{"guid": "ussr:db082f5c-e7a2-4295-835a-d04cb67fcf66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2022 z 3. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. februára 2022, sp. zn. II. ÚS 34/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-02-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db082f5c-e7a2-4295-835a-d04cb67fcf66", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.34.2022.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 34/2022-29\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa obchodnej spoločnosti SINOCONSUL,\nspol. s r. o., Růžová 7, Praha, Česká republika, IČO 62 577 891, zastúpeného JUDr. Mariánom\nĎurinom, advokátom, Sibírska 4, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n4 Cob 7/2019 z 11. júna 2019 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n4 Obdo 24/2020 z 31. mája 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. septembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), bližšie nešpecifikovaného základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom a uznesením všeobecných\nsúdov označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť\na vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie. Sťažovateľ\ntiež navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie spolu v sume 8 000 eur\na náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutých rozhodnutí a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva\nnasledovný stav veci:\n3. Sťažovateľ sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému, obchodnej spoločnosti\n,\n,\n, zaplatenia sumy 70 000 eur s príslušenstvom ako\nprovízie na základe uzavretej zmluvy o obchodnom zastúpení.\n\n4. Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v poradí tretím rozsudkom č. k. 2 Cb 1/20111287 z 5. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zaviazal žalovaného zaplatiť\nsťažovateľovi sumu 70 000 eur spolu s úrokom z omeškania a priznal sťažovateľovi právo\nna náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.\n5. Krajský súd rozsudkom č. k. 4 Cob 7/2019 z 11. júna 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nzmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že\nuplatnená pohľadávka sťažovateľa 70 000 eur s príslušenstvom z titulu provízie za vyhľadanie\nobchodného partnera ‒ firmy\n, s ktorou žalovaný uzatvoril obchod na dodávku solárnych\npanelov a príslušných výrobných technológií pre výstavbu solárnej elektrárne Ostrov pri\nSobranciach, nie je dôvodná, pretože sťažovateľ nepreukázal to, že vyhľadal obchodného partnera\nalebo ďalšieho obchodného partnera pre žalovaného, pretože obchodného partnera\nvyhľadal sám žalovaný na konferencii usporiadanej vládnou agentúrou SARIO\nv Bratislave. Zároveň je podaná žaloba nedôvodná z dôvodu, že firma\nani iná čínska\nfirma neuzatvorila so žalovaným spoločný podnik na výrobu solárnych článkov a príslušných\nvýrobných technológií v Priemyselnom parku Trebišov alebo na území Slovenskej republiky, čím\nnebol naplnený predmet zmluvy o obchodnom zastúpení uvedený v čl. III ods. 1, a to vyvíjanie\nčinnosti sťažovateľom pre žalovaného prostredníctvom jeho obchodného zastúpenia v Čínskej\nľudovej republike smerujúcej k „vyhľadávaniu obchodných partnerov pre nákup fotovoltaických\nčlánkov a príslušných výrobných technológii a partnerov - investorov v oblasti výroby a distribúcie\nfotovoltaických článkov v Priemyselnom parku v Trebišove, resp. na území SR“, a teda\nsťažovateľovi nevznikol nárok na províziu voči žalovanému v uplatnenej výške. Navyše základ pre\nvýpočet provízie, ktorý si sťažovateľ určil so žalovaným, postavenej elektrárne nevyplýval\nzo zmluvy.\n6. Na základe sťažovateľom podaného dovolania proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 4 Obdo 24/2020 z 31. mája\n2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447\npísm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), keďže vyhodnotil, že v danom prípade\nprípustnosť dovolania sťažovateľa nebola daná ani podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a ani podľa\n§ 420 písm. f) CSP. K sťažovateľom uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\nnajvyšší súd uviedol, že sťažovateľ tento dovolací dôvod nevymedzil spôsobom vyžadovaným\npodľa § 431 ods. 2 CSP, keďže z obsahu dovolania nevyplývalo, akým konkrétnym procesným\npostupom odvolací súd sťažovateľovi znemožnil realizáciu jeho procesných práv. S ohľadom\nna sťažovateľom v dovolaní vznesené námietky dovolací súd uviedol, že pokiaľ sťažovateľ súdom\nvytýka nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, už podľa predchádzajúcej právnej úpravy\na nová právna úprava na tom nič nezmenila, nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu\nprocesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nedostatočné\nzistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Zároveň, poukazujúc na § 442 CSP, uviedol, že\nskutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní, teda\ndovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu), keďže v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi\n2\n\nvykonaného dokazovania. Tiež ozrejmil, že vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezakladá ani nesprávne právne posúdenie veci. K tvrdeniam sťažovateľa o protichodných zmenách\nnázorov odvolacieho súdu v rozhodnutiach zo 14. januára 2014 a 11. júna 2019 dovolací súd\npoukázal na konštantnú judikatúru ústavného súdu vyjadrenú i v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 95/2020,\nv zmysle ktorej pre odvolací súd nevyplýva z § 391 ods. 2 CSP jeho viazanosť vlastným právnym\nnázorom, a teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže zmeniť.\n7. K sťažovateľom uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), resp. b)\nCSP najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ za otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, považoval oblasť exkluzivity a výhradného obchodného zastúpenia, otázku\nsúvisiacu s vyhľadaním obchodného partnera a otázku súvisiacu s obstaraním príležitosti\nna uzavretie zmluvy. S ohľadom na uvedené otázky tak sťažovateľ uviedol zákonné ustanovenia,\npod ktoré mal podľa jeho názoru odvolací súd subsumovať zistený skutkový stav, čím tak\nodôvodnil svoj nárok na províziu. Najvyšší súd dôvodil, že z obsahu rozsudku odvolacieho súdu\nvyplýva, že odvolací súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nebol naplnený\npredmet zmluvy, pretože firma\n, od ktorej žalovaný nakúpil solárne panely a postavil\nelektráreň, nebola partnerom a ani investorom v Priemyselnom parku v Trebišove, resp. na území\nSlovenskej republiky, ako to vyplývalo zo zmluvy. Súčasne základ pre výpočet provízie, ktorý si\nsťažovateľ určil z hodnoty žalovaným postavenej elektrárne, nevyplýval zo zmluvy. Ďalej odvolací\nsúd dospel k záveru, že sťažovateľ mal podľa § 661 Obchodného zákonníka obstarať príležitosť pre\nžalovaného, aby mohol uzatvoriť obchod, avšak z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že\nsťažovateľ nemohol vyhľadať pre žalovaného firmu\n. S poukazom na uvedené tak\ndovolací súd konštatoval, že vymedzené otázky sa týkali skutkových zistení súdu prvej inštancie\na odvolacieho súdu, ako i hodnotenia ním predložených dôkazov súdom prvej inštancie, ako\ni odvolacím súdom. Sťažovateľ nesúhlasil so závermi súdov, že v spore neuniesol dôkazné bremeno\no ním tvrdených skutočnostiach, a bol toho názoru, že z mailovej komunikácie medzi stranami\nsporu jednoznačne vyplývalo, že sťažovateľ naplnil predmet zmluvy. Nesprávne právne posúdenie\nuvedených otázok malo podľa sťažovateľa spočívať v tom, že súdy nevyhodnotili ním predložené\ndôkazy podľa vôle sťažovateľa, v dôsledku čoho bol sťažovateľ v spore neúspešný. Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd vyhodnotil, že sťažovateľom nastolené otázky nie sú otázkami právnymi,\nzameranými na interpretáciu konkrétneho právneho predpisu (jeho konkrétneho ustanovenia), ale\npredstavujú otázky, ktoré sa týkajú skutkových záverov súdov nižšej inštancie a vlastného chápania\nskutkových zistení sťažovateľom, t. j. vymedzené otázky predstavujú skutkové (a nie právne)\notázky, ktoré tak nemôžu založiť prípustnosť dovolania v rozhodovanej veci.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Proti napadnutým rozhodnutiam podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) Napadnutý rozsudok krajského súdu je nespravodlivý, arbitrárny, povrchne a jednostranne\nzdôvodnený na základe dôkazne nepreukázaných ústnych tvrdení žalovaného, nepreskúmateľný,\nbez právneho zdôvodnenia, neobsahujúci základný imperatív spravodlivosti, vybočujúci\nz ústavného rámca hodnotenia skutkového a právneho stavu. Je v mnohom odporujúci realite\ni vlastným skorším právnym názorom samotného krajského súdu. Je v priamom rozpore s § 652 –\n3\n\n663 a § 665 a § 666 Obchodného zákonníka, s citovanou judikatúrou a v otázkach ochrany inštitútu\nexkluzivity obchodného zastúpenia a riešenia províznej odmeny i s príslušnými ustanoveniami\nprávnych dokumentov Európskej únie.\nb) Po dvoch predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu krajský súd\nnapadnutým rozsudkom žalobu zamietol v celom rozsahu, a to bez toho, aby sa zmenil skutkový či\nprávny stav veci, čo sťažovateľ považuje za najprekvapujúcejšie rozhodnutie v tomto konaní, pri\nktorom prišlo podľa mienky sťažovateľa k extrémnemu vybočeniu zo skutkového a právneho\nrámca, a to v takej miere, že tým boli výrazne poškodené jeho základné ľudské práva, resp. právo\nna spravodlivý proces.\nc) Rozsudok krajského súdu vychádzal aj z dôkazu, ktorý je založený v spise na č. l. 330\nv prílohovej obálke, ktorej obsahom je prihláška a sprievodná dokumentácia týkajúca sa Slovenskočínskeho obchodného fóra organizovaného vládnou agentúrou SARIO, ktorý sťažovateľ nikdy\nnedostal k dispozícii, ani na pojednávaní, ani mu nebol doručený cestou súdu, hoci oň žiadal,\na keďže ide o jeden z podstatných dôkazov, na ktorý krajský súd poukazoval pri svojom\nrozhodovaní (v odôvodnení body 49 a 59), a sťažovateľ sa k nemu nemohol relevantne vyjadriť,\npovažuje to za porušenie práva na spravodlivý proces.\nd) Krajský súd nesprávnym procesným postupom sťažovateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces,\na v tejto súvislosti vzhľadom na to, že tieto okolnosti boli podrobne popísané v dovolaní, poukázal\nna argumenty uvedené v prílohe č. 3 ústavnej sťažnosti.\ne) Najvyššiemu súdu sťažovateľ vytýka, že sa odmietol zaoberať ním uplatneným dovolacím\ndôvodom podľa § 420 písm. f) CSP, hoci sťažovateľ veľmi podrobne popísal, v čom spočívalo\nporušenie jeho procesných práv, za akých okolností sa nemohol riadne brániť, v čom nebolo\nrozhodnutie riadne odôvodnené, v čom bolo zmätočné, prekvapivé, jednostranné a pod.,\na dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, hoci na to boli splnené všetky podmienky,\nkeď sťažovateľ v dovolaní uviedol tri okruhy otázok a ku každej podrobne zhrnul skutkový stav\na položil právnu otázku s uvedením konkrétnych paragrafov, ktoré sa na vyriešenie právnej otázky\nmali použiť, resp. aj návrh, ako sa mala táto právna otázka vyriešiť. Z týchto dôvodov je napadnuté\nuznesenie formalistické. Najvyšší súd sa dostatočne nezaoberal obsiahlymi argumentmi,\njudikatúrou a poukázaním na konkrétne pochybenia krajského súdu zo strany sťažovateľa.\nf) Pri odôvodňovaní napadnutého uznesenia najvyšší súd použil nesprávnu, resp. rozporuplnú\nargumentáciu.\ng) Závery prijaté krajským súdom, ako aj najvyšším súdom sú arbitrárne a zjavne neodôvodnené.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a rovnako aj porušenie\nčl. 48 ods. 2 ústavy rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.\n\n4\n\nIII.1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu:\n10. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pritom právomoc všeobecných súdov je ústavou\nzaložená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne.\n11. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou\npovolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (pozri. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n12. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd ako súd dovolací, ktorý v prípade zistenia zásahu súdu odvolacej inštancie\ndo základných práv alebo slobôd sťažovateľa (či už svojím rozhodnutím alebo postupom) bol\nzároveň povinný týmto právam alebo slobodám poskytnúť ochranu.\n13. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.\n14. K sťažovateľom formulovanej námietke, v zmysle ktorej sa nemohol relevantne vyjadriť\nk dôkazu z prílohovej obálky spisu na č. l. 330, ktorej obsahom je prihláška a sprievodná\ndokumentácia týkajúca sa Slovensko-čínskeho obchodného fóra organizovaného vládnou agentúrou\nSARIO, na ktorý krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal, čo považuje za porušenie práva\nna spravodlivý proces, ústavný súd bez toho, aby sa z vecného hľadiska predmetnou námietkou\nzaoberal, uvádza, že z preskúmania obsahu dovolania sťažovateľa nevyplýva, že by sťažovateľ túto\nsvoju námietku uplatnil pred dovolacím súdom. Ústavný súd na tomto mieste pripomína, že\nz princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, limitujúceho vzťah ústavného súdu\nk všeobecným súdom, okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí\nsťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť\nnajskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci\nochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,\nktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavná sťažnosť je\nneprípustná. Preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56\nods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n\n5\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu:\n15. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08,\nIV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že otázku, kedy je prípustné dovolanie, rieši zákon, t. j. ide\no otázku zákonnosti, a preto posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa.\nTo platí o to viac, že ústavný súd akceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené zákonné podmienky\nprípustnosti dovolania, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho\nsúdu, a nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011,\nIV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017).\n16. Vychádzajúc z uvedeného, úloha ústavného súdu sa vo veci sťažovateľa obmedzuje\nna posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným, a teda ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil svoj záver o odmietnutí dovolania. V opačnom prípade by totiž ústavný súd\nnahrádzal právomoc najvyššieho súdu, čo s odkazom na jeho ústavné postavenie zjavne nie je jeho\núlohou.\n17. Po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v ústavnej\nsťažnosti predložená argumentácia nie je spôsobilá spochybniť ústavnú konformnosť prijatých\nprávnych záverov. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti opakuje výhrady, ktoré už uplatnil\nv dovolacom konaní pred najvyšším súdom, a snaží sa docieliť rozhodnutie vo svoj prospech,\npostaviac ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží. Právny názor\nnajvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania [§ 447 písm. c) CSP], pokiaľ ide o uplatnené dôvody\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za formalistické, neodôvodnené a ani za arbitrárne. Najvyšší\nsúd riadne aplikoval právne normy vzťahujúce sa na právny stav veci sťažovateľa a prípustnosť\ndovolania vzhľadom na právny stav veci interpretoval a aplikoval zákonným a ústavným spôsobom,\nktorý sa neprieči textu a duchu Civilného sporového poriadku. Závery najvyššieho súdu majú svoj\nzáklad v texte zákona a nijak nevybočujú z rámca zákonnej a ústavnej interpretácie príslušných\nprávnych noriem. Prijaté závery najvyššieho súdu majú zároveň oporu nielen v aplikovaných\nustanoveniach Civilného sporového poriadku, ale i v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu,\nna ktorú v odôvodnení napadnutého uznesenia poukazuje. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsa najvyšší súd zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s argumentáciou\nsťažovateľa, ktorou odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) OSP a § 421 ods. 1\npísm. b) CSP. Ústavný súd tak nezistil, že by účinky výkonu jeho dovolacej právomoci boli\nnezlučiteľné so základným právom účastníka konania na súdnu ochranu či so zásadami\nspravodlivého procesu.\n18. I keď ústavný súd má výhrady proti interpretácii „nesprávneho procesného postupu v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP“, tak ako ju predostrel najvyšší súd (podľa ktorej sa ním rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca\nmožnosti jej aktívnej účasti na konaní a tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu), zároveň konštatuje, že v okolnostiach\n6\n\nprejednávanej veci je podstatné, že najvyšší súd sa vo vzťahu k namietaným okolnostiam\nadekvátnym spôsobom vysporiadal s podstatnou argumentáciou sťažovateľa, pričom jeho závery\npre túto vec možno v rozhodujúcich skutočnostiach považovať za ústavne udržateľné.\n19. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\nuvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (II. ÚS 99/2019,\nII. ÚS 363/2020).\n20. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil v postupe\na v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič ústavne\nnekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti, odmietol\nústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy:\n21. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ\nv ústavnej sťažnosti nekonkretizoval, porušenie ktorého z čiastkových práv, ktoré tvoria obsah\nčl. 48 ods. 2 ústavy, namieta. Navyše, v ústavnej sťažnosti absentuje akékoľvek relevantné\nodôvodnenie tvrdeného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré by malo ústavnoprávny rozmer.\n22. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde zákonom danou\npodmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane\nkonštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde\n(§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody,\nvyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí\nich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov\nmalo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.\n23. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i jeho ostatnými požadovanými\nzákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich\nzákladných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n24. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú náležitosť návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy (vyplývajú z neho totiž dôvody\nnávrhu, ktorými je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný), nie je možné\npovažovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť po uplynutí lehoty stanovenej\nv § 124 zákona o ústavnom súde, o to viac v prípade, ak je sťažovateľ v konaní pred ústavným\nsúdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd v okolnostiach daného prípadu\nsťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich v nedostatočnom\nodôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval (m. m. IV. ÚS 117/2019, III. ÚS 106/2020).\n\n7\n\n25. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutými rozhodnutiami odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c)\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.\n26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade\nnedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. februára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-zmluva o obchodnom zastúpení", "dovolanie-prípustnosť", "arbitrárnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/7/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2b773fea-8b53-45a6-87d5-eec1561b6a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1"}, {"guid": "ussr:d83e362e-f409-475a-a421-2e8910fcfaae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.106.2020.1"}, {"guid": "ussr:5dc53ce7-ee54-4859-ad26-82916fd3cee0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.95.2020.1"}, {"guid": "ussr:17e70d63-27a1-450a-91d0-8b13f3749d7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.117.2019.1"}, {"guid": "ussr:76526514-88ea-44a2-abf4-d30591963998", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 146/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 146/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 372, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8da1c78d-cca8-4964-8729-a04eb66ffe7d"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4ff50d0-0384-4ca9-9087-aafde625a211"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "b90011e8-f790-4780-88f7-0843d27bc7a0:b326871a-c1cc-4dea-bdd5-c559b1e07d7a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1718200325.1", "spisova_znacka": "4Cob/7/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/7/2019 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1718200325.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:751feb2e-7165-46f4-bb1b-88f23f200547", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.639.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 639/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 639/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.639.2024.1"}, {"guid": "ussr:62fb8f87-b1e6-4108-9bdd-9c1f122ca055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.23.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.23.2024.1"}, {"guid": "ussr:50726c84-3f70-4a7d-b5d1-e584ed68e7c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.636.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 636/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 636/2023 z 29. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.636.2023.1"}, {"guid": "ussr:45432c6d-c595-416a-9560-cd29e3cd5238", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.374.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 374/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 374/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.374.2023.1"}, {"guid": "ussr:91e437ec-e2ce-4d69-b9d6-18be3e1bdbce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.303.2023.1"}, {"guid": "ussr:2b4f7828-df07-4fdf-aa78-ed380f0819de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.115.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.115.2023.1"}, {"guid": "ussr:acf43942-8c6e-416f-968f-fcb1e7585223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.17.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.17.2023.1"}, {"guid": "ussr:713c3a0f-0f80-4883-a0c2-05a0d363f171", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.546.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 546/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 546/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.546.2022.1"}]}