{"guid": "ussr:f9cc7e49-8d91-43ff-8f74-a1f4e22853c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2022 z 13. 10. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. októbra 2022, sp. zn. II. ÚS 312/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-10-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f9cc7e49-8d91-43ff-8f74-a1f4e22853c2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 312/2022-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Poľno-Čergov, s. r. o., Hlavná 2,\nTerňa, IČO 36 460 664, zastúpenej spoločnosťou AK – TARABČÁK s. r. o., Hlavná 13, Prešov,\nIČO 36 859 109, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Tarabčák, proti uzneseniu Okresného\nsúdu Prešov č. k. 15 C 63/2012-426 z 31. januára 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 15 C 63/2012-426 z 31. januára 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 15 C 63/2012-426 z 31. januára 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 493,10 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. marca 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný\nsúd“) č. k. 15 C 63/2012-426 z 31. januára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Tiež navrhla\nnapadnuté uznesenie zrušiť a priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 312/2022 z 29. júna 2022 podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako žalobkyňa v konaní vedenom\nna okresnom súde domáhala proti žalovanému vydania hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe.\nOkresný súd rozsudkom z 24. júla 2015 žalobe vyhovel, uložil žalovanému povinnosť vydať\nsťažovateľke hnuteľné veci s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nO podanom odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd potvrdzujúcim rozsudkom\nz 21. decembra 2016. Následne uznesením okresného súdu zo 14. júna 2018 v spojení s uznesením\nodvolacieho súdu z 26. novembra 2018 bol sťažovateľke priznaný nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Okresný súd uznesením č. k. 15 Csp 63/2012-354 z 31. mája 2019 vydaným vyšším súdnym\núradníkom (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) postupom podľa § 262 ods. 2\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol o výške trov konania tak, že\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke trovy konania v celkovej sume 3 177,67 eur.\nProti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal žalovaný 9. júla 2019 sťažnosť, ktorú doplnil 19.\nseptembra 2019.\n5. O sťažnosti žalovaného rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že zmenil uznesenie\nvyššieho súdneho úradníka a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľke trovy konania\nv celkovej sume 2 044,66 eur. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľke doručené 1. februára 2022.\n6. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia označených práv\nnapadnutým uznesením okresného súdu, ktoré považuje za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne.\nVydaním napadnutého uznesenia bolo zásadným spôsobom porušené právo na spravodlivý proces,\npretože súd v rozpore so zákonom posudzoval dôvody, ktoré ani v sťažnosti žalovaného neboli\nnamietané, a rozhodoval o sťažnosti podanej po uplynutí lehoty. Kľúčovým argumentom\nsťažovateľky je to, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal\nskutočnosťou, že sťažnosť žalovaného (z 8. júla 2019 doručená okresnému súdu 9. júla 2019) bola\npodaná a doplnená oneskorene, teda po zákonnej lehote stanovenej v § 242 a § 244 CSP. Okresný\nsúd podľa názoru sťažovateľky bez rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty nemohol o sťažnosti\npodanej žalovaným rozhodnúť. Sťažovateľka namieta aj nesprávnosť nepriznania odmeny\nza 3 úkony právnej služby, ktorú okresný súd pôvodne uznesením vyššieho súdneho úradníka\npriznal.\n\n2\n\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n7. V podaní doručenom ústavnému súdu 24. júna 2022 predseda okresného súdu z hľadiska vecnej\nstránky sťažnosti odkázal na vyjadrenie zákonného sudcu. Ten uviedol, že sťažnosť proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka bola podaná v lehote, s odkazom na č. l. 371 spisu. Aj keď v zmysle\n§ 244 CSP nie je možné rozširovať rozsah sťažnosti, žalovaný dôvody sťažnosti doplnil.\nTiež uviedol, že v spise sa nenachádzalo záverečné stanovisko z 25. júna 2015 a stanovisko\nk vyjadreniu odporcu z 27. júna 2013 (iba vyjadrenie žalovaného z toho istého dňa). Pokiaľ ide\no nárok na odmenu za štúdium spisu, poukázal na príslušnú judikatúru, v zmysle ktorej takýto nárok\nnie je možné subsumovať pod žiaden úkon vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a do úvahy neprichádza ani použitie § 13a\nods. 5 vyhlášky.\n8. V rámci repliky sťažovateľka v podaní doručenom ústavnému súdu 21. septembra 2022 uviedla,\nže tvrdenie zákonného sudcu nezodpovedá skutočnosti. Ten nenamietal, že by samotná sťažnosť\nalebo jej doplnenie boli podané po lehote, preto je podľa sťažovateľky potrebné považovať\nza nesporné, že sťažnosť bola podaná a doplnená po uplynutí zákonnej lehoty. Sťažovateľka tiež\nnesúhlasí s tvrdením zákonného sudcu, že záverečné stanovisko z 25. júna 2015 a stanovisko\nk vyjadreniu odporcu z 27. júna 2013 sa v spise nenachádzajú, pretože tieto boli podané osobne\ndo podateľne okresného súdu. Nestotožňuje sa ani s názorom zákonného sudcu o nemožnosti\nzapočítať odmenu za štúdium spisu z 5. júna 2013 pod žiaden úkon podľa vyhlášky.\n9. Ústavný súd doručil výzvu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti aj zúčastnenej osobe, teda\nžalovanému. Ten sa však v stanovenej lehote nevyjadril.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Podstata námietok sťažovateľky súvisí s tvrdením, že okresný súd sa v napadnutom uznesení\nnezaoberal skutočnosťou, že sťažnosť žalovaného bola v prvom rade podaná oneskorene a následne\ndoplnená po zákonnej lehote. Okresný súd tak napadnutým uznesením porušil základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základné právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n\n3\n\n12. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú\nobdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť\n(II. ÚS 27/07).\n13. Vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, ústavný súd nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, IV. ÚS 339/2013). Ústavný súd je\noprávnený preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd nie je\nsúdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných\nsúdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (IV. ÚS 27/2010,\nII. ÚS 442/2021).\n14. Úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého súdneho konania\nboli v prípade sťažovateľky dodržané a či sa náležité posúdenie veci sťažovateľky odrazilo\nv jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok, teda aj\nv náležitom odôvodnení napadnutého uznesenia.\n15. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak\nako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo\ninú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je\nv právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom\nmožno domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich\ndiskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov\na iných orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (napr. III. ÚS 146/2019).\n16. Ústavný súd vymedzil ako relevantnú otázku pre ústavný prieskum, či postup okresného súdu\npri skúmaní splnenia procesných podmienok podanej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka prebehol ústavne udržateľným spôsobom. Ústavný súd v danom prípade neposudzoval\nopodstatnenosť tvrdení vo vzťahu k ne/účelnosti odmeny za jednotlivé úkony právnej služby.\nPodstatné v tomto okamihu bolo posúdenie splnenia podmienok prípustnosti podanej sťažnosti\nzo strany žalovaného.\n17. Podľa § 242 a § 243 CSP sa sťažnosť podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,\nktorý napadnuté uznesenie vydal.\nV sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania\nuvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za\nnesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda,\nmôže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.\n4\n\n18. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, predloženého súdneho\nspisu a sťažovateľkou uplatnených sťažnostných námietok ústavný súd dospel k záveru, že okresný\nsúd nesprávne posúdil včasnosť podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.\nZ predloženého súdneho spisu vyplýva, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka o výške trov\nkonania bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 10. júna 2019 a právnemu zástupcovi\nžalovaného 23. júna 2019. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal žalovaný sťažnosť\n(datovanú 8. júla 2019), ktorá bola okresnému súdu doručená 9. júla 2019 (teda jeden deň\npo uplynutí zákonnej lehoty, pozn.). V sťažnosti žalovaný navrhol zrušiť uznesenie vyššieho\nsúdneho úradníka s tým, že úkony právnej služby (bližšie neuvedené, pozn.) sú neúčelné. Uviedol,\nže sťažnosť bude doplnená po tom, ako sa jeho právny zástupca vráti z dovolenky, a z opatrnosti\nnavrhol odpustenie zmeškanej lehoty. Sťažnosť bola doplnená podaním doručeným okresnému\nsúdu 19. septembra 2019, v ktorom žalovaný odôvodnil neúčelnosť uplatnených nárokov\nniektorých úkonov právnej služby. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že zmenil\nuznesenie vyššieho súdneho úradníka, pričom sa nezaoberal otázkou včasnosti podania samotnej\nsťažnosti, rozsahu námietok a včasnosti ich doplnenia ani návrhom na odpustenie zmeškanej lehoty.\nNa nesprávnom skutkovom základe tak okresný súd nesprávne ustálil prítomnosť dôvodu\nna rozhodnutie o sťažnosti žalovaného aj po uplynutí lehôt uvedených v § 242 a § 244 CSP.\n19. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany okresného súdu,\nktorá nezodpovedá právu sťažovateľky na ústavne konformný výklad a aplikáciu zákonných noriem\na na riadne odôvodnenie rozhodnutia v jej právnej veci ako významnej súčasti práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a v príčinnej súvislosti s nimi aj jej práva hmotnoprávneho charakteru zaručeného čl. 20\nods. 1 ústavy (bod 1 výroku nálezu).\n20. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie\nveci okresnému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby\ntomuto návrhu vyhovel, a preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie (výrok 2 tohto nálezu). Okresný súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134\nods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto\nnáleze.\nIV.\nTrovy konania\n21. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovateľka si uplatnila nárok na náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom, ktorý bližšie nešpecifikovala.\n22. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom podľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky pozostávajúcu z odmeny\n5\n\nadvokáta za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti).\nZa tieto úkony uskutočnené v roku 2022 patrí odmena v sume dvakrát po 193,83 eur a režijný\npaušál v sume dvakrát po 11,63 eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 410,92 eur, sa zvyšujú\no 20 % keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty. Trovy právneho zastúpenia\npredstavujú sumu 493,10 eur (bod 3 výroku nálezu).\nPokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 24. júna 2022,\nústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré by\nneboli obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto odmenu sťažovateľke za uvedený úkon\nnepriznal.\n23. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. októbra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "uznesenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "lehota-zákonná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "lehota-zachovanie lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lehota-zmeškanie lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/63/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30bd2081-7d21-46d8-9517-f079997b41a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.442.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.442.2021.1"}, {"guid": "ussr:3daa21ea-8669-42c1-b87c-0bb5f42eab56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}