{"guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 z 21. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. II. ÚS 328/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 328/2022-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom,\nHurbanovo námestie 1, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n1 Cdo 61/2019 z 27. októbra 2021 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Cdo 61/2019 z 27. októbra 2021\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Cdo 61/2019 z 27. októbra 2021\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov konania 739,66 eur, ktorú j e p o v i n n ý Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. februára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 251/2018-200 z 22. novembra 2018\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 Cdo 61/2019 z 27. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie\n\nnajvyššieho súdu“). Sťažovateľ navrhuje rozsudok krajského súdu, ako aj napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu, resp. najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 328/2022-24 z 29. júna 2022 ústavný súd prijal na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti odmietol.\n3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva,\nže sťažovateľ sa žalobou podanou proti obchodnej spoločnosti\n(v súčasnosti\n, a. s., z dôvodu právneho nástupníctva),\nako žalovanej domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že sťažovateľ\nako spotrebiteľ si úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti na súde v zmysle § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane\nspotrebiteľa“), keď konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy vedené\nna Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 C 202/2015 bolo síce zastavené\npre späťvzatie žaloby sťažovateľom, ale okresný súd v uznesení o zastavení konania uviedol,\nže považoval za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a sťažovateľ zobral návrh späť\npre správanie žalovaného, pričom vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal sťažovateľovi náhradu\ntrov konania. Okresný súd rozsudkom č. k. 6 Csp 104/2017 z 24. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nOdôvodnenie rozsudku okresného súdu je založené na dvoch ťažiskových dôvodoch, a to (i)\nza úspešné uplatnenie práva na súde nemožno považovať situáciu, ak spotrebiteľ podá hoci\ndôvodnú žalobu, ale tá bude vzatá späť pre správanie žalovaného (z dôvodu splnenia žalovanej\npovinnosti), (ii) žalovaný ako dodávateľ neporušil žiadnu svoju povinnosť ustanovenú zákonom\no ochrane spotrebiteľa a neporušil ani práva sťažovateľa ako spotrebiteľa, keď okrem iného\npovažoval spornú výpoveď nájomnej zmluvy zo strany žalovaného za platný právny úkon.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nrozsudkom č. k. 9 Co 251/2018-200 z 22. novembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ich vyhodnoteniu\na právnemu posúdeniu veci sa krajský súd stotožnil s dôvodmi rozsudku okresného súdu.\nK podstatným argumentom sťažovateľa uvedeným v odvolaní uviedol, že sa stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, pokiaľ tento dospel k záveru, že neboli splnené podmienky v zmysle § 3 ods. 5\nzákona o ochrane spotrebiteľa na to, aby mohol súd priznať nárok sťažovateľovi, keď predmetné\nustanovenie vyžaduje, aby si spotrebiteľ uplatnil svoje práva na súde a bol úspešný, pričom\nv danom prípade sťažovateľ poukázal na konanie, ktoré predchádzalo súčasnému konaniu a bolo\nzastavené pre späťvzatie žaloby. Toto rozhodnutie nepredstavuje ako také prekážku rozhodnutej\nveci a ani z neho nie je možné záväzne vyčítať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho\npovinností voči sťažovateľovi, a ani to, že si tento úspešne žalobu uplatnil. Ďalšie odvolacie\nargumenty sťažovateľa vo vzťahu k namietanej zmätočnosti výpovede zo strany žalovaného,\nodmietnutiu poskytovania služby sťažovateľovi podľa § 4 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nvyužitia neoprávnenej hrozby, agresívnej obchodnej praktiky či konania v rozpore s dobrými\n\n2\n\nmravmi zo strany žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné so záverom, že v danom prípade nedošlo\nk sťažovateľom uvádzanému porušeniu práv spotrebiteľa v súvislosti s konaním žalovaného.\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 1 Cdo 61/2019 z 27. októbra 2021 odmietol\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) podľa § 447 písm. c) a f) Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“). Vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP, ktoré videl v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou\nk rozsudku súdu prvej inštancie, čím spochybňoval tiež odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu,\nčo sa týka jeho kvality a nedostatočného vysvetlenia, dovolací súd uviedol, že oba súdy, teda\nokresný súd, ako aj krajský súd dostatočným spôsobom odpovedali na všetky relevantné otázky\nv danej veci, a rozsudok krajského súdu preto považoval za dostatočne odôvodnený, neporušujúci\nprávo na spravodlivý súdny proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť dovolania\nsťažovateľ odôvodnil aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia troch právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nneboli vyriešené. K prvej sťažovateľom nastolenej otázke, či o úspešné uplatnenie práva alebo\npovinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa ide len v prípade, ak bolo v prospech\nspotrebiteľa vydané rozhodnutie vo veci samej, alebo aj v prípade, že bolo konanie skončené iným\nspôsobom v prospech spotrebiteľa (napr. zastavenie konania pre procesné zavinenie dodávateľa),\ndovolací súd uviedol, že táto právna otázka bola podľa jeho názoru už dovolacím súdom riešená,\na to v rozhodnutí č. k. 6 Cdo 127/2017 z 30. januára 2019, v ktorom najvyšší súd uviedol,\nže „Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo\nvo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej\nv spotrebiteľskej zmluve...“.\n5. K sťažovateľom uvedenej druhej otázke, či je prípustné, aby súd pri posúdení základu nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa posudzoval\ndôvodnosť žaloby spotrebiteľa v inom konaní, od ktorého spotrebiteľ odôvodňuje právo na toto\nprimerané finančné zadosťučinenie, a tretej otázke, či je dodávateľ oprávnený vypovedať zmluvu\no poskytovaní služieb (v danom prípade nájomnú zmluvu) uzatvorenú na dobu neurčitú\nbez uvedenia dôvodu alebo z neexistujúceho dôvodu najmä pri zohľadnení § 4 ods. 3 a 8 zákona\no ochrane spotrebiteľa, najvyšší súd uviedol, že tieto otázky nesúvisia priamo s predmetom sporu,\na preto sa nimi vôbec nezaoberal.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) Odôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu k uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keď najvyšší súd prezentoval\nteoretické východiská porušenia práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a toho, čo je potrebné\nrozumieť pod nesprávnym procesným postupom súdu bez toho, aby bolo zrejmé, ako ich aplikoval\nna vec sťažovateľa. Sťažovateľ vyčíta najvyššiemu nedostatočnosť odôvodnenia aj vo vzťahu\n\n3\n\nk prijatému záveru, v zmysle ktorého okresný súd a krajský súd dostatočným spôsobom odpovedali\nna nastolené relevantné otázky v danej veci.\nb) Odôvodnenie napadnutého uznesenia je zároveň zmätočné, keď v bodoch 16 až 18 sa najvyšší\nsúd zaoberá tým, čo musí spĺňať právna otázka, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu vyriešená, čím však odôvodňuje neprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\nc) Spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal so sťažovateľom uplatneným dôvodom prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, považuje sťažovateľ za arbitrárny a svojvoľný. Vytýka\nnajvyššiemu súdu, že v rozsudku č. k. 6 Cdo 127/2017 z 30. januára 2019, na ktoré najvyšší súd\npoukázal s odôvodnením, že ním bola riešená sťažovateľom nastolená prvá právna otázka, od ktorej\nvyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, právna otázka, či považuje sa za úspešné\nuplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa len taký stav,\nv ktorom bolo vydané rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, alebo aj iný stav,\nv ktorom bolo konanie skončené iným spôsobom v prospech spotrebiteľa (napr. zastavenie konania\npre procesné zavinenie dodávateľa), vyriešená nebola, keďže predmetom dovolacieho prieskumu\nv uvedenej veci bola otázka, či na priznanie primeraného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa je potrebné aj to, aby spotrebiteľovi vznikla ujma. Zároveň predmetný\nrozsudok nie je podľa sťažovateľa vôbec relevantný pre účely prípustnosti dovolania, keďže bol\nvydaný až po prijatí rozsudku krajského súdu (22. novembra 2018, pozn.). Sťažovateľ uvádza,\nže z jazykového výkladu § 421 ods. 1 písm. b) CSP vyplýva, že rozhodujúci je stav (ne)existencie\nustálenej praxe dovolacieho súdu k momentu vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že jediné rozhodnutie najvyššieho súdu samo\nosebe ešte nepredstavuje vyriešenie určitej právnej otázky rozhodovacou praxou dovolacieho súdu\ntak, ako to má na mysli § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nd) Právny záver, ktorý z napadnutého uznesenia implicitne vyplýva a podľa ktorého pod úspešným\nuplatnením práva na súde sa rozumie jedine tá situácia, ak súd judikuje (rozhodnutím vo veci\nsamej) v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, považuje\nsťažovateľ za arbitrárny, ústavne nekonformný a v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy,\nčím došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv. Podľa presvedčenia sťažovateľa za úspešné\nuplatnenie práv a povinnosti na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa rozumie\nnielen situácia, že súd žalobe vyhovie, ale aj skutočnosť, že dodávateľ po podaní žaloby splní\nžalovanú povinnosť, upustí od protiprávneho konania, ktoré je predmetom žaloby, resp. uzná\npredmet žaloby, v dôsledku čoho je potrebné vziať žalobu späť a konanie zastaviť. Sťažovateľ\nv tejto súvislosti poukazuje na účel priznania finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa, ktorým je odškodniť spotrebiteľa za to, že musel uplatňovať svoje práva\nna súde, a tiež motivácia dodávateľov, aby neporušovali svoje povinnosti a aby ich plnili\ndobrovoľne bez toho, aby sa spotrebiteľ musel pred tým obrátiť na súd. Tento účel je však naplnený\naj v už uvedených prípadoch, t. j. keď konanie je zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby\npre následné správanie dodávateľa po podaní žaloby. Podľa mienky sťažovateľa pod úspešným\nuplatnením práva na súde je potrebné rozumieť akúkoľvek situáciu, keď si spotrebiteľ na súde\nuplatní právo a po tomto uplatnení dosiahne svoj cieľ (a to bez ohľadu na to, ako procesne skončí\nsúdne konanie), ako aj akúkoľvek situáciu, keď si dodávateľ uplatní na súde voči spotrebiteľovi\nakékoľvek právo a po tomto uplatnení dodávateľ nedosiahne svoj cieľ (buď mu súd žalobu\nzamietne alebo ju dodávateľ vezme späť z iného dôvodu než pre splnenie záväzku). Už uvedenému\nzáveru svedčí aj použitá formulácia v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože ak by\n4\n\npredmetná právna norma predpokladala výlučne situáciu, meritórne judikovaného práva v prospech\nspotrebiteľa, hypotéza právnej normy by bola aj takto formulovaná. Akýkoľvek iný výklad je\nv rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa.\ne) Za absolútne neodôvodnený považuje sťažovateľ aj záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého\nsa vôbec nezaoberal ani ďalšími dvoma nastolenými právnymi otázkami, keďže ich dovolací súd\npovažoval za také, ktoré nesúviseli priamo s predmetom sporu. Podľa sťažovateľa išlo o právne\notázky pre posúdenie jeho veci relevantné a tým, že sa nimi dovolací súd odmietol zaoberať,\nodmietol sťažovateľovi právo na prístup k súdu a porušil jeho právo na súdnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie.\n7. Tým, že sa dovolací súd odmietol zaoberať sťažovateľom uplatneným dovolacím dôvodom\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, odmietol sťažovateľovi právo na prístup k súdu a porušil jeho\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n8. K ústavnej sťažnosti zaujal vyjadrenie najvyšší súd, v ktorom zrekapituloval dovolacie námietky\nsťažovateľa, ako aj dôvody odmietnutia dovolania najvyšším súdom. Zároveň zdôraznil,\nže „dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej\na druhej inštancie, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie,\nani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaného dokazovania. Naopak, dovolací súd\nje podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Len samotné\nspochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú\npredpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1\nCSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno odôvodniť spochybnením\nskutkových záverov súdov nižšej inštancie na základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia\ndôkazov. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu\nkonštatovaním prípustnosti dovolania ani v tejto časti do úvahy neprichádza.“.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n9. Zúčastnená osoba, ktorou je\nsa k ústavnej sťažnosti nevyužila.\n\n, a. s., svoje právo vyjadriť\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol:\na) Argumentácia najvyššieho súdu, v zmysle ktorej dovolanie nie je prostriedok určený na revíziu\nskutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, považuje za zarážajúce z dôvodu,\n5\n\nže najvyšší súd túto argumentáciu vôbec nepoužil v napadnutom uznesení a sťažovateľ v dovolaní\nani nijako nežiadal uskutočniť revíziu skutkových zistení, keďže dovolanie odôvodňoval tým,\nže odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou sťažovateľa v odvolaní a že vec\nnebola správne právne posúdená, pričom predmetné otázky právneho posúdenia spĺňali podmienky\nprípustnosti dovolania podľa § 421 CSP. Skutkové okolnosti reálne ani neboli sporné počas celého\nkonania, ale sporné bolo ich právne posúdenie, konkrétne (i) otázka (ne)platnosti výpovede,\n(ii) otázka charakteru vyhrážky žalovaného o zamedzení prístupu k bezpečnostnej schránke, t. j.\nči ide o právnu alebo bezprávnu vyhrážku, a (iii) otázka späťvzatia žaloby pre následné správanie\ndodávateľa a či je možné považovať ho za úspešné uplatnenie práva na súde v zmysle § 3 ods. 5\nzákona o ochrane spotrebiteľa.\nb) Zarážajúci je názor dovolacieho súdu, že v poradí druhú a tretiu sťažovateľom v dovolaní\nnastolenú otázku považuje za bezpredmetnú, najmä keď konštatuje, že odvolací súd nezistil\nu žalovaného porušenie žiadnych povinností. Osobitne zodpovedanie tretej právnej otázky\nje nevyhnutné na ustálenie platnosti výpovede žalovaného, keďže súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že žalovaný nekonal protiprávne, keď výpoveď považoval za platnú, pričom odvolací súd\nsa následne vôbec nevysporiadal s argumentáciou, či výpoveď z neexistujúceho dôvodu možno\npovažovať za platnú výpoveď.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je založená na tvrdení o arbitrárnosti\na svojvoľnosti napadnutého uznesenia vo vzťahu k sťažovateľom uplatnenému dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti\nnapadnutého uznesenia vo vzťahu k uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP.\n12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe\nktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\n13. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom\nupravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n14. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu. Slovenská republika,\nako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť,\naby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom\npod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky\na efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi\n6\n\nposkytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované\nzákonom na poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n15. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti môže podliehať určitým obmedzeniam. Takýmto obmedzením sú aj § 420 a § 421\nCSP, ktoré vymedzujú prípady, keď je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok (I. ÚS 51/2020). V príslušnom procesnom kódexe\nkoncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva, podľa ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť na nápravu\nnajzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok\nzásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov ako prvkov napĺňania\nprincípu správnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020).\n16. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 385/2020,\nI. ÚS 115/2020). Ústavný súd rešpektuje rozhodovací priestor najvyššieho súdu a jeho kompetenciu\nústavne konformným spôsobom vymedzovať prípustnosť vecí v konaní o dovolaní, kým neprekročí\nústavné štandardy (I. ÚS 369/2019).\n17. Ústavný súd po posúdení veci dospel k záveru, že v napadnutom uznesení došlo k (i)\narbitrárnemu posúdeniu prípustnosti dovolania najvyšším súdom, ako aj (ii) k nedostatočnému\nodôvodneniu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n18. Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie sťažovateľa podané podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP odmietol s odôvodnením, že sťažovateľom nastolená prvá právna otázka už bola dovolacím\nsúdom riešená v jeho skoršom rozhodnutí (č. k. 6 Cdo 127/2017 z 30. januára 2019), ako aj\nz dôvodu, že druhá a tretia právna otázka nesúvisia priamo s predmetom sporu.\n19. V predmetnom rozhodnutí najvyšší súd riešil dovolateľom nastolené viaceré právne otázky,\nokrem iných aj tú, či je možné priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5\nzákona o ochrane spotrebiteľa bez toho, aby v konaní bola preukázaná existencia a výška vzniknutej\nujmy, a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Najvyšší súd\nsa s nastolenou právnou otázkou vysporiadal tak, že uviedol: „Jediným predpokladom, ktorý\ncitované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje\nv prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí\nneprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve\n(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j.\nani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje...“ Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že v rozhodnutí vo veci\nsp. zn. 6 Cdo 389/2015, na ktoré najvyšší súd odkázal, bolo síce dovolanie procesne odmietnuté,\nno najvyšší súd v ňom v závere poznamenal, že v súvislosti s § 3 ods. 5 zákona o ochrane\n7\n\nspotrebiteľa „pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo\naj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej\nv spotrebiteľskej zmluve...“. Z posledného citovaného rozhodnutia tak nevyplýva, že by v ňom\nnajvyšší súd dal odpoveď na právnu otázku nastolenú sťažovateľom v prerokovávanej veci,\nkeď sa v ňom najvyšší súd nezaoberal tým, čo možno rozumieť pod slovným spojením „úspešné\nuplatnenie“, ale tým, aký konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti možno na súde\nuplatniť.\n20. Najvyšší súd prvú právnu otázku nastolenú sťažovateľom považoval za vyriešenú,\na to v rozhodnutí č. k. 6 Cdo 127/2017 z 30. januára 2019. Toto posúdenie malo za následok\nodmietnutie dovolania, a teda odopretie vecného prejednania veci pred najvyšším súdom. Ústavný\nsúd uvádza, že zmyslom dovolania je okrem eliminovania zmätočných rozhodnutí (§ 420 v spojení\ns § 431 CSP) vytvárať jednotnú rozhodovaciu prax týkajúcu sa právnych otázok vymenovaných\nv § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP. Strany sporu, ako aj právnická obec očakáva odpovede na tieto\notázky. Od najvyššieho súdu sa preto pri posudzovaní prípustnosti dovolania podaného podľa § 421\nCSP oprávnene očakáva citlivý a dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia\nnielen z formálneho hľadiska, ale aj reálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu\notázku. Len tak je možné naplniť účel dovolania, ktorým je riešenie právnych otázok, ktoré buď\nešte neboli vyriešené, ktoré sú rozhodované rozdielne alebo pri ktorých sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe. Riešením uvedených právnych otázok a zjednocovaním judikatúry\nnajvyšší súd napĺňa princíp právnej istoty. Naplnením tejto úlohy plní dovolanie aj celospoločenskú\nfunkciu (pozri Bajánková, J., Gešková, K. in Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,\nS., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,\n2016, s. 1346).\n21. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že ústavný súd sa už vo svojej rozhodovacej činnosti\n(I. ÚS 51/2020, I. ÚS 115/2020) zaoberal otázkou, ako ústavne konformne vykladať prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a dospel k záveru, že prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP je potrebné vykladať tak, že „dovolanie je prípustné, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená ustálene“. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že ak by sme pripustili\nzáver, že podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné iba v prípade, ak ide o právnu\notázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vôbec riešená, dovolanie by potom\nnebolo prípustné ani v prípade, ak by sa dovolací súd určitou právnou otázkou už raz (čo i len\njediný raz) zaoberal a znemožnila by sa možnosť dovolateľa obrátiť sa na najvyšší súd s cieľom\npreskúmania správnosti vyriešenia tejto právnej otázky. V prípade, ak právna otázka bola už raz\ndovolacím súdom riešená, dovolateľ by nemohol prípustnosť vyvodiť ani z § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP (keďže otázka bola riešená na dovolacom súde len raz a nie je o nej ustálená prax) ani podľa\n§ 421 ods. 1 písm. c) CSP (keďže otázka bola riešená na dovolacom súde len raz, a teda nie je o nej\nani rozdielna prax). Tento výklad (že pojem „právna otázka vyriešená“ možno vykladať\nako „právna otázka už raz riešená“) by však znamenal obmedzenie aj pre samotný dovolací súd\n(pre konajúci senát), pretože dovolací súd by potom musel také dovolanie vždy procesne\nodmietnuť. Konajúci senát by nemohol vysloviť svoj právny názor na danú otázku, a to buď\n8\n\nsa s už vydaným rozhodnutím stotožniť a rozhodovaciu prax upevniť, alebo sa od nej odkloniť\na v prípadnom ďalšom konaní vytvoriť predpoklad na jej vyriešenie veľkým senátom. Dovolací súd\nby potom nemohol rozvíjať a zjednocovať judikatúru všeobecných súdov a napĺňať tak poslanie\ndovolania ani plniť svoju úlohu najvyššej súdnej autority, čím by bol úplne zmarený účel dovolania\n(nález č. k. I. ÚS 115/2020-62 zo 6. októbra 2020).\n22. Na posúdenie, či ide o otázku už vyriešenú ustálene, treba potom aplikovať výklad najvyššieho\nsúdu o ustálenej praxi dovolacieho súdu. Podľa najvyššieho súdu „ustálená rozhodovacia prax\nnajvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane\nvo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom,\ndosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia\nnajvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory\nakceptovali a vecne na ne nadviazali.“ (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 6/2017,\n3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017, 6 Cdo 129/2017, 8 Cdo 33/2017).\nInak povedané, pokiaľ nejde o rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (relevantné sú aj staršie zbierky, pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 29/2017 z 24. januára 2018 ), tak možno za ustálenú prax považovať aj\nnepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady, a to (i) buď je tento názor\nvyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo (ii) názor je vyjadrený\naj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom\nvyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho\nnázoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z uvedených rozhodnutí vyplýva,\nže pokiaľ najvyšší súd odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by ísť o „viacero“ takýchto\nrozhodnutí.\n23. V predmetnej veci najvyšší súd poukázal len na jedno nepublikované rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, ktoré sa zaoberalo (nie vyčerpávajúco) sťažovateľom nastolenou právnou otázkou. Ústavný\nsúd sa nemieni zaoberať vecnou stránkou zadefinovania pojmu ustálená rozhodovacia prax\ndovolacieho súdu najvyšším súdom, ide o kompetenciu najvyššieho súdu. Napokon, tento pojem sa\nmôže v judikatúre najvyššieho súdu ďalej vyvíjať. Ústavný súd sa vyjadrí k ústavnému súladu\nvýkladu tohto pojmu v kontexte napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd sa nemôže stotožniť\ns názorom najvyššieho súdu, že jedno nepublikované rozhodnutie môže predstavovať situáciu, kedy\nje otázka vyriešená. V prípade, ak bolo rozhodnutí najvyššieho súdu týkajúcich sa tejto otázky viac,\nmal najvyšší súd na ne poukázať. Len tak by išlo o presvedčivý záver, že riešenie právnej otázky je\nv praxi dovolacieho súdu ustálené. Tento výklad ústavného súdu zároveň vytvára najvyššiemu súdu\npriestor, príležitosť a šancu v týchto prípadoch dovolanie vecne prejednať. Ak sa s názorom\nvysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí dovolacieho súdu stotožní, prax dovolacieho súdu sa\nupevní a tento názor bude presvedčivejší. Ak sa bude chcieť od rozhodnutia, resp. rozhodnutí (ktoré\nale nepredstavujú ustálenú prax) najvyššieho súdu o tejto právnej otázke odchýliť, vytvorí sa\npredpoklad pre prejednanie veci vo veľkom senáte, následkom čoho sa opäť rozhodovacia prax\nstabilizuje. Pokiaľ by však jedno nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu predstavovalo\nustálenú prax, dovolaciemu súdu by neostávalo nič iné, iba dovolanie pre neprípustnosť odmietnuť,\na to aj v prípade, ak má na právnu otázku konajúci senát odlišný názor.\n9\n\n24. K argumentu, že v prípade nepublikovaného rozhodnutia č. k. 6 Cdo 127/2017 z 30. januára\n2019, na ktoré najvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal, nejde o ustálenú prax, prispieva tiež\nskutočnosť, že toto rozhodnutie bolo vydané až po vydaní rozsudku krajského súdu, proti ktorému\ndovolanie smerovalo. Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu § 421 CSP, existencia\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu v súvislosti s vyriešením právnej otázky, od ktorej vyriešenia\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, je rozhodujúca k momentu vydania rozhodnutia dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n25. Zmyslom tohto dôvodu prípustnosti [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP] je umožniť dovolateľom\nobrátiť sa na najvyšší súd s požiadavkou na vyslovenie právneho názoru k meritu veci v prípade,\nže právna otázka nebola v praxi dovolacieho súdu vyriešená, teda až pokiaľ sa právny názor k danej\notázke neustáli. Takéto nazeranie na zmysel tohto ustanovenia má svoj racionálny základ, ktorý\npramení v už spomínanom účele dovolania, a to umožňovať a oprávnene vyžadovať, aby najvyšší\nsúd vlastným meritórnym rozhodovaním rozvíjal a zjednocoval judikatúru slovenských súdov,\na tak naplnil princíp právnej istoty ako jeden zo základných pilierov právneho štátu.\n26. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania najvyšším súdom teda došlo v konečnom dôsledku\nk arbitrárnemu posúdeniu prípustnosti dovolania, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces.\n27. Najvyšší súd ďalej uviedol, že sťažovateľom v poradí ďalšie dve položené právne otázky (či je\nprípustné, aby súd pri posúdení základu nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa posudzoval dôvodnosť žaloby spotrebiteľa v inom konaní,\nod ktorého spotrebiteľ odôvodňuje právo na toto primerané finančné zadosťučinenie,\na či je dodávateľ oprávnený vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb uzatvorenú na dobu neurčitú\nbez uvedenia dôvodu alebo z neexistujúceho dôvodu najmä pri zohľadnení § 4 ods. 3 a 8 zákona\no ochrane spotrebiteľa) považoval za také, ktoré nesúviseli priamo s predmetom sporu, a preto sa\nnimi vôbec nezaoberal. Odôvodnenie napadnutého uznesenia ani v tejto časti nespĺňa atribúty\npresvedčivého odôvodnenia, keď najvyšší súd prijal tento strohý záver bez toho, aby zrozumiteľne\nvysvetlil úvahy, ktoré ho k jeho prijatiu viedli.\n28. Obsah práva na spravodlivý proces vyžaduje okrem iného aj naplnenie požiadaviek na určitú\nkvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, notabene, ak ide o rozhodnutie o dovolaní. Podľa\njudikatúry ústavného súdu „odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku\nči pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne\nrozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú\nodpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému“ (obdobne napr. II. ÚS 193/06,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 200/09).\n29. Vychádzajúc zo skutkových a právnych okolností prerokovávanej veci je zrejmé, že obidve\nprávne otázky sťažovateľom špecifikované (k tomu pozri bod 27) s predmetom sporu súvisia,\notázku ich relevancie v predmetnom konaní však bude musieť najvyšší súd vyhodnotiť\naž po vysporiadaní sa so sťažovateľom prvou nastolenou právnou otázkou.\n30. Sťažovateľom vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia vo vzťahu\nk uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP ústavný súd vyhodnotil\nako takú, ktorá nie je spôsobilá spochybniť prijatý záver najvyššieho súdu o nenaplnení uplatneného\n\n10\n\ndôvodu prípustnosti dovolania. Najvyšší súd prijatý záver odôvodnil tým, že okresný súd,\nako aj krajský súd dostatočným spôsobom odpovedali na všetky relevantné otázky v danej veci,\na rozsudok krajského súdu preto považoval za dostatočne odôvodnený. Po preskúmaní odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu ústavný súd nevidí dôvod na spochybnenie prijatého záveru najvyššieho\nsúdu.\n31. Ústavný súd po zohľadnení okolností predmetnej veci, odôvodnenia napadnutého uznesenia\na povahy rozhodnutí, na ktoré najvyšší súd v napadnutom uznesení poukazuje, dospel k záveru,\nže napadnuté uznesenie nespĺňa atribúty ústavne akceptovateľného rozhodnutia súdu,\nkeďže najvyšší súd v ňom ústavne nekonformným spôsobom vyložil prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP. V dôsledku toho neposkytuje dostatok relevantných dôvodov\npre najvyšším súdom prijatý záver o neprípustnosti dovolania sťažovateľa.\n32. Z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie najvyššieho súdu porušuje základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n33. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“), vzhľadom na vyhovenie\nsťažnosti ústavný súd uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n34. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu podané dovolanie proti\nrozsudku krajského súdu znova prerokovať, v okolnostiach prípadu sa dôsledne vyrovnať s jeho\nobsahom a, riadiac sa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 134 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), opätovne rozhodnúť o dovolaní, rešpektujúc obsah a zmysel práv,\nktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.\nV.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n37. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a\nods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“). Ústavný súd konštatuje, že v zmysle uvedených\nustanovení vyhlášky sťažovateľovi patrí náhrada trov konania v sume 739,66 eur, a to za tri úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2022 spolu vo výške 581,49 eur (príprava a prevzatie veci,\npísomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti a replika) v hodnote po 193,83 eur vrátane troch režijných\npaušálov v hodnote po 11,63 eur, zvýšené o 20 % DPH (123,28 eur).\n\n11\n\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenému v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. septembra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-prípustnosť", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "arbitrárnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "arbitrárnosť", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/61/2019", "guid": "97861aa5-e0da-4a11-acff-20ff2566a0cf:edf92df9-350b-4063-ab8c-48df965f7445", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24352d00-e4df-4da2-89ff-dadcf0da4b2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.385.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 385/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 385/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.385.2020.1"}, {"guid": "ussr:0d747377-cda5-4b3c-8d2b-6bad00283702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:699c8d89-6b72-458f-a17a-6422bf1c05e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.369.2019.2"}, {"guid": "ussr:29a157a9-dcf1-4d55-915d-7c07e97e0caa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "97861aa5-e0da-4a11-acff-20ff2566a0cf:edf92df9-350b-4063-ab8c-48df965f7445", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1", "spisova_znacka": "1Cdo/61/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/61/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "f6460c0a-6132-4cf1-94fe-9d930bf63aa5:2ea4b5c2-446f-4388-99b0-cc60646d9ae1", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/251/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/251/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6460c0a-6132-4cf1-94fe-9d930bf63aa5:2ea4b5c2-446f-4388-99b0-cc60646d9ae1"}, {"guid": "36739511-6a7f-4192-b899-5ba64f25725d:1273e5b6-96af-4870-bc2a-fb1201995730", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Csp/104/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Csp/104/2017 z 22. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Svidník", "datum_vydania": "2017-09-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/36739511-6a7f-4192-b899-5ba64f25725d:1273e5b6-96af-4870-bc2a-fb1201995730"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ee33b83a-9e21-4f8a-939c-ab2e54d3b98d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.238.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2025 z 9. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.238.2025.1"}, {"guid": "ussr:7a863041-c37d-474e-8f90-923060aacfea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.190.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 190/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 190/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.190.2024.1"}, {"guid": "fa867dc8-c0c5-49df-881d-aa80a1ee3cb6:6abff40e-7a06-4555-80fc-bf8cb081e54e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6124362273.1", "spisova_znacka": "8Co/85/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/85/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6124362273.1"}, {"guid": "63ecc858-3f95-4cf8-9cee-ddf0c1d21f89:8ec88471-63ce-469c-9c44-453f172d6cdf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:6123378571.1", "spisova_znacka": "5Co/117/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/117/2024 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:6123378571.1"}, {"guid": "07e213f0-a97b-465e-8e99-dc3971c8b5b3:c1edc71e-a479-444c-bf9b-5032c4ffa20e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3811219145.2", "spisova_znacka": "16CoEk/2/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoEk/2/2025 z 23. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3811219145.2"}, {"guid": "124cbe88-ee2a-43c2-bf02-b1a6e6a3b7db:3e5c0304-96d9-4580-821a-d9a164ee20e6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5122208939.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/1/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5122208939.1"}, {"guid": "be9162bf-0e37-4e6f-a361-91ad36d52e68:b259785d-e22a-4570-87d4-2976156184e9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6122393823.2", "spisova_znacka": "10CoCsp/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/14/2024 z 27. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6122393823.2"}, {"guid": "adfd99c8-6149-4c4f-af65-5add2272dc79:2f224d1c-d252-487c-84e1-e543e4532e4f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5123234201.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/19/2024 z 30. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5123234201.1"}, {"guid": "e0705165-69f8-4e9b-8311-cf8702d21e43:feed1a9f-b0ab-460d-8ee5-4e598a6c32a3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:6123255363.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/3/2024 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:6123255363.1"}, {"guid": "ac9eb186-0472-45d2-a07f-81284ca414fd:fd347c02-0fed-4236-ad85-969680eda120", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623204305.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/26/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/26/2024 z 16. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623204305.1"}, {"guid": "ab6c19de-3969-4eb0-8107-b7ab2d2cb351:1b4b660e-faf4-4c08-b40a-1899e0ae4e96", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623204592.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/23/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/23/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623204592.1"}, {"guid": "e1d06790-8c13-40c8-9c31-c2d7cc8b9967:254db2f4-85af-4b07-8ff5-cae7804e4a8d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623200155.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/14/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/14/2024 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623200155.1"}, {"guid": "4d66d166-21d8-4ac9-8687-960ee4f674f1:e753405b-e8d9-4dfe-ab30-c424691c744f", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125205858.1", "spisova_znacka": "16Csp/88/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/88/2025 z 2. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125205858.1"}, {"guid": "d85d88f5-b197-4b92-bfc8-d1abb540e4c2:03f6e2d1-b0d9-413b-b0b8-c1419841be73", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4", "spisova_znacka": "3Csp/5/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/5/2025 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200450.4"}, {"guid": "305c949b-94a5-403b-922a-dc79d83d81aa:cf2cdb75-268b-4a8b-8973-fd212e73a0b7", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2024:8824201263.2", "spisova_znacka": "3Csp/45/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/45/2024 z 23. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2024:8824201263.2"}, {"guid": "32643581-1d05-4d7b-a0b2-5c76230330c6:945e4360-8682-413e-a8a6-43d7731da13c", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2", "spisova_znacka": "8Csp/43/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Csp/43/2023 z 21. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2"}, {"guid": "fef5a114-4175-4587-a42e-fae224e4c83b:7383dc89-e7ec-4311-b24c-b06b561e6ca4", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624200566.3", "spisova_znacka": "16Csp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16Csp/12/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200566.3"}]}