{"guid": "ussr:302e6c5c-b61e-4d33-9bde-55aef72cdedb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 445/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 445/2022 z 13. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2022, sp. zn. II. ÚS 445/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/302e6c5c-b61e-4d33-9bde-55aef72cdedb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.445.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 445/2022-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ITIMEX, a. s., Kukučínova 8, Banská\nBystrica, IČO 31 425 666, zastúpeného Advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC,\nadvokáti s. r. o., J. Kozačeka 13, Zvolen, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miloš\nLevrinc, PhD., proti rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 13 Cb 127/2010-892 z 12. júla 2016,\nKrajského súdu v Nitre č. k. 26 Cob 17/2020-1166 z 30. apríla 2020 a Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 1 Obdo 62/2020 z 8. decembra 2021 takto\nrozhodol:\n1. Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13 Cb 127/2010-892\nz 12. júla 2016, Krajského súdu v Nitre č. k. 26 Cob 17/2020-1166 z 30. apríla 2020 a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo 62/2020 z 8. decembra 2021 n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. apríla 2022 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 (ods. 1) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“) rozhodnutiami všeobecných súdov v civilnom spore. Sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných rozhodnutí všeobecných súdov.\n2. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu\n(neskôr\n) vyhovel a uložil sťažovateľovi ako poddlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu\n(spor o zaplatenie 112 936,68 eur s úrokmi z omeškania, pozn.), priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % a zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania. V odôvodnení\nv podstatnom uviedol, že 2. decembra 2008 pre účely zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej\n\nz úverovej zmluvy uzatvoril žalobca v pozícii záložného veriteľa so spoločnosťou\n,\nŠahy v pozícii záložcu zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam ako predmetu záložného\npráva voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo zaregistrované v Notárskom\ncentrálnom registri záložných zmlúv. Uviedol, že žalobca zákonným spôsobom preukázal vznik\nzáložného práva. Záložné právo nezaniklo žiadnym zo spôsobov podľa § 151md ods. 1\nObčianskeho zákonníka a stále existuje. Konštatoval, že zánik záložcu bez právneho nástupcu\na jeho výmaz z obchodného registra nie je spôsobilý privodiť zákonný spôsob zániku záložného\npráva.\n3. Odvolací súd na základe odvolania sťažovateľa, v ktorom napadol uvedený rozsudok pre\nnesprávne právne posúdenie veci, keď právnu normu síce označil [§ 151md ods. 1 písm. b)\nObčianskeho zákonníka, ako aj § 5 Obchodného zákonníka, pozn.)], ale nesprávne ju právne\nvyložil, druhým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ dovolanie, vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 432 ods. 1\nCSP, namietajúc, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolanie však bolo napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu zamietnuté ako nedôvodné. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu „z právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva záver, že zánikom\nprávnickej osoby bez právneho nástupcu zanikajú automaticky jej práva a záväzky, z ust. § 151 md\nods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že zánik záložcu bez právneho nástupcu je sám o sebe\nskutočnosťou spôsobujúcou zánik záložného práva“.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti (rovnako ako v dovolaní namietal), že všeobecné súdy aplikovali\njednak na konkrétne skutkové okolnosti nesprávnu právnu normu a inde na skutkový stav aplikovali\nsprávnu právnu normu, avšak nesprávne ju interpretovali a z toho vyvodzuje porušenie svojich\npráv. Bližšie uvádza, že:\na) dosiaľ súdnou praxou nebola riešená otázka zániku záložného dlžníka (odlišného ako\nobligačného dlžníka) ako právnickej osoby bez právneho nástupcu, so zánikom ktorého dochádza aj\nk zániku predmetu záložného práva a vplyv týchto okolností na záložné právo,\nb) záver, ku ktorým dospeli súdy vo veci zániku záložcu ‒ záložného dlžníka (\n) bez\nprávneho nástupcu a jeho výmaz z obchodného registra (konkurzné konanie zastavené pre\nnemajetnosť), čo malo spôsobiť aj zánik predmetu záložného práva ‒ pohľadávky podľa § 151md\nods. 1 Občianskeho zákonníka, je natoľko nesprávny, že výklad aplikovaného ustanovenia je\nústavne neudržateľný až arbitrárny,\nc) súdy sa náležite nevysporiadali s námietkou sťažovateľa o zániku záložného práva v zmysle\nuvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože veriteľ žalovaného ‒ spoločnosť\n, bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu pre nemajetnosť. Predmetom\nprávneho vzťahu medzi spoločnosťou\n, a sťažovateľom a zároveň zálohom vo vzťahu\nk žalobcovi bola pohľadávka spoločnosti\n, voči sťažovateľovi, ktorej základom je\nveriteľsko-dlžnícky záväzkový relatívny právny vzťah, resp. existencia veriteľsko-dlžníckeho\nvzťahu, ktorý predpokladá existenciu aspoň dvoch subjektov s postavením veriteľ (kreditor)\n2\n\na dlžník (debitor). Zánikom spoločnosti\n, bez právneho nástupcu absentuje základná\npodmienka pre existenciu akéhokoľvek záväzkového vzťahu, a to podmienka existencie aspoň\ndvoch strán, v čoho dôsledku zaniká aj pohľadávka, ktorá nemá svojho veriteľa. V dôsledku zániku\npohľadávky, na ktorú sa vzťahovalo záložné právo, zaniká aj posudzované záložné právo.\nAplikovanie § 75 Obchodného zákonníka na daný prípad je nesprávne a ústavne neudržateľné, o to\nviac, že na majetok spoločnosti\n, nebola nariadená dodatočná likvidácia\na v obchodnom registri nebol obnovený zápis spoločnosti, čo je v rámci materiálnej publicity\nobchodného registra zrejmé z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti. Záložný veriteľ\nteda nemá čo účinne uplatniť, keďže zánikom záložcu (\n) bez právneho nástupcu došlo\nnepochybne aj k zániku jeho pohľadávky (založenej pohľadávky) ako inej majetkovej hodnoty.\nUspokojenie záväzku z majetku sťažovateľa žalobcu z hlavného právneho vzťahu (úverovej\nzmluvy) nie je možné vymáhať súdnou cestou (nie je vynútiteľná súdom), pretože predmetná\npohľadávka sa stala naturálnou obligáciou v dôsledku jej neprihlásenia do reštrukturalizačného\nkonania dlžníka (sťažovateľa).\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že jeho ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom\nokresného súdu a rozsudkom krajského súdu:\n9. Ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému\nrozsudku krajského súdu pre namietané porušenie označených ústavných práv v bode 1 je potrebné\nodmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n10. Z čl. 127 ods. 1 ústavy pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných práv a slobôd\nposkytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n3\n\n11. Z ústavnej sťažnosti je nepochybné, že vo veci bolo proti napadnutému rozsudku okresného\nsúdu podané odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní (o ktorom napokon aj rozhodol napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu) v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom\nrozsudku okresného súdu, keďže odvolanie v tomto prípade predstavuje účinný opravný prostriedok\nochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu.\n12. Sťažovateľ zároveň využil možnosť podať proti napadnutému rozsudku krajského súdu\ndovolanie. Dovolanie najvyšší súd vyhodnotil ako prípustné z dôvodu existencie prítomnosti\ndovolacích dôvodov a napadnutý rozsudok krajského súdu materiálne preskúmal. Preto možno\nv tejto konkrétnej veci sťažovateľa dovolanie a rozhodovanie najvyššieho súdu o ňom vyhodnotiť\nako účinný prostriedok nápravy v poslednom stupni a sťažovateľ mohol a mal možnosť hájiť svoje\nústavné práva práve v dovolacom konaní najvyššieho súdu.\n13. Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam a slobodám\niba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nskúmaní podmienok konania o ústavnej sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou\npovolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana základných práv a slobôd\nposkytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou a zákonom o ústavnom súde upraveného\nkonania o ústavnej sťažnosti subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú\nvšeobecné súdy (porov. mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09, II. ÚS 261/2019).\n14. Vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému rozsudku okresného súdu ústavný súd konštatuje, že\nv zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný súd v konaní\npodľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických\nosôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej\nochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo\na ústavný súd až subsidiárne.\n15. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v časti\nsmerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu a napadnutému rozsudku krajského súdu\npre namietané porušenie označených ústavných práv odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu:\n16. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie označených práv v bode 1 napadnutým\nrozsudkom dovolacieho súdu, ktorým zamietol dovolanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia citoval dovolacie námietky sťažovateľa v bode 27\na v bodoch 37 až 39 v podstatnom uviedol, že so zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky\nspôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b) CSP a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto\nustanovenie, dospel k záveru, že dovolanie sťažovateľa je procesne prípustné, a preto skúmal, či\nskutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Právnym posúdením sa podľa najvyššieho súdu rozumie činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\nprávnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,\n4\n\nku ktorej dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací\nsúd potvrdil rozsudok, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nistinu v sume 112 936,68 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania v rozsahu, ako vyplýva\nz výroku rozhodnutia. Rozhodujúcou otázkou v preskúmavanej právnej veci je posúdenie, či zánik\nzáložcu ‒ záložného dlžníka (\n) ako právnickej osoby bez právneho nástupcu, ktorý nie\nje totožný s osobou obligačného dlžníka (sťažovateľ), má za následok zánik pohľadávky ako\npredmetu záložného práva v zmysle § 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, keďže\nneexistuje žiadny subjekt, na ktorý by táto pohľadávka prešla. Podľa názoru dovolacieho súdu\nz právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva záver, že zánikom právnickej osoby bez\nprávneho nástupcu zanikajú automaticky jej práva a záväzky. Z kogentného ustanovenia § 151 md\nods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje taxatívny výpočet dôvodov zániku záložného práva,\nnevyplýva, že zánik záložcu bez právneho nástupcu je sám osebe skutočnosťou spôsobujúcou zánik\nzáložného práva. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že zánik záložcu a jeho\nvýmaz z obchodného registra nie je spôsobilý privodiť ani zánik pohľadávky, tvoriacej predmet\nzáložného práva samotného, ktoré bolo už riadne a včas uplatnené. Záložné právo je právom\nsubsidiárnym a akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj\nuspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom\ndobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Jeho akcesorická povaha znamená, že vzniká\niba za predpokladu, že platne vznikla pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť, a že dochádza\nk jej zániku, ak zanikla zabezpečená pohľadávka. Princíp akcesority sa týka zabezpečenej\npohľadávky, a nie osoby dlžníka. Na podporu správnosti tohto záveru v súvislosti so zánikom práv\na záväzkov pri zániku právnickej osoby bez právnych nástupcov dovolací súd poukazuje aj\nna dôvodovú správu k novele Obchodného zákonníka zákonom č. 390/2019 Z. z., a to konkrétne\n§ 75k, ktorý upravuje dodatočnú likvidáciu majetku spoločnosti, ktorá napríklad prešla konkurzom,\nlikvidáciou či bola vymazaná bez akéhokoľvek procesu majetkového vysporiadania. Z dôvodovej\nsprávy vyplýva, že celý inštitút dodatočnej likvidácie majetku vychádza z toho, že zánikom\nspoločnosti automaticky nezaniká „spiace“ majetkové oprávnenie spoločnosti k majetkovým\nhodnotám (vlastnícke právo či iné absolútne práva, postavenie oprávneného z pohľadávky). Ak bol\nvznik záložného práva k pohľadávke poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, tak ako\nv prejednávanej veci, poddlžník (žalovaný) je v súlade s § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka\npovinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi (žalobcovi), teda aj po zániku\nzáložcu bez právneho nástupcu existuje ďalší subjekt práva, ktorý je oprávnený požadovať plnenie\nod žalovaného a ten je povinný toto plnenie poskytnúť.\n17. Vychádzajúc z uvedeného, napadnutý rozsudok najvyššieho súdu podľa názoru ústavného súdu\nnevykazuje znaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a jeho právne závery považuje ústavný súd za ústavne udržateľné. Námietky\nsťažovateľa v bode 5 a) až c) tak nemôžu spochybniť prezentovaný a z ústavného hľadiska správny\njednoduchý výklad dotknutých právnych predpisov všeobecnými súdmi v tejto veci. Skutočnosť, že\nsa sťažovateľ s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nie je postačujúca sama osebe na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\n5\n\n18. Rozsudkom najvyššieho súdu teda nebolo zasiahnuté do sťažovateľových práv podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto je ústavná sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená\n[§ 56 ods. 2 písm. g)] zákona o ústavnom súde.\n19. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 (ods. 1) ústavy a práva podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd konštatuje, že v tejto časti ústavná sťažnosť nespĺňa\nzákonom ustanovené náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde, keďže\nsťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, bližšie tieto práva neodôvodnil, len citoval\nuvedené ustanovenia článkov, ale už konkrétnu argumentáciu vo vzťahu k napadnutým\nrozhodnutiam neuviedol. Odôvodnenie návrhu je podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzákonom ustanovenou podmienkou konania pred ústavným súdom a je jednou z esenciálnych\nobsahových náležitostí ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to ústavný súd odmietol jeho ústavnú\nsťažnosť v tejto časti z uvedeného dôvodu.\n20. Ústavný súd napokon rozhodol aj o návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutých\nrozhodnutí všeobecných súdov tak, že mu nevyhovel. Dôvodom je samotné odmietnutie sťažnosti\nsťažovateľa v celom rozsahu v rámci jeho predbežného prerokovania, čo samo osebe vylučuje\npotencionálnu hrozbu závažnej ujmy (§ 129 zákona o ústavnom súde).\n20. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti bolo preto už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v bode 1 jeho ústavnej sťažnosti\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "obchodný register-výmaz", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1ced029-30ad-4fa8-a6e1-5f6ac787e861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2019 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "23f2123a-2766-4a2a-b18f-bd4e3af47166:d2e12301-f66a-4add-b9f7-098431c540d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cob/17/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/17/2020 z 30. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/23f2123a-2766-4a2a-b18f-bd4e3af47166:d2e12301-f66a-4add-b9f7-098431c540d7"}], "citovane_v": []}