{"guid": "ussr:88b9f598-f8c0-41ab-9ac1-0e7dc229a2ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 308/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 308/2022 z 21. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. II. ÚS 308/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/88b9f598-f8c0-41ab-9ac1-0e7dc229a2ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.308.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 308/2022-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti\nMars SR, kom. spol., Kalinčiakova 27, Bratislava, IČO 31 342 175 (právny nástupca\nobchodnej spoločnosti WRIGLEY Slovakia kom. spol., pred zmenou právnej formy\nWRIGLEY Slovakia s. r. o., Železničná 465, Senica, IČO 44 374 542), zastúpenej advokátom\nJUDr. Petrom Kubinom, Bottova 2A, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave\nč. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018\nbolo\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na jej právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018\n\nzrušuje.\n\n3. Krajský súd v Trnave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 390,50 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd pod sp. zn. II. ÚS 217/2018 (Rvp 528/2018) viedol konanie o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci\nnamietaného porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 26 CoE 2/2017 z 30. januára 2018.\n1.1. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 217/2018 z 26. apríla 2018 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia\nkrajského súdu č. k. 26 CoE 2/2017 z 30. januára 2018.\n1.2. Dňa 3. mája 2018 bolo ústavnému súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľky\nz 3. mája 2018 označené ako „Doplnenie sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky\na Návrh na odklad vykonateľnosti“, ktorým právny zástupca doplnil petit ústavnej sťažnosti\nvedenej na ústavnom súde pod sp. zn. II. ÚS 217/2018 o ďalšie napadnuté rozhodnutie –\nuznesenie krajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 a zároveň navrhol odložiť\nvykonateľnosť tohto uznesenia krajského súdu. Pre prípad, že by ústavný súd vylúčil toto podanie\nprávneho zástupcu sťažovateľky z 3. mája 2018 na samostatné konanie ako samostatnú ústavnú\nsťažnosť, právny zástupca sťažovateľky alternatívne navrhol, aby o tejto samostatnej ústavnej\nsťažnosti ústavný súd nálezom rozhodol tak, že vysloví porušenie základných práv sťažovateľky\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu uznesením krajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018, zruší uznesenie\nkrajského súdu, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke náhradu trov konania.\n1.3. Sudca ústavného súdu Lajos Mészáros (sudca spravodajca vo veci vedenej ústavným súdom\npod sp. zn. II. ÚS 217/2018) prípisom z 25. júna 2018 konštatoval, že podanie právneho zástupcu\nsťažovateľky z 3. mája 2018, ako aj k nemu priložené prílohy je potrebné považovať za novú\nústavnú sťažnosť, ktorej by mala byť pridelená nová spisová značka a mala by byť pridelená\nsudcovi spravodajcovi, keďže podanie právneho zástupcu sťažovateľky bolo ústavnému\nsúdu doručené až po predbežnom prerokovaní pôvodnej ústavnej sťažnosti vedenej\npod sp. zn. II. ÚS 217/2018.\n1.4. Podaniu právneho zástupcu sťažovateľky bola následne ako novej ústavnej sťažnosti\npridelená sp. zn. Rvp 1289/2018 a vec bola pridelená sudcovi ústavného súdu Sergejovi Kohutovi\nako sudcovi spravodajcovi. Na základe jeho pokynu zo 4. júla 2018 bola vec administratívne\noznačená za ukončenú.\n1.5. Uznesením pléna ústavného súdu č. k. KÚS-Spr 388/2022 z 11. mája 2022 ústavný súd\npodľa čl. 131 ods. 1 ústavy v spojení s čl. X bodom 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „rozvrh práce“)\nrozhodol, že vec vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1289/2018 (pridelená pôvodne sudcovi\n2\n\nSergejovi Kohutovi, ktorého funkčné obdobie skončilo 16. februára 2019) bude nanovo\nprerozdelená náhodným výberom podľa čl. X bodu 10 rozvrhu práce, keďže z obsahu príslušného\nspisu vyplýva, že v tejto veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté a je v nej potrebné ďalej\nkonať a rozhodnúť.\n1.6. Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 1289/2018 bola\nnásledne náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená\nsudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej, členke II. senátu ústavného súdu.\n2. Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti listom\nz 1. júna 2022 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby ústavnému súdu oznámil,\nči sťažovateľka naďalej trvá na ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nč. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 alebo túto ústavnú sťažnosť berie späť a ak na nej trvá,\naby ústavnému súdu predložil jej odôvodnenie, ako aj oznámil prípadné zmeny týkajúce sa osoby\nsťažovateľky.\n2.1. Podaním doručeným ústavnému súdu 2. júna 2022 právny zástupca sťažovateľky ústavnému\nsúdu oznámil, že sťažovateľka na podanej ústavnej sťažnosti trvá a zároveň doplnil odôvodnenie\nústavnej sťažnosti.\n2.2. Z predložených výpisov z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť WRIGLEY\nSlovakia s. r. o. zmenila v roku 2020 právnu formu na WRIGLEY Slovakia kom. spol. a následne\ndošlo k zlúčeniu WRIGLEY Slovakia kom. spol. s obchodnou spoločnosťou Mars SR, kom. spol.\nObchodná spoločnosť Mars SR, kom. spol., je teda právnym nástupcom WRIGLEY Slovakia\nkom. spol., resp. WRIGLEY Slovakia s. r. o., pričom zlúčením došlo k univerzálnej sukcesii\nobchodnej spoločnosti Mars SR, kom. spol., do práv a povinností WRIGLEY Slovakia kom. spol.\n3. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 308/2022-30 z 29. júna 2022 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti (t. j. z podania právneho zástupcu sťažovateľky doručeného\nústavnému súdu 3. mája 2018), z podania právneho zástupcu sťažovateľky doručeného ústavnému\nsúdu 2. júna 2022, z jeho príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného\nprerokovania ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu\nSlovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“)\nč. k. Rsp V-76/2014 zo 6. mája 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) v spojení s opravným\nuznesením z 31. mája 2016 bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť obchodnej spoločnosti\n(ďalej aj „oprávnená“ alebo „zúčastnená osoba“), sumu\n1 755 898,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne.\n4.1. Na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku viedla oprávnená proti sťažovateľke\nako povinnej exekúciu pred Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka,\na to pod sp. zn. 5 Er 429/2016, EX 999/2016 vo vzťahu k istine vymáhanej pohľadávky\n\n3\n\n(ku ktorej sa viaže uznesenie krajského súdu č. k. 26 CoE 2/2017 z 30. januára 2018, ktoré bolo\nnapadnuté pôvodnou ústavnou sťažnosťou sťažovateľky vedenou na ústavnom súde\npod sp. zn. II. ÚS 217/2018, pozn.) a pod sp. zn. 7 Er 511/2016, EX 1030/2016 vo vzťahu\nk príslušenstvu vymáhanej pohľadávky (ku ktorej sa viaže uznesenie krajského súdu\nč. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018, ktoré bolo napadnuté predmetným podaním právneho\nzástupcu sťažovateľky z 3. mája 2018).\n4.2. Dňa 7. júna 2016, t. j. v zákonnej lehote, ako aj pred uplynutím lehoty na podanie námietok\nproti exekúcii, podala sťažovateľka na Okresnom súde Bratislava V žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Konanie o žalobe\nsa vedie pod sp. zn. 21 Cr 10/2016. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 21 Cr 10/2016\nz 28. júla 2016 bol povolený odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu,\nže pri kreovaní rozhodcovského senátu nebol senát, ktorý v konaní rozhodol, ustanovený v súlade\nso štatútom rozhodcovského súdu a so zákonom. Uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 CoR 4/2016-235 z 31. januára 2017 bolo toto uznesenie Okresného súdu Bratislava V\nzrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Predmetné konanie o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku nebolo dosiaľ právoplatne skončené.\n4.3. Dňa 17. júna 2016 podala sťažovateľka na Okresnom súde Senica (ďalej len „okresný súd“)\nnávrh na odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 5 Er 429/2016, EX 999/2016 podľa § 56 ods. 5\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) z dôvodu, že podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uznesením\nokresného súdu č. k. 5 Er 429/2016 z 11. augusta 2016 bol povolený odklad exekúcie vedenej\npod sp. zn. 5 Er 429/2016, EX 999/2016. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala\noprávnená odvolanie, o ktorom krajský súd napadnutým (pôvodnou ústavnou sťažnosťou\nsťažovateľky) uznesením č. k. 26 CoE 2/2017 z 30. januára 2018 rozhodol tak, že uznesenie\nokresného súdu sa mení tak, že návrh sťažovateľky ako povinnej na odklad exekúcie vedenej\npod sp. zn. 5 Er 429/2016, EX 999/2016 sa zamieta.\n4.4. Dňa 6. septembra 2016 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na odklad exekúcie\nvedenej pod sp. zn. 7 Er 511/2016, EX 1030/2016 podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku\nz dôvodu, že podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uznesením č. k. 7 Er 511/2016\nz 9. decembra 2016 okresný súd povolil odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 7 Er 511/2016,\nEX 1030/2016. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala oprávnená odvolanie,\no ktorom krajský súd napadnutým (aktuálnou ústavnou sťažnosťou) uznesením č. k.\n26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu sa mení tak,\nže návrh sťažovateľky ako povinnej na odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 7 Er 511/2016,\nEX 1030/2016 sa zamieta. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka\naj dovolanie,\nktoré\nbolo uznesením\nNajvyššieho\nsúdu\nSlovenskej\nrepubliky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5 Oboer 25/2018 z 20. februára 2019 odmietnuté ako neprípustné.\n4.5. Dňa 18. apríla 2018 súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním\npohľadávky z účtu v banke. Vymáhané príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania) bolo\nv celom rozsahu (vrátane trov exekúcie) odpísané z účtu sťažovateľky.\n4.6. O pôvodnej ústavnej sťažnosti sťažovateľky smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 26 CoE 2/2017 z 30. januára 2018 ústavný súd meritórne rozhodol nálezom\n4\n\nč. k. II. ÚS 217/2018 z 11. júla 2018 tak, že ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel z dôvodu,\nže sťažovateľka proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala (paralelne) aj dovolanie.\nKeďže toto dovolanie bolo následne uznesením najvyššieho súdu č. k. 4 ECdo 14/2018\nz 24. októbra 2018 odmietnuté, sťažovateľka uznesenie krajského súdu č. k. 26 CoE 2/2017\nz 30. januára 2018 napadla novou ústavnou sťažnosťou, o ktorej ústavný súd nálezom\nč. k. II. ÚS 317/2019 z 24. novembra 2020 rozhodol tak, že týmto uznesením krajského súdu bolo\nporušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a toto uznesenie krajského súdu zrušil.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka v prejednávanej ústavnej sťažnosti v podstatnom uvádza, že uznesenie\nkrajského súdu napadnuté pôvodnou ústavnou sťažnosťou a aktuálne napadnuté uznesenie\nkrajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 spolu vecne súvisia (keďže boli vydané\nv tej istej právnej veci medzi tými istými stranami konania tým istým senátom v ten istý deň,\ntýkajú sa tej istej právnej otázky, sú identického znenia, boli nimi porušené tie isté základné práva\nsťažovateľky), pričom jediným rozdielom medzi nimi je to, že prvé napadnuté rozhodnutie\nje o exekúcii vedenej na istinu vymáhanej pohľadávky a druhé napadnuté rozhodnutie sa týka\nexekúcie na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky (čo však sú z pohľadu ústavného prieskumu\noboch rozhodnutí irelevantné otázky). Sťažovateľka zároveň uviedla, že všetky skutočnosti\na dôvody uvedené v bodoch 22 až 50 pôvodnej ústavnej sťažnosti (vedenej na ústavnom súde\npod sp. zn. II. ÚS 217/2018) sa v plnej miere týkajú aj aktuálne napadnutého uznesenia\nkrajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018.\n6. V doplňujúcom podaní právneho zástupcu sťažovateľky doručenom ústavnému súdu\n2. júna 2022 sťažovateľka v podstatnom namieta, že porušenie jej označených práv napadnutým\nuznesením krajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 bolo spôsobené výlučne\narbitrárnym posúdením otázky povinnosti súdu odložiť exekúciu podľa § 56 ods. 5 Exekučného\nporiadku a svojvoľným odmietnutím aplikácie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.\n6.1. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd v tomto uznesení nesprávne a reštriktívne vyložil\n§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku, ak odklad exekúcie pripustil len v prípade, že sa vedie\nna podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\na ak proti takémuto rozsudku podá povinný žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vylúčil\ntým možnosť odkladu exekúcie v prípade, že je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), čo bol\naj prípad sťažovateľky. Takýto výklad však vykazuje znaky svojvôle, pretože nerešpektuje\njednoznačnú kogentnú normu.\n6.2. Sťažovateľka zdôraznila, že výkladom sporného ustanovenia sa ústavný súd už zaoberal,\na to v náleze č. k. II. ÚS 317/2019 z 24. novembra 2020, v ktorom rozhodoval o jej skoršej\nústavnej sťažnosti týkajúcej sa exekučného konania, t. j. zamietnutia návrhu na odklad exekúcie\nvedenej pre vymoženie istiny. V tomto náleze ústavný súd konštatoval, že § 56 ods. 5 Exekučného\n5\n\nporiadku viaže odklad exekúcie len na samotnú okolnosť, že povinný podá žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku v lehote námietok proti exekúcii. V rámci svojho textu neobsahuje toto\nustanovenie žiaden odkaz na zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), žiadnu poznámku pod čiarou\nani inú indíciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že by sa toto ustanovenie malo vzťahovať\nlen na spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Adresát práva sa tak môže legitímne spoliehať,\nže v prípade, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, súd povolí odklad exekúcie.\n6.3. V aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti ide o obdobnú situáciu, keď jediným rozdielom\nje iba to, že napadnuté uznesenie sa týka vymoženia príslušenstva pohľadávky, t. j. úrokov\nz omeškania. Svojvoľný výklad § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorý podal krajský súd, mal\nza následok, že sťažovateľke bola odopretá ochrana v podobe odkladu exekúcie počas konania\no zrušenie rozhodcovského rozsudku, a tým došlo k zásahu do jej práv. V dôsledku napadnutého\nuznesenia súdny exekútor pokračoval v exekúcii a zexekvoval majetok sťažovateľky,\na to aj napriek tomu, že sťažovateľka podala v zákonnej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie\njej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018,\nzrušil toto uznesenie krajského súdu a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.\n7.1. V súvislosti s petitom ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že predmetné exekučné\nkonanie vedené pod sp. zn. 7 Er 511/2016, EX 1030/2016 je už ukončené a nemožno ho obnoviť,\na teda vrátením veci exekučnému súdu na ďalšie konanie by nebolo možné zaručiť nápravu\nprotiprávneho stavu, a preto sa sťažovateľka domáha len zrušenia napadnutého rozhodnutia\nbez vrátenia veci na ďalšie konanie krajskému súdu. Zrušenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 sa sťažovateľka domáha preto,\nlebo jeho zrušenie je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(§ 6 ods. 1 citovaného zákona).\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský súd, aby sa vyjadril\nk ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Ústavný súd v zmysle § 126 zákona o ústavnom súde o prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie upovedomil aj zúčastnenú osobu podľa § 33 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, ktorou v tomto prípade bola obchodná spoločnosť\n, pričom zároveň túto zúčastnenú osobu vyzval, aby sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila,\nak by to považovala za potrebné.\n\n6\n\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n9. V podaní doručenom ústavnému súdu 25. júla 2022 predseda krajského súdu zaslal k ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky vyjadrenie predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja (ďalej len „predseda\nsenátu“), pričom vo svojom podaní zároveň uviedol, že netrvá, aby ústavný súd konal o veci samej\nna ústnom pojednávaní, a súhlasil s upustením od neho.\n9.1. Predseda senátu vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol, že krajský súd napadnuté\nuznesenie č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018 odôvodnil, keď zistený skutkový stav\nsubsumoval pod právnu normu, ktorú vyložil, a svoju právnu argumentáciu zdôvodnil. Predseda\nsenátu zároveň konštatoval, že krajský súd sa pridržiava záverov vyplývajúcich z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu č. k. 26CoE 43/2017, pričom s argumentáciou\nsťažovateľky týkajúcou sa interpretácie predmetnej právnej úpravy v tomto štádiu konania\npred ústavným súdom už polemizovať nemôže, pretože posúdenie veci všeobecným súdom bude\npredmetom prieskumu ústavným súdom, ktorý ak dospeje k záveru, že závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, musí\nkonštatovať porušenie základného práva, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Ústavný súd upovedomil zúčastnenú osobu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky a oznámil jej,\nže má možnosť v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia ústavného súdu\nsa k nej vyjadriť. Upovedomenie ústavného súdu bolo 14. júla 2022 zúčastnenej osobe doručené\nprostredníctvom e-desk schránky. V stanovenej lehote ústavnému súdu nebolo doručené žiadne\nvyjadrenie zúčastnenej osoby.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n11. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom ústavnému súdu\n23. augusta 2022 k vyjadreniu krajského súdu v podstatnom uviedla, že vyjadrenia predsedu\nkrajského súdu a predsedu senátu neobsahujú žiadnu vecnú argumentáciu, ktorou by krajský súd\nreagoval na argumenty uvedené v ústavnej sťažnosti sťažovateľky a tieto akokoľvek\nspochybňoval, a teda v týchto vyjadreniach sa nenachádza nič, na čo by sťažovateľka mohla\nreagovať, a preto sa v celom rozsahu pridržiava podanej ústavnej sťažnosti a v nej uvedených\nargumentov.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti\nupustiť od ústneho pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených\nústavnému súdu zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n12.1. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol\nbez nariadenia ústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní dospel k záveru,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n7\n\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu uznesením\nkrajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018.\n13.1. Podľa názoru sťažovateľky k porušeniu ňou označených práv malo dôjsť tým, že krajský súd\nnapadnutým uznesením arbitrárne zamietol návrh sťažovateľky ako povinnej na odklad exekúcie\nvedenej pod sp. zn. 7 Er 511/2016, EX 1030/2016. Sťažovateľka namieta, že krajský súd\nsvojvoľne interpretoval § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, a tým porušil jej základné právo\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa tohto ustanovenia\n„Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia\nzamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie\na rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.“. Sťažovateľka\nuvádza, že krajský súd nesprávne a reštriktívne vyložil toto ustanovenie tak, že odklad exekúcie\npripustí len v prípade, že sa vedie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného\nv spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ak proti takémuto rozsudku podá povinný žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vylúčil tým možnosť odkladu exekúcie v prípade,\nže je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní\npodľa zákona o rozhodcovskom konaní.\n14. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že so sťažovateľkou možno súhlasiť v tom,\nže § 56 ods. 5 Exekučného poriadku nerozlišuje medzi rozhodcovským konaním podľa zákona\no rozhodcovskom konaní a spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa konštantnej judikatúry vyšších súdov však\npríslušný súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže,\nba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel\nzákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu všeobecne\nzáväzných právnych predpisov. Samozrejme, v takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať\nsvojvôle (arbitrárnosti) a interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii\n(napr. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/2010). Podľa názoru krajského súdu\nsi preto ani v exekučnej veci sťažovateľky nemožno vystačiť len s doslovným textom zákona,\nale je potrebné interpretovať ho najmä s ohľadom na systematickú súvislosť a účel, ktorý sa ním\nsleduje. Ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku viaže odklad exekúcie len na samotnú\nokolnosť, že povinný podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie\nnámietok proti exekúcii. Súvislosť medzi lehotou na podanie námietok a podaním žaloby\no zrušenie rozhodcovského rozsudku však Exekučný poriadok predpokladá len v § 48 ods. 2,\npodľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\n(podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) v upovedomení o začatí exekúcie poučí\npovinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku. Táto úprava nadväzuje na § 46 ods. 3 zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku (vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) podať\naj v exekúcii za podmienok Exekučného poriadku.\n8\n\n14.1. Z citovaných ustanovení je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že len v prípade\nspotrebiteľského rozhodcovského konania je možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku viazaná na lehotu na podanie námietok proti exekúcii. Naopak, v iných rozhodcovských\nkonaniach (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) je lehota na podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku viazaná výlučne na doručenie rozhodcovského rozsudku,\nresp. jeho opravy (§ 41 zákona o rozhodcovskom konaní). Výklad § 56 ods. 5 Exekučného\nporiadku zastávaný okresným súdom a sťažovateľkou preto podľa názoru krajského súdu\nnezohľadňuje túto systematickú súvislosť s inými ustanoveniami Exekučného poriadku a ďalších\nzákonov. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že ak by sa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku\nmal skutočne vzťahovať na všetky rozhodcovské konania, viedlo by to k nepredvídateľným\na úplne arbitrárnym následkom. Predovšetkým by to malo znamenať, že súd by bol povinný\nodložiť exekúciu len na základe toho, že povinný podal žalobu v lehote na podanie námietok,\na to bez ohľadu na to, či mu ešte plynula lehota podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd\nby bol teda povinný odložiť exekúciu aj na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,\nktorá by bola zjavne oneskorená (po lehote vyplývajúcej z § 41 zákona o rozhodcovskom konaní),\nale bola by podaná v lehote na podanie námietok. Podľa krajského súdu by to aj pri racionálnom\nvýklade však viedlo k tomu, že výhoda § 56 ods. 5 Exekučného poriadku by bola závislá\nod náhody, či exekútor stihne doručiť upovedomenie o začatí exekúcie tak, aby sa 14-dňová lehota\nna podanie námietok (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku) kryla so záverom 60-dňovej lehoty\npodľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť (dátum doručenia upovedomenia)\nje pritom povinným neovplyvniteľná, v dôsledku čoho by možnosť odkladu exekúcie\npodľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku bola pre povinného dostupná podľa úplne náhodných\nkritérií. Účelom tohto ustanovenia pritom celkom zjavne nebolo poskytnúť ochranu povinnému\nv závislosti od náhodného kritéria, či „stihne“ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nv lehote podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a zároveň podľa § 50 ods. 1 Exekučného\nporiadku. Naopak, zo súvislostí možno podľa názoru krajského súdu spoľahlivo usudzovať,\nže cieľom bolo poskytnutie zvýšenej ochrany práve v súvislosti so zákonom o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní, ktorý výslovne viaže možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku na lehotu na podanie námietok.\n14.2. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd konštatoval, že v exekučnej veci sťažovateľky\nsa exekúcia vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný\npodľa zákona o rozhodcovskom konaní (ide o spor dvoch podnikateľov z obchodnej činnosti),\nnie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní. Odklad exekúcie podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku preto podľa názoru\nkrajského súdu nie je dôvodný.\n15. Výkladom právnej úpravy relevantnej vo veci sťažovateľky sa ústavný súd už zaoberal\nv náleze č. k. II. ÚS 317/2019 z 24. novembra 2020, v ktorom rozhodoval o sťažovateľkinej\nskoršej ústavnej sťažnosti o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie vedenej pre vymoženie istiny.\nV aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti ide o obdobnú situáciu, pričom jediným rozdielom\nje, že aktuálnou ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu č. k. 26 CoE 43/2017\nz 30. januára 2018 sa týka vymoženia príslušenstva pohľadávky, t. j. úrokov z omeškania.\nVzhľadom na uvedenú obdobnosť ústavných sťažností sťažovateľky nebol daný dôvod,\n\n9\n\naby sa ústavný súd odchýlil od záverov, ku ktorým dospel v náleze č. k. II. ÚS 317/2019\nz 24. novembra 2020.\n16. Kľúčovým problémom nastoleným aktuálnou ústavnou sťažnosťou sťažovateľky (rovnako\nako skoršou ústavnou sťažnosťou sťažovateľky) je otázka ústavne udržateľnej interpretácie\na aplikácie jednoduchého práva (podústavného, einfaches Recht) a ich vplyv na ústavné práva\nsťažovateľky v konkrétnej, všeobecnými súdmi posudzovanej a rozhodovanej exekučnej veci.\n17. Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že rozumie snahe krajského súdu ustáliť pre účely\nrozumnej praxe rozdiel medzi rozhodcovským konaním podľa zákona o rozhodcovskom konaní\na spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní v spojení s odkladom exekúcie podľa Exekučného poriadku v prípade podania žaloby\no zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii. Rovnako\nústavný súd rešpektuje teritórium exekučného konania a výkladu príslušných noriem všeobecnými\nsúdmi.\n17.1. Ústavný súd taktiež plne súhlasí s názorom krajského súdu, že „ustanovenie § 56 ods. 5\nExekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 nerozlišuje medzi rozhodcovským\nkonaním podľa zákona o rozhodcovskom konaní a spotrebiteľským rozhodcovským konaním\npodľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“.\n17.2. Zároveň platí, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne\na môže sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu všeobecne záväzných\nprávnych predpisov. V takýchto prípadoch, ako krajský súd správne konštatoval, sa musí zároveň\nvyvarovať svojvôli (arbitrárnosti) a interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej\nargumentácii (napr. nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/2010).\n17.3. Ústavný súd sa však v konkrétnej veci sťažovateľky nestotožňuje so záverom\nkrajského súdu, že „ani v danej veci nemožno teda vystačiť len s doslovným textom zákona,\nale je potrebné interpretovať ho najmä s ohľadom na systematickú súvislosť a účel,\nktorý sa ním sleduje“.\n18. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku „Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote\nna podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd\nžalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia\nsa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu\npodľa tohto zákona zastaví.“.\n18.1. Z uvedeného vyplýva, že § 56 ods. 5 Exekučného poriadku viaže odklad exekúcie\nlen na samotnú okolnosť, že povinný podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote\nna podanie námietok proti exekúcii.\n18.2. Citovaný § 56 ods. 5 Exekučného poriadku zároveň nikde vo svojom texte neodkazuje\nna zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.\n\n10\n\nZákonná norma sa tak javí byť jasná a zrozumiteľná. Adresát práva sa tak môže legitímne\nspoliehať, že v prípade, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd povolí odklad exekúcie. Niet na prvý pohľad\ninterpretačnej techniky a metódy, ktoré by dávali „nádej“ na prijateľnosť iného výkladu. Hlbší\npohľad na Exekučný poriadok v komplexnosti však pri použití systematického a teleologického\nvýkladu ponúka práve interpretáciu § 56 ods. 5 Exekučného poriadku v duchu, akú napokon zvolil\nkrajský súd v napadnutom uznesení. Treba hneď na tomto mieste ustáliť, že krajský súd\nnepochybil, ak si prítomnosť tejto možnosti interpretácie textu právnej normy všimol, naopak,\nuvedené svedčí o sudcovskej vyzretosti osoby interpretátora a o riadnom a poctivom prístupe\nk prejednaniu danej veci.\n18.3. Ak ale možno zo všetkých krajským súdom vyzdvihnutých súvislostí usudzovať, že cieľom\ncitovanej právnej úpravy bolo poskytnutie zvýšenej ochrany práve v súvislosti so zákonom\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne viaže možnosť podať žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku na lehotu na podanie námietok, bolo potom primárne na zákonodarcovi,\naby výslovne, prehľadne a bezrozporne túto vôľu v texte právnej normy prejavil. V opačnom\nprípade je potrebné vzhľadom na jednoznačnosť textu právnej normy prezumovať, že tak urobiť\nnechcel, a aj za cenu nepredvídateľných a úplne arbitrárnych následkov je potrebné zvoliť výklad\nprávnej normy taký, ktorý „lícuje“ s jeho gramatickým znením [obdobné závery ústavný súd\nakcentoval v zjednocujúcom uznesení č. k. PLz. ÚS 1/2018 z 25. apríla 2018 a následných\nsenátnych nálezoch (napr. nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 89/2018 z 26. apríla 2018) vo veci\ntzv. kumulácie dovolacích dôvodov].\n18.4. Pretože, ako sám krajský súd správne uvádza, právna úprava § 56 ods. 5 Exekučného\nporiadku nerozlišuje medzi rozhodcovským konaním podľa zákona o rozhodcovskom konaní\na spotrebiteľským rozhodcovským konaním podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní, podľa ústavného súdu je takýto výklad (gramatický) § 56 ods. 5 Exekučného poriadku\nústavne veľkorysejší k procesným právam adresátov právnej normy, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosť, že v rámci exekučného konania sú „v hre“ okrem iného ústavné\nvlastnícke práva dotknutých účastníkov konania a je na mieste v prípade súdom vznesených\npochybností (alebo kontextuálnych nejasností) o úmysle zákonodarcu a jeho riadneho vyjadrenia\nv texte právnej normy alebo v prípade existencie ponuky dvoch interpretačných ciest zvoliť\ntaký výklad a takú aplikáciu právnej normy, ktoré sú priateľskejšie k ochrane ústavných práv\núčastníkov konania.\n19. Krajský súd v prípade exekučnej veci sťažovateľky mohol a mal (aj s ohľadom na judikatúru\nústavného súdu vo veci využívania jednotlivých interpretačných postupov – pozri už citovanú\njudikatúru) zvoliť takú interpretáciu a aplikáciu § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, ktorá bola\nvzhľadom na gramatické (jazykové) vyjadrenie právnej normy najpravdepodobnejšia, adresátmi\npráva očakávaná a veľkorysejšia k ústavným právam sťažovateľky. Takýto výklad napokon zvolil\npred krajským súdom aj okresný súd rozhodujúci vo veci. V tomto smere ústavný súd konštatuje\nporušenie sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n11\n\n20. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd v závere zároveň dodáva, že krajský súd napriek\nzvoleniu z pohľadu ústavných práv sťažovateľky nie najvhodnejšej z ponúkaných ciest výkladu\na aplikácie práva v danej veci ukázal vysokú mieru poznania právneho poriadku a prospešnú\nsenzitivitu orgánu aplikácie práva v rámci právneho uvažovania.\n21. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenia práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd konštatuje,\nže do týchto práv nebolo vzhľadom na predmet konania pred krajským súdom a povahu\nnapadnutého uznesenia zasiahnuté a tieto práva sťažovateľky neboli porušené (II. ÚS 317/2019).\nÚstavný súd preto v tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku\ntohto nálezu).\n22. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné využiť\naj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\na preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n23. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov konania,\nktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastúpením v konaní pred ústavným súdom.\n24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n25. Predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi. Ústavný súd vo veci\nsťažovateľky viedol jedno konanie na základe jednej ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľkou.\nÚstavný súd pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov.\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby\nv roku 2018 [prevzatie a príprava zastúpenia; podanie ústavnej sťažnosti (spolu s jej doplnením)].\n26.1. Ústavný súd k tomu spresňuje, že doplnenie ústavnej sťažnosti podaním právneho zástupcu\nsťažovateľky doručeným ústavnému súdu 2. júna 2022 ústavný súd na účely trov konania\nposudzoval spolu s ústavnou sťažnosťou ako jeden úkon právnej služby, keďže týmto doplnením\ndošlo po výzve ústavného súdu k doplneniu chýbajúceho odôvodnenia ústavnej sťažnosti\nako esenciálnej náležitosti ústavnej sťažnosti.\n\n12\n\n26.2. Pokiaľ ide o repliku sťažovateľky, túto vzhľadom na jej obsah ústavný súd nevyhodnotil\nako podanie relevantné pre jeho rozhodnutie, keďže toto podanie neobsahovalo žiadny nový\nargument, ktorý by presiahol argumentáciu už uvedenú v samotnej ústavnej sťažnosti,\na preto zaň náhradu trov konania sťažovateľke nepriznal (m. m. I. ÚS 439/2021,\nIV. ÚS 574/2021).\n27. Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je v sume\n153,50 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 9,21 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľke\nnáhradu trov konania v sume 390,50 eur, a to za dva úkony právnej služby v roku 2018 spolu\nv sume 307 eur (2 úkony × 153,50 eur) a dvakrát režijný paušál spolu v sume 18,42 eur (2 × 9,21\neur), pričom výsledná suma 325,42 eur bola navýšená o daň z pridanej hodnoty, keďže právny\nzástupca sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty. Celková suma náhrady trov konania\ntak predstavuje sumu 390,50 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n29. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. septembra 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "výklad (interpretácia)-gramatický (jazykový)", "exekúcia-exekučné konanie", "interpretácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26CoE/43/2017", "guid": "d4b441cf-550b-46c6-9e45-899de5da3823:9c16f9e8-13cd-44b4-87c3-c93135552821", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d6e96f2-3d5d-4bcc-93a1-1657328b969b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.574.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 574/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 574/2021 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.574.2021.1"}, {"guid": "ussr:073cd8d1-4f5e-45a1-bb9d-77dd82490ff0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.439.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 439/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 439/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.439.2021.1"}, {"guid": "ussr:9b9fdd69-2760-4c22-83f1-8b65fd3ff4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.317.2019.1"}, {"guid": "ussr:41fd3be2-001c-4d98-92ac-0080bdaa3504", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 217/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 217/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.217.2018.1"}, {"guid": "ussr:9049eecf-052c-4501-bfee-a8a8e105f4ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 89/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 89/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.89.2018.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "d4b441cf-550b-46c6-9e45-899de5da3823:9c16f9e8-13cd-44b4-87c3-c93135552821", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4615204048.2", "spisova_znacka": "26CoE/43/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/43/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4615204048.2"}, {"guid": "830465e5-00b4-4648-88e4-39ce0cfab06d:4436ebbd-d43d-47e4-a403-cc434bf21650", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8408205148.1", "spisova_znacka": "26CoE/2/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/2/2017 z 27. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8408205148.1"}, {"guid": "4f640641-a17c-40b2-af13-18731314dd78:73c277f1-aca2-49a2-a917-a6642b84144f", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/429/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/429/2016 z 6. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2018-11-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f640641-a17c-40b2-af13-18731314dd78:73c277f1-aca2-49a2-a917-a6642b84144f"}], "citovane_v": []}