{"guid": "ussr:ecf565ec-5022-41c0-8e81-5e3268a346cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2022 z 12. 7. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2022, sp. zn. II. ÚS 347/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ecf565ec-5022-41c0-8e81-5e3268a346cf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 347/2022-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\na\nzastúpených advokátskou kanceláriou MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s. r. o.,\nNová Bystrica 850, IČO 36 416 525, v mene ktorej koná advokát JUDr. Tadeáš Majchrák,\nproti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Cdo 116/2020 z 24. februára 2022\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. júna 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 8 Cdo 116/2020 z 24. februára 2022 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\nSťažovatelia navrhujú napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) viedol konanie\no náhradu škody, v ktorom sťažovatelia vystupovali v procesnom postavení žalovaných. V spore\nišlo o náhradu škody za zničený plot žalobcov, ktorú spôsobili sťažovatelia. Samotná existencia\n\nškody, ani to, kto za ňu nesie zodpovednosť, v danom prípade nie je sporné. Škodu na plote\nžalobcov, ktorý musel byť odstránený, spôsobili sťažovatelia. Sporným ostal rozsah náhrady škody.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 18 C 13/2008 z 12. októbra 2017 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu“) rozhodol tak, že žalobcom priznal náhradu škody v sume 5 235,13 eur, pričom táto suma\nbola určená nákladmi na odstránenie starého oplotenia a súčasne nákladmi, ktoré budú potrebné\nna vybudovanie nového oplotenia podľa cenových relácií z roku 2011. Pri určení konkrétnej výšky\nnáhrady škody vychádzal okresný súd zo záverov znaleckého posudku.\nProti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 8 Co 97/2018 z 30. septembra 2019 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) tak, že prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd konštatoval,\nže žalobcovia sa domáhajú náhrady škody súvisiacej s poškodením ich plota žalovanými,\nku ktorému došlo v roku 2005 v dôsledku správania žalovaných. Žalovaní znemožnili opravu plota\nžalobcom, čo bolo zavŕšené zničením plota. Tento stav bol ustálený v roku 2011, keď bola\nžalovaným na základe rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 266/2011 z 9. novembra 2011 uložená\npovinnosť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere umožniť žalobcom vstup na pozemok\nsťažovateľov s cieľom opravy plota. Odvolací súd poukazom na rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 89/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3206/2007,\nstanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj. 87/70 publikované pod č. 55 v Zbierke\nsúdnych rozhodnutí a stanovísk, ročníku 1971 vyvodil, že skutočnou škodou je nielen už existujúce\nzníženie majetkového stavu poškodeného (t. j. hodnota zničeného plota), ale i také hodnoty, ktoré\nbude potrebné vynaložiť v budúcnosti na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu,\nt. j. aj stavebné práce súvisiace nielen s odstránením zničeného oplotenia, ale i s obnovou oplotenia.\nOdvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukázal na rozhodnutie R 5/1978, z ktorého vyplýva, že\nskutočnou škodou môže byť aj hodnota nákladov na obstaranie zničenej veci, napr. vyhotovením\ntakej istej novej veci. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie pri ustálení roku 2011 ako obdobia rozhodujúceho pre určenie výšky škody (skutková\nokolnosť nerozporovaná žalovanými) správne vychádzal zo znaleckého posudku, v ktorom boli\nšpecifikované práce súvisiace s odstránením zničeného oplotenia, ako aj práce spojené s výstavbou\nnového plota. Pokiaľ žalovaní nesúhlasili s priznaním úrokov z omeškania s odôvodnením, že\nžalobcovia na odstránenie škody nevynaložili žiadne náklady, krajský súd uviedol, že výška\nnáhrady za poškodenú vec nie je závislá, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám\nalebo či ostala neopravená. Nie je teda podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie,\nlebo výšku škody nemožno robiť závislou od toho, ako poškodený s vecou naloží, pretože táto\nokolnosť je náhodná bez súvislosti s príčinou vzniku škody (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Cdo 89/2008). Pokiaľ teda škodca spôsobí škodu, poškodený si ju proti nemu riadne\nuplatní a škodca si svoju povinnosť škodu nahradiť v lehote určenej poškodeným nesplní, dostane\nsa s plnením do omeškania. Pokiaľ ide o začiatok omeškania, v konaní bolo nesporne preukázané,\nže k poškodeniu plota žalobcov žalovanými došlo už v roku 2005, pričom žalobcovia si nárok\nna náhradu škody proti žalovaným na súde uplatnili podaním žaloby 22. decembra 2006. Samotná\n\n2\n\nskutočnosť, že v priebehu konania v dôsledku správania žalovaných došlo k poškodeniu oplotenia,\nktoré už nie je možné napraviť, nemá vplyv na povinnosť žalovaných uhradiť úroky z omeškania\nv spojení s poškodením plota za obdobie, v ktorom ešte mohlo dôjsť k jeho oprave (uvedené nebolo\nv konaní žalovanými rozporované), keďže k vzniku škody nesporne došlo.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“) z dôvodu, že krajský súd „napriek obsahu odvolacej\nargumentácie celkom vo vzťahu k svojmu poslaniu rezignoval, pretože sa s množstvom tvrdení\na odvolacích námietok buď nevysporiadal vôbec a vo zvyšnej časti sa len stotožnil s názorom súdu\nprvej inštancie.“.\nSťažovatelia položili v rámci dovolania tieto právne otázky: 1. či je pri zničení veci – oplotenia,\nteda pri situácii, že nie je možné uvedenie veci do pôvodného stavu, povinný škodca uhradiť\nv zmysle § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka okrem hodnoty zničenej veci a nákladov potrebných\nna odstránenie zničenej veci aj náklady na vybudovanie novej veci – oplotenia, ktoré neboli\nzo strany poškodených realizované; 2. či je s ohľadom na znenie § 442 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka zákonné priznať poškodenému i náhradu nákladov ako ušlého zisku, ktoré ešte nevznikli\na ktoré vzniknú možno iba niekedy v budúcnosti, tzn. nie skutočný ušlý zisk, ale len hypotetický;\n3. či s ohľadom na to, že žalobcovia na odstránenie veci nevynaložili žiadne finančné plnenie (a ani\niné plnenie), patrí žalobcom nárok na úroky z omeškania; 4. či je daň z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) súčasťou skutočnej škody v zmysle § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka in genere (teda sa\nprizná poškodeným vždy a za každých okolností) alebo má byť súčasťou priznanej náhrady škody\npoškodeným iba a len vtedy, ak poškodení reálne utrpeli škodu a na jej odstránenie vynaložili\nnáklady v peniazoch, a kedy ako súčasť cien plnení bola účtovaná i DPH; 5. či v prípade, že DPH\nnepatrí poškodeným in genere a automaticky, patrí poškodeným náhrada škody vrátane DPH, aj\nkeď nikdy nevynaložili žiaden výdaj spojený so škodou účtovaný spolu s DPH len preto, lebo ceny\nvrátane DPH uviedol znalec v posudku.\nSťažovatelia v dovolaní uviedli, že ak dovolací súd dospeje k záveru, že konajúce súdy správne\npoužili súdnu prax R 5/1978, R 5/1988, R 25/1990 či sp. zn. 5 Cdo 89/2008, potom\ndovolatelia tvrdia, že odvolací súd sa odklonil od inej praxe dovolacieho súdu, a to rozhodnutí\nsp. zn. 4 MCdo 23/2008, 5 MCdo 2/2015, 5 Cdo 200/2011, R 57/2003 a iných, pričom v takom\nprípade by platilo, že prax je rozhodovaná rozdielne.\n5. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľov odmietol podľa § 447 písm. c) a f)\nCSP. V napadnutom uznesení najvyšší súd najprv poukázal na osobitný význam korelačného\nvzťahu medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“ z hľadiska\nprípustnosti dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP (v bodoch 9 – 11 napadnutého uznesenia).\n6. Prípustnosť dovolania vo vzťahu k otázkam 1 a 2 sťažovatelia odvodzovali z § 421 ods. 1\npísm. a) CSP (rozdielne rozhodovanie) a poukázali na rozhodnutia R 5/1988, R 25/1990,\nsp. zn. 5 Cdo 89/2008, alternatívne z § 421 ods. 1 písm. c) CSP (odklon od praxe), pričom\n\n3\n\npoukázali na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 23/2008, 5 MCdo 2/2015,\n5 Cdo 200/2011 a R 57/2003.\nNajvyšší súd vo vzťahu k rozhodnutiu č. k. 5 MCdo 2/2015 z 31. júla 2017 uviedol, že v danom\nprípade išlo o odlišnú skutkovú situáciu, kde bola posudzovaná správnosť určenia výšky ušlého\nzisku podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom.\nRozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 4 MCdo 23/2008 z 21. decembra 2009 riešilo otázku náhrady\nškody spočívajúcej v ušlom zisku z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy, keďže žalovaný už raz\nprenajaté pozemky inému subjektu prenajal aj žalobcovi.\nSúhrnne k uvedeným dvom rozhodnutiam najvyšší súd uviedol, že riešili „otázku náhrady škody\nako škody spočívajúcej v ušlom zisku, ktorý nárok však nebol predmetom tohto konania a nebol ani\nsúdmi nižšej inštancie riešený, a preto nie je možné tieto rozhodnutia na danú vec aplikovať“.\nV súvislosti s poukazom na rozhodnutie R 57/2003 najvyšší súd konštatoval, že toto sa týkalo\nurčenia rozsahu náhrady škody na veci opotrebovanej alebo použitej (v danom prípade ide o vec\nzničenú, pozn.). Ani rozhodnutie sp. zn. 5 Cdo 200/2011 nie je možné vo veci sťažovateľov\naplikovať, keďže v danom konaní nebola otázka rozsahu náhrady škody zničenej veci predmetom\ndovolacieho prieskumu.\nNámietku sťažovateľov o nesprávnom posúdení rozsahu náhrady škody, odvolávajúc sa\nna rozhodnutia R 5/1988, R 25/1990, sp. zn. 5 Cdo 89/2008, vyhodnotil najvyšší súd ako\nneopodstatnenú a odkázal na relevantnú časť rozhodnutia R 25/1990, podľa ktorého „v prípadoch,\nv ktorých uvedenie do pôvodného stavu nie je možné, je návodom pre vyčíslenie škody, výška\nnákladov potrebných na odstránenie následkov stavu. Tak napr. pri úplnom zničení použitej veci\ntreba vychádzať z jej ceny (§ 443 OZ) s tým, že za sumu zodpovedajúcu cene zničenej veci je\npotrebné považovať cenu, za ktorú možno obstarať rovnakú alebo obdobnú náhradnú vec“.\nZ uvedeného teda vyplýva, že krajský súd sa od praxe dovolacieho súdu neodklonil a v konaní ani\nneriešil otázku, ktorá ešte dovolacím súdom nebola riešená (a súčasne by od nej záviselo samo\nrozhodnutie).\n7. V súvislosti s námietkou sťažovateľov o postupe odvolacieho súdu pri vyčíslení výšky škody\nso započítaním zhodnotenia veci, ktoré malo spôsobiť vznik bezdôvodného obohatenia na úkor\nsťažovateľov, najvyšší súd uviedol, že „ide o skutkovú otázku, ktorá mala byť vyriešená vykonaným\ndokazovaním počas konania súdov nižšej inštancie. Dovolací súd konštatuje, že ak v dovolaní\nvymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie\nje otázkou právnou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka\nprípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd\noprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.“.\nNajvyšší súd na základe uvedených záverov odmietol dovolanie sťažovateľov vo vzťahu\nk dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP podľa § 447 písm. f) CSP.\n\n4\n\n8. V súvislosti s otázkou 2 najvyšší súd uviedol, že sťažovatelia nesprávne považujú škodu\nza hypotetickú. Škoda na zničenom plote nie je hypotetická, pretože táto žalobcom reálne vznikla\n(zníženie majetkového stavu o hodnotu pôvodne funkčného plota) a predstavuje sumu, za ktorú\nmožno obstarať rovnaký alebo obdobný plot ako plot v dobe jeho poškodenia. Na základe\nuvedeného v súvislosti s nastolenou otázkou najvyšší súd uzavrel, že táto nemala charakter takej\notázky, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda nespĺňa podmienku prípustnosti\ndovolania.\n9. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (neriešená otázka)\na v dovolaní nastolenej otázke 3 (otázka úrokov z omeškania, pokiaľ žalobcovia ešte nemali\nnáklady na nový plot) najvyšší súd uviedol, že právny vzťah zo spôsobenej škody je treba\npovažovať za záväzkový, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka\no záväzkoch (jeho ôsma časť) vrátane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Najvyšší súd\nk tejto časti dovolania uviedol: „Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací súd správne postupoval,\nkeď k náhrade škody priznal žalobcom aj úroky z omeškania, nakoľko je zrejmé, že k spôsobenej\nškode sa použijú aj ustanovenia o omeškaní. Ako bolo uvedené aj v predošlých otázkach, nič na tom\nnemení ani to, ak ešte nebolo zo strany žalobcov uhradené vybudovanie obdobného plota, keďže\npodmienka zaplatenia náhrady škody sa žiadnym zákonným spôsobom neviaže na existenciu tohto\nstavu. Podstatné je, že škoda vznikla a jej včasným neuhradením sa škodca dostal do omeškania.\nOmeškanie dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Je úplne zrejmé,\nže z uvedenej judikatúry, ani zo zákonných ustanovení nevyplýva, že by bolo potrebné najprv\nzo strany poškodených vynaložiť vlastné finančné prostriedky na odstránenie spôsobenej škody\na následne si od škodcu uplatniť ich náhradu (regres). Dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd\npriznaním uplatnených úrokov z omeškania pri náhrade škody sa neodklonil od právneho záveru\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (viď bod 18.3.) a zároveň nezistil žiadny dôležitý\ndôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od takto publikovaného záveru. Predpoklad prípustnosti\ndovolania žalovaných spočíval vtom, že mala byť posúdená doteraz neriešená právna otázka, čiže\nbola vymedzená iba vo vzťahu k neexistujúcej judikatúre dovolacieho súdu. Tento predpoklad však\nv žiadnom prípade neobstál (viď bod 18.3.), v dôsledku čoho prípustnosť ich dovolania z § 421\nods. 1 písm. b/ CSP nevyplýva.“\nNapokon vo vzťahu k otázkam o priznanej DPH (označené ako otázky 4 a 5) najvyšší súd uviedol,\nže dané otázky v skorších štádiách sťažovatelia nenamietali, a teda „v tejto časti nevymedzili\nprávnu otázku relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, kedy je otázkou relevantnou mimo iného len\ntaká právna otázka, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním“.\n\n5\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n10. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietali, že najvyšší súd odignoroval nosné námietky\nz hľadiska hmotného práva, nesprávne pochopil obsah dovolania a ešte o ňom aj procesne\nnesprávne rozhodol.\n11. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti podrobne popísali svoj pohľad súvisiaci s rozsahom náhrady\nškody, pričom zásadne nesúhlasili najmä s tou časťou, podľa ktorej by mali nahrádzať náklady\nna vybudovanie nového oplotenia, navyše za stavu, keď žalobcovia od odstránenia poškodeného\nplota s realizáciou nového oplotenia ešte ani nezačali. V tejto súvislosti sťažovatelia uviedli:\n„Vo všeobecnosti, tzn. pri akejkoľvek veci, ktorú škodca zničí (tzv. totálna škoda) prichádzali\ndo úvahy ako skutočná škoda iba hodnota zničenej veci (v prejednávanej veci potom plota)\na zistená k času poškodenia. V ďalšom pri odstránení škodového následku je tiež potrebné vnímať,\navšak už samostatne, vecné náklady na odstránenie škodového stavu, a to v prejednávanej veci\nk zničenému plotu, ako náklady na jeho odstránenie a náklady na jeho vybudovanie do pôvodného\nstavu = krytá môže byť však hodnota samotnej veci ako takej zodpovedajúca len hodnote zničenej\nvecí v čase škody. Poškodenému nikdy nemôže vzniknúť na úkor škodcu obohatenie tým, že by si\nza zničenú vec k času vzniku škody už len s minimálnou hodnotou obstaral úplne novú vec, čo je\nneprijateľné.“\n12. Sťažovatelia aj v ústavnej sťažnosti citovali z tých rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré sa\nodvolávali v podanom dovolaní, a vyjadrili nesúhlas s tým, ako ich z hľadiska prípustnosti\ndovolania vyhodnotil najvyšší súd. V tejto súvislosti uviedli, že „je až nepochopiteľné, že NS SR\nvôbec nepochopil podstatu dovolania, ktorá snáď už detailnejšie nemohla byť popísaná... Tým, že\nsúdy priznali náklady na obstaranie ani nie rovnakej veci ako v čase škody, ale novej veci\ns konštrukciou a v zhotovení (a hodnotou), ktorú nikdy vec nemala, jasne súdy priznali poškodeným\nviac ako reálnu ujmu a čisto hypotetické náklady, pretože žalovaní si dodnes, a to sa píše rok 2022,\nplot ani len nezačali opravovať(!!!). Jednoznačne sa tak žalobcovia na náš úkor bezdôvodne\nobohatili.“.\n13. Okrem nesúhlasného postoja sťažovateľov s vyhodnotením jednotlivých v dovolaní položených\nprávnych otázok sťažovatelia kritizovali najvyšší súd aj v tom, že sa nezaoberal nedostatočným\nodôvodnením rozsudku krajského súdu.\n14. Napokon sťažovatelia namietali, že napriek meritórnemu prieskumu dovolacích otázok najvyšší\nsúd dovolanie odmietol, pričom podľa ich názoru malo byť v takom prípade ich dovolanie\nzamietnuté. Sťažovatelia tiež nesúhlasili s tvrdením najvyššieho súdu, že v dovolaní neuviedli\nrelevantné dovolacie rozhodnutie, ktorým by sa odvolací súd pri riešení danej otázky odklonil\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a že neoznačili ani dovolacie rozhodnutia, ktorými sa\n\n6\n\nrozdielne rozhodovalo o tejto otázke. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie veľkého senátu\nnajvyššieho súdu č. k. 1 VObdo 2/2020 z 27. apríla 2021, z ktorého vyplýva, že «Veľký senát\nobchodnoprávneho kolégia považuje za nesprávny prístup, ak odvolacie senáty vyžadujú uvedenie\npredchádzajúcich rozhodnutí dovolacieho súdu dovolateľom, ktoré riešili v dovolaní nastolenú\nprávnu otázku, s následkom odmietnutia dovolania len pre nesplnenie tejto „povinnosti“, a to\nz dôvodu, že takúto povinnosť zákon neukladá ani v rámci náležitostí dovolania a ani v rámci\nvymedzenia dovolacieho dôvodu».\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n15. Podstata ústavnej sťažnosti je v tvrdení sťažovateľov o nesprávnom posúdení ich dovolania\nnajvyšším súdom, čím došlo k zásahu do ich základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6\nods. 1 dohovoru).\n16. Na úvod ústavný súd poznamenáva, že i keď sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napadli\nuznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí ich dovolania, pričom argumentovali nesprávnym\nprocesným postupom najvyššieho súdu, ťažisko námietok je v ich nesúhlase s rozhodnutím\no zaplatení nákladov žalobcov potrebných na výstavbu nového oplotenia. V tejto súvislosti dáva\nústavný súd do pozornosti, že to bolo práve správanie žalovaných – sťažovateľov, pre ktoré vôbec\nvznikla potreba vybudovania nového oplotenia. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že\nk poškodeniu plota došlo v roku 2005, keď sťažovatelia začali hĺbiť základovú ryhu pre svoje\noplotenie súbežne s oplotením žalobcov. Keďže sťažovatelia odmietli strpieť vstup žalobcov na ich\npozemok na účely opravy plota, došlo k takému zhoršeniu technického stavu, že plot žalobcov bolo\nnutné odstrániť. Už okresný súd vo svojom rozsudku uviedol, že vzhľadom na zničenie plota\nvzniknú žalobcom nielen náklady na jeho odstránenie, ale aj na vybudovanie nového oplotenia.\nV tejto súvislosti, vychádzajúc zo zásady úplnej reparácie, okresný súd ustálil, že rozhodujúcim\nobdobím na určenie výšky škody je rok 2011, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 201/2006, ktorým bola sťažovateľom uložená povinnosť\nstrpieť vstup žalobcov na pozemok na účely opravy plota.\n17. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu. Slovenská republika, ako\naj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby\npráva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej\njurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“\ndosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje\nv konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\n\n7\n\nna poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\n(m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n18. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces\na tvorí jeho esenciálny prvok (III. ÚS 875/2016 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 a 36).\n19. Právo na prístup k súdu však nemá absolútny charakter a môže podliehať obmedzeniam\nzo strany štátu (m. m. III. ÚS 275/2018). Takýmto obmedzením sú aj § 420 a § 421 CSP, ktoré\nvymedzujú prípady, keď je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok.\n20. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľov ústavný súd, vychádzajúc zo svojho\nústavného postavenia a poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len ak by ich\nkonanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n21. Sťažovatelia v dovolaní vymedzili celkom 5 právnych otázok v nadväznosti na tvrdenia\no odklone ich riešenia od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, prípadne ich doterajšieho\nneriešenia. Bez potreby opätovného citovania jednotlivých častí odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako súd dovolací v napadnutom\nuznesení jasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľov odmietol\nvo vzťahu ku každej nastolenej právnej otázke. Sťažovatelia predovšetkým nesúhlasili\ns vyhodnotením jednotlivých rozhodnutí, ktorými odôvodňovali svoje dovolanie. V ústavnej\nsťažnosti tvrdili, že najvyšší súd tieto rozhodnutia vyhodnotil nesprávne, keď uviedol, že ich nie je\nmožné aplikovať na prípad sťažovateľov, z čoho napokon vyvodil neprípustnosť dovolania.\nZ konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že samotná otázka posúdenia podmienok\nna uskutočnenie dovolacieho konania, vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania, patrí\ndo výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Inými slovami, posúdenie tejto\notázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku,\nktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva\n\n8\n\nna súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označeného práva sťažovateľa (m. m. III. ÚS 450/2017, II. ÚS 452/2020).\nNavyše ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v napadnutom uznesení celkom jasne uviedol\ndôvody, pre ktoré sťažovateľmi uvádzané rozhodnutia nie je možné v ich právnej veci aplikovať.\nV predmetných rozhodnutiach boli totiž riešené otázky súvisiace s náhradou škody v celkom iných\nskutkových okolnostiach, čo bolo pre daný prípad smerodajné.\n22. Sťažovatelia tiež namietali aj nesprávny procesný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní\no dovolaní, teda že napriek meritórnemu prieskumu bolo dovolanie procesne odmietnuté,\nnie zamietnuté. Ústavný súd túto námietku považuje za neopodstatnenú. Najvyšší súd sa zaoberal\nvýhradne prípustnosťou dovolania a posudzoval ju z hľadiska relevantnosti jednotlivých právnych\notázok vo vzťahu k existujúcej judikatúre najvyššieho súdu, prípadne, či otázka bola v danom spore\nzásadnou. Najvyšší súd ústavne udržateľným spôsobom posúdil dovolanie sťažovateľov v celej\nšírke § 421 ods. 1 CSP a dospel k záveru (bez ohľadu na uvádzané rozhodnutia) o jeho\nneprípustnosti. V napadnutom uznesení tak dospel k záverom, že otázky 2, 4 a 5 nespĺňajú\npodmienky prípustnosti podľa § 447 písm. c) CSP (pretože nebolo od nich závislé rozhodnutie\nodvolacieho súdu alebo neboli predmetom podaného odvolania) a otázky 1 a 3 (čiastočne aj otázka\n2) boli odmietnuté podľa § 447 písm. f) CSP.\n23. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že najvyšší súd sa vôbec nezaoberal a neskúmal nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu, ústavný súd\nzdôrazňuje, že sťažovatelia podali dovolanie výhradne podľa § 421 CSP. Otázka kvality\nodôvodnenia odvolacieho súdu nie je otázkou právnou a najvyšší súd je rozsahom podaného\ndovolania viazaný.\nPodľa § 440 CSP dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Tento postup súvisí s dôsledným\nzachovávaním dispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej zodpovednosti\nstrán za ochranu svojich práv. Odstraňovanie nedostatkov rozhodnutia a konania jemu\npredchádzajúceho prostredníctvom opravných prostriedkov je v dispozícii strán konania\n(ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J.,\nTOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1417 –\n1422.). Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená, že dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody\nlen v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne.\nPrávna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého\nrozhodnutia (§ 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 432\nCSP). Súčasná právna úprava však už neumožňuje súdu ex offo prihliadať na vady zmätočnosti, t. j.\nzávažné procesné pochybenia, v dôsledku existencie ktorých je potrebné rozhodnutie vždy zrušiť.\nTieto vady vznikajú ako dôsledok nesplnenia procesných podmienok konania [vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. a) – d) CSP] alebo ich zákon za vady zmätočnosti sám označuje [vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. e) a f) CSP].\n\n9\n\n24. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a konštatuje, že najvyšší súd\nveľmi jasne, zrozumiteľne a ústavne udržateľným spôsobom vyhodnotil sťažovateľmi nastolené\notázky vo vzťahu k prípustnosti dovolania. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu obsahuje podľa\nnázoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by\njeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu.\n25. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú, sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS\n204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať\ns procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so\nskutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle\nsvojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých\nodôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06), čo sa v prípade\nsťažovateľov nestalo.\n26. V danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať mimoriadnym opravným prostriedkom\nsťažovateľov, ktorým napadli rozsudok krajského súdu, ich dovolanie riadne preskúmal, no keďže\ndôvody zakladajúce prípustnosť dovolania nezistil, následne sformuloval svoj právny záver\no neprípustnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý\nmu Civilný sporový poriadok prostredníctvom § 447 písm. c) a f) vyslovene umožňuje.\n27. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľov.\nS prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj s poukazom na to, že obsahom\npráva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom\núčastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd túto časť ústavnej\nsťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n28. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhovali, aby ústavný súd vyslovil aj porušenie práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Porušenie práva na zákonného sudcu sťažovatelia\nodôvodnili tým, že „namiesto Veľkého senátu rozhodoval 3-členný senát“.\n\n10\n\n29. Sťažovatelia napriek zastúpeniu advokátom podali ústavnému súdu ústavnú sťažnosť v časti\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, v ktorej absentujú ústavnoprávne\nrelevantné konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľov dôjsť k\nporušeniu nimi označeného základného práva. Je základnou povinnosťou sťažovateľov, aby čo\nnajpresnejšie opísali skutkový stav, z ktorého vyvodzujú svoj procesný nárok na ochranu\nposkytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej\nsťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu, a to\nv ústavnoprávnej rovine porušenia základných práv.\n30. Vzhľadom na uvedený nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 48\nods. 1 ústavy odmietol ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cdo/116/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c756866b-4689-4639-a15e-a555fbae4d4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.452.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 452/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.452.2020.1"}, {"guid": "ussr:c8b43390-bb66-45e1-ab59-4ab4adcae52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "39e724df-7d71-41ba-a380-98fc660566b7:52e9721f-1954-41f3-8109-1a44f6f77826", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1205228244.1", "spisova_znacka": "5MCdo/2/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/2/2015 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1205228244.1"}, {"guid": "4ad31fa4-23de-4a28-9c41-79121677f4cf:adb745f3-a87a-4143-a31d-e95efca44625", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5106229702.6", "spisova_znacka": "8Co/97/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/97/2018 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5106229702.6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:045b249d-7899-4070-8163-231b86dc86a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.83.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 83/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.83.2023.1"}, {"guid": "ussr:5d651cbd-dbf3-4613-bc6d-f069ba8a2b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.533.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 533/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 533/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.533.2022.1"}, {"guid": "ussr:4b46130a-93b5-44ce-95df-36c8996d3a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.496.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 496/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 496/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.496.2022.1"}, {"guid": "1dd0c81e-4ec3-4d32-8ba1-29a2e9720128:cf4329bf-17d2-4125-b18d-b6963762360d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1515897526.1", "spisova_znacka": "4Obdo/26/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/26/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1515897526.1"}, {"guid": "b1affabc-4331-447b-ba4c-8e0c4e7ff057:4c5a17b1-3da8-4a56-8f95-fd97fbce4d40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1", "spisova_znacka": "4Obdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1"}, {"guid": "87660336-c0c1-45e0-b3e7-3ef3c8f7a96e:e887f639-8eca-425d-bd1d-64cdea2d124c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1003898666.19", "spisova_znacka": "2ObdoV/9/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/9/2022 z 16. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1003898666.19"}, {"guid": "a35d8a74-9cc9-4329-b690-54191bb709e8:e398a957-1496-4b7c-8b7e-3435a619b0cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1316216622.2", "spisova_znacka": "5Obdo/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/25/2021 z 27. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1316216622.2"}]}