{"guid": "ussr:94043709-f6a6-48d1-8867-19f78ac4729c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.36.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2022 z 3. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 36/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.36.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/94043709-f6a6-48d1-8867-19f78ac4729c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.36.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.36.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.36.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 36/2022-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou Hudec s. r. o., Lazaretská 23,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marek Hudec, proti uzneseniu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 28/2020 z 28. júla 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. októbra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva\nnasledovný stav veci: V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 19 C 276/2013 sa sťažovateľka ako žalobkyňa v 1. rade spolu so žalobcom v 2. rade\ndomáhala proti žalovanému určenia neplatnosti právnych úkonov – zmluvy o pôžičke uzatvorenej\n25. januára 2010 medzi žalobcom v 2. rade ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a vyhlásení\npovinnej osoby o uznaní dlhu a o výslovnom súhlase, aby v prípade nesplnenia záväzkov zo zmluvy\no pôžičke sa notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. Exekučného poriadku, a to\nna celý jej hnuteľný aj nehnuteľný majetok, spísaných vo forme notárskej zápisnice N 4/2010,\nNZ 2170/2010, NCRls 2233/2010 z 25. januára 2010 (ďalej len „notárska zápisnica“), spísanej\nna Notárskom úrade notára JUDr. Idy Pflichtovej, notárom JUDr. Idou Pflichtovou, so sídlom\nv Bratislave, Račianska 69A. Okresný súd rozsudkom č. k. 19 C 276/2013-552 z 20. októbra 2016\n\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu zamietol. Vo vzťahu k sťažovateľke okresný súd\nrozsudok odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že účastníčkou zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a\nnasl. Občianskeho zákonníka a vyhlásenia povinnej osoby o uznaní dlhu a o výslovnom súhlase,\naby v prípade nesplnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke sa notárska zápisnica stala exekučným\ntitulom, sťažovateľka (v tom čase manželka žalobcu v 2. rade) nebola, keďže tieto boli uzatvorené\niba medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, z dôvodu nedostatku splnenia zákonných náležitostí\nsúčasne, a to naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako procesne prípustného\nnástroja na ochranu práva, ako aj absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane sťažovateľky, jej\nžalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Súd navyše dodal, že požičanie sumy\n730 000 eur nie je bežnou vecou, ktorú môže v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nvybavovať každý z manželov, a preto pokiaľ jeden z manželov uzavrie zmluvu o pôžičke bez\nsúhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, kým sa druhý\nmanžel jeho neplatnosti nedovolá. Táto skutočnosť ale platí len v prípade, ak ide o veci týkajúce sa\nspoločných vecí (vecí patriacich do BSM), pokiaľ by mala požičaná suma slúžiť napr. na získanie\nveci patriacej do BSM. Sťažovateľka však (v lehote troch rokov) nevykonala úkon, ktorým by sa\nv zmysle § 40a Občianskeho zákonníka dovolala relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke voči\nvšetkým účastníkom tohto právneho úkonu, a vzhľadom na to aj relatívne neplatný právny úkon je\npotrebné za týchto okolností považovať za platný právny úkon.\n3. Na základe odvolania sťažovateľky a žalobcu v 2. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 9 Co 206/2017-620 zo 7. marca\n2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V relevantnej\nčasti odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k sťažovateľke sa krajský súd stotožnil s posúdením\nabsencie aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu okresným súdom.\n4. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 3 Cdo 28/2020 z 28. júla 2021\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“) tak, že dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné, a podľa § 447 písm. f) CSP ako také, ktorého dovolacie dôvody nie sú\nvymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435. Uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP sťažovateľka odôvodnila tým, že odvolací súd zasiahol do jej práva\nna spravodlivý proces tým, že odmietol odpovedať na jej argumenty významné pre rozhodnutie\nv spore, vydal rozhodnutie s nedostatočným zdôvodnením ako dôsledkom absencie odpovede\nna rozhodujúce argumenty a popretím jej vecnej legitimácie založil procesnú situáciu, keď výroky\nvo veci samej učinil pre ňu záväznými podľa § 228 ods. 1 CSP. Súčasne sa domnievala, že záver\nokresného súdu a krajského súdu týkajúci sa dostatočnej určitosti náležitosti zmluvy o pôžičke ako\naj dohody v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka nie je správny a vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia § 470 ods. 1 v spojení s § 471 Občianskeho zákonníka a § 37 ods. 1 a § 39\nObčianskeho zákonníka. Bola tej mienky, že táto právna otázka nebola v praxi dovolacieho súdu\nriešená a je tým daný i dovolací dôvod podľa § 421 ods. písm. b) CSP. Najvyšší súd v odôvodnení\nuznesenia uviedol, že po vyhodnotení rozhodnutí oboch súdov dospel k záveru, že odvolací súd\nrozhodujúci o opravnom prostriedku sťažovateľky sa vysporiadal s jej právne relevantnou\nargumentáciou adekvátne a preskúmateľne, pričom zvýraznil, že súd prvej inštancie sa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a presvedčivo zaoberal tak vyhodnotením skutkového\n2\n\nstavu, ako aj právnymi závermi, na ktoré odkázal mimo iného i odvolací súd. Dovolací súd\npodotkol, že i keď za porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľka považovala nedostatok\nodôvodnenia a absenciu odpovedí na argumenty podľa jej názoru významné pre rozhodnutie\nv spore, z obsahu jej podania je však zrejmé, že sa nestotožňuje so zamietnutím žaloby pre právny\nzáver o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie, pričom práve touto skutočnosťou ako\nrozhodujúcou vo vzťahu k sťažovateľke ako strany sporu sa oba súdy dôsledne zaoberali a svoje\nprávne závery presvedčivo odôvodnili. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že dovolanie\nsťažovateľky, ktorého prípustnosť odôvodňovala s poukazom na § 420 písm. f) CSP, nie je\nprípustné. K sťažovateľkou uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP najvyšší súd uviedol, že pokiaľ sťažovateľka uplatňuje tento dôvod, musí v dovolaní\nv spojitosti s týmto tvrdením vysvetliť svoje presvedčenie, že odvolací súd riešil dosiaľ dovolacím\nsúdom neriešenú otázku. Najvyšší súd ďalej s poukazom na svoju stabilnú rozhodovaciu prax\nobjasnil, že ak v dovolaní absentuje už uvedené vymedzenie, súd procesnú iniciatívu smerujúcu\nk doplneniu dovolania nevyvíja. Zároveň uviedol, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa ustálila\nna názore, podľa ktorého sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté\nspochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri\nprávnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP,\nresp. § 432 ods. 2 CSP. V danom prípade sa sťažovateľka nestotožnila s rozhodnutím odvolacieho\nsúdu, podrobila ho kritike a polemizovala s jeho závermi, pričom trvala na tom, že odvolací súd\nnesprávne vyriešil otázku dostatočnosti náležitosti zmluvy o pôžičke, ako aj dohody o tzv.\ngenerálnom vyrovnaní napriek tomu, že sama nebola účastníčkou týchto právnych úkonov,\na vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj\nneplatnosti právnych úkonov (§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka). Z týchto jej tvrdení však\ndovolací súd otázku právneho významu, ktorá nebola dosiaľ dovolacím súdom riešená, nemohol\nvyabstrahovať, tak aby túto mohol považovať za prípustný dôvod v zmysle § 421 ods. 1 a § 422\nods. 2 CSP (správne má byť § 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd k tvrdenej prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP napriek uvedenému dodal, že otázkou platnosti právnych úkonov\nz hľadiska ich určitosti a zrozumiteľnosti sa najvyšší súd zoberal vo viacerých svojich\nrozhodnutiach (napr. R 53/2010, 3 Cdo 327/2008, 1 Cdo 113/2008, 5 Cdo 208/2010,\n5 Cdo 429/2014 a ďalšie), preto tvrdenie sťažovateľky, že odvolací súd riešil otázku dosiaľ\ndovolacím súdom neriešenú, vyhodnotil ako nedôvodné.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Proti napadnutému uzneseniu o odmietnutí dovolania podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje:\na) Všetky tri stupne všeobecných súdov svojím procesným postupom odopreli právo sťažovateľky\nna prístup k súdu na účel posúdenia platnosti či neplatnosti zmluvy o pôžičke s konštatovaním, že\nnebola jej účastníčkou.\nb) Dovolací súd, ako aj nižšie súdy sťažovateľku vedome (procesne) vylúčili z meritórneho\nprerokovania veci, avšak zároveň v zmysle § 228 ods. 1 CSP založili subjektívnu záväznosť\nmeritórneho výroku právoplatného rozsudku aj voči jej osobe ako strany v spore, a to vo vzťahu\nk súdnym sporom vedeným proti jej osobe vo veci určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní\n\n3\n\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, čím zároveň aj vo vzťahu k týmto konaniam zasiahli\ndo práva sťažovateľky na spravodlivý proces.\nc) Dovolací súd, ako aj súdy nižšieho stupňa pri rozhodovaní o aktívnej vecnej legitimácii\nsťažovateľky nerozhodovali v zmysle existujúcej judikatúry (rozhodnutia najvyššieho súdu\nvo veciach sp. zn. 2 Cdo 99/2009, 4 Cdo 234/2010), pričom odklon od nej ani nijako neobjasnili.\nTým zároveň zasiahli aj do práva sťažovateľky na legitímne očakávania a predvídateľnosť súdnych\nrozhodnutí.\nd) Konajúce súdy neodôvodnili, prečo existencia konaní o odporovacej žalobe vedených\nna Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 305/2012 a Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n2 Cbi 27/2015 nezakladá naliehavý právny záujem sťažovateľky na určovacom spore, čím rovnako\ndošlo k zásahu do jej práva na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\ne) Dovolací súd svoj záver o neprípustnosti dovolania s odkazom na § 447 písm. f) CSP dostatočne\nneodôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa požiadavky kladené na obsah súdnych\nrozhodnutí ani z pohľadu judikatúry ústavného súdu. Sťažovateľka sa domnieva, že dovolacia\notázka týkajúca sa aplikácie jednoduchého práva v prípade obsahu dohôd o privatívnej novácii\nobsahujúcich tzv. generálne vyrovnanie bola dovolaciemu súdu prezentovaná v zmysle požiadaviek\n§ 432 ods. 1 CSP i § 432 ods. 2 CSP, keďže dovolanie pomenovalo problematickú aplikáciu\njednoduchého práva, ako aj obsahovalo názor, akým by malo byť právo (správne) aplikované.\nZároveň dovolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na také rozhodnutia, ktoré nemajú relevanciu\nk sťažovateľkou položenej právnej otázke. Navyše dovolací súd uplatnené dovolacie dôvody zúžil\nlen na údajný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľky.\nf) Sťažovateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k existencii dlhu žalobcu\nv 2. rade zo spornej zmluvy o pôžičke a v nadväznosti na to sa domnieva, že súdy vrátane súdu\ndovolacieho založili svoje rozhodnutia na ústavne nekonformnom výklade § 657, § 658, § 558,\n§ 570 ods. 1, § 571, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.\ng) K pochybeniu v konaní došlo aj pri aplikácii procesných noriem (vo fáze dokazovania\na hodnotenia dôkazov), keď súdy ignorovali aj základné zásady procesného útoku a obrany\nv konaní. Žalovaný ako veriteľ v konaní tvrdil, že žalobcovi v 2. rade poskytol formou bezúročných\npôžičiek spolu sumu 724 670 eur a ohľadom, z tvrdení zisteného, rozdielu sumy vo výške 5 330 eur\nsa žalovaný nijako nevyjadril, t. j. zároveň toto tvrdenie ani nepoprel. Predmetný rozdiel však\nnehodnotil ani okresný súd, ani súd odvolací, hoci na uvedenú skutočnosť sťažovateľka výslovne\nupozornila. Dokazovanie neexistencie dlhu bolo podstatou sporu, preto všeobecné súdy mali\nna argumentáciu týkajúcu sa podstaty reagovať a v odôvodnení svojich rozhodnutí sa s argumentmi\nsťažovateľky vysporiadať.\nh) Súdy neposkytli sťažovateľke žiadnu odpoveď na jej vecné argumenty.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľky.\n\n4\n\n7. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,\nči táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n8. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že námietky sťažovateľky sa v rámci jej sťažnostnej\nargumentácie koncentrujú predovšetkým do prejavu jej nesúhlasu s právnym posúdením\nveci okresným súdom a krajským súdom a predmetom námietky sťažovateľky vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu je najmä nespokojnosť so spôsobom, ako sa dovolací\nsúd vysporiadal so sťažovateľkou vytýkanými nedostatkami rozhodnutia krajského súdu,\na nespokojnosť s odôvodnením rozhodnutia, ktorým odmietol sťažovateľkou podané dovolanie\nz dôvodu jeho neprípustnosti, resp. z dôvodu nevymedzenia dovolacích dôvodov spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP, ktorému vytýka jeho nedostatočnosť.\n9. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08,\nIV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že otázku, keď je prípustné dovolanie, rieši zákon, t. j. ide\no otázku zákonnosti, a preto posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa.\nTo platí o to viac, že ústavný súd akceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené zákonné podmienky\nprípustnosti dovolania, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho\nsúdu, a nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011,\nIV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017).\n10. Vychádzajúc z uvedeného, sa úloha ústavného súdu vo veci sťažovateľky obmedzuje\nna posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným, a teda ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil svoj záver o odmietnutí dovolania. V opačnom prípade by totiž ústavný súd\nnahrádzal právomoc najvyššieho súdu, čo s odkazom na jeho ústavné postavenie zjavne nie je jeho\núlohou.\n11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v ústavnej\nsťažnosti predložená argumentácia nie je spôsobilá spochybniť ústavnú konformnosť prijatých\nprávnych záverov. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti opakuje výhrady, ktoré už uplatnila\nv dovolacom konaní pred najvyšším súdom, a snaží sa docieliť rozhodnutie vo svoj prospech,\npostaviac ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží. Právny názor\nnajvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania [§ 447 písm. c) CSP], pokiaľ ide o uplatnený dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, a o nevymedzení dovolacích dôvodov spôsobom\nuvedeným v § 431 až § 435 CSP [§ 447 písm. f) CSP], pokiaľ ide o dôvod prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je v napadnutom rozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim\n\n5\n\nspôsobom a presvedčivo (k tomu bližšie pozri najmä body 11 až 19 tohto uznesenia). Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za formalistické, neodôvodnené a ani za\narbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone,\nresp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení Civilného\nsporového poriadku (upravujúcich prípustnosť dovolania a dovolacie dôvody v civilných veciach).\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa najvyšší súd zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky, ktorou odôvodňovala prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n12. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\nuvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľky k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (II. ÚS 99/2019,\nII. ÚS 363/2020).\n13. K námietke sťažovateľky, v zmysle ktorej sa dovolací súd, ako aj okresný súd a krajský súd pri\nrozhodovaní v otázke aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľky mali odkloniť od existujúcej\njudikatúry (rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2 Cdo 99/2009, 4 Cdo 234/2010),\nústavný súd uvádza, že táto námietka tak, ako ju formulovala sťažovateľka, mala byť uplatnená\nv podanom dovolaní ako dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľka svoje dovolanie proti rozsudku krajského súdu v načrtnutom smere\nneformulovala, najvyšší súd skúmal prijaté právne závery okresného súdu a krajského súdu v otázke\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľky (len) z pohľadu ich odôvodnenosti\nv nadväznosti na sťažovateľkou uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\nAk teda sťažovateľka v ústavnej sťažnosti predostretý argument neuplatnila v podanom dovolaní,\nsama sa pripravila o možnosť, aby sa ním najvyšší súd v napadnutom uznesení zaoberal\na adekvátnym spôsobom sa s ním vysporiadal. Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd nebol oprávnený ex offo skúmať opodstatnenosť\nprípadného odklonu v nastolenej otázke. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil\nsťažovateľkou vznesenú námietku ako nedôvodnú.\n14. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia je ústavný súd toho názoru, že\nz ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tak dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľka\ndomáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri\npredbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n6\n\n15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľky uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade\nnedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. februára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "žaloba-určovacia", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/28/2020", "guid": "cc47d715-cd7a-4ac5-89b0-e087d0b885f1:dd0ce98d-53d5-40a9-9f45-e48564fd328c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b773fea-8b53-45a6-87d5-eec1561b6a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1"}, {"guid": "ussr:76526514-88ea-44a2-abf4-d30591963998", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "cc47d715-cd7a-4ac5-89b0-e087d0b885f1:dd0ce98d-53d5-40a9-9f45-e48564fd328c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1313229214.1", "spisova_znacka": "3Cdo/28/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/28/2020 z 27. 7. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1313229214.1"}, {"guid": "1798ccd5-dc0f-4b4c-bdac-8caf11f7c09a:fb502049-4444-4e55-a999-42ef5afe0a12", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7617208286.1", "spisova_znacka": "9Co/206/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/206/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7617208286.1"}, {"guid": "a3b6a55e-8781-43e3-bbc2-2cfa351b645c:662410f3-2bf0-4203-a333-ec4a15e54d9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/27/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/27/2015 z 14. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a3b6a55e-8781-43e3-bbc2-2cfa351b645c:662410f3-2bf0-4203-a333-ec4a15e54d9e"}], "citovane_v": []}