{"guid": "ussr:e4dac11b-ca84-4049-aa7f-b7780fc35d73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2022 z 12. 7. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. júla 2022, sp. zn. II. ÚS 341/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-5", "nazov": "čl. 8 ods. 5 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-9.odsek-1", "nazov": "čl. 9 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4dac11b-ca84-4049-aa7f-b7780fc35d73", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 341/2022-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\nzastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou,\nHavlíčkova 16, Bratislava, IČO 47 244 895, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Urban,\nMBA, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 10 Tp 22/2022 z 28. marca 2022,\nproti postupu a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Tpo 23/2022 z 25. apríla 2022\na proti postupu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava pri jeho\nzaradení do kolúznej väzby v období od 25. apríla 2022 do 29. apríla 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 9. mája 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základných práv podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 9 ods. 1 a 3 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach (ďalej len „pakt“) postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 Tp 22/2022 z 28. marca 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nokresného súdu“), postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 1 Tpo 23/2022 z 25. apríla 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom\nÚstavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len\n\n„ústav na výkon väzby“) pri jeho zaradení do kolúznej väzby v období od 25. apríla 2022\ndo 29. apríla 2022 (ďalej aj „napadnutý postup ústavu na výkon väzby“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej centrály osobitných druhov kriminality,\nodboru finančného vyšetrovania ČVS: PPZ-192/NCK-OFV-BA-2022 z 25. marca 2022 bolo\npodľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku sťažovateľovi vznesené obvinenie za obzvlášť závažný\nzločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v súbehu\ns pokračujúcim obzvlášť závažným zločinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233\nods. 1, 2 písm. a), c), ods. 5 písm. a) Trestného zákona.\n2.1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného\nporiadku berie sťažovateľa do väzby, podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku záruku\ndôveryhodných osôb na nahradenie väzby sťažovateľa neprijal, podľa § 80 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku písomný sľub sťažovateľa neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.\n2.2. Proti uzneseniu okresného súdu podali sťažovateľ a prokurátor Okresnej prokuratúry\nBratislava I (ďalej len „prokurátor“) sťažnosti, o ktorých krajský súd napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného\nsúdu zrušil v celom rozsahu, podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozhodol, že berie\nsťažovateľa do väzby, podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku záruku dôveryhodných osôb\nna nahradenie väzby sťažovateľa neprijal, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný\nsľub sťažovateľa neprijal, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Vo vzťahu k napadnutým postupom a uzneseniam okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že 1. bola porušená zásada kontradiktórnosti trestného\nkonania (keďže odôvodnenie sťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nbolo obhajcovi sťažovateľa doručené až 25. apríla 2022, t. j. v deň rozhodovania krajského súdu,\nv dôsledku čoho sťažovateľ nemal možnosť sa k odôvodneniu sťažnosti prokurátora vyjadriť);\n2. nie je dané dôvodné podozrenie, že sťažovateľ spáchal skutok, ktorým by naplnil znaky\nskutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie (podľa názoru sťažovateľa\nide o otázku, ktorú by v zmysle princípu ultima ratio malo najprv riešiť obchodné právo);\n3. dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nie je v jeho prípade\ndaný (keďže krajský súd by predmetné pôžičky mal podľa názoru sťažovateľa považovať za platné,\na nie prezumovať ich fiktívnosť, pričom aj keď sťažovateľovi hrozí vysoký trest, nie je vylúčené, že\nv priebehu vyšetrovania dôjde k zmene právnej kvalifikácie skutku, a zároveň skutočnosť, že\nsťažovateľ je cudzím štátnym príslušníkom, nemôže byť jediným dôvodom tzv. útekovej väzby);\n4. záver konajúcich súdov o nemožnosti nahradenia väzby sťažovateľa nie je dostatočne\n\n2\n\nodôvodnený (keďže podmienenie nahradenia väzby existenciou výnimočných okolností sa\npodľa názoru sťažovateľa na jeho prípad nevzťahuje).\n3.1. Vo vzťahu k napadnutému postupu ústavu na výkon väzby sťažovateľ v podstatnom namieta,\nže v období od 25. apríla 2022 do 29. apríla 2022 bol ústavom na výkon väzby zaradený\ndo tzv. kolúznej väzby nezákonne, keďže z napadnutých rozhodnutí konajúcich súdov vyplýva, že\nani jedným z nich nebol vzatý do tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho\noznačených základných práv podľa ústavy a listiny a práv podľa dohovoru a paktu napadnutým\npostupom a uznesením okresného súdu, napadnutým postupom a uznesením krajského súdu\na napadnutým postupom ústavu na výkon väzby, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, prikázal krajskému súdu sťažovateľa bezodkladne prepustiť z väzby\nna slobodu a priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie (v sume 2 500 eur\nod krajského súdu a v sume 1 000 eur od okresného súdu a ústavu na výkon väzby) a náhradu trov\nkonania.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho označených základných\npráv podľa ústavy a listiny a práv podľa dohovoru a paktu napadnutým postupom a uzneseniami\nokresného súdu, krajského súdu a napadnutým postupom ústavu na výkon väzby. Podľa názoru\nsťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že okresný súd a následne aj krajský\nsúd arbitrárne rozhodli o vzatí sťažovateľa do väzby, pričom nemal ani možnosť vyjadriť sa\nk odôvodneniu sťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného súdu; ako aj tým, že\nsťažovateľ bol ústavom na výkon väzby nezákonne zaradený do tzv. kolúznej väzby.\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej\n\n3\n\nprerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde], v časti z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej\nneprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde].\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a uznesením\nokresného súdu:\n9. Vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému postupu a uzneseniu okresného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že v zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n10. Vo vzťahu k označenému postupu a prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu okresného súdu\ndisponoval sťažovateľ opravným prostriedkom – sťažnosťou. O sťažnostiach bol oprávnený\na povinný rozhodnúť krajský súd ako súd nadriadený.\n10.1. Sťažovateľ podal proti napadnutému postupu a uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho\nopravného prostriedku proti napadnutému postupu a uzneseniu okresného súdu, o ktorom bolo aj\nrozhodnuté.\n11. Existencia opravného konania pred krajským súdom nepripúšťa možnosť, aby ústavný súd\nrozhodoval o napadnutom prvostupňovom väzobnom rozhodnutí, keďže sťažnosť v danom prípade\npredstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému\npostupu a uzneseniu okresného súdu, ktorý aj využil. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného\nsúdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či\nsú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok\nneodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.\n12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietajúcej porušenie označených práv napadnutým postupom a uznesením okresného\nsúdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a uznesením\nkrajského súdu:\n13. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nhovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\n\n4\n\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie.\n14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\n15. V každom jednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je\nústavný súd povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci\n[II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Letellier proti Francúzsku z 26. 10. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie].\n16. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach\nje daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe,\nktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval príslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom,\nresp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu je\nsledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané\nrozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého\nzo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011). Do obsahu právomoci ústavného\nsúdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných\n\n5\n\nsúdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup\nskúma súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu\ntrestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich\npoužitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\nTeda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd\ntretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 165/02, IV. ÚS 237/2021).\n17. Pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu úlohou ústavného súdu nebolo preskúmať\nsprávnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie,\nresp. odpovedať na otázku, či mal/nemal byť sťažovateľ vzatý do väzby. Úloha ústavného súdu sa\nv danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s námietkami sťažovateľa\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne\nakceptovateľné.\n18. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu a sám rozhodol o vzatí sťažovateľa do tzv. útekovej väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku, väzbu sťažovateľa nenahradil a sťažnosť prokurátora zamietol.\n19. Krajský súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k otázke existencie dôvodného podozrenia, že\nsťažovateľ spáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu,\nv podstatnom uviedol, že u sťažovateľa sú dané materiálne podmienky vzatia do väzby, pretože\ndoteraz zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je\nsťažovateľ trestne stíhaný, má znaky majetkového trestného činu, pričom existuje aj dôvodné\npodozrenie, že tento skutok spáchal sťažovateľ. Krajský súd konštatoval, že zo spisového materiálu\nvyplýva (najmä z listinných dôkazov, ako sú výpisy z bankových účtov, výpisy z obchodného\nregistra, z listinných podkladov predložených bankami, ktoré sa týkajú dispozičných oprávnení\nk účtom, či ich zmien) a medzi stranami nebolo sporné, že sťažovateľ 14. marca 2022 vykonal\nprostredníctvom elektronického bankovníctva z bankového účtu spoločnosti\nvedeného\nv\nprevod sumy 400 000 eur na bankový účet, ktorého majiteľom je spoločnosť\n, s poznámkou v popise platby „vrátenie pôžičky“. Tieto skutkové okolnosti\nvyplývajú nielen z dôkazov, ale nerozporuje ich ani sám sťažovateľ, ktorý vypovedal, že popísaný\nprevod finančných prostriedkov zrealizoval on s tým, že išlo o vrátenie pôžičiek, čo dokladoval\npredložením zmlúv o pôžičke. Na túto zmluvu o pôžičke následne (dátumovo) nadväzovali ďalšie\nzmluvy o pôžičke. K týmto skutočnostiam krajský súd uviedol, že obchodné spoločnosti ako\nprávnické osoby majú vlastnú majetkovú samostatnosť, ktorá je oddelená od majetku napríklad\nspoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. akcionárov v akciovej spoločnosti.\nZ uvedeného vyplýva, že majetok spoločnosti s ručením obmedzeným je pre spoločníka majetkom\ncudzím, a to aj vtedy, ak by bol v spoločnosti jediným spoločníkom. Spoločník je majiteľom\nobchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak nie je vlastníkom majetku\nsamotnej spoločnosti s ručením obmedzeným. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ\n\n6\n\npreviedol z bankového účtu patriaceho spoločnosti\nfinančné prostriedky na iný účet,\nnakladal s majetkom tejto spoločnosti, ktorý je vo vzťahu k nemu majetkom cudzím. Ak by boli\nnaplnené aj všetky ostatné znaky základnej skutkovej podstaty, mohol by sa dopustiť trestných\nčinov, ktorých objektom je ochrana cudzích (vo vzťahu k sťažovateľovi) vecí či cudzieho majetku,\nako sú najmä trestné činy krádeže, sprenevery či porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku. V posudzovanej trestnej veci vychádza vznesené obvinenie z toho, že sťažovateľ si\nprisvojil cudziu vec tak, že sa jej zmocnil, t. j. že bez akéhokoľvek právneho dôvodu\na bez oprávnenia mal previesť finančné prostriedky vlastnícky patriace spoločnosti\nna spoločnosť\n, v ktorej pôsobil ako konateľ, a následne mohol týmito finančnými\nprostriedkami voľne disponovať. Naproti tomu sťažovateľ namieta, že síce previedol tieto finančné\nprostriedky na účet inej spoločnosti, avšak išlo iba o plnenie záväzkového vzťahu, keď fakticky mal\nuhradiť dlh, ktorý mala mať spoločnosť\nvoči spoločnosti\nPodľa názoru\nkrajského súdu v prípade, ak by to skutočne bolo tak, ako uvádza sťažovateľ, potom by nemohlo ísť\no trestnoprávnu problematiku, keďže dlžníkovi spoločnosti\nby takýmto konaním\nnemohla vzniknúť žiadna škoda (uhradením skutočného dlhu reálnemu, nie fiktívnemu veriteľovi sa\ntotiž majetok dlžníka nezmenšuje) a bolo by bez významu, či sťažovateľ bol v čase prevodu\nkonateľom poškodenej spoločnosti alebo nebol. V danej trestnej veci však existuje\ndôvodné podozrenie, že zmluvy o pôžičke, ktoré boli založené do spisu a ktoré majú deklarovať\nzáväzkovo- právny vzťah poškodenej spoločnosti ako dlžníka, boli iba fiktívne, teda predstierané\na mali iba dodatočne ospravedlňovať konanie sťažovateľa, ktorý previedol sumu 400 000 eur na inú\nosobu. Sťažovateľovi sa teda kladie za vinu, že konal svojvoľne, t. j. že mal využiť (zneužiť) to, že\nmu nebol zrušený prístup do elektronického bankovníctva. Podľa názoru krajského súdu je\nv počiatočných štádiách vedenia trestného stíhania dostatočne odôvodnené podozrenie, že\nzmluvy o pôžičke mohli byt skutočne iba predstierané (fiktívne), deklarujúce neexistujúci\nzáväzkovo-právny vzťah. Tieto skutočnosti možno nateraz vyvodiť z toho, že zmluva o pôžičke\nmedzi poškodenou spoločnosťou a spoločnosťou\nmala byť uzatvorená\n5. februára 2021, pričom podľa výpovede svedkyne\n, účtovníčky\npoškodenej spoločnosti, ako aj spoločnosti\n, nemala o tejto zmluve vedomosť až\ndo 16. marca 2022 (teda viac ako rok), keď ju sťažovateľ informoval, že prinesie doklady\nna zúčtovanie do účtovníctva. Toho istého dňa mal priniesť zmluvy do miesta jej trvalého bydliska,\navšak priniesol iba kópie. Tieto zmluvy do účtovníctva nezaevidovala, keďže už v tom čase bola\ninformovaná, že malo dôjsť k prevodu sumy 400 000 eur na iný subjekt. Nezaevidovala zmluvy aj\npreto, lebo protistrana nemala tiež zmluvu, ktorá sa jej týkala. Zmluvy o pôžičke sa pritom objavili\nlen dva dni po prevode sumy 400 000 eur zo strany sťažovateľa a napriek tomu, že podľa dátumu\nmali byť viac ako rok staré, sa ich až dva dni po prevode sumy 400 000 eur sťažovateľ snažil\npromptne zaevidovať do účtovníctva. Nie je jasné, prečo sa sťažovateľ v tomto smere tak veľmi\nsnažil až po prevode sumy 400 000 eur, a nie predtým počas roka od ich podpisu a prečo boli tieto\nzmluvy viac ako rok pred účtovníčkou tajené. Podľa názoru krajského súdu tieto skutočnosti\nvytvárajú logické podozrenie, že zmluvy o pôžičke mohli byť fiktívne, keďže v opačnom prípade\nby nebol dôvod, aby sa sťažovateľ domáhal ich zaevidovania do účtovníctva po viac ako roku\nod ich podpisu. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k predbežnému záveru o existencii\npodozrenia, že sa sťažovateľ mohol dopustiť obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212\nods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Podľa názoru krajského súdu v danom štádiu\ntrestného stíhania, keď existuje dôvodné podozrenie o fiktívnosti uzatvorených zmlúv o pôžičke,\n7\n\naplikácia princípu ultima ratio neprichádza zatiaľ do úvahy, pretože ak by sa toto podozrenie\npotvrdilo, išlo by o zjavné svojvoľné konanie sťažovateľa, ktoré by nemalo nič spoločné\nso záväzkovými vzťahmi, keďže by záväzkové právne vzťahy iba fingovalo (predstieralo), a to\ns cieľom (úmyslom) dodatočne vytvoriť ospravedlnenie na prevod finančných prostriedkov.\nKrajský súd zároveň poukázal na skutočnosť, že z výpisu obchodného registra spoločnosti\nmožno vyvodiť, že sťažovateľ bol spoločníkom a konateľom v tejto obchodnej\nspoločnosti do 1. februára 2022. V čase vykonania prevodu finančných prostriedkov teda už\npodľa zápisu v obchodnom registri nebol oprávnený na konanie v mene poškodenej spoločnosti,\na teda ani na vykonávanie majetkových dispozícií v mene poškodenej spoločnosti. Táto skutočnosť\npreto nasvedčuje tomu, že by malo ísť v danej trestnej veci o podozrenie zo spáchania trestného\nčinu krádeže. Na druhej strane krajský súd vzniesol výhrady týkajúce sa právnej kvalifikácie\nobzvlášť závažného zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, 2 písm. a), c),\nods. 5 písm. a) Trestného zákona, kde považoval za nevyhnutné, aby v ďalšom priebehu trestného\nstíhania orgány činné v trestnom konaní vymedzili skutok tak, aby bolo zrejmé, čo konkrétne\npovažujú za legalizáciu výnosu z trestnej činnosti. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd uzavrel,\nže dôvodnosť vzneseného obvinenia nateraz vyvodil iba a len vo vzťahu k obzvlášť závažnému\nzločinu krádeže (a nie aj k obzvlášť závažnému zločinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti), čo\nvšak postačuje na to, aby sa mohol zaoberať aj väzobnými dôvodmi.\n19.1. Pokiaľ ide o opodstatnenosť dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, krajský súd sa stotožnil so sťažovateľom, že skutočnosť, že sťažovateľ je cudzí štátny\npríslušník, ktorému v prípade uznania viny za stíhaný obzvlášť závažný zločin krádeže hrozí\nvysoký trest, sám osobe na ustálenie tohto dôvodu väzby nestačí. Iná situácia však nastáva, pokiaľ\nz predloženého spisu vyplýva ďalšia konkrétna skutočnosť týkajúca sa buď osoby sťažovateľa,\nalebo okolností prípadu, ktoré už hrozbu z možného úteku sťažovateľa odôvodňovať môžu\n(a to prípadne už aj v spojení s hrozbou vysokého trestu, prípadne aj s tým, že sťažovateľ ako cudzí\nštátny príslušník už realizoval kroky, ktoré by mohli by pokladané za kroky smerujúce k úteku\nzo Slovenskej republiky). Krajský súd konkrétne poukázal na okolnosti prípadu, z ktorých vyplýva,\nže sťažovateľ konal pomerne promptne, keď fakticky v priebehu jedného dňa vykonal niekoľko\nna seba nadväzujúcich majetkových dispozícií s finančnými prostriedkami poškodenej spoločnosti,\npričom časť finančných prostriedkov premiestnil aj na zahraničné bankové účty, teda mimo\nSlovenskej republiky. V tomto smere časť finančných prostriedkov skončila v Litve (50 000 eur),\npričom tieto finančné prostriedky boli následne rozposlané aj na ďalšie bankové účty, a to na účet\nvedený v Spolkovej republike Nemecko a časť finančných prostriedkov bola zaslaná na účet\nmanželky sťažovateľa a na interný účet sťažovateľa. Tieto prevody, ktoré sa odohrali prakticky\nokamžite, vyvolávajú podľa názoru krajského súdu dôvodné podozrenie, že sťažovateľ presúval\nčasť získaných finančných prostriedkov na zahraničné bankové účty z toho dôvodu, aby mal\nk dispozícii finančné prostriedky v prípade odchodu (úteku) z územia Slovenskej republiky, teda\nreálne počítal aj s takouto možnosťou a aj preto rozložil získané finančné prostriedky nielen medzi\nviaceré bankové účty, ale aj medzi viaceré štáty či osoby. Krajský súd pritom nepovažoval\nza presvedčivú argumentáciu sťažovateľa, že tento prevod bol urobený z dôvodu zvyšujúcich sa\nbankových poplatkov bánk na území Slovenskej republiky, keďže sťažovateľ tento prevod\nzrealizoval ihneď po prvom prevode finančných prostriedkov z poškodenej spoločnosti, pričom len\nčasť finančných prostriedkov previedol na účty do zahraničia. Pokiaľ mu išlo o bankové poplatky,\n\n8\n\npotom nie je jasné, prečo takto promptne nekonal voči všetkým prevedeným finančným\nprostriedkom. Toto jeho konanie skutočne vzbudzuje podozrenie, že si vytváral „zadné dvierka“\nv cudzine zaslaním časti finančných prostriedkov na zahraničný účet pre prípad, ak by bol jeho\nprevod finančných prostriedkov vyhodnotený ako protiprávny (teda ak by neboli akceptované\npredložené zmluvy o pôžičke). Krajský súd poukázal, že na tieto skutočnosti je nutné nahliadať aj\nv spojitosti s tým, že sťažovateľ je štátnym občanom Ruskej federácie, ktorý sám pri výsluchu\nuviedol, že na Slovensku bol do roku 2009, potom sa vrátil do Ruska, kde vyštudoval, a v rokoch\n2012 a 2013 bol na Slovensku. V roku 2014 bol v Moskve a v roku 2017 sa vrátil na Slovensko\nnatrvalo. Z uvedeného pre krajský súd vyplynulo, že sťažovateľ žil striedavo na území Slovenskej\nrepubliky a Ruskej federácie a je zrejmé, že na území Ruskej federácie má určité zázemie, má tam\nrodičov a nebolo by pre neho problémom, aby sa do Ruskej federácie vrátil, ako to už viackrát aj\npodľa svojej výpovede v minulosti urobil. Naviac, na území Slovenskej republiky nemá žiadne také\npevné väzby, ktoré by mu objektívne bránili v opustení Slovenskej republiky. Sťažovateľ nemá\ndeti, jeho manželka je štátna občianka Ukrajiny, jej rodina žije na Ukrajine, pričom sťažovateľ má\nna území Slovenskej republiky v podstatne len pracovné záväzky, avšak časť finančných\nprostriedkov, ktoré sa nachádzajú na bankových účtoch v Slovenskej republike, má zaistených\nv zmysle Trestného poriadku a nič mu fakticky nebráni, aby niektoré svoje ďalšie podnikateľské\naktivity mohol spravovať aj z cudziny. Všetky tieto konkrétne okolnosti (hlavne prevody\nfinančných prostriedkov do cudziny v spojení s konkrétnymi skutočnosťami týkajúcimi sa osoby\nsťažovateľa a v spojení aj s pomerne vysokou trestnou sadzbou, ktorá je uvedená pri trestnom čine,\nktorý sa mu kladie za vinu) podľa názoru krajského súdu opodstatňujú u sťažovateľa tzv. útekovú\nväzbu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\n19.2. Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby sťažovateľa, krajský súd v podstatnom uviedol, že\nsťažovateľovi sa kladie za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu, čo umožňuje nahradiť väzbu\nlen v prípadoch, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 2 Tost 32/2012 z 2. októbra 2012 publikované pod R 45/2013). Krajský súd v tejto\nsúvislosti konštatoval, že v danej veci neboli zatiaľ zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu,\nresp. neboli žiadnym spôsobom preukázané. Za výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 80 ods. 2\nTrestného poriadku a § 81 ods. 1 Trestného poriadku sa považujú mimoriadne okolnosti prípadu,\nza ktoré nie je možné považovať len bežne sa vyskytujúce okolnosti. Výnimočné okolnosti prípadu\nsú preto najmä také okolnosti, ktoré sa svojím významom či obsahom približujú okolnostiam\nuvedeným v § 39 Trestného zákona (t. j. okolnostiam odôvodňujúcim mimoriadne zníženie trestu,\npozn.). Vzhľadom na uvedené podľa názoru krajského súdu nebolo možné zatiaľ akceptovať návrhy\nsťažovateľa na nahradenie väzby. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, že okresný súd mal\nzvažovať uloženie primeraných obmedzení či povinností sťažovateľovi (napríklad odobratie\ncestovného pasu), krajský súd zdôraznil, že takéto obmedzenia či povinnosti možno ukladať iba\nv rámci nahradenia väzby, a nie mimo neho, pričom využitie inštitútov nahradenia väzby\nu sťažovateľa zatiaľ neprichádza do úvahy. Krajský súd zároveň uviedol, že tento záver však nie je\nkonečný a môže sa meniť vývojom dokazovania, resp. zistením (preukázaním) výnimočných\nokolností umožňujúcich zvažovať nahradenie väzby u sťažovateľa.\n20. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené\nformálne predpoklady väzby, t. j. musí existovať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie\n\n9\n\no vznesení obvinenia, a materiálne predpoklady väzby, t. j. musia existovať skutočnosti\nosvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu a že sa obvinený trestného činu dopustil. Zároveň\nmusí existovať (trvať) niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku\n(III. ÚS 417/2011).\n21. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje, že\núvahy sťažovateľa o porušení jeho základných práv v dôsledku údajnej neodôvodnenosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu v súvislosti s hodnotením dôkaznej situácie týmto súdom\nvníma ako tendenčné. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že vo vzťahu\nk odôvodnenosti podozrenia pri vznesení obvinenia vo svojej judikatúre opakovane uviedol, že\npri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok,\nktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné podozrenie teda\npredpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili\núsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy\nod všetkých okolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia\nz 30. 8. 1990). V tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa\nv rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa\ndôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve\ndokazovaním tak, ako to vyplýva aj z komentovaného znenia dohovoru: „Skutečnosti, které\nvyvolaly podezření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné k odůvodnění odsouzení\nnebo byť jen ke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému království, rozsudek velkého senátu,\n28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudek, 31. 5. 2011,\nč. 5829/04, § 189]... skutečnosti, na nichž se podezření zakládá, však nemohou být stejné úrovně\njako skutečnosti potřebné k odůvodnění odsouzení, nebo i k podání obžaloby, což je předmětem až\ndalší fáze trestního řízení [Krejčíř proti České republice, rozsudek, 26. 3. 2009, č. 39298/04\na č. 8723/05, § 75]“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o\nlidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 514.). Samotné dôvody väzby podľa § 71\nods. 1 Trestného poriadku počítajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania\n(m. m. IV. ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013).\n21.1. Nadväzujúc na už uvedené, ústavný súd poukazuje na to, že pri skúmaní postupov\nvšeobecných súdov rozhodujúcich o zákonnosti väzby nie je jeho úlohou, aby posudzoval smer\nvedenia vyšetrovania alebo sa zaoberal vhodnosťou a opodstatnenosťou získavaných dôkazov, ktoré\npodľa názoru orgánov činných v trestnom konaní a následne aj všeobecných súdov sú významným\nprostriedkom na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Úloha ústavného súdu spočíva\nv zistení, či skutkové a právne závery všeobecných súdov obstoja z hľadiska dodržania záruk\npodľa čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru.\n21.2. Ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane judikuje, že\npri rozhodovaní o väzbe obvineného sa nerozhoduje o jeho vine, resp. nevine, ale sa posudzuje len\nto, či sú v danom štádiu trestného konania vo vzťahu k osobe obvineného zistené skutočnosti\ndostatočne odôvodňujúce podozrenie zo spáchania skutku vyšetrovaného trestného činu,\nkeď hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené rozhodovaniu vo veci samej a nasleduje zásadne\npo ukončení dokazovania (pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020).\n10\n\n22. K dôvodu tzv. útekovej väzby sťažovateľa ústavný súd po prieskume napadnutého uznesenia\nkrajského súdu konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k dôvodu väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo\nzjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci krajským súdom s dôsledkom\nporušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy. Krajský súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci\ninterpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným\ndokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.\n23. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že krajský súd nedostatočne odôvodnil záver o nemožnosti\nnahradenia jeho väzby (keďže podmienenie nahradenia väzby existenciou výnimočných okolností\nsa podľa názoru sťažovateľa na jeho prípad nevzťahuje), ústavný súd konštatuje, že skutočnosti,\nktoré krajský súd prezentoval ako dôvody vylučujúce možnosť nahradenia väzby sťažovateľa\nmiernejším opatrením, sa nejavia ústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé, práve naopak,\nhodnotí ich ako dostatočne konkrétne a zároveň výpovedné.\n23.1. Nemožno sa pritom stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že v jeho prípade nahradenie väzby nie\nje podmienené existenciou výnimočných okolností. Z relevantnej právnej úpravy (§ 80 ods. 2, § 81\nods. 1 Trestného poriadku) totiž jednoznačne vyplýva, že v niektorých prípadoch prichádza\nnahradenie väzby do úvahy len za predpokladu, že to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu,\npričom ide o nasledujúce prípady: a) ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin (§ 11\nods. 3 Trestného zákona); b) ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a) až c) alebo e)\nTrestného poriadku (opakované vzatie do väzby); c) ak obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku\n3 alebo podľa § 81 ods. 4 Trestného poriadku; d) trestné činy terorizmu (bližšie pozri PRIKRYL, O.\n§ 80 Nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom. In: ČENTÉŠ, J., KURILOVSKÁ, L.,\nŠIMOVČEK, I., BURDA, E. a kol. Trestný poriadok I. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021,\nISBN 978-80-89603-88-6. Dostupné na: ˂www.beck-online.sk˃). Z ústavnej sťažnosti a jej príloh je\npritom zrejmé, že sťažovateľ je stíhaný za obzvlášť závažný zločin, a teda nahradenie jeho väzby\nprichádza do úvahy len za predpokladu, že to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Na uvedenom\nzávere nič nemení ani skutočnosť, že sťažovateľ proti uzneseniu, ktorým mu bolo vznesené\nobvinenie, podal sťažnosť – toto uznesenie je totiž vykonateľné, aj keď nenadobudlo právoplatnosť,\nkeďže Trestný poriadok proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok\n(§ 184 ods. 2 Trestného poriadku).\n24. Právne závery odôvodnenia napadnutého väzobného rozhodnutia krajského súdu korešpondujú\nso skutkovými zisteniami a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle. Krajským súdom prezentovaná\ninterpretácia jednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem (príslušných ustanovení\nTrestného poriadku o väzobnom rozhodovaní) nijako nepopiera ich účel a zmysel, a teda má\nz hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu. Krajský súd sa posúdením väzobnej\nveci sťažovateľa zaoberal dostatočne, náležite a primerane, pričom poskytol náležitú odpoveď\nna všetky kľúčové námietky sťažovateľa.\n\n11\n\n25. Sťažovateľ napokon namietal porušenie zásady kontradiktórnosti trestného konania,\na to z dôvodu, že odôvodnenie sťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nbolo obhajcovi sťažovateľa doručené až 25. apríla 2022, t. j. v deň rozhodovania krajského súdu,\nv dôsledku čoho sťažovateľ nemal možnosť sa k odôvodneniu sťažnosti prokurátora vyjadriť.\n25.1. Ústavný súd v tejto súvislosti na úvod konštatuje, že zásadu kontradiktórnosti konania\nnemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie,\nna základe hodnotenia ktorých možno následne dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola\nmožnosť účastníka konania zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým\njeho pozícia účastníka konania objektívne oslabená. Pre rozhodnutie ústavného súdu, či v dôsledku\nnedoručenia predmetného odôvodnenia sťažnosti prokurátora sťažovateľovi došlo alebo nedošlo\nk neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu a bezpečnosť, sú preto\nrelevantnými konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, na ktoré je v zmysle svojej judikatúry\nústavný súd v každom jednotlivom prípade povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať (obdobne\npozri II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, III. ÚS 217/2016 a pod.).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre pritom zdôrazňuje potrebu zohľadňovať konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, keď tvrdí, že právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a rozsah tohto\npráva sa môže meniť v závislosti od špecifických okolností prípadu (Asnar proti Francúzsku\nč. 12316/04 z 18. 10. 2007, Vokoun proti Českej republike č. 20728/05 z 3. 7. 2008, Čičmanec proti\nSlovenskej republike č. 65302/11 z 28. 6. 2016, Krčmář a ďalší proti Českej republike č. 35376/97\nz 3. 3. 2000), a v niektorých prípadoch zohľadňuje aj kritérium vzniku podstatnej ujmy\nsťažovateľovi v súvislosti s nekomunikovaným stanoviskom.\n25.2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že prokurátor podal sťažnosť\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu z dôvodu, že okresný súd sťažovateľa nevzal aj\ndo tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V tejto súvislosti ústavný\nsúd poukazuje, že krajský súd v napadnutom uznesení o. i. uviedol, že sťažovateľ súhlasí iba s tou\nčasťou napadnutého uznesenia okresného súdu, v ktorej je záver okresného súdu o nenaplnení\ndôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\n25.3. Napriek tomu, že odôvodnenie sťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného\nsúdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené až 25. apríla 2022, t. j. v deň rozhodovania krajského\nsúdu, v dôsledku čoho sťažovateľ nemal možnosť sa k odôvodneniu sťažnosti prokurátora vyjadriť,\nkrajskému súdu bol v čase jeho rozhodovania známy názor sťažovateľa na dôvod, pre ktorý\nprokurátor predmetnú sťažnosť podal.\n25.4. V tejto súvislosti je zároveň vhodné zdôrazniť, že sťažovateľom je namietané druhostupňové\nväzobné rozhodnutie. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 192 ods. 1 Trestného poriadku,\nktorý upravuje rozsah preskúmavacej činnosti nadriadeného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti, ktorý\nvzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v súvislosti so sťažnosťou proti rozhodnutiu o väzbe\n(§ 83 Trestného poriadku) treba aplikovať aj vo vzťahu k preskúmavaniu tzv. väzobných rozhodnutí\nprvostupňového (v tomto prípade špecializovaného) súdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia\npri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia,\nproti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého\nuznesenia. Účinná zákonná úprava, ktorá bola základom konania a rozhodovania krajského súdu\nako sťažnostného súdu (vychádzajúc aj z čl. 2 ods. 2 ústavy), teda zakotvuje tzv. obmedzený\n\n12\n\nrevízny princíp. Ten spočíva v tom, že krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu\no väzbe preskúmava správnosť výrokov napadnutého uznesenia zo všetkých hľadísk a správnosť\npostupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to rovnako z hľadiska všetkých chýb,\nktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia (t. j. bez ohľadu na ich prípadnú\nkonkretizáciu vo vyjadrení sťažovateľa k dôvodom predmetnej sťažnosti prokurátora).\nPreskúmavacia činnosť krajského súdu ako sťažnostného súdu je teda limitovaná rozsahom\npredmetu konania pred prvostupňovým – okresným súdom a zákonná úprava nepredpokladá, že by\nkrajský súd ako súd sťažnostný mal rozhodovať o určitej skutočnosti, ktorá nebola predmetom\nkonania pred okresným súdom. Uvedené by bolo okrem iného v rozpore s dvojinštančnosťou\nkonania a rozhodovania o väzbe, ktorá vyplýva z viacerých ustanovení Trestného poriadku (§ 83\na § 76). Ustanovenie § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku síce zakotvuje právomoc krajského\nsúdu v prípade, že nezamietne sťažnosť z dôvodov uvedených v § 193 ods. 1 Trestného poriadku,\nzrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť o veci (ako to bolo aj v prípade sťažovateľa, pozn.), avšak\naj toto zákonné ustanovenie treba vykladať s prihliadnutím na rozsah preskúmavacej činnosti\nkrajského súdu tak, že nie je namieste v konaní o sťažnosti rozširovať predmet konania nad rámec\npredmetu konania pred prvostupňovým súdom. Uvedený revízny princíp v spojení s už uvedenými\nskutočnosťami je takou okolnosťou, ktorá výrazne oslabuje reálnosť obmedzenia označených práv\nsťažovateľa v rámci napadnutého konania o osobnej slobode rozhodnutím krajského súdu\ns konkrétnym skutočným (uchopiteľným) dopadom na jeho základné práva.\n25.5. V okolnostiach sťažovateľovej veci je v neposlednom rade zároveň zásadnou tá skutočnosť,\nže krajský súd (napriek absencii vyjadrenia sťažovateľa k predmetnému odôvodneniu sťažnosti\nprokurátora) sťažovateľa nevzal aj do tzv. kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku (čoho sa prokurátor domáhal predmetnou sťažnosťou proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu) a sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ako\nnedôvodnú zamietol.\n25.6. Ďalšou okolnosťou, na ktorú ústavný súd v predmetnej veci prihliadol, bola skutočnosť, že\nnapadnutý postup krajského súdu nie je možné hodnotiť ako taký, ktorý by bol v rozpore so znením,\nzmyslom alebo účelom relevantných ustanovení Trestného poriadku. Ani sám sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti nekonkretizoval ustanovenie Trestného poriadku, ktoré by krajský súd napadnutým\npostupom zjavne porušil alebo neprípustne „obišiel“. Je pritom zjavné a korešpondujúce\nso stabilnou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, že platná a účinná zákonná úprava kladie\npri rozhodnutiach o väzbe ústavne akceptovateľný dôraz na čo najrýchlejšie prejednanie väzobnej\nveci.\n25.7. Jednotlivé už uvedené relevantné konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, na ktoré je\nv zmysle svojej judikatúry ústavný súd v každom jednotlivom prípade povinný pri svojom\nrozhodovaní prihliadať, sú tými okolnosťami, ktoré vo svojom súhrne napokon ústavný súd viedli\nk prijatiu záveru, že sťažovateľom namietaná nemožnosť vyjadriť sa k predmetnému odôvodneniu\nsťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nepredstavuje skutočnosť, ktorá\nby v materiálnom poňatí ochrany základného práva na osobnú slobodu dostatočne odôvodňovala\nzáver o odopretí označených práv sťažovateľa.\n\n13\n\n26. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie,\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho\noznačených práv napadnutým postupom a uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom ústavu na výkon\nväzby:\n27. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnutý postup ústavu na výkon väzby pri jeho zaradení\ndo tzv. kolúznej väzby, ústavný súd pripomína princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1\nústavy, podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv\na vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich\npráv pred iným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou\nústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany\nústavnosti ústavným súdom podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(obdobne pozri sp. zn. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 137/2019).\n28. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje predovšetkým na § 18 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“),\npodľa ktorého prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých\nsa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli\ndržané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho\norgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.\nÚstavný súd poukazuje na § 59 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších\npredpisov, v zmysle ktorého dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon väzby\nvykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o prokuratúre. Prokurátorský\ndozor sa v zmysle uvedenej právnej úpravy vykonáva prostredníctvom oprávnenia prokurátora\nvstupovať do miest, kde sa vykonáva väzba, v akomkoľvek čase s tým, že prokurátor musí mať\nprístup do všetkých priestorov. Navyše má právo nazerať do dokladov, ktoré súvisia s výkonom\nväzby. S obvinenými môže hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb. Môže preverovať rozhodnutia\na opatrenia orgánov vykonávajúcich správu zariadení ústavu a priestorov ústavu zodpovedajúcu\nzákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom. Má oprávnenie požadovať\nod zamestnancov vykonávajúcich správu miest ústavu a ich priestorov potrebné vysvetlenia,\npredloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody\nobvinených vo väzbe.\n\n14\n\n29. V neposlednom rade tiež odkazuje ústavný súd na prvotný prostriedok nápravy, ktorý\nobvineným osobám nachádzajúcim sa vo väzbe poskytuje právna úprava, a to na § 65da\na nasledujúce zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže“), ktoré upravujú systém\npodávania sťažnosti podliehajúci kontrole zo strany Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej\na justičnej stráže a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\n30. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že orgánmi verejnej moci, ktoré sú v zmysle relevantnej právnej\núpravy primárne kompetentné (a zároveň spôsobilé vzhľadom na ich oprávnenia) zaoberať sa\ntvrdeniami sťažovateľa o nezákonnom zaradení do tzv. kolúznej väzby a preveriť ich\nopodstatnenosť, sú príslušné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže a Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky v zmysle zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže a príslušný prokurátor\nv zmysle zákona o prokuratúre. Tým nie je dotknutá možnosť sťažovateľa uplatniť nárok\nna náhradu potenciálnej majetkovej a nemajetkovej ujmy prostredníctvom prostriedkov\ncivilnoprávnej ochrany (m. m. II. ÚS 425/2021).\n31. Vychádzajúc zo všetkých uvedených čiastkových záverov, ústavný súd ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho označených práv napadnutým postupom ústavu\nna výkon väzby vyhodnotil ako neprípustnú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona\no ústavnom súde odmietol.\n32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "väzba-dôvody väzby", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-ústav na výkon väzby", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-vzatie do väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23c31227-c3f0-460d-8ee6-955eba1c42b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.425.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 425/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 425/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.425.2021.1"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:9c2388d8-f282-4f8f-af51-dd740a47179a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.137.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2019 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.137.2019.1"}, {"guid": "ussr:0927dc50-69c4-4f22-b08a-b1fe046585ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 217/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.217.2016.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a9d505fc-7509-4e67-ba88-88173c22c640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 613/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 613/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1"}, {"guid": "ussr:d31d8ef7-2db1-4173-a87f-d3a3619cee51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.380.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 380/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.380.2025.1"}, {"guid": "ussr:5c887b06-59ae-41ac-95fd-34eb05a29e87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.360.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.360.2025.1"}, {"guid": "ussr:fab03a05-c1a3-4a8e-bbdf-ad7540593d30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 445/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 445/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1"}, {"guid": "ussr:0ae0e55f-6ddf-491b-a93d-feb142421532", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.219.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 219/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 219/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.219.2023.1"}]}