{"guid": "ussr:0ba5f00a-2c60-4574-99da-2ee3d989a18a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2020 z 27. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. II. ÚS 424/2020, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "nazov": "čl. 15 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-4", "nazov": "čl. 15 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2", "nazov": "čl. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0ba5f00a-2c60-4574-99da-2ee3d989a18a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.424.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 424/2020-77\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateliek\n,\n,\na\n,\n, obe\n, zastúpených\nadvokátom JUDr. Michalom Davalom, Ph.D., LL.M., advokátska kancelária DAVALA & Co.\ns. r. o., Poštová 23, Bratislava, proti postupom obvodného oddelenia Policajného zboru BratislavaStaré Mesto pri služobnom zákroku uskutočnenom 31. mája 2019, Úradu inšpekčnej služby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod ČVS: UIS-337/OISZ-2019 a jeho\nuzneseniu z 30. marca 2020 a Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod č. k.\n3Kv 72/19/110-43 a jej uzneseniu z 22. mája 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateliek a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 424/2020-24 z 24. septembra 2020\nústavnú sťažnosť vtedy ešte maloletej sťažovateľky\n,\n(v súčasnosti je už maloletá sťažovateľka plnoletá, pozn.), ktorou sa domáha vyslovenia porušenia\nsvojich základných práv na ochranu života podľa čl. 15 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a tiež spoločne s matkou\n(ďalej len „sťažovateľky v 1. a 2. rade“ alebo spolu aj „sťažovateľky“) sa domáhajú aj\nvyslovenia porušenia svojich základných práv na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa čl. 16\nods. 1 a 2 ústavy a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj práv podľa\nčl. 3, čl. 6 a čl. 13 dohovoru postupmi obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava-Staré\nMesto pri služobnom zákroku 31. mája 2019 (ďalej aj „obvodné oddelenie PZ“), Úradu inšpekčnej\nslužby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad inšpekčnej služby“ alebo iba\n\n„úrad“) v konaní vedenom pod ČVS: UIS-337/OISZ-2019 a jeho uznesením z 30. marca 2020\na konaním Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) a jej uznesením č. k.\n3 Kv 72/19/110-43 z 22. mája 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“). Súčasne požadovali, aby\nústavný súd zrušil uznesenie krajskej prokuratúry a vec jej vrátil na ďalšie konanie a priznal\nsťažovateľke v 1. rade finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur a sťažovateľke v 2. rade sumu\n3 000 eur.\n2. Z prijatej ústavnej sťažnosti, napadnutých uznesení, vyjadrení účastníkov a vyžiadaných spisov\núradu a krajskej prokuratúry vyplýva nasledovný stav veci:\n2.1. Sťažovateľka v 1. rade ešte ako maloletá utrpela 31. mája 2019 v čase približne o 15.30 h\nna Obchodnej ulici v Bratislave strelné poranenie, zástrel v oblasti ľavej lopaty bedrovej kosti.\nStrela spôsobila trieštivú zlomeninu lopaty bedrovej kosti a prenikla z vonkajšej zadnej strany\ndopredu cez kosť tak, že sa zastavila na vnútornej strane, ale neprenikla do peritoneálnej dutiny\n(vnútro-brušnej dutiny). Strela súčasne spôsobila devastačné poranenie sedacieho a bedrového\nsvalu, ako aj okolitých štruktúr. To, že sa strela odrazila do bedrovej kosti pod príslušným uhlom,\nmožno považovať len za šťastnú náhodu, keďže neutrpela zástrel od chrbta o pár milimetrov ďalej,\nčím by došlo k poškodeniu jej miechy. Pri páde po zástrele si spôsobila poškodená pomliaždenia\noboch kolien a predkolení a odreninu na treťom prste pravej ruky. Ako dôsledok strelného zranenia\ntrpí psychickými poruchami – poruchy spánku, živé sny, väčší hluk u nej vyvoláva pocit strachu\na neistoty.\n2.2. Z dôvodu strelného zranenia musela byť operovaná, bola pripútaná na lôžko, musela užívať\nsilné antibiotiká, lieky proti bolesti, musela zniesť preväzy operačných rán, manipuláciu s drénmi.\nBola aj hospitalizovaná a odkázaná na pomoc inej osoby. Tieto obmedzenia trvali od 31. mája 2019\ndo 7. augusta 2019, t. j. 68 dní. Celková liečba trvala od 31. mája 2019 do 17. septembra 2019, t. j.\n109 dní.\n2.3. Strelné zranenie jej bolo spôsobené výstrelom zo strelnej zbrane – pištole, z ktorej vystrelili\npríslušníci Policajného zboru npor.\n4-krát a tiež jeho kolega práp.\n3-krát\n(ďalej len „policajti“ alebo ,,príslušníci PZ“) pri služobnom zákroku voči podozrivej osobe\n(\n). Ten nožom zranil príslušníka Finančnej správy Ministerstva financií\nSlovenskej republiky a následne s nožom v ruke prechádzal od sídla tohto ministerstva cez\nNámestie slobody, Kolárovo námestie a Obchodnú ulicu v Bratislave (ďalej aj „služobný zákrok“).\n2.4. Vyšetrovateľ úradu začal 31. mája 2019 trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví\nv spolupáchateľstve, čo bolo 4. januára 2020 prekvalifikované na prečin ublíženia na zdraví podľa\n§ 157 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť príslušníci PZ.\nSťažovateľka v 1. rade vtedy ako maloletá si v trestnom konaní nezvolila splnomocnenca (§ 53\nods. 1 Trestného poriadku) a neučinili tak v jej mene ani iné oprávnené osoby. Svoje práva\nv trestnom konaní realizovala iba prostredníctvom sťažovateľky v 2. rade. Dňa 3. júna 2019 v čase\nod 14.50 h do 16.35 h bola sťažovateľka v 1. rade vypočutá v prítomnosti sťažovateľky v 2. rade.\nPodrobne vypovedala o priebehu zadržania páchateľa a o vzniku jej poranení náhodnou strelou\nvystrelenou policajtom. Zdôraznila, že policajti boli k nej veľmi milí a snažili sa ju upokojiť,\na konštatovala, že policajti robili maximum pre bezpečnosť ľudí. Majetkovú škodu vyčíslila\nna sumu 60 eur (nohavice ‒ 50 eur a tielko ‒ 10 eur). Žiadna iná majetková škoda jej nevznikla.\nVyčísliť škodu spôsobenú na zdraví maloletá sťažovateľka v danom čase nevedela.\n2\n\n2.5. Sťažovateľka v 2. rade listom z 23. júna 2019 adresovanom Úradu inšpekčnej služby, odboru\ninšpekčnej služby Bratislava-Západ oznámila, že si budú uplatňovať náhradu škody za bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku ublíženia na zdraví fyzickom, ako aj psychickom\ncestou mimosúdneho vyrovnania alebo súdnou cestou, čo následne aj urobili prostredníctvom\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o zmene niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (sťažovateľky pred týmto orgánom však neuspeli, pretože\nministerstvo im listom zo 7. septembra 2020 oznámilo, že v danom prípade neboli naplnené\nzákladné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa\n„zákona č. 514/2003 Z. z.“ pre absenciu nesprávneho úradného postupu, pozn.).\n2.6. Dňa 30. marca 2020 vyšetrovateľka úradu napadnutým uznesením odôvodneným na 35\nstranách zastavila trestné stíhanie z dôvodu, že tento skutok (konanie príslušníka PZ počas\nslužobného zákroku) nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti uzneseniu úradu\npodala sťažovateľka v 2. rade sťažnosť podaním zo 7. apríla 2020 adresovaným generálnej\nprokuratúre, v ktorom uviedla: «Nesúhlasím s tým ako vyšetrovateľ vyhodnotil ustanovenie § 61\nods. 4 zákona o Policajnom zbore, na základe ktorého pri použití zbrane je policajt povinný dbať\nna potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život\nosoby, proti ktorej zasahuje (v uznesení hodnotené na strane 27, 31 až 35). Vyšetrovateľ vyhodnotil\npostup pri streľbe tak, že citujem str. 32 „... teda de facto v tomto prípade nemožno hovoriť, že by\nzasahujúci príslušníci Policajného zboru pri použití zbrane nedbali na potrebnú opatrnosť, aby\nnebol ohrozený život iných osôb...“ Domnievam sa, že v tomto prípade je otázne, či potrebná\nopatrnosť vo vzťahu k ohrozeniu života iných osôb bola dodržaná v plnej miere. Príslušníci z faktov\nuvedených v uznesení tesne pred tým než začali strieľať, vedeli, že prichádzajú na pomoc ďalší\npríslušníci a mohli počkať a v spolupráci s ďalšími príslušníkmi ľahšie odzbrojiť páchateľa bez\nvykonania streľby na najviac frekventovanej ulici v Bratislave. Hodnotenie, na str. 33, že keby\ndcéra bola ihneď opustila priestor (rýchlejšie utekala), nemuselo prísť k zraneniu (náboj ju zasiahol\nod chrbta), považujem za veľmi zavádzajúce. Napriek tomu, že na str. 16 sa konštatuje, citujem\n„Vzhľadom na to, že sa nejedná o ťažké a závažné poranenia...“, uznesenie dostatočne\nnezohľadňuje to, že celková doba liečenia (nehľadiac na celoživotnú traumu maloletej) trvala 109\ndní (od 31.5. do 17.9.2019) a že došlo k ťažkej ujme na zdraví podľa § 123 ods. 3 a ods.4 Trestného\nzákona. Vzhľadom na nespokojnosť s vyhodnotením faktov uvádzaných v uznesení a nedôveru voči\npredmetnému vyšetrovateľovi, žiadam o opätovné prešetrenie uvádzaných faktov iným nezávislým\nvyšetrovateľom a žiadam o vydanie nového uznesenia.“»\n2.7. Prokurátorka krajskej prokuratúry sťažnosť sťažovateľky v 2. rade ako nedôvodnú zamietla\nnapadnutým uznesením z 22. mája 2020 a v odôvodnení na s. 2 až s. 4 uviedla: „V zmysle § 192\nods. 1 písm. a), b) Tr. por. som preskúmala napadnuté uznesenie, správnosť jeho výrokov, ako\ni konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospela som k záveru, že postup vyšetrovateľa bol v súlade\nso zákonom. Vyšetrovateľka vykonala vo veci rozsiahle vyšetrovanie: bola vykonaná obhliadka\nmiesta činu, zabezpečila kamerové záznamy z miesta činu, vypočula poškodenú\n,\nsvedkov\n...\n...\n..,\n,\n,\n...\n,\n, boli vykonané viaceré znalecké skúmania (znalecké posudky\nČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7450... posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie\nchirurgia, lekárske správy), do spisu zabezpečila kópiu spisového materiálu z trestného konania\n3\n\nvedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave I, odboru kriminálnej polície,\nI. oddelenia vyšetrovania sp. zn. ORP-713/1-VYS-B1-2019, boli zabezpečené záznamy zo služby\nhliadky v zložení...\n...\n, hlásenie o použití donucovacieho\nprostriedku, úradný záznam - vyjadrenie riaditeľa...\nz Ministerstva vnútra...,\nOkresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Bratislava Staré Mesto - východ, odbor kontroly Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I vykonalo analýzu k udalosti\nzo dňa 03.06.2019, do spisu boli zabezpečené zvukové záznamy..., do spisu bola zabezpečená časť\nspisového materiálu vedeného na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave, odbore\nkriminálnej polície, sp. zn. KRP-142/1-VY S-BA-2019...\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia spĺňa všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 176 ods. 2\nTr. por.. Vyšetrovateľka logickým spôsobom vysvetlila akými úvahami sa spravovala pri\nrozhodovaní v tejto trestnej veci, podrobne a rozsiahlo vyhodnocuje zabezpečené dôkazy, a to\nskutkovo i právne, pričom na podklade vykonaného vyšetrovania dospela k záveru, že skutok, pre\nktorý bolo trestné stíhanie začaté, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pričom\ns jej argumentáciou je potrebné sa v plnom rozsahu stotožniť. K námietke poškodenej, uvádzanej\nv sťažnosti, kde spochybňuje opatrnosť policajtov pri použití zbrane je potrebné dať do pozornosti\nosobu ďalšieho poškodeného, kvôli ktorému aj došlo ku spáchaniu skutku. Išlo o nebezpečnú osobu,\nako sa neskôr ukázalo, trpiacu závažným endogénnym duševným ochorením, ktorá nožom zaútočila\nna príslušníka Ministerstva financií..., a to pred Úradom vlády..., následne, sa aj s nožom v ruke\n(nôž drží čepeľou smerom dopredu, čo je jednoznačne zrejmé zo zabezpečených kamerových\nzáznamov) presúval smerom k Obchodnej ulici a ďalej po Obchodnej ulici, pričom na miestach\npohybu tejto osoby, sa nachádzalo veľa ľudí, policajti po príchode upozorňovali ľudí, aby šli preč\na aby sa k nim nepribližovali, čo nakoniec potvrdila aj samotná poškodená\n. Tiež\nuviedla, že niektorí si celý incident natáčali na mobilné telefóny. Túto skutočnosť potvrdili aj ostatní\nsvedkovia incidentu, pričom svedok\n(zasahujúci policajt) uviedol, že už mali\ninformácie, že táto osoba napadla nožom iného muža, videl, že v pravej ruke držala nôž a v ľavom\nvačku v čiernych rifliach jej spredu trčala rukoväť ďalšieho noža (oba nože boli zaistené pri\nobhliadke miesta činu), začali ho s kolegom striedavo vyzývať, aby odhodil zbraň a ľahol si na zem.\nMuž mal stále pokračovať zvýšeným hlasom, že policajti sú mafiáni a ich zabije a nesúvislé\nnezmysly, z taktického hľadiska, keďže išlo o zúžený priestor a na ulici sa nachádzalo množstvo\nľudí, urgovali posily (hliadka podľa spisu došla na miesto 15:23 h a ďalšie dve hliadky došli\n15:26 h.), muž smeroval k Poštovej, priestor už bol otvorenejší, a tak kolega\n, išiel pred tým\nmužom, cúval skrížil cestu tomu mužovi, zastavil pred ním, vyzýval ho na odhodenie zbrane a keď\nprichádzajúce policajné vozidlo odpútalo pozornosť muža, fyzicky vyštartoval voči mužovi a snažil\nsa ho odzbrojiť bez použitia zbrane, podozrivý uhol, policajt\npadol, muž sa otočil proti nemu\n(\n) aj s nožom, bol od neho asi meter, a preto výstrelom na nohu muža čakal, že\nho zastaví. Útok naďalej pokračoval, a preto aj kolega vystrelil tiež na nohu muža. Potom muž\notočil nôž k sebe, bodol sa dvakrát do brucha, a preto ho znovu strelil, aby mu zabránil v seba\npoškodzovaní a zachránil mu život. Rovnako situáciu opísal aj druhý člen zasahujúcej policajnej\nhliadky...\n. Tvrdenia zasahujúcich policajtov potvrdil aj svedok...\n.., ktorý\nvyslovene popísal, ako jeden policajt cúval pred osobou, ktorá mala nôž v ruke a všimol si, že\npolicajti sa snažili vykryť priestor od civilných osôb. Tiež rovnako popísal pokus policajta odzbrojiť\n\n4\n\npáchateľa fyzicky, ako aj následný zásah hliadky. Skutočnosť, že muž sa zahnal na neho, ako aj\nna policajta s nožom, popísal aj svedok\n. Popísal, že muž má nože dva. Tiež potvrdil, že\npolicajti pred tým hlasno a viackrát vyzývali muža, aby odhodil nôž, čo sa však nestalo. Autom\nzablokovali električku, a ako muž kráčal po Obchodnej, snažili sa ho izolovať od ľudí. Ľuďom\nvôbec nevadilo, že pri nich prechádza nepríčetný človek s nožom, napriek tomu, že ich\nupozorňovali. Najhoršie to bolo na Kollárovom námestí a Obchodnej ulici. Ľudia upozornenia\nnepočúvali, ale policajti sa snažili páchateľa stále izolovať. Výpoveď svedka\npotvrdil aj\nsvedok ..\n. Tento tiež poukázal na zvláštne správanie okoloidúcich ľudí, ktorí vôbec\nnereagovali na upozornenia. Potvrdil aj hlasné výzvy policajtov na odhodenie zbrane a ľahnutie si\nna zem. Rovnako takýto priebeh skutku vyplýva aj z kamerových záznamov. Na zázname je\nzachytený aj útok nožom na ..\n. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že muž, ktorého policajti\nprenasledovali, bol ozbrojený, na výzvy na odhodenie zbrane nereagoval, hlasne sa vyhrážal,\npohyboval sa v centre mesta v čase, keď sa tam nachádzalo veľa ľudí s nožom v ruke (podľa\nsvedkov s nožmi dvoma), z jeho strany hrozilo bezprostredné ohrozenie života a zdravia ľudí tam sa\nnachádzajúcich, a preto policajti museli konať okamžite, zamedziť napadnutiu ďalších osôb,\na keďže miernejšie prostriedky použité z ich strany boli neúčinné, je potrebné zásah strelnými\nzbraňami vyhodnotiť ako oprávnené použitie zbrane v zmysle § 26 ods. 1 Tr. zákona, pričom ide\no okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, a teda vo veci neprichádza do úvahy ich trestné\nstíhanie.“\n2.8. Ako už bolo spomínané, pre účely konania bol na základe požiadavky úradu vyhotovený aj\nznalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, ktorý ohodnotil\npoškodenie zdravia sťažovateľky v 1. rade (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia)\nvo finančnom vyjadrení spolu na 23 906,80 eur, z toho najviac boli ohodnotené vážne duševné\nporuchy overené aj psychológom vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných\nnepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových činiteľov v sume 20 260 eur. Celkový stav\ntrvalých následkov na zdraví bude treba podľa znalca prehodnotiť po 12, resp. 18 mesiacoch\nod úrazu. Záver znalca znel takto: „Vzhľadom na to, že sa nejedná o ťažké a závažné poranenia,\npretože neboli zasiahnuté žiadne životne dôležité orgány alebo cievy, neočakávam trvalé následky\nv zmysle zníženej pohyblivosti a v zmysle dlhodobých bolestí v mieste zlomeniny a svalového\nzranenia. Je otázne, či táto skúsenosť nezanechá následky na psychike poškodenej, aj keď pri\nposlednom psychologickom vyšetrení aj tieto skutočnosti ustúpili do pozadia. Nedôjde\nk podstatnému zníženiu pracovnej spôsobilosti.“\nII.\nArgumentácia sťažovateliek\n3. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti v podstatnom namietajú, že:\na) vec nebola úradom dôsledne a objektívne vyšetrená a napadnuté rozhodnutia nezabezpečili\nprocesnú stránku práva na život maloletej sťažovateľky (povinnosť riadne vyšetriť podozrenie\nz neprimeraného použitia sily príslušníkmi PZ, identifikovať prípadných páchateľov, potrestať ich\na napraviť/odškodniť obete neprimeraného použitia sily), čo predstavuje aj zásah do ich práva\nna inú právnu ochranu. Služobný zákrok vykazoval istú mieru neprofesionality a nezákonnosti,\nktorej priamym dôsledkom došlo k ústavne nezlučiteľnému ohrozeniu života a k zásahu do fyzickej\n\n5\n\na psychickej integrity sťažovateľky v 1. rade a k zásahu do psychickej integrity sťažovateľky\nv 2. rade ako jej matky v postavení nepriamej poškodenej, vyvolaním strachu o dieťa a úzkosti o jej\nzdravie ako priamy dôsledok služobného zákroku, ako aj k zásahu do ich súkromia. V prípade\nsťažovateľky v 1. rade nie je vylúčený vplyv strelného zranenia na jej reprodukčnú schopnosť\ns následnými psychickými dôsledkami, hoci nemala priamo zasiahnutý životne dôležitý orgán ani\ncievu. To, že strela sa odrazila do jej bedrovej kosti pod príslušným uhlom, možno považovať len\nza šťastnú náhodu, keďže neutrpela zástrel od chrbta o pár milimetrov ďalej, čím by došlo\nk poškodeniu jej miechy;\nb) služobný zákrok nebol dobre riadený a zasahujúci príslušníci PZ nesprávne vyhodnotili situáciu,\nkeď mali počkať na príchod špecializovaného útvaru a prípadne služobného psa. Súčasne\nneprimerane použili donucovacie prostriedky voči páchateľovi − psychicky narušenej osobe.\nPoužitie služobnej zbrane bolo za danej situácie zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku, a preto\ndošlo k nezákonnému použitiu smrtiaceho donucovacieho prostriedku;\nc) výsledok vyšetrovania úradu proti príslušníkom PZ nemožno súčasne považovať za dôsledný\na nezávislý [nešlo o nezávislý orgán v súlade s medzinárodnými štandardmi kladenými judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)]. Sťažovateľky namietajú porušenie\npozitívnych záväzkov (vyplývajúcich z práva na život a nedotknuteľnosť integrity fyzickej osoby\npodľa judikatúry ESĽP, ktorú však bližšie nekonkretizujú, pozn.) spočívajúcich v tom, že orgány\nštátu nenaplnili svoju povinnosť prijímať zákony a vnútroštátnu reguláciu, ktorá zabezpečí plné\nnaplnenie hmotno-právnych i procesných záruk práva na ochranu života (postaveniu úradu\ninšpekčnej služby v Slovenskej republike sa sťažovateľky venujú rozsiahlo v ústavnej sťažnosti,\npozn.);\nd) streľbu príslušníkov PZ, ktorí bez ohľadu na okolostojace osoby 7x vystrelili na páchateľa,\nprežila maloletá sťažovateľka len náhodou, a nie cieleným a koordinovaným konaním policajtov.\nChemickou expertízou projektilu vybraného z jej tela bolo zistené, že strela prešla telom páchateľa,\nodrazila sa od kovových a hrdzavých častí električkovej trate a až následne vošla do jej tela.\nV uvedenom prípade bola použitá sila, ktorá bola potenciálne smrteľná, a preto možno na vec\naplikovať čl. 2 dohovoru a čl. 15 ústavy (pozri uznesenie č. k. II. ÚS 697/2016-29 z 22. 9. 2016);\ne) prokurátorka krajskej prokuratúry nijako neposudzuje žiadnu z námietok v sťažnosti, iba uvádza,\nže policajti museli konať, „keďže miernejšie prostriedky použité z ich strany boli neúčinné“. Záver\no absolútnej nevyhnutnosti strieľať je tak aj zo strany krajskej prokuratúry urobený svojvoľne,\narbitrárne a bez riadneho posúdenia skutočností napadnutého konania, čo samo osebe nespĺňa\nkritériá na poskytnutie riadnej právnej ochrany zo strany prokuratúry ako ústavného orgánu ochrany\nzákladných práv a slobôd;\nf) úrad inšpekčnej služby a ani prokurátorka krajskej prokuratúry sa žiadnym spôsobom nezaoberali\ntým, prečo nebolo možné vec postúpiť aspoň na priestupkové alebo disciplinárne konanie;\ng) sťažovateľky ako príklad poukazujú na prípady iných zákrokov príslušníkov PZ, ktorých\nprofesionalita bola spochybnená 19. júna 2013 v Moldave nad Bodvou, 11. júna 2020 vo Vrútkach,\nzneškodnenie psychicky chorej osoby s nožom a tiež 8. júla 2020 v Bratislave, zneškodnenie osoby\ns nožom;\n\n6\n\nh) prezídium Policajného zboru a ministerstvo vnútra (i) nedostatočne pripravujú príslušníkov PZ,\nresp. ministerstvo vnútra nezabezpečilo dostatočný právny rámec na kvalitný a vysoko\nprofesionálny výkon služobnej činnosti; (ii) nedostatočne materiálne vybavujú príslušníkov PZ;\n(iii) nezabezpečujú dostatočný pravidelný tréning taktických postupov pri štandardizovaných\nkrízových situáciách príslušníkom PZ, čím dochádza k porušeniu pozitívneho záväzku štátu\nochraňovať život a zdravie obyvateľov (čl. 2 dohovoru) a predchádzaniu zásahov do fyzickej\na psychickej integrity obyvateľov (čl. 3 dohovoru) a tiež k porušeniu základného práva na inú\nprávnu ochranu v zlyhaní krajskej prokuratúry ako iného orgánu Slovenskej republiky\nustanoveného na ochranu záujmov fyzických a právnických osôb;\ni) faktom je i to, že služobné zbrane príslušníkov PZ používajú tzv. celoplášťové náboje − tieto\nnáboje sa vyznačujú tým, že sa pri strete s ľudským telom nezdeformujú, a preto ľahko prechádzajú\ntkanivom, ak ich nezastaví napr. kosť (robia tzv. čistý priestrel) a majú malý zastavovací účinok.\nCeloplášťové náboje sa kvôli tejto svojej vlastnosti ľahko odrazia od tvrdých predmetov, to bol\ndôvod, pre ktorý bola sťažovateľka v 1. rade zranená.\nIII.\nVyjadrenie úradu inšpekčnej služby, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálna prokuratúra“), krajskej prokuratúry a replika sťažovateliek\nIII.1. Vyjadrenie úradu inšpekčnej služby:\n4. Úrad k prijatej ústavnej sťažnosti uviedol, že uznesenie o zastavení trestného stíhania je zákonné,\nodôvodnené a spĺňajúce všetky atribúty podľa § 176 Trestného poriadku. Potvrdzuje to aj následné\nrozhodnutie krajskej prokuratúry. O protiprávnosti, resp. nezákonnosti postupu príslušníkov PZ\nbolo vedené riadne a objektívne vyšetrovanie, počas celého konania nikto nenamietal prípadnú\nzaujatosť alebo nezávislosť vyšetrovateľky (stalo sa tak až po zastavení trestného stíhania, pozn.).\nVyšetrovateľka úradu v odôvodnení napadnutého uznesenia sa vyjadrila ku všetkým podstatným\nokolnostiam, dôkazom a zisteným skutočnostiam, a preto skutkový stav v tejto veci považuje úrad\nza náležite zistený a dostatočný pre samotné rozhodnutie vo veci. Záver, že skutok, pre ktoré sa\nviedlo trestné konanie, nie je trestným činom, bol zákonný a použité donucovacie prostriedky proti\nnebezpečnému páchateľovi boli oprávnené a adekvátne.\nIII.2. Vyjadrenie generálnej prokuratúry:\n5. K dôvodnosti ústavnej sťažnosti zaujala stanovisko i generálna prokuratúra, ktorá sa k veci\nvyjadrila bez výzvy ústavného súdu podaním č. k. 2 GÚp 115/20/1000 z 3. novembra 2020\nobsahujúcim argumentáciu v prospech vyslovenia záveru, že krajská prokuratúra neporušila\noznačené základné práva sťažovateliek podľa ústavy a práva podľa dohovoru v bode 1 tohto nálezu.\nToto vyjadrenie ústavný súd však považoval len ako podanie dané v pozícii amicus curiae, keďže\nsťažnosť sťažovateliek smeruje iba proti krajskej prokuratúre a generálna prokuratúra nie je\núčastníkom tohto konania pred ústavným súdom. Preto podanie generálnej prokuratúry ústavný súd\nvzal iba na vedomie.\n\n7\n\nIII.3. Vyjadrenie krajskej prokuratúry:\n6. Ku skutkovým a procesným okolnostiam a k možnému porušeniu práv sťažovateliek sa vyjadrila\nkrajská prokuratúra (ako dozorová prokuratúra), ktorá uvádza, že v tomto prípade nedošlo\nk porušeniu základných práv sťažovateľky v 1. rade na ochranu života podľa čl. 15 ods. 1 a 4\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 dohovoru. Z uvedených článkov, teda z práva\nnebyť pozbavený života, vyplývajú pre štát dve základné pozitívne povinnosti, a to povinnosť\nchrániť život a povinnosť zabezpečiť vyšetrenie, resp. objasnenie okolnosti straty života (prípadne\nohrozenia života), možné vyvodenie zodpovednosti a poskytnutie nápravy (tzv. procesná\npovinnosť). Pri povinnosti chrániť život ide okrem iného najmä o povinnosť štátu za určitých\nokolností prijať praktické opatrenia pre účely ochrany jedinca (či skupiny osôb), ktorého život je\nohrozený trestným činom iného jedinca. Táto povinnosť je daná, ak príslušný orgán vedel alebo mal\nvedieť v rozhodnom čase o existencii skutočného a bezprostredného ohrozenia života jedinca alebo\njedincov z dôvodu trestného činu tretej strany, pričom za týchto okolností mal prijať opatrenia\nv rozsahu svojej právomoci, o ktorých bolo možné predpokladať, že sú schopné eliminovať\nohrozenie. Z uvedeného vyplýva, že uvedené základné práva jednotlivca by mohli byť porušené iba\nza predpokladu, ak sa preukáže, že príslušný orgán neurobil všetko to, čo od neho bolo rozumne\nočakávateľné, aby anuloval skutočné a bezprostredné ohrozenie života, o ktorom vedel alebo mal\nvedieť. V posudzovanej trestnej veci urobili zasahujúci príslušníci PZ všetko pre to, aby zamedzili\nnebezpečnému konaniu podozrivej osoby, ktorý sa na verejnom priestranstve, kde sa nachádzalo\nväčšie množstvo osôb, pohyboval s nožom v ruke a mohol reálne ohroziť prítomné osoby na živote.\nToto konštatovanie platí o to viac, keď išlo o osobu, ktorá nožom už zranila inú osobu a ktorej\nkonanie sa javilo ako nepredvídateľné. Bolo preto povinnosťou príslušníkov PZ, aby vo veci\nzasiahli okamžite a eliminovali tak ďalšie nebezpečenstvo, ktoré hrozilo alebo mohlo hroziť\nz konania podozrivej osoby, ktorú museli pokladať za evidentne nebezpečnú, za bezprostredne\nohrozujúce život či zdravie iných osôb (podozrivá osoba už jeden útok vykonala a bolo možné\nočakávať, že so zbraňou v ruke môže zaútočiť znovu, pretože konala zjavne nepredvídateľne\na agresívne). Preto bolo ich povinnosťou ihneď zakročiť voči podozrivej osobe, a to tak, aby bola\neliminovaná a aby sa tak odstránilo bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, ktoré plynulo z jej\nkonania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zasahujúci príslušníci PZ vykonali pred použitím\nstrelnej zbrane všetky rozumné (miernejšie) opatrenia, ktoré bolo možné očakávať v danej situácii.\nNajskôr upozorňovali ľudí, aby išli okamžite preč, aby nezostávali na mieste a nepribližovali sa\nk podozrivej osobe, neskôr vyzývali samotného páchateľa, aby odhodil zbraň (nôž) a ľahol si\nna zem, a až v dôsledku neuposlúchnutia výzvy polície bolo cieľom okrem privolania posíl dostať\npodozrivú osobu na také priestranstvo, kde bude možné uzatvoriť možnosť ďalšieho pohybu\npodozrivej osoby a vykonať pokus na jej odzbrojenie. Policajti preto podozrivému skrížili cestu\na následne jeden z nich sa ho snažil odzbrojiť bez použitia zbrane tak, že na neho fyzicky zaútočil,\navšak podozrivý uhol, policajt padol na zem, podozrivý sa otočil voči nemu s nožom v ruke, bol asi\nmeter od policajta, a preto polícia zvolila už výstrel zo strelnej zbrane na nohu podozrivého, ktorý\nvšak neprestal vo svojom konaní, pokračoval v útoku, a preto nasledovali ďalšie výstrely polície,\navšak takým spôsobom, aby nedošlo k jeho usmrteniu. Svedok\npopísal, ako jeden\nz policajtov cúval pred osobou, ktorá mala nôž v ruke, a všimol si, že policajt sa snaží vykryť\npriestor od civilných osôb, svedok\npotvrdil, že policajti hlasno a viackrát vyzývali\npáchateľa, aby odhodil nôž. Polícia teda venovala nebezpečnej situácii adekvátnu pozornosť\n8\n\na vyvinula maximálne možnú snahu, aby ochránila ľudí od nebezpečného konania podozrivej osoby\na aby znížila nebezpečenstvo vzniku zranení osôb na čo možno najnižšiu mieru.\n6.1. Nie je tiež pravdou, že prokurátorka krajskej prokuratúry neuviedla, aké miernejšie prostriedky\nboli zo strany polície použité. Z opisu priebehu skutkového deja, ktorý bol uvedený aj\nv napadnutom uznesení, je zrejmé, aké miernejšie prostriedky polícia vykonala. Príčiny,\nnevyhnutnosť a primeranosť zákroku polície boli podrobne v prípravnom konaní vyšetrované\na objasnené s tým, že konanie polície pri použití strelnej zbrane bolo vyhodnotené ako oprávnené,\nt. j. ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu v zmysle § 26 ods. 1 Trestného poriadku.\nZ trestného hľadiska teda nemá žiadny význam, že sa prokuratúra nezaoberala postúpením veci\nna priestupkové alebo disciplinárne konanie a na výsledok vyšetrovania nemá vplyv ani samotná\ndĺžka liečenia sťažovateľky v 1. rade.\n6.2. Krajská prokuratúra ďalej uviedla, že postupovala primerane a v súlade s judikatúrou ESĽP\na ústavného súdu, podľa ktorej nie je nutné dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na každý\nargument strany, a to aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, ale je nutné dať vždy\nodpoveď na argument, ktorý je pre rozhodnutie najdôležitejší, podstatný či rozhodujúci. V danom\nprípade bolo takým argumentom posudzovanie toho, či zásah polície bol alebo nebol oprávnený\nv zmysle § 26 ods. 1 Trestného zákona, pretože od tohto posúdenia sa odvíjalo možné vyvodenie\ntrestnoprávnej či inej zodpovednosti zasahujúcich policajtov a na tento rozhodujúci (ťažiskový)\nargument dostali sťažovateľky náležitú (jasnú a konkrétnu) odpoveď. Celkom určite teda nemožno\nhovoriť o arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré spolu s uznesením vyšetrovateľky úradu\no zastavení trestného stíhania tvorí jeden celok a dáva jednoznačné odpovede na otázky\nsťažovateliek, ktoré si kladú v ústavnej sťažnosti. V tomto smere treba pripomenúť, že skutok\n(určitý skutkový dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom, resp. iným protiprávnym\nkonaním len preto, že ho za takéto konanie označí sťažovateľ. Každý má zákonný nárok na to, aby\nsa jeho podaniami a návrhmi kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili. Nikto však nemá\nnárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave.\nIII.4. Replika sťažovateliek:\n7. Právny zástupca v podstatnom uviedol, že sťažovateľky nesúhlasia s obsahom vyjadrení úradu\ninšpekčnej služby a krajskej prokuratúry, pretože ich považujú za vecne nesprávne, tendenčné\na vyhýbavé k podstate konania a namietaného porušenia základných práv sťažovateliek.\nSťažovateľky zdôrazňujú, že ústavná inštitúcia prokuratúry je prostredníctvom čl. 149 ústavy\npovolaná ku všeobecnej ochrane zákonnosti, čo nebolo naplnené. Právny záver krajskej prokuratúry\no absencii vážneho a bezprostredného ohrozenia života sťažovateľky v 1. rade neobstojí. Prípad\nsťažovateliek a tvrdený zásah do práv nebol spôsobený konaním páchateľa, ale ohrozenie života\na poškodenie zdravia bol iba dôsledkom použitia sily ozbrojených bezpečnostných zborov štátu.\nSťažovateľky trvajú na dôvodoch svojej ústavnej sťažnosti a žiadajú ústavný súd, aby nariadil ústne\npojednávanie z dôvodu, že priame a osobné svedectvo môže podľa ich názoru priniesť ďalšie\nobjasnenie veci a rozsah ich ujmy.\n8. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1. januára 2021\n(berúc do úvahy aj predchádzajúce stanoviská účastníkov konania podľa právnej úpravy účinnej\n9\n\ndo 31. decembra 2020) ústavný súd môže vo veciach podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť\nod ústneho pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému\nsúdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach\npodľa odseku 1 písm. a) až c), i) a l) môže ústavný súd za rovnakých podmienok upustiť od ústneho\npojednávania, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal najneskôr vo svojom\nprvom podaní vo veci. Senát ústavného súdu na základe uvedených ustanovení dospel k záveru, že\npo zadovážení písomných vyjadrení a podkladov ústne pojednávanie už neprinesie ďalšie\nobjasnenie veci, preto vec prejednal na neverejnom zasadnutí.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Z pohľadu ústavného súdu podstatou ústavnej sťažnosti (causa petendi) sú relevantné dve\nústavnoprávne otázky. Prvou z nich je otázka, či krajská prokuratúra dala adekvátnu odpoveď\nna námietky v rámci konania o sťažnosti proti rozhodnutiu úradu inšpekčnej služby o zastavení\ntrestného stíhania proti príslušníkom PZ, a druhou je otázka, či je napadnuté uznesenie krajskej\nprokuratúry nezákonné, svojvoľné a očividne neodôvodnené, teda či skutočne došlo k porušeniu\npráv sťažovateliek na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\n(ods. 1) dohovoru (na spravodlivé súdne konanie, pozn.) a tiež aj k porušeniu označených\nzákladných práv na ochranu života podľa čl. 15 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 2 dohovoru, práva na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa čl. 16\nods. 1 a 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 3 a čl. 13 dohovoru. Vychádzajúc však zo sťažnostnej\nargumentácie sťažovateliek v ústavnej sťažnosti, ústavný súd posúdil všetky tu vznesené námietky\na dospel k nasledovnému právnemu záveru:\nIV.1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateliek postupom obvodného\noddelenia PZ, úradu inšpekčnej služby a jeho uzneseniu:\n10. Vo vzťahu k postupu obvodného oddelenia PZ, ako aj vo vzťahu k postupu úradu a jeho\nuzneseniu o zastavení trestného stíhania ústavný súd konštatuje, že v zmysle princípu subsidiarity\nzakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný súd v konaní podľa uvedeného článku\nochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb iba za podmienky,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný orgán verejnej moci.\n11. Sťažovateľky podali proti napadnutému postupu a uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť, o ktorej\nrozhodla krajská prokuratúra. Sťažovateľky teda mali k dispozícii právny prostriedok na ochranu\nsvojich základných práv (ktorý aj využili), o ktorom bola oprávnená rozhodnúť (a aj rozhodla)\nkrajská prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Pokiaľ rozhodujúce skutočnosti,\nz ktorých sa dá záver o vyčerpaní (nevyčerpaní) právnych prostriedkov bezpečne a v plnom rozsahu\nvyvodiť, vyjdú najavo (resp. stanú sa zrejmými a nepochybnými) až v štádiu konania vo veci samej\n(po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie), zakladá to dôvod na nevyhovenie ústavnej\nsťažnosti (m. m. II. ÚS 491/2020). Ústavný súd vzhľadom na princíp subsidiarity ako conditio sine\nqua non konania pred ním tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\n\n10\n\nIV.2.1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy a čl. 6\ndohovoru napadnutým uznesením krajskej prokuratúry:\n12. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou predovšetkým zdôrazňuje, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a jeho\núlohou nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich\nprávnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu\nvyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom\nktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného\npráva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové\na právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n13. Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je oprávnenie sa\ndomáhať ochrany svojho práva v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že takýmto orgánom môže byť aj krajská\nprokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda\nnepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány\nprokuratúry, aby prokuratúra uplatnila svoju právomoc vyplývajúcu z osobitného predpisu.\nDo obsahu základného práva patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli\nvyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (napr.\nII. ÚS 153/2018).\n14. Súčasťou obsahu základného práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Arbitrárnosť môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu.\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je\nsvojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo\nmôže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu\nzákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez\nakéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne\n\n11\n\nrozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť\nnevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n15. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutých uznesení úradu (ústavný súd z neho necitoval pre\nznačný rozsah 35 strán, a preto, že je sťažovateľkám známe) a tiež krajskej prokuratúry (pozri\nbod 2.7) je zrejmé, že už prima facie nejde o arbitrárne alebo očividne neodôvodnené uznesenia.\nÚstavný súd pripomína, že všetky štátne orgány, resp. orgány verejnej moci sú povinné\ninterpretovať a aplikovať právo predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou\na medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd fyzických osôb\na právnických osôb. V danej veci možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že vec bola\núradom dôsledne a objektívne vyšetrená a tiež riadne preskúmaná krajskou prokuratúrou.\n16. Navyše, zjavne nemožno uvažovať ani o možnom namietanom porušení „základného práva“\nsťažovateliek zakotveného v čl. 46 ods. 4 ústavy (podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej\nochrane ustanoví zákon), pretože obsahom citovaného ustanovenia nie je základné právo, ako\nuvádzajú sťažovateľky, ale len povinnosť štátu upraviť podmienky a podrobnosti o súdnej a inej\nochrane zákonom. Teda i táto námietka sťažovateliek je irelevantná (m. m. II. ÚS 25/2001).\n17. Napokon sa ústavný súd vyjadril k námietke porušenia práva sťažovateliek podľa čl. 6\ndohovoru v petite ústavnej sťažnosti (z odôvodnenia vyplýva, že ide o odsek 1, ktoré je\npomenované ako právo na spravodlivé súdne konanie, nie ako to uvádzajú „na súdnu a inú právnu\nochranu“ pozn.). Ústavný súd k tomu poznamenáva, že tento článok dohovoru sa týka iba\nrozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného\nobvinenia osoby, ktorá je účastníkom konania pred súdom (m. m. III. ÚS 206/06). Krajská\nprokuratúra nemá postavenie súdneho orgánu a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym\nrozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nevzťahujú sa naň preto striktne ani požiadavky\nvyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra ESĽP z práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa právo\nna súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne\nzakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie ESĽP z 21. 2. 1975, séria A, č. 18,\ns. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp\nkontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08). Z čl. 6 (ods. 1) dohovoru\nnevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej\nodsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny trestný čin (napr. II. ÚS 589/2018). Z judikatúry ESĽP\nvyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je aplikovateľný ani na poškodeného v trestnom konaní, ktorého\ntrestné oznámenie prípadne bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného\npáchateľa (Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1).\n18. Ústavný súd na základe uvedených východísk konštatuje, že napadnuté uznesenie krajskej\nprokuratúry svojimi účinkami a obsahom neporušilo základné právo sťažovateliek na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože na námietky, ktoré boli uvedené v sťažnosti proti\nuzneseniu úradu inšpekčnej služby, krajská prokuratúra fakticky a primeraným spôsobom\nreagovala. Konanie policajtov pri služobnom zákroku bolo vyhodnotené ako adekvátne, úmerné\n\n12\n\npovahe a nebezpečnosti útoku a ústavný súd s týmto názorom nemá dôvod nijako polemizovať,\npretože nenahrádza orgány prokuratúry a ich závery, ktoré sú odôvodnené. A fortiori, posúdenie,\nči je dôvod na začatie trestného stíhania alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní,\nje vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní (obdobne napr. IV. ÚS 180/09,\nIII. ÚS 46/2011). Ústavný súd sa v zásade stotožňuje s názorom krajskej prokuratúry uvedenej\nv odpovedi na námietky sťažovateľky v 2. rade, prečo neboli využité miernejšie donucovacie\nprostriedky, a predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide o právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, súčasťou tohto práva nie je právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby\nbol orgán prokuratúry povinný začať trestné stíhanie, ak nebolo preukázané, že bol spáchaný trestný\nčin. Ani z čl. 6 dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe\nalebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny, napr. poškodenou osobou\nartikulovaný trestný čin [porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003,\nč. 50428/99, bod 6; rozsudok vo veci Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85, bod 29;\nrozsudok vo veci Kusmierek v. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48].\nIV.2.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 4 sťažovateľky\nv 1. rade v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajskej prokuratúry:\n19. Sťažovateľky argumentujú tým, že použitie služobnej zbrane bolo zjavne neprimerané\nnebezpečnosti útoku, a preto došlo k nezákonnému použitiu smrtiaceho donucovacieho prostriedku,\nk ohrozeniu života a k zásahu do fyzickej a psychickej integrity sťažovateľky v 1. rade. Ide\no námietky sťažovateľky v 2. rade, ktoré boli iba vo všeobecnosti vznesené pred krajskou\nprokuratúrou [pozri námietky v bode 3a) a 3b)], ale už bez konkrétneho označenia práv, ktorých\nporušenie namieta.\n20. Ústavný súd konštatuje, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,\nnepremlčateľné a nezrušiteľné. Obmedzené môžu byť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\nPrávo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd.\nÚčinná ochrana práva na život je nevyhnutnou (i keď nie dostatočnou) podmienkou reálnych záruk\ntelesnej a duševnej integrity fyzickej osoby, a tým aj všetkých jej ostatných práv a slobôd. Právo\nna život pôsobí erga omnes a je priamo aplikovateľné, keďže ústava nepredpokladá, že by jeho\nochrana bola viazaná na vykonanie zákonom. Právo na život tak požíva ochranu jednak\nvo vertikálnom vzťahu verejná moc ‒ fyzické osoby a jednak v horizontálnych vzťahoch medzi\nfyzickými osobami a právnickými osobami navzájom. V zmysle čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy\nv spojení s čl. 2 dohovoru možno konštatovať, že v rámci extenzívneho výkladu pojmu poškodená\nosoba v súvislosti s právom na život je zaradenie medzi poškodené osoby nielen tie, ktoré boli\nusmrtené, ale aj zranené osoby, čo znamená, že preukázaná smrť človeka ako podmienka uplatnenia\nporušenia práva na život postupne stráca (v rámci uplatnenia čl. 2 dohovoru) na svojej\nbezpodmienečnosti. Precedentným prípadom v tomto smere bolo rozhodnutie ESĽP vo veci\nMakaratzis proti Grécku č. 50385/99 z 20. 12. 2004. Tu ESĽP rozšíril aplikáciu čl. 2 dohovoru aj\nna prípad, keď nedošlo k usmrteniu človeka. Podľa ESĽP „locus standi“ (aktívna legitimácia)\nna ochranu uvedeného základného práva (v mene maloletej) je aj na osobe nepriamo poškodenej,\nčiže matky sťažovateľky v 1. rade. Aj čl. 16 ods. 1 ústavy ‒ nedotknuteľnosť osoby ako ochrana\n\n13\n\nfyzickej integrity človeka ‒ je chránená s garantovaným právom na život podľa čl. 15 ods. 1 ústavy\na čl. 2 dohovoru. V tomto prípade ústavný súd konštatuje, že ochrana základného práva\nsťažovateľky v 1. rade vzhľadom na priamy zásah do jej osobnej integrity (čo u nej vyvolalo\nohrozenie života a poškodenie zdravia) je zaručená čl. 15 ods. 1 ústavy a čl. 2 dohovoru vzhľadom\nna zásadu lex specialis derogat legi generali. S ochranou tohto základného práva nepochybne súvisí\nlegitimácia použitie „smrtiacej sily“ orgánmi verejnej moci podľa čl. 15 ods. 4 ústavy a čl. 2 ods. 2\ndohovoru.\n21. In concreto ústavný súd uvádza, že nie je porušením uvedených práv, ak bol niekto pozbavený\nživota (poškodený na zdraví) v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. Ide\no konanie príslušníkov orgánov verejnej moci, ktoré si chránia vlastný život alebo ochraňujú život\nniekoho iného (Bubbins proti Spojenému kráľovstvu č. 50196/99 zo 17. 3. 2005), pokiaľ akcia bola\nv súlade so zákonom. Precedentným prípadom pre použitie „smrtiacej sily“ je rozhodnutie Veľkej\nkomory ESĽP vo veci McCann a ostatní proti Spojenému kráľovstvu č. 18984/91 z 27. 9. 1995.\nNa základe toho ESĽP vyhodnocuje použitie „smrtiacej sily“ na základe dvoch parametrov\n(McCannov test): 1. plánovanie a organizovanie zásahu, 2. nevyhnutnosť použitia smrtiacej sily.\nV súlade s tým je potrebné skúmať, či použitie smrtiacej sily vo vzťahu k páchateľovi znesie tieto\nkritériá aj s prihliadnutím na prípadné možné následky vo vzťahu k ochrane života a zdravia iných\nosôb, voči ktorým útok nesmeroval.\n22. Vzhľadom na popísané okolnosti prípadu (ktoré vyhodnocovala aj krajská prokuratúra) použitie\nútoku voči nebezpečnému páchateľovi, navyše trpiaceho závažným endogénnym duševným\nochorením, bolo oprávnené a nevyhnutné, a podľa už uvedeného testu a jeho parametrov primerané\na zákonné. To, že sťažovateľky nesúhlasia s výsledkom konania pred krajskou prokuratúrou,\nnemôže byť v danom prípade predmetom prieskumu ústavným súdom. Napadnuté uznesenie\nje nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania. Ústavný súd preto\nnapadnuté uznesenie krajskej prokuratúry považuje za legitímne a právne akceptovateľné. V tejto\nsúvislosti ústavný súd akcentuje, že mu neprináleží hodnotiť a „vážiť“ jednotlivé argumenty\ns cieľom skúmať ich primeranosť – dôvodnosť, resp. to, či sú alebo nie sú postačujúce na záver\no nevyvodení trestnoprávnej zodpovednosti.\nIV.2.3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 3 a 13\ndohovoru sťažovateľky v 2. rade napadnutým uznesením krajskej prokuratúry:\n23. Pri hodnotení zásahu do psychickej integrity sťažovateľky v 2. rade ako matky sťažovateľky\nv 1. rade v postavení nepriamej poškodenej vyvolaním strachu o dieťa a úzkosti o zdravie svojej\ndcéry ako priamy dôsledok služobného zákroku primerane je potrebné vychádzať z extenzívneho\nvýkladu „poškodenej osoby“ uvedeného v čl. 15 ods. 1 ústavy. Podľa ESĽP v prípade Haász\na Szabó proti Maďarsko č. 11327/14 a č. 11613/14 z 13. októbra 2015 za riziko vážnych zranení\nalebo smrti považoval aj prípad, keď k žiadnemu zraneniu nedošlo, avšak sťažovateľky boli\nokolnosťami prípadu vydesené na smrť. Nepochybne služobný zákrok mohol vyvolať zásah do jej\nsúkromia, ktoré je chránené v čl. 16 ods. 1 ústavy. Ochrana súkromia je však spojená\ns nedotknuteľnosťou osoby, čo je späté s telesnou integritou a materiálnymi hodnotami súkromnej\npovahy. Ochranu základných práv nedotknuteľnosti súkromia (pri evolučnom výklade obsahu práv\nna súkromie podávaného ESĽP pri výklade čl. 8 dohovoru) je potrebné prepojiť s ochranou\n\n14\n\nintegrity človeka garantovanou s právom na život podľa čl. 15 ústavy a čl. 2 dohovoru. Preto\nnamietaný zásah vyvolaný služobným zákrokom je potrebné hodnotiť vo svetle ochrany základného\npráva uvedeného v čl. 15 ods. 1 ústavy a vo všetkých relevantných atribútoch uvedených v čl. 15\nods. 4 ústavy, konkretizovaných v bode 20 poslednej vete tohto nálezu.\n24. A fortiori ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením krajskej prokuratúry o zamietnutí\njej sťažnosti zjavne nemohlo dôjsť k porušeniu tohto práva, pretože nie je v príčinnej súvislosti\ns obsahom uvedeného práva podľa ústavy a dohovoru.\n25. Pokiaľ ide o námietku, že vyšetrovanie v predmetnej veci nenapĺňalo atribúty účinného\nvyšetrovania v zmysle čl. 3 dohovoru (keďže podozrenie z trestnej činnosti príslušníkov PZ nie sú\nvyšetrované nezávislým a nestranným orgánom, ale úradom inšpekčnej služby, ktorý je súčasťou\nPolicajného zboru), ani táto nemohla mať v konaní pred ústavným súdom žiadny význam, pretože\nna takúto otázku by mohol odpovedať ústavný súd iba v konaní o súlade právnych predpisov, nie\nvšak v rámci konania o ústavnej sťažnosti.\n26. Napokon k námietke sťažovateliek o porušení práva podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd uvádza,\nže z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej\npovahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia\nostatných ľudských práv chránených dohovorom (III. ÚS 399/2015). V tomto prípade nebolo\nzistené porušenie tohto základného práva, pretože krajská prokuratúra napadnutý postup\na uznesenie vyšetrovateľa úradu riadne a zákonným spôsobom preskúmala.\nIV.3. Resumé (zhrnutie):\n27. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že nevzhliadol v napadnutom prípade\ntaké okolnosti (skutočnosti), ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia uvedených základných\npráv, preto ústavnej sťažnosti sťažovateliek nevyhovel a ich ostatnými námietkami uvedenými\nv bode 3 písm. c) až i) sa ani podrobne nezaoberal, pretože v takomto rozsahu neboli predmetom\nkonania pred krajskou prokuratúrou.\n28. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať\nopravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia\nrozumie jeho doručenie poslednému z účastníkov konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nKošiciach 27. apríla 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "zavinenie-nedbanlivosť", "maloletý", "trestné konanie", "subsidiarita", "trestné stíhanie", "maloletý", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2ffed98-a0b1-4007-87c7-9557c8d1cca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.491.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.491.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:d9a561dc-627b-4920-8859-1c8d28c94c0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.589.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 589/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 589/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.589.2018.1"}, {"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:f3a87d25-e379-488e-aca0-f6cf7746da8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 697/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 697/2016 z 22. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.697.2016.1"}, {"guid": "ussr:a4a6d583-3b5a-42e0-a530-9571f1d951dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.399.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.399.2015.1"}, {"guid": "ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2011 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": []}