{"guid": "ussr:dc9e2036-4bfd-4316-9243-0f4786590249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 376/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 376/2022 z 6. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. septembra 2022, sp. zn. II. ÚS 376/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-09-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc9e2036-4bfd-4316-9243-0f4786590249", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.376.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 376/2022-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, Švajčiarska konfederácia, zastúpeného JUDr. Mariánom Havrilom,\nadvokátom, Námestie slobody 13, Michalovce, proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k.\n10 C 97/2020-155 zo 14. marca 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. mája 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva\nnasledovný stav veci: Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 Co 111/2021 z 25. júna 2021\nbol navrhovateľke proti sťažovateľovi ako neúspešnému odporcovi priznaný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. Okresný súd Michalovce (ďalej len „okresný súd“)\nuznesením č. k. 10 C 97/2020-142 z 26. novembra 2021 vydaným vyšším súdnym úradníkom uložil\nsťažovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke celkové trovy odvolacieho konania vo výške\n379,11 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nO sťažnosti sťažovateľa podanej proti predmetnému uzneseniu rozhodol okresný súd uznesením\nč. k. 10 C 97/2020-155 zo 14. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vydaným sudcom tak,\nže ju ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol,\nže uznesenie o výške trov odvolacieho konania bolo vydané v súlade s vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\n\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a celkové\ntrovy odvolacieho konania boli navrhovateľke v plnom rozsahu priznané na základe prevedených\na podrobne špecifikovaných úkonov vo veci odsúhlasených aj na základe obsahu spisového\nmateriálu súdu. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že za poradu s klientom uskutočnenú 4. júna 2021\nnepatrí právnemu zástupcovi navrhovateľky odmena a tiež ani náhrada za vykonanú pracovnú cestu\na náhrada za stratu času, nepovažoval okresný súd za opodstatnené, keďže o uvedenej porade bola\nsúdu doložená aj listinná podoba ‒ záznam o vykonanej porade. Skutočnosť, že právny zástupca\nvycestoval za klientom, a nie klient za svojím právnym zástupcom, takisto podľa názoru súdu\nneobstojí, keďže za vykonané právne úkony mimo sídla advokáta patrí náhrada v zmysle § 17\nods. 1 vyhlášky, a to bez akejkoľvek bližšej konkretizácie „kto za kým“.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Proti napadnutému uzneseniu o zamietnutí sťažnosti podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje, že ním okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces,\nkeďže rozhodol v rozpore so zmyslom vyhlášky a čl. 16 a čl. 17 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Napadnuté uznesenie považuje sťažovateľ za nezákonné a svojvoľné. Nesúhlasí\ns priznaním náhrady cestovného za vykonanú cestu 4. júna 2021 a náhradu za stratu času za cestu\nadvokátky z miesta sídla advokátskej kancelárie v Košiciach do miesta bydliska klientky\nv Michalovciach na účel vykonania porady s klientkou. Dôvodí, že navrhovateľka si dobrovoľne\nvybrala právnu zástupkyňu v krajskom meste v Košiciach, čo je jej právo na výber právneho\nzástupcu, avšak to, že právny zástupca nemá sídlo kancelárie v mieste jej bydliska, nemôže byť\nna škodu protistrany. Navrhovateľka nie je imobilná a ani nebola umiestnená v žiadnom\nzdravotníckom alebo obdobnom zariadení, ktoré by nemohla opustiť, preto podľa sťažovateľa\nneexistuje žiaden relevantný dôvod na to, aby advokátka cestovala na účel vykonania porady\nza klientkou. Podľa sťažovateľa je nelogické a v rozpore s vyhláškou, ak navrhovateľke boli\npriznané takéto trovy konania.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru) uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho\nsúdneho úradníka o výške trov konania. Sťažovateľ nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania\nspočívajúcich v cestovnom a náhrade za stratu času za vykonanú cestu advokátky z miesta sídla\njej advokátskej kancelárie do miesta bydliska klientky, ktoré považuje za nehospodárne\na od ústavného súdu očakáva prehodnotenie záveru okresného súdu v tomto smere.\n5. Vzhľadom na to, že námietky sťažovateľa smerujú proti rozhodnutiu všeobecného súdu o výške\ntrov konania, považuje ústavný súd za žiaduce poukázať v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru,\nv ktorej opakovane pripomína, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania\nako integrálnej súčasti súdneho konania je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto\nrozhodovania ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách\nkonania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie\n\n2\n\nvšeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces\nalebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť\ndo ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť.\nInak povedané, problematika trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho\npredpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, III. ÚS 464/2015,\nI. ÚS 630/2017).\n6. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa, zohľadniac súčasný postoj\nprezentovaný Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v kontexte rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu v tzv. bagateľných veciach (rozhodnutie ESĽP vo veci Kľačanová\nproti Slovenskej republike, č. 8394/13, rozsudok z 27. 11. 2018), v zmysle ktorého tzv. bagateľnosť\nveci (predmetu konania) nemôže byť jediným a nosným dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti\n(I. ÚS 247/2019), a nie je tomu tak ani v tomto prípade.\n7. Po preskúmaní napadnutého uznesenia (v spojení s uznesením vyššieho súdneho úradníka)\nústavný súd konštatuje, že nezistil v dôvodoch napadnutého uznesenia takú skutočnosť, ktorá\nby signalizovala svojvoľný postup okresného súdu nemajúci oporu v zákone. Okresný súd\npostupoval v rámci vymedzenom príslušnými právnymi predpismi regulujúcimi trovy konania\na nedopustil sa takého výkladu (a aplikácie) relevantných ustanovení, ktorým by poprel\nich podstatu, zmysel a účel a ktorý by predstavoval nepredvídateľnú interpretačnú svojvôľu.\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje ani prílišný formalizmus či svojvôľu\npri odôvodňovaní vysporiadavania sa okresného súdu so sťažnostnými námietkami sťažovateľa\nvo veci rozhodovania o sume náhrady trov. Naopak, okresný súd v napadnutom uznesení svoje\nstanovisko k sťažnostným námietkam sťažovateľa v okolnostiach veci primeraným a zároveň\nlogickým spôsobom zdôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd\núkon právnej služby, ďalšiu poradu s klientom, a s tým súvisiacu náhradu cestovných nákladov\na náhradu za stratu času posúdil samostatne so zreteľom na to, či išlo o preukázaný, odôvodnený\na účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním\nalebo bránením práva (m. m. nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 207/2019). Ústavný súd v tomto\nsmere odkazuje aj na znenie § 251 CSP, z ktorého uvedený názor ústavného súdu vyplýva. Ústavný\nsúd argumentáciu tvoriacu súčasť napadnutého uznesenia nemôže považovať za nesúladnú s limitmi\nsťažovateľom označených práv a je toho názoru, že okresný súd rozhodol vo veci výšky náhrady\ntrov v intenciách právnych predpisov spôsobom, ktorý nesignalizuje žiaden závažný procesný exces\na ani zásah do označených práv sťažovateľa, ktorých porušenie namieta.\n8. Pokiaľ ide o tú časť argumentačnej línie sťažovateľa, v ktorej uvádza, že nemôže mu byť\nna škodu tá skutočnosť, že navrhovateľka si zvolila právnu zástupkyňu, ktorá nemá sídlo\nadvokátskej kancelárie v mieste bydliska navrhovateľky, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna svoj nález č. k. I. ÚS 41/2021 z 19. mája 2021, z ktorého vyplýva záver, v zmysle ktorého\nposúdenie účelnosti trov právneho zastúpenia založené výlučne na kritériu vhodnosti voľby\nadvokáta vzhľadom na sídlo jeho advokátskej kancelárie stojí mimo ústavnokonformného výkladu\npodústavného práva. V predmetnom náleze ústavný súd poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, podľa ktorej postup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov na právne\nzastúpenie dochádza k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu len preto, že sídlo\n3\n\nadvokátskej kancelárie sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu alebo bydliska\núčastníka konania, nezodpovedá sledovanému cieľu, tak ako to má na mysli § 142 až § 150\nObčianskeho súdneho poriadku [teraz § 251 a nasl. CSP, pozn.], a dotknutá právna úprava\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2 a čl. 2 ods. 3 ústavy a ústavne konformnému výkladu reprezentovanému ústavným súdom\nv tom, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť\núspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním\nmusel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo\nkonanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia\nuplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne (pozri\nnapr. uznesenie č. k. 5 M Cdo 7/2008 z 3. februára 2010, č. k. 5 M Cdo 21/2009 z 3. februára 2010).\nVychádzajúc z uvedených judikatórnych záverov tak ústavného súdu, ako aj najvyššieho súdu\npovažuje ústavný súd argumentáciu sťažovateľa uplatnenú v ústavnej sťažnosti za neopodstatnenú.\n9. Je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ aj pred ústavným súdom zopakoval námietky, ktoré už boli\npredmetom preskúmavania okresným súdom, na základe ním podanej sťažnosti proti rozhodnutiu\nvyššieho súdneho úradníka, teda ústavná sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou\ns právnym názorom okresného súdu. Sťažovateľ tak vedome stavia ústavný súd do pozície bežnej\nprieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec opätovne posúdil\na stotožnil sa s jeho názorom. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže\nbyť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva a že jeho úlohou nie je nanovo\nvyhodnocovať skutkové a právne okolnosti prípadu a nahradiť závery všeobecných súdov svojím\nvlastným názorom, ale presvedčiť sa, že závery všeobecných súdov nie sú prejavom svojvôle, ktorá\nby mohla mať za následok porušenie práv sťažovateľov.\n10. Vzhľadom na už uvedené hodnotí ústavný súd námietky sťažovateľa o porušení čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu ako zjavne neopodstatnené,\nčo je dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n11. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n4", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-náhrada hotových výdavkov", "advokát, advokácia-sídlo kancelárie", "arbitrárnosť", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/97/2020", "guid": "fcb6c6ad-6e18-4fb5-b329-a57283eba205:654ad778-597d-4e17-b35f-ffeb9de3018e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a53606d3-01d6-45fe-85ce-a35933ff3dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.41.2021.2"}, {"guid": "ussr:1a12a630-4c8b-4bb7-82c4-2ad783d5a476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2"}, {"guid": "ussr:24500bc6-d677-4526-b207-5a8014d85647", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.247.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.247.2019.2"}, {"guid": "ussr:0e2d4639-6c27-401a-bf27-37131719885b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:2cdf5755-902a-4c79-bd69-12f61829eaec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.464.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 464/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 464/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.464.2015.1"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "a43b5813-9926-4351-8084-b67d9c9e18b5:8b0a6cb4-8e69-4b3d-896c-ed06b960fca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/111/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/111/2021 z 25. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a43b5813-9926-4351-8084-b67d9c9e18b5:8b0a6cb4-8e69-4b3d-896c-ed06b960fca9"}], "citovane_v": []}