd tým, že bez racionálnych dôvodov ignoroval špecifické okolnosti prípadu,\na skutočnosť, že medzi sporovými stranami prebieha ďalšie súdne konanie o nároku na vrátenie\nčiastky vymoženej na základe neskôr zrušeného exekučného titulu v súvisiacom konaní, porušil\nprávo sťažovateľa na presvedčivé súdne rozhodnutie, čím zasiahol do jeho ústavného práva\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n7. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru) uznesením krajského súdu o nároku na náhradu trov konania z dôvodu jeho\narbitrárnosti, nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného reflektovania nálezu ústavného súdu,\nktorým bol viazaný.\n8. Sťažnostné námietky smerujú proti rozhodnutiu všeobecného súdu o trovách konania.\nV nadväznosti na to považuje ústavný súd za žiaduce poukázať v prvom rade na svoju ustálenú\njudikatúru, v ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania\nako o integrálnej súčasti súdneho konania je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto\nrozhodovania ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách\n4\n\nkonania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie\nvšeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide\no také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej\nroviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané,\nproblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho\npredpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. III. ÚS 464/2015, I. ÚS 630/2017,\nI. ÚS 325/2022).\n9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel ústavný súd k záveru, že o taký\nprípad vo veci sťažovateľa nejde.\n10. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že tento o nároku strán\nsporu na náhradu trov konania rozhodol tak, že na prvú fázu konania, ktorej rozsah vymedzil\nod začatia konania 30. januára 2015 do právoplatnosti uznesenia krajského súdu č. k.\n16 Co 661/2015 z 29. júla 2015, t. j. do 24. septembra 2015, a následne po vrátení veci dovolacím\nsúdom dňom zápisu obživlej veci na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 49/2017 (14. decembra 2017,\npozn.) až do právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu aplikoval § 256 ods. 1 CSP,\nkeď bol toho názoru, že sťažovateľ tým, že po zmene žaloby o zaplatenie peňažnej sumy\ns príslušenstvom na žalobu o určenie, že jeho pohľadávka na zaplatenie uvedenej peňažnej sumy\ns príslušenstvom a trov exekúcie od žalovanej zanikla jej splnením v rámci exekučného konania,\nvzal žalobu späť, zavinil zastavenie konania. Na ďalšiu samostatnú fázu konania, ktorú predstavuje\ndovolacie konanie proti uzneseniam okresného súdu a krajského súdu o posudzovaní odporu\npodaného žalovanou, krajský súd aplikoval § 257 CSP, keď, rešpektujúc názor ústavného súdu\nvyjadrený v náleze, uviedol, že nie je spravodlivé uložiť sťažovateľovi povinnosť nahradiť\nžalovanej aj tie trovy konania, na vznik ktorých nemal žiaden vplyv z dôvodu, že tieto vznikli\npochybením okresného súdu a krajského súdu pri posudzovaní žalovanou podaného odporu\nproti platobného rozkazu.\n11. V danom prípade bol krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv náleze č. k. III. ÚS 2/2021 z 30. novembra 2021, v zmysle ktorého ústavný súd nepovažoval\nza spravodlivé, aby vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu (pochybenia okresného súdu\na krajského súdu a v ich dôsledku vrátenie veci dovolacím súdom, avšak až po plnení žalovanej\nsťažovateľovi v rámci exekúcie) bol sťažovateľ povinný nahradiť aj trovy konania spojené\ns podaním mimoriadneho opravného prostriedku žalovanou, teda súdny poplatok a trovy právneho\nzastúpenia v dovolacom konaní, ktoré bolo vyvolané v dôsledku pochybenia okresného súdu\na krajského súdu a na ktorých vznik nemal sťažovateľ žiaden vplyv.\n12. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že toto plne\nzodpovedá a reflektuje uvedený právny názor vyslovený v zrušujúcom náleze ústavného súdu,\nktorým bol krajský súd viazaný, a teda námietku sťažovateľa v tomto smere bolo potrebné\nvyhodnotiť ako neopodstatnenú.\n13. K námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej sa krajský súd nezaoberal tou skutočnosťou,\nže v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 5/2018 bol potvrdený právny dôvod vzniku sťažovateľom\nuplatnenej pohľadávky, čo preukazuje dôvodnosť ním podanej žaloby, ústavný súd uvádza,\n5\n\nže sťažovateľ opomína, že v čase späťvzatia jeho žaloby už nebolo predmetom konania zaplatenie\nfinančnej čiastky, ale určenie, že pohľadávka sťažovateľa zanikla jej splnením, pričom dôvodnosť\ntakto formulovanej žaloby okresný súd spochybnil, keď vyslovil svoj predbežný názor o nedostatku\nnaliehavého právneho záujmu na takto zmenenej žalobe. Ústavný súd zároveň uvádza, že krajský\nsúd objasnil, že v časti, ktorej za určujúci považoval konečný výsledok sporu, neboli podľa jeho\nnázoru naplnené dôvody na aplikáciu § 257 CSP, a to aj vzhľadom na priebeh súdneho sporu,\nkeď sťažovateľ mal už v novembri 2015 vedomosť o tom, že žalovaná platobným rozkazom\nprisúdenú sumu vrátane trov súdneho a exekučného konania uhradila 30. novembra 2015,\nno napriek tomu po vydaní uznesenia najvyššieho súdu a začatí konania vo veci vedenej\nna okresnom súde pod sp. zn. 24 C 5/2018 dňom 2. marca 2018 sa rozhodol pokračovať v súdnom\nkonaní sp. zn. 9 C 49/2017, v ktorom žalovanej vznikali ďalšie trovy, a napokon sa rozhodol spor\nukončiť späťvzatím žaloby až 27. septembra 2018. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd\nsa v napadnutom uznesení vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci relevantnými\nskutočnosťami.\n14. V súvislosti s námietkami sťažovateľa ústavný súd zároveň pripomína, že ako nezávislý súdny\norgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je mimoriadnou opravnou inštanciou a nemôže\nnahrádzať právomoc všeobecných súdov a že jeho úlohou nie je nanovo vyhodnocovať skutkové\na právne okolnosti prípadu a nahradiť závery všeobecných súdov svojím vlastným názorom,\nale presvedčiť sa, že závery všeobecných súdov nie sú prejavom svojvôle, ktorá by mohla mať\nza následok porušenie práv sťažovateľov. Ústavný súd konštatuje, že nezistil v dôvodoch\nnapadnutého uznesenia takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu\nnemajúci oporu v zákone. Krajský súd postupoval v rámci vymedzenom príslušnými právnymi\npredpismi regulujúcimi trovy konania a nedopustil sa takého výkladu (a aplikácie) relevantných\nustanovení, ktorým by poprel ich podstatu, zmysel a účel a ktorý by predstavoval nepredvídateľnú\ninterpretačnú svojvôľu. Odôvodneniu namietaného uznesenia nie je možné vytknúť jeho\nnedostatočnosť či vnútornú rozpornosť, keďže krajský súd primeraným, logickým a konzistentným\nspôsobom odôvodnil svoje úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zásady procesnej zodpovednosti\nza zavinenie podľa § 256 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie\nkonanie a § 257 CSP, teda výnimočné nepriznanie náhrady trov konania pre existenciu dôvodov\nosobitného zreteľa, pokiaľ ide o dovolacie konanie.\n15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09, I. ÚS 604/2017)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n16. Vzhľadom na už uvedené hodnotí ústavný súd námietky sťažovateľa o porušení čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu ako zjavne neopodstatnené,\nčo je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n6\n\n17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "trovy konania-náklady konania", "rozhodnutie ústavného súdu-kasačná záväznosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/14/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20c4cf9b-4554-4474-abc8-85f620d9bb3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.325.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 325/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 325/2022 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.325.2022.1"}, {"guid": "ussr:8368ffe2-9392-4a58-bab5-c40fec74ad07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.2.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.2.2021.2"}, {"guid": "ussr:0e2d4639-6c27-401a-bf27-37131719885b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:a087d63b-127a-45dd-a326-ee915f4bc7a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.604.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 604/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 604/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.604.2017.1"}, {"guid": "ussr:2cdf5755-902a-4c79-bd69-12f61829eaec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.464.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.464.2015.1"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "2cfc688f-7253-4a1d-b39d-ba589f08fdcc:f153e0cc-c88d-4078-aa38-865ba213b1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/14/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2cfc688f-7253-4a1d-b39d-ba589f08fdcc:f153e0cc-c88d-4078-aa38-865ba213b1f1"}, {"guid": "83a062b2-aeed-43ed-8d4d-bfddd96ba1fa:7f6483f0-d112-474d-9ca7-00a275f5a202", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6415205741.1", "spisova_znacka": "16Co/664/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/664/2015 z 19. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-08-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6415205741.1"}, {"guid": "07bb3862-a6b0-467f-9323-85a4cdaed9e2:d5213c68-f4da-4019-9ea9-8c3925a902d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6415200742.1", "spisova_znacka": "16Co/661/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/661/2015 z 28. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-07-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6415200742.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a225df0e-17d2-47c7-ae22-23bc9b2fc10f:b53f0d2f-1704-451e-a078-930609fef9e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6419201121.1", "spisova_znacka": "17Co/47/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/47/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6419201121.1"}]}