{"guid": "ussr:4484aa1a-efe6-4509-905b-72e12954d1ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.412.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2022 z 21. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. II. ÚS 412/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.412.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4484aa1a-efe6-4509-905b-72e12954d1ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.412.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.412.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.412.2022.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 412/2022-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzastúpenej advokátom JUDr. Martinom\nBezákom, PhD., advokátska kancelária, Klincová 15, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu\nKošice I č. k. 31 K 28/2017 z 21. marca 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 30. mája 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 31 K 28/2017 z 21. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Národnej banky Slovenska (ďalej len\n„NBS“) č. 100-000-044-845, NBS1-000-012-201 zo 14. júna 2017 (ďalej len „rozhodnutie NBS\no zavedení nútenej správy“) bola nad sťažovateľkou podľa § 139 ods. 1 písm. l) v spojení s § 147\na nasl. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o poisťovníctve“) zavedená nútená správa\na menovacím dekrétom NBS č. 100-000-044-909 zo 14. júna 2017 (ďalej len „dekrét NBS“) bola\nJUDr. Irena Sopková (ďalej len „nútená správkyňa“) vymenovaná do funkcie nútenej správkyne.\n3. Uznesením okresného súdu č. k. 31 K 28/2017 z 23. januára 2018 (ďalej len „uznesenie\nokresného súdu o vyhlásení konkurzu“) v Obchodnom vestníku zverejneným 29. januára 2018 bol\nna návrh nútenej správkyne na majetok sťažovateľky vyhlásený konkurz.\n\n4. Sťažovateľka (úpadkyňa) 18. marca 2021 podala v zmysle § 102 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) na okresnom súde návrh na zrušenie\nkonkurzu z dôvodu, že návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok nebol podaný oprávnenou\nosobou, a preto nie sú splnené predpoklady na vyhlásenie konkurzu.\n5. Napadnutým uznesením okresného súdu bol návrh sťažovateľky na zrušenie konkurzu\npre nesplnenie predpokladov zamietnutý. Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo v Obchodnom\nvestníku 60/2022 zverejnené 28. marca 2022, čo znamená, že podľa § 199 ods. 9 zákona\nč. 7/2005 Z. z. za deň doručenia sa považuje nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom\nvestníku, t. j. 29. marca 2022 [keďže koniec dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti tak\npripadol na 29. mája 2022 (nedeľu), je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň,\nt. j. 30. máj 2022 (pondelok), pozn.].\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Nosná právna argumentácia sťažovateľky, ktorou odôvodňuje namietané porušenie označených\nzákladných práv podľa ústavy, ako aj práva podľa dohovoru spočíva v tvrdení, podľa ktorého\nsmernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia\nz 25. novembra 2009 v Úradnom vestníku Európskej únie L 335/1 zverejnená 17. decembra 2009\n(ďalej len „smernica o solventnosti II“) nebola v stanovenej transpozičnej lehote\ndo 31. októbra 2012 do právneho poriadku Slovenskej republiky správne implementovaná.\nSťažovateľka s poukazom na priamy (vertikálny) účinok tejto smernice a s odvolaním sa na jej\nznenie namieta, že NBS ako orgán dohľadu nad poisťovňami od 1. novembra 2012 prestala byť\nsúčasne orgánom oprávneným zavádzať nad poisťovňami reorganizačné opatrenia vrátane nútenej\nsprávy, čoho dôsledkom je rozhodnutie NBS o zavedení nútenej správy a dekrét NBS\no vymenovaní nútenej správkyne ničotnými právnymi aktmi bez akýchkoľvek právnych účinkov.\nNútená správkyňa podľa § 176 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. nebola osobou oprávnenou na podanie\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky, preto neboli splnené predpoklady\nna vyhlásenie konkurzu.\n7. V nadväznosti na už uvedené sťažovateľka medzi inými namieta najmä to, že\n7.1. smernica o solventnosti II „... vylučuje, aby bol orgán dohľadu nad poisťovňami zároveň\norgánom oprávneným zavádzať nad poisťovňami reorganizačné opatrenia typu nútenej správy“,\n7.2. k rovnakému záveru dospela aj NBS vo svojej „Analýze súčasnej slovenskej legislatívy\nv poistnom sektore z pohľadu smernice o solventnosti II v auguste 2011...“,\n7.3. podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) sú splnené všetky\npodmienky na uplatnenie priameho účinku smernice o solventnosti II v dotknutej časti,\n7.4. pokiaľ ide o nesprávnu implementáciu smernice o solventnosti II, ide o otázku právneho\nposúdenia veci, a nie o otázku skutkovej povahy, preto na jej preukázanie nie je potrebné\ndokazovanie,\n2\n\n7.5. „... to, že doposiaľ nebola žiadnou autoritou konštatovaná nesprávna implemenstácia\npredmetnej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky... neznamená, že doň nesprávne\nimplementovaná nebola.“,\n7.6. pretože proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je prípustný opravný prostriedok,\nbolo povinnosťou okresného súdu podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len\n„ZFEÚ“) a podľa § 162 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\núčinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „CSP“) podať návrh na začatie prejudiciálneho konania\npred SDEÚ,\n7.8. a keďže to okresný súd neurobil, porušil aj základné právo sťažovateľky na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\n7.9. svoj návrh na zrušenie konkurzu sťažovateľka oprela najmä o čl. 268 ods. 1 písm. a) a c),\nčl. 268 ods. 2 písm. b), čl. 269 ods. 1 a čl. 309 ods. 1 smernice o solventnosti II, ktoré interpretovala\nv súlade s príslušnými časťami jej preambuly (recitálu),\n7.10. „... Bez akéhoľvek zdôvodnenia zostalo tiež konštatovanie Okresného súdu... podľa ktorého sa\nčlánok 268 ods. 2 písm. b) Smernice... uplatňuje len na pobočky poisťovne tretej krajiny, ktorá nie\nje členským štátom Európskej únie...“.\n8. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie okresného súdu je pre nedostatok dôvodov\ncelkom zjavne arbitrárne.\n9. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva nebyť odňatý\nsvojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Napadnuté uznesenie\nokresného súdu žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje aj náhradu trov\nkonania.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n11. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n3\n\n12. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde, a to ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec\nbude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom.\nZ uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n15. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého\na nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka\nkonania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred\nznámych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov\njednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol\nvylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04,\nIV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom\nna naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).\n16. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný\n\n4\n\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 59/2019).\n17. Ústavný súd však pred tým, ako pristúpil k ústavno-právnemu prieskumu napadnutého\nuznesenia okresného súdu, sa v prvom rade zaoberal procesnou legitimáciou sťažovateľky v tomto\nkonaní. Keďže konanie o ústavnej sťažnosti nemožno považovať za súdne a iné konanie, ktoré sa\ntýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi – sťažovateľke podľa § 47 ods. 5\nzákona č. 7/2005 Z. z., podanie ústavnej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľkou\nna základe plnomocenstva udeleného advokátovi jej štatutárnym orgánom, ako to je v danej veci,\nnie je vylúčené, a preto ústavný súd považuje túto ústavnú sťažnosť za takú, ktorá je podaná\noprávnenou osobou.\n18. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky,\npodľa ktorej okresný súd nesprávne právne posúdil otázku (ne)oprávnenosti nútenej správkyne\npodať návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok, čoho dôsledkom nesprávne dospel k záveru, že\nv danej veci sú predpoklady na vyhlásenie konkurzu splnené a návrh sťažovateľky na jej zrušenie\nzamietol, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu zodpovedá požiadavkám kladeným\nna odôvodnenie súdnych rozhodnutí.\n19. Okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia citoval všetky právne relevantné\nustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., zákona o poisťovníctve, ako aj smernice o solventnosti II\nvrátane tých, ktoré vymedzujú pojmy ako „reorganizačné opatrenia“ a „likvidácia“ (pozri body 26\naž 39 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu). V súvislosti s čl. 119 smernice\no solventnosti II, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať medzi príslušnými orgánmi na účely\nreorganizačných opatrení a likvidačného konania a orgánmi dohľadu nad poisťovňami, okresný súd\nuviedol, že tento je súčasťou jej preambuly (recitálu), ktorá však nie je právne záväzná a „jej\ncieľom je spravidla poskytnúť význam textu, jeho zámer, prípadne ciele, ktoré nasledujú ďalej\nv texte“. Kým podľa čl. 268 ods. 1 písm. a) smernice o solventnosti II na účely tejto hlavy (hlavy\nIV smernice o solventnosti II, pozn.) „príslušnými orgánmi“ sú správne orgány alebo súdne orgány\nčlenských štátov oprávnené prijímať rozhodnutia na účely reorganizačných opatrení alebo\nlikvidácie, podľa čl. 268 ods. 2 písm. b) smernice o solventnosti II na účely uplatňovania tejto hlavy\nna reorganizačné opatrenia alebo likvidáciu pobočky poisťovne tretej krajiny, t. j. krajiny, ktorá nie\nje členským štátom Európskej únie, umiestnenej v členskom štáte „orgánmi dohľadu“ sú orgány\ndohľadu domovského členského štátu. Pretože sťažovateľka je poisťovňou, a nie pobočkou\npoisťovne tretej krajiny, podľa názoru okresného súdu aplikovať čl. 268 ods. 2 písm. b) smernice\no solventnosti II na sťažovateľku nie je možné. Na základe toho okresný súd vyvodil, že orgán\ndohľadu nemusí byť „striktne“ odlišný od orgánu príslušného na reorganizačné opatrenia,\nt. j. od orgánu, ktorý je oprávnený zaviesť nad poisťovňou nútenú správu. Podľa čl. 268 ods. 1\npísm. a) smernice o solventnosti II vo vzťahu k sťažovateľke ako poisťovni sú oprávnené\nna rozhodnutia na účely reorganizačných opatrení (nútenej správy) alebo likvidácie (konkurzu) len\npríslušné orgány a tými sú správne alebo súdne orgány členského štátu. Podľa § 147 ods. 3 zákona\no poisťovníctve je orgánom na prijatie reorganizačného opatrenia NBS (orgán verejnej správy)\n\n5\n\na podľa § 176 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. na prijatie rozhodnutia o likvidácii (vyhlásení konkurzu)\nokresný súd. Okresný súd zároveň konštatoval, že prijatie reorganizačných opatrení upravuje\nčl. 269 smernice o solventnosti II, podľa ktorého ods. 1 len príslušné orgány domovského členského\nštátu sú oprávnené rozhodnúť o reorganizačných opatreniach týkajúcich sa poisťovne vrátane jej\npobočiek, pričom podľa čl. 269 ods. 3 smernice o solventnosti II reorganizačné opatrenia sa\nspravujú zákonmi, inými právnymi predpismi a postupmi platnými v domovskom členskom štáte,\npokiaľ nie je v čl. 285 až 292 stanovené inak. Reorganizačné opatrenie je v právnom poriadku\nSlovenskej republiky upravené v zákone o poisťovníctve formou nútenej správy, ktorú je ako\npríslušný orgán oprávnená zaviesť NBS. Podľa čl. 273 ods. 1 smernice o solventnosti II len\npríslušné orgány domovského členského štátu sú oprávnené prijať rozhodnutie o začatí likvidácie\npoisťovne vrátane jej pobočiek v ostatných členských štátoch, za čo sa považuje vyhlásenie\nkonkurzu, pričom podľa čl. 274 ods. 1 smernice o solventnosti II rozhodnutie o začatí likvidácie\npoisťovne, likvidácia a jej účinky sú ustanovené príslušnými právnymi predpismi platnými\nv domovskom členskom štáte, pokiaľ v čl. 285 až 292 nie je upravené inak.\n20. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. orgánom príslušným na rozhodnutie o začatí likvidácie (vyhlásení\nkonkurzu) je okresný súd. Tu okresný súd pre úplnosť veci dodal, že zákon č. 7/2005 Z. z. v prípade\nfinančných inštitúcií, medzi ktoré patrí aj sťažovateľka, pripúšťa iba likvidáciu (konkurz), avšak\nreorganizačné (reštrukturalizačné) opatrenie je možné vykonať iba podľa zákona o poisťovníctve\nv rámci nútenej správy. V závere okresný súd konštatoval, že postup pri zavádzaní nútenej správy\na následne postup vyhlásenia konkurzu na majetok sťažovateľky (poisťovne) boli v súlade\ns právnymi predpismi Slovenskej republiky, teda aj v súlade s už uvedenými článkami smernice\no solventnosti II (pozri body 42 a 43 odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu).\n21. Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu je\npresvedčivé a zrozumiteľné a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného\ncharakteru. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n\nIII.2. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy:\n22. K sťažovateľkou namietanému (ne)konaniu o prejudiciálnej otázke ústavný súd poukazuje na to,\nže účelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry SDEÚ\nspolupráca vnútroštátneho súdu so SDEÚ pri výklade práva Európskej únie. Konania podľa čl. 234\nZmluvy o Európskom spoločenstve sú založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi\na SDEÚ. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť\nza súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku\no prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí\nSDEÚ. V dôsledku toho je SDEÚ v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ sa položené otázky týkajú\n\n6\n\nvýkladu práva Európskej únie (napríklad rozsudok z 11. 7. 2006, Chacón Navas, C 13/05, bod 32\na tam citovaná judikatúra). Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku SDEÚ podľa čl. 234 Zmluvy\no Európskom spoločenstve (resp. čl. 267 ZFEÚ) platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom\nposlednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti ktorého\nrozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Ak taký súd, ktorý je súdom, proti ktorého\nrozhodnutiu už niet žiadneho opravného prostriedku, nepredloží prejudiciálnu otázku SDEÚ, hoci\ntak urobiť mal, otvára sa otázka ústavnosti jeho postupu so zreteľom na čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48\nods. 1 ústavy, pričom treba pripomenúť aj jeho povinnosť podľa čl. 2 ods. 1 v spojení s § 162 ods. 1\npísm. c) CSP zabezpečiť spravodlivú a účinnú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu\ntak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n23. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Súdy, ktoré sú z dôvodu\nsvojho postavenia vo vnútroštátnom súdnom systéme povinné predkladať prejudiciálne otázky, sa\nmôžu tejto povinnosti vyhnúť za splnenia niektorého alebo viacerých nasledujúcich predpokladov:\na) ak by odpoveď na prejudiciálnu otázku nemala žiadny význam pre vytvorenie právneho základu\nna rozhodnutie vo veci samej,\nb) ak ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená SDEÚ, alebo\no právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre SDEÚ bez zreteľa na to, v akých konaniach bola\npredložená (princíp acte éclairé),\nc) ak je výklad práva Európskeho spoločenstva alebo Európskej únie taký jasný, že nevznikajú\nžiadne rozumné pochybnosti o výsledku [princíp acte clair (I. ÚS 110/2013, podobne\nII. ÚS 79/2013)].\n24. Len zásadné a kvalifikované pochybenie pri rozhodovaní o (ne)predložení prejudiciálnej otázky,\nktoré môže spočívať vo svojvoľnom či na prvý pohľad celkom nesprávnom nepredložení\nprejudiciálnej otázky SDEÚ v prípade, keď súd sám o interpretácii práva Európskej únie mal\npochybnosti a predbežnú otázku nepredložil, má za následok porušenie základného práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, keďže týmto spôsobom by bola svojvoľne\npopretá právomoc SDEÚ (II. ÚS 129/2010, porovnaj aj rozhodnutie Spolkového ústavného\nsúdu BVerfGe 82, 159 a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky č. k. IV. ÚS 154/08\nz 30. júna 2008; I. ÚS 363/2013).\n25. Podľa zistenia ústavného súdu z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu\nnevyplýva a ani sťažovateľka v ústavnej sťažnosti netvrdí, že by sa v rámci konania pred okresným\nsúdom domáhala predloženia ňou formulovanej prejudiciálnej otázky SDEÚ. Sťažovateľka sa\nv konaní pred okresným súdom dovolávala iba priameho účinku smernice o solventnosti II a svoju\nprejudiciálnu otázku formulovala až v ústavnej sťažnosti. Keďže okresný súd výklad ním\naplikovaných ustanovení smernice o solventnosti II považoval za „acte clair“, ústavný súd\nv okolnostiach preskúmavanej veci nedospel k záveru, že by okresný súd nepredložením\nprejudiciálnej otázky SDEÚ podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s čl. 267 ZFEÚ porušil\nsťažovateľkou označené práva vrátane základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\n\n7\n\n26. Ústavný súd okrem toho už vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 185/2018 z 2. mája 2018, ktorým\nústavnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu o vyhlásení konkurzu odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú, v rámci odôvodnenia uviedol, že «... návrh na vyhlásenie konkurzu\npodala vymenovaná nútená správkyňa, ktorá však konala v rozsahu svojej právomoci, preto,\nreagujúc na námietku sťažovateľky, v danom prípade nešlo o podanie osoby „bez skutočnej\naktívnej vecnej legitimácie“, a to ani v rámci dôvodov a argumentov sťažovateľky.\nPokiaľ sťažovateľka argumentovala rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nKreditní průmyslová banka proti Českej republike (sťažnosť č. 29010/95) z 21. októbra 2003,\nv ktorom videla analógiu so svojím prípadom, ústavný súd konštatuje, že označené\nrozhodnutie vychádza z odlišnej právnej situácie a právnej úpravy, preto je v okolnostiach\nprípadu nepoužiteľné. Sťažovateľka totiž mohla proti rozhodnutiu NBS o zavedení nútenej\nsprávy v jej spoločnosti podať rozklad podľa poučenia uvedeného v označenom rozhodnutí\nNBS a následne využiť aj správnu žalobu, pretože v okolnostiach veci bola prípustná.\nVychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že sťažovateľka mala nástroj na účinný\nprístup k súdu, tak ako to požaduje čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto jej argumentáciu vo vzťahu\nk napadnutým uzneseniam okresného súdu, najmä však proti uzneseniu o vyhlásení\nkonkurzu na jej majetok možno považovať za nedôvodnú a nespôsobilú spochybniť\nústavnosť uznesenia okresného súdu o vyhlásení konkurzu.».\n27. Napokon aj keď podľa § 176 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. návrh na vyhlásenie konkurzu\nna banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, poisťovňu alebo\nzaisťovňu je oprávnený podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca\npo predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, bez ohľadu na to, aký subjekt je\noprávnený podať podľa vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky návrh na začatie\nlikvidácie poisťovne, je potrebné zdôrazniť, že o začatí likvidácie sťažovateľky (vyhlásením\nkonkurzu na jej majetok) podľa čl. 273 ods. 1 smernice o solventnosti II rozhodol okresný súd,\nt. j. orgán odlišný od orgánu dohľadu (NBS).\n28. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia okresného súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu. Okresný súd pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru správne\ninterpretoval a aplikoval ustanovenia relevantných právnych noriem, jeho závery sú dostatočne\nodôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle. V súvislosti so sťažovateľkou deklarovaným\nprejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd konštatuje, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie (okresného)\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol\nv súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd\ndôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv\n(obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n\n8\n\n29. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v súlade s § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n30. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 21. septembra 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "európske právo", "poistenie, poistné", "predbežná (prejudiciálna) otázka", "legitimácia-aktívna", "arbitrárnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "31K/28/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:2e851809-377c-4124-9808-80470a515787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.185.2018.1"}, {"guid": "ussr:e17045d3-d528-48f2-bba1-73a9f2177c8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 363/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 363/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e17045d3-d528-48f2-bba1-73a9f2177c8b"}, {"guid": "ussr:107ea749-d17d-4e3c-8679-6f766e0d5405", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/2013 z 20. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-20", "citacie_n": 134, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107ea749-d17d-4e3c-8679-6f766e0d5405"}, {"guid": "ussr:e65db3fb-767f-4787-a20b-022e31c71a2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/2013 z 7. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-07", "citacie_n": 201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e65db3fb-767f-4787-a20b-022e31c71a2d"}, {"guid": "ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2010 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66044c0b-0401-41ee-907d-b78ae6319e1f"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab1025c-8b47-4b15-9e2e-8c27a8c2f297"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cccf4dad-95f4-40c9-9367-5d1b289813bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.116.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.116.2026.1"}, {"guid": "ussr:dad10653-6789-44be-b064-97f19531c9d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.477.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 477/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 477/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.477.2024.1"}, {"guid": "ussr:59a8d971-40ca-4022-9774-b0f501e52ee2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.223.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.223.2023.1"}, {"guid": "ussr:02db9230-a6f5-4731-9aba-e328b8cc2d4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.579.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 579/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 579/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.579.2022.1"}]}