{"guid": "ussr:7d4ebb12-0585-4ec5-bf07-b8d8ac0b2993", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2022 z 13. 10. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. októbra 2022, sp. zn. II. ÚS 433/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d4ebb12-0585-4ec5-bf07-b8d8ac0b2993", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.433.2022.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 433/2022-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nBabjak s. r. o., Zvonárska 8, Košice, IČO 54 542 286, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin\nBabjak, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co 34/2021 zo 17. februára 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. mája 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 5 Co 34/2021 zo 17. februára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Sťažovateľ uzavrel s obchodnou spoločnosťou\n(ďalej len „žalovaná“),\n9. septembra 2010 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával funkciu riaditeľa finančného\núseku. Pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo 4. januára 2011\n(ďalej aj „dohoda“), a to v dôsledku odvolania sťažovateľa z funkcie predstavenstvom žalovanej.\nPodľa bodu 3 dohody o skončení pracovného pomeru sťažovateľovi patrila pri skončení pracovného\npomeru odmena vo výške 14-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca dosiahnutého\nv rozhodnom období a vyplatená mala byť v najbližšom výplatnom termíne. Nárok na zaplatenie\n\nrovnakej sumy vyplýval aj z bodu 1.10 pracovnej zmluvy z titulu odstupného dohodnutého\nnad rámec Zákonníka práce.\nKeďže sťažovateľovi odmena podľa dohody vyplatená nebola, domáhal sa proti žalovanej priznania\nnároku na zaplatenie sumy 59 417,97 eur s príslušenstvom v konaní vedenom Okresným súdom\nKošice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 23/2016.\n3. Okresný súd v rozsudku č. k. 13 C 23/2016 zo 7. júna 2019 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) výrokom I uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 21 706,14 eur\ns príslušenstvom, výrokom II žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 37 711,83 eur zamietol\na výrokom III priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,94 %. Okresný súd\npri rozhodovaní vychádzal z neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, odkazujúc\naj na závery konania vedeného medzi žalovanou a iným zamestnancom. Na základe záveru\no neplatnosti dohody potom okresný súd posúdil sťažovateľov nárok ako nárok na náhradu škody\nspôsobenej neplatným právnym úkonom. Pri určení výšky náhrady škody okresný súd nevychádzal\nz ustanovení neplatnej dohody, ako to sťažovateľ požadoval (14-násobok priemerného mesačného\nzárobku), ale z priemerného zárobku sťažovateľa a času, ktorý by bol odpracoval počas výpovednej\ndoby.\n4. Proti výrokom II a III rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. V odvolaní tvrdil,\nže nárok na vyplatenie žalovanej sumy (59 417,97 eur) mu vyplýva z dohody o skončení\npracovného pomeru, ale aj zo samotnej pracovnej zmluvy. V tejto súvislosti argumentoval tým,\nže okresný súd kogentnosť noriem pracovného práva odôvodnil poukazom na judikatúru, ktorú\nnie je možné v jeho prípade aplikovať, keďže vychádza zo „starej úpravy“ Zákonníka práce, ktorý\nneobsahoval ustanovenie totožné alebo obdobné s § 1 ods. 6 aktuálne účinného zákona č. 311/2001\nZ. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorým sa spravujú pracovnoprávne vzťahy\nmedzi stranami sporu. Sťažovateľ poukázal na zásadu, podľa ktorej čo nie je zakázané, je dovolené.\nNa základe uvedeného dospel k záveru, že podľa Zákonníka práce nie zakázané dohodnúť odmenu\npri skončení pracovného pomeru, teda otázku neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru\nv časti týkajúcej sa konkrétnej odmeny okresný súd nesprávne právne posúdil [odvolanie podľa\n§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Pokiaľ by zo Zákonníka\npráce aj vyplývala nemožnosť uzavretia dohody o odmene pri skončení pracovného pomeru,\nokresný súd také normy neuviedol ani ich neaplikoval [odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP].\nSťažovateľ ďalej v odvolaní argumentoval, že aj v prípade neplatnosti dohody a pracovnej zmluvy\nžalovaná spôsobila sťažovateľovi škodu zodpovedajúcu plnej výške dojednanej odmeny, resp.\nodstupného, a poukázal na uznesenie ústavného súdu č. k. I. ÚS 423/2014 z 30. septembra 2014\na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 Cdo 123/2009\nz 20. decembra 2010. S uvedenou judikatúrou, najmä s rozhodnutím najvyššieho súdu sa okresný\nsúd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie rozsudku okresného\nsúdu v bode 58 nemá atribúty riadneho odôvodnenia, a tak sťažovateľ nemá možnosť z rozsudku\nokresného súdu zistiť, prečo je jeho vec posúdená rozdielne od názorov najvyšších súdnych autorít\nkonkretizovaných v odkazovaných rozhodnutiach [odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP].\nNapokon sťažovateľ namietal aj výšku priznaného nároku a tiež odôvodnenie okresného súdu\nv časti rozporu s dobrými mravmi.\n2\n\nSťažovateľ v odvolaní nesúhlasil so závermi okresného súdu, že dohodnutá odmena, resp.\njej vyplatenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím na dĺžku vykonávania\nfunkcie. V tejto súvislosti uviedol, že výška odmeny bola súčasťou dohody i pracovnej zmluvy\na bola vypočítaná podľa štandardnej metodiky žalovanej. Zároveň sťažovateľ v tejto súvislosti\npoukázal na absenciu odôvodnenia rozsudku okresného súdu v časti nevykonania ním navrhnutého\ndôkazu – zoznamu osôb, s ktorými žalovaná uzavrela obdobnú dohodu. Nemožnosť rozporu\ns dobrými mravmi sťažovateľ tiež odôvodňoval tým, že dohodu o skončení pracovného pomeru\ni pracovnú zmluvu predložila samotná žalovaná, išlo o dlhodobo uplatňovaný postup žalovanej,\npričom je potrebné zohľadniť aj to, že sťažovateľ bol súčasťou vrcholového manažmentu\na uzavretím dohody žalovaná ušetrila peňažné prostriedky blížiace sa výške dohodnutej odmeny,\nktoré by inak musela sťažovateľovi vyplatiť počas výpovednej doby.\nNapokon sťažovateľ v odvolaní namietal výpočet výšky priznanej sumy. Okresný súd posúdil nárok\nsťažovateľa ako náhradu škody a výšku určil odvodením od možnej mzdy, ktorú by sťažovateľ\ndosiahol vo výpovednej dobe podľa priemerného zárobku, od ktorého odrátal odvody. Práve\ns výškou odrátaných odvodov sťažovateľ nesúhlasil. V tomto kontexte tiež namietal nepriznanie\ntzv. dovolenkovej mzdy a uviedol, že rozsudku okresného súdu v tejto časti chýba relevantné\nodôvodnenie.\n5. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že odvolaním napadnuté výroky rozsudku\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Vo vzťahu\nk výroku I rozsudku okresného súdu krajský súd konštatoval, že tento nebol odvolaním napadnutý.\nVo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva na spravodlivý\nproces) v časti, ktorou sťažovateľ namietal, že okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol\nrelevantné právne normy ani ich neaplikoval (túto povinnosť nemožno považovať za splnenú\nodkazom na judikatúru z obdobia predchádzajúcej právnej úpravy), a preto mu bola odňatá\nmožnosť oboznámiť sa s takýmito právnymi normami, ich výkladom a aplikáciou, krajský súd\nuviedol, „... že aj keby došlo nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 1 ods.6, § 17 ods.3 ZP) súd\núčastníkovi konania týmto neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia...“.\nOdvolanie v časti podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sťažovateľ odôvodnil nedostatočným\nvysporiadaním sa s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 123/2009 a ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 423/2014, krajský súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodné a uviedol: „... súd\nsa v svojom odôvodnení skutočne nevysporiadal s rozsudkom NS SR 1 Cdo/123/2009,\nani s uznesením ÚS SR sp. zn. I. ÚS 423/2014, ale odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že súd jasne\nv bode 58. nevyslovil svoj právny názor týkajúci sa škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť neplatným\ndojednaním v dohode o skončení pracovného pomeru.“ Rozsudok okresného súdu v časti\nnepriznania dovolenkovej mzdy krajský súd rovnako vyhodnotil ako neodôvodnený, a teda v tejto\nčasti odvolanie sťažovateľa ako dôvodné. Naopak, časť odvolania sťažovateľa, v ktorej namietal\nnedostatočné vyhodnotenie dôkazov – výpovede svedkov a skutočnosť, že dohodu a pracovnú\nzmluvu vypracovala a predložila žalovaná, krajský súd neakceptoval, odkazujúc na relevantné časti\nrozsudku okresného súdu a judikatúru najvyššieho súdu aj ústavného súdu.\nPokiaľ sťažovateľ namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy [§ 365 ods. 1 písm. e)\nCSP], krajský súd konštatoval, že vyhodnotenie relevancie, ako aj prípustnosti dôkazu je doménou\n\n3\n\nsúdu. Súd však pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie\nrelevantné skutkové zistenia. Krajský súd tento odvolací dôvod sťažovateľa vyhodnotil\nako opodstatnený a konštatoval, že okresný súd nevykonal sťažovateľom navrhovaný dôkaz\n(nezabezpečil zoznam osôb, s ktorými žalovaná uzatvorila obdobnú dohodu, ako ani informáciu,\nči peňažný nárok im bol vyplatený) a zároveň nepripustenie tohto dôkazu žiadnym spôsobom\nneodôvodnil.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v závere uviedol: „V okolnostiach daného\nprípadu treba predovšetkým zistiť,\n- ktorá strana zapríčinila neplatnosť bodu 3 predmetnej dohody,\n- či výkon práv sa nevymyká dobrým mravom,\n- zistiť a rešpektovať prvotnú vôľu účastníkov pri uzatváraní Dohody s prihliadnutím na účel, ktorý\nsa týmto právnym úkonom sledoval, teda vyhodnotiť okolnosti prípadu z hľadiska miesta, času\na spôsobu prejavenej vôle, či obsah prejavenej vôle bol rozpoznateľný a iné relevantné skutkové\nokolnosti, ktoré mohli ovplyvniť výklad prejavu vôle.\n- vyhodnotiť, či ušlý zisk, možno očakávať so zreteľom na obvyklý (pravidelný) chod (priebeh)\nvecí... Ak súd po doplnení dokazovania dospeje k obdobnému záveru ako v bode 68 odôvodnenia\n(výška škody podľa priemerného zárobku, pozn.), bude povinný prostredníctvom odborného\nvyjadrenia prihliadnuť na povinné odvody a daň z príjmu v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi, vypočítané z priemerného hodinového zárobku 32,1354 eura a rozhodnúť v prípade\nrozdielu, ktorý by nastal v prospech žalobcu. Ak súd dospeje k záveru, že žalobcovi patrí náhrada\nvo väčšom rozsahu ako bola vo výroku I priznaná a odôvodnené v bode 68., rovnako prihliadne\nzákonné odvody. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenkovú mzdu,\nkeďže v tomto prípade, keď žalobca nevykonával prácu počas plynutia výpovednej, išlo o prekážku\nv práci na strane zamestnávateľa (žalovanej) podľa § 142 ods. l ZP v nadväznosti na § 144 ZP.“\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „krajský súd sa odmietol zaoberať odvolaním\nv tej časti, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a domáhal sa priznania nároku\nv plnej výške buď z dôvodu odmeny podľa Dohody, odstupného podľa Pracovnej zmluvy,\nalebo náhrady škody v plnej výške žalovaného nároku s poukazom na uznesenie I. ÚS 423/2014\na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2009 z 20. decembra 2010.“.\n7. Podľa názoru sťažovateľa je odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu\narbitrárne a nepreskúmateľné v časti o odmietnutí odvolacej argumentácie sťažovateľa\npoukazom na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 423/2014 a rozsudok najvyššieho súdu\nč. k. 1 Cdo 123/2009 z 20. decembra 2010.\n8. Prípustnosť ústavnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil zmätočnými záťažami znehodnocujúcimi\nďalšie konanie tým, že krajský súd vyslovil záväzný právny názor vo vzťahu k posúdeniu nároku\n4\n\nsťažovateľa ako nároku na náhradu škody spôsobenej neplatným právnym úkonom, čím došlo\nk vyjadreniu pevnej hmotnoprávnej pozície v spojení s tým, že napadnuté uznesenie v značnej\nmiere nereflektuje na odvolacie argumenty.\n9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že proti výroku I rozsudku okresného súdu nemohol\npodať odvolanie, pretože ho považoval „iba“ za nesprávne odôvodnený, avšak relevantným\nspôsobom argumentoval k právnemu dôvodu ním uplatňovaného nároku vo vzťahu k výroku II\nrozsudku okresného súdu.\nNapokon sťažovateľ kritizoval uznesenie krajského súdu v tom, že „... týmto nesprávnym postupom\nv podstate vylúčil možnosť sťažovateľa, aby sa mohol nielen v odvolacom, ale i následnom konaní\ndomáhať svojho nároku titulom odstupného alebo odmeny dohodnutej v Dohode. Porušovateľ\nobmedzil predmet ďalšieho konania výlučne len na nárok na náhradu škody spôsobenej neplatným\nprávnym úkonom a právoplatne (nesprávne) vyriešil predbežnú otázku (neplatnosti) príslušných\nustanovení Pracovnej zmluvy o odstupnom a tiež príslušných ustanovení Dohody o odmene\nvyplácanej pri skončení pracovného pomeru.“.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n10. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietanie porušenia základného práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ktorým bol rozsudok okresného súdu v časti odvolaním napadnutých výrokov II\na III zrušený. Sťažovateľ požiadavku zrušenia kasačného rozhodnutia krajského súdu odôvodňuje\ntým, že vzhľadom na právnu záväznosť vyslovených nesprávnych právnych záverov pre súd prvej\ninštancie je existencia napadnutého uznesenia z ústavného hľadiska neprijateľná.\n11. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje proti zrušujúcemu rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd po rozhodnutí vo veci\nsp. zn. II. ÚS 105/09 mutatis mutandis zastáva názor, podľa ktorého ak jeho rozhodovacia prax\nv minulosti spravidla nepripúšťala preskúmavanie rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými boli\nzrušené v odvolacom konaní rozsudky prvoinštančných súdov, s poukazom na to, že takéto\nrozhodnutie odvolacieho súdu nie je „konečným“ rozhodnutím vo veci a sťažovateľ má v každom\nprípade možnosť domáhať sa na ústavnom súde ochrany základných práv a slobôd podaním\nústavnej sťažnosti proti konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania\nnasledujúceho po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, je namieste na tomto názore zotrvať,\navšak v záujme poskytnutia účinnej ochrany základným právam účastníkov civilného sporového\nkonania nie bezvýhradne (m. m. III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019, III. ÚS 400/2020).\n12. Prípadmi hodnými odlišného prístupu sú najmä prípady takých zrušujúcich rozhodnutí, ktorými\nbolo porušené základné právo sťažovateľa ústavne procesného charakteru. Odmietnutím\npreskúmania ústavnosti postupu odvolacieho súdu a napravenia jeho pochybenia tohto druhu by bol\ntotiž účastník vystavený v nasledujúcom konaní v niektorých prípadoch neodstrániteľným\nnásledkom aplikácie záväzného právneho názoru, ktorý je poznačený porušením ústavne\n5\n\nprocesných práv. Nebola by účinnou ochrana poskytovaná základným právam a slobodám\nfyzických osôb a právnických osôb ústavným súdom, ak by ústavný súd nemohol zasiahnuť\na následky porušenia základných práv a slobôd odstrániť prv, ako skončí konanie vo veci konečným\nrozhodnutím akceptujúcim právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho rozhodnutí\npostihnutom vadou spočívajúcou v porušení ústavne procesných práv účastníkov takéhoto konania\n(m. m. III. ÚS 46/2013).\n13. Takto formulovaný a postupne sa stabilizujúci názor (napr. aj vo veciach\nsp. zn. II. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010, III. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019)\nsi pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto veci vyžaduje, aby ústavný súd skúmal,\nči právny názor vyslovený odvolacím súdom v napadnutom uznesení kladie v celej jeho šírke\nna ďalšie rozhodovanie v sťažovateľovej veci záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených\npráv sťažovateľa, ktoré by pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórneho\nrozhodnutia už neboli odstrániteľné.\n14. Vychádzajúc z týchto úvah, posudzoval ústavný súd napadnuté uznesenie krajského súdu\npredovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia, pretože i uznesenie\nodvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne nekončí, musí spĺňať požiadavky\nplynúce z viacerých čiastkových aspektov základného práva na súdnu ochranu či práva\nna spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa prvoinštančné\nrozhodnutie zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, musí dosahovať takú\nkvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ v ustanoveniach nielen procesného,\nale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu v odôvodnení. Nerešpektovanie najmä týchto\npožiadaviek by pri neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórnych rozhodnutí všeobecných\nsúdov vo veci samej už nebolo napraviteľné. Ústavný súd skúmal i to, či postup odvolacieho súdu\nmá pre sťažovateľa v budúcnosti z hľadiska prípadného neskoršieho ústavno-súdneho prieskumu\nmeritórneho rozhodnutia neodstrániteľné následky.\n15. Sťažovateľ sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 59 417,97 eur. Okresný súd rozhodol:\n„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 21.706,14 eura spolu s úrokmi z omeškania\nvo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 15.3.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dni odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcom rozsahu, v časti o zaplatenie 37.711,83 eura s prísl. a o zaplatenie úrokov\nz omeškania nad ich priznaný rozsah, žalobný návrh zamieta.\nIII. Žalovanej priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 26,94 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci samej.“\n\n6\n\n16. Z citovaných výrokov rozsudku okresného súdu vyplýva, že sťažovateľom žalovaný nárok\nokresný súd „uznal“ iba čiastočne, ako to je vymedzené vo výroku I. Z odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu potom vyplýva rovnaké právne posúdenie vzťahujúce sa na oba výroky\nrozhodnutia. Okresný súd ustálil aj s prihliadnutím na predošlú judikatúru, že sťažovateľovi\nv danom prípade patrí náhrada škody spôsobenej neplatným právnym úkonom. S uvedeným\nprávnym posúdením okresného súdu sťažovateľ nesúhlasil, no odvolanie podľa § 365 ods. 1\npísm. h) CSP podal iba proti výrokom II a III, dôvodiac, že proti výroku I odvolanie podať nemohol\ns ohľadom na § 358 a § 359 CSP. Krajský súd je však rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný\n(§ 379, § 380 CSP), teda nemal inú možnosť ako odvolanie posúdiť v medziach podaného\nodvolania, teda len pokiaľ išlo o namietané chyby dokazovania, nedostatočnosť odôvodnenia\na posúdenie samotnej výšky, resp. výpočtu priznaného nároku. Námietka sťažovateľa, že krajský\nsúd sa odmietol zaoberať právnym posúdením uplatneného nároku, preto nie je opodstatnená.\nKrajský súd vyhovel odvolaniu sťažovateľa v časti, ktorou namietal nedostatočné vysporiadanie\nsa s konkrétnymi rozhodnutiami najvyššieho súdu a ústavného súdu, tiež v časti namietaného\nneodôvodneného nepriznania dovolenkovej mzdy a posúdenia niektorých otázok cez prizmu\ndobrých mravov a napokon aj časti, ktorou sťažovateľ namietal, že okresný súd nevykonal\nani neodôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu.\n17. Uznesenie krajského súdu z hľadiska jeho odôvodnenia spĺňa ústavnoprávne požiadavky, ktoré\nsú naň kladené. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval odvolanie\nsťažovateľa za dôvodné, dôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozsudku okresného súdu, ako i právne\nposúdenie uplatneného nároku.\n18. Je síce pravda, že v prípade sťažovateľa krajský súd vyslovil záväzný právny názor, pokiaľ ide\no právne posúdenie nároku, no na druhej strane treba dodať, že aj uznesenie ústavného súdu\nč. k. I. ÚS 423/2014 z 30. septembra 2014, na ktoré sťažovateľ poukazuje (v odvolaní i ústavnej\nsťažnosti), vychádza z predpokladu o neplatnosti ustanovení o „cieľovej odmene“. Podobne\naj v rozhodnutí najvyššieho súdu č. k. 1 Cdo 123/2009 z 20. decembra 2020 bol uplatnený nárok\npovažovaný za náhradu škody. S týmito rozhodnutiami sa okresný súd po vrátení veci bude musieť\nvysporiadať.\nSporným v prípade sťažovateľa ostala výška priznaného nároku a v tejto súvislosti je potrebné\nkonštatovať, že v posudzovanej veci nejde o prípad vyslovenia takého záväzného právneho názoru\nodvolacím súdom, ktorým by bolo vopred záväzne predurčené rozhodnutie okresného súdu o merite\nprávnej veci sťažovateľa, t. j. výške uplatneného nároku spôsobom, ktorý by v budúcnosti\nz hľadiska prípadného neskoršieho ústavno-súdneho prieskumu meritórneho rozhodnutia mal\nneodstrániteľné následky. Z uvedeného teda vyplýva, že okresný súd je oprávnený v ďalšom konaní\nvec korigovať sám v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa čl. 15 CSP (porovnaj\nIV. ÚS 79/2020, bod 20.1).\n\n7\n\n19. S prihliadnutím na uvedené nejde o prípad napĺňajúci predpoklady odôvodňujúce výnimočne\npreskúmať rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré nie je konečnej povahy.\nPretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením označených práv\nsťažovateľa a postupom krajského súdu pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v ústavnoprávne\nrelevantnej intenzite, odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "práca, pracovný pomer-skončenie", "práca, pracovný pomer-dohoda o skončení", "práca, pracovný pomer-nároky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/34/2021", "guid": "96513ce3-d03e-4712-a647-5e1c3576a048:8489b3af-1dcd-461b-8ef9-5c6af6d7863f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3051576d-8705-4203-a072-cec2fd9b0e92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.400.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.400.2020.1"}, {"guid": "ussr:23bbe296-8345-4b13-80b3-2eda31b42d63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.79.2020.1"}, {"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:74dcd0d6-4e18-464c-9122-9114f02e7c6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74dcd0d6-4e18-464c-9122-9114f02e7c6d"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "1cbd7415-20a0-42fd-a1b1-1b511a4ebd5d:0412553f-2f7b-42b8-9ccd-254a4cc26acf", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/34/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/34/2021 z 20. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1cbd7415-20a0-42fd-a1b1-1b511a4ebd5d:0412553f-2f7b-42b8-9ccd-254a4cc26acf"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f9a8f7e5-02ff-4c5b-ad41-b1df40005db5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.382.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 382/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 382/2025 z 7. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.382.2025.1"}, {"guid": "ussr:b4afe34c-8431-43f5-952c-24878cb6c96f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.254.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 254/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 254/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.254.2023.1"}]}