{"guid": "ussr:299c06f6-b6d6-4698-adb8-f974713a437f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 269/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/2022 z 12. 7. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2022, sp. zn. II. ÚS 269/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-07-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/299c06f6-b6d6-4698-adb8-f974713a437f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.269.2022.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 269/2022-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n, zastúpených advokátkou JUDr. Lýdiou\nFarbakyovou, Floriánova 12, Prešov, a\n,\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Balážom, Sládkovičova 8, Prešov, proti\npostupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 113/2011 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.\n17 C 113/2011 p o r u š e n é b o l o .\n2. Sťažovateľom\n,\n,\n,\n,\na\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie\nkaždému po 3 000 eur, ktoré im j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľovi\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré mu\nj e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľom\n,\n,\n,\n,\na\np r i z n á v a náhradu trov právneho\nzastúpenia 1 423,49 eur, ktoré j e p o v i n n ý Okresný súd Prešov zaplatiť ich právnej\nzástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a sťažovateľovi\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 260,11 eur, ktoré j e p o v i n n ý Okresný súd\nPrešov zaplatiť jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. apríla 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom všeobecného súdu\nv konaní označenom v záhlaví tohto nálezu. Sťažovatelia zároveň navrhujú, aby im ústavný súd\npriznal finančné zadosťučinenie každému v sume 5 000 eur a náhradu trov konania na účet ich\nprávnych zástupcov.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva, že sťažovatelia, resp. ich\nprávni predchodcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“)\n20. mája 2011 domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Napadnuté konanie trvá\ntakmer 11 rokov a do dňa podania ústavnej sťažnosti nie je právoplatne skončené.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že okresný súd v priebehu celého konania neprijal\nžiadne meritórne rozhodnutie. Podľa mienky sťažovateľov je napadnuté konanie poznačené\nzbytočnými prieťahmi zapríčinenými nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu.\nVzhľadom na odročenie posledného pojednávania konaného 11. novembra 2021 na neurčito sa\nsťažovatelia nazdávajú, že ak by aj okresný súd v dohľadnej dobe v merite veci rozhodol,\nk právoplatnému skončeniu veci tak skoro nedôjde, zohľadňujúc možnosť podania opravných\nprostriedkov proti rozhodnutiam súdov, a tak sú prieťahy v predmetnom súdnom konaní už v tomto\nobdobí zjavné a nesporné.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n4. Uznesením č. k. II. ÚS 269/2022-17 z 1. júna 2022 ústavný prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Okresný súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril prostredníctvom zákonného sudcu, ktorý uviedol, že\nvec mu napadla v novembri 2019. Vzhľadom na to, že pod sp. zn. 28 C 113/2011 bola vedená\nobdobná vec a strany sporu sa odvolávali na podania a dôkazy v tejto veci urobené, prerušil\nnapadnuté konanie do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci sp. zn. 28 C 113/2011,\nmajúc za relevantné námietky uvedené v dovolaní. O tom, že v napadnutom konaní ide o skutkovo\na právne zložitú vec, svedčí rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) vo veci sp. zn. 6 Cdo 169/2020, ktorým bolo dovolanie vo veci sp. zn.\n28 C 113/2011 odmietnuté a ktoré má rozsah 35 strán. Po zrušení uznesenia o prerušení konania\nz dôvodu rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bol nariadený termín pojednávania, ktorý bol\n\n2\n\nodročený z dôvodu žiadosti právneho zástupcu sťažovateľov. Na pojednávaní ako novourčený\nzákonný sudca považoval za potrebné z hľadiska priamosti a bezprostrednosti oboznámiť obsah\ndoterajšieho konania a obsah doteraz v spise zhromaždených listín. Keďže žalovaný uvádzal\nnámietky existencie jeho vlastníctva, ktoré bolo potrebné preveriť minimálne z hľadiska možnosti\nvydržania sporných parciel, bolo vzhľadom na ich deľbu, zlučovanie, prečíslovanie a pod. potrebné\nzistiť ako, kedy a od koho žalovaný nadobudol parcely, ktorých určenia vlastníctva sa žaloba\ndomáha, a na ten účel bol do konania pribratý znalec. Vzhľadom na to, že znalec odborné\nvyjadrenie nespracoval spôsobom vyžadovaným súdom, bolo vydané uznesenie o potrebe jeho\ndoplnenia. Po prijatí doplnenia odborného vyjadrenia nariadi súd pojednávanie, ktoré by sa mohlo\nkonať ešte v jeseni 2022 s cieľom na tomto pojednávaní rozhodnúť. Uvádza presvedčenie, že\npo pridelení spisu jemu ako zákonnému sudcovi k prieťahom v konaní nedochádzalo.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n6. Sťažovatelia vo svojej replike uviedli, že v ústavnej sťažnosti netvrdia, že za vzniknuté prieťahy\nje zodpovedný zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená v novembri 2019, ale to, že\nv napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov a celková dĺžka tohto konania je\nneprimeraná aj s prihliadnutím na to, že v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 28 C 113/2011 súd\nrozhodol v októbri 2017 v poradí tretím rozsudkom a toto konanie bolo právoplatne skončené\nv marci 2019. Zastávajú názor, že napadnuté konanie je poznačené nečinnosťou súdu, ak tento\nnebol schopný od roku 2011 ani raz prijať meritórne rozhodnutie. Z týchto dôvodov ústavnú\nsťažnosť považujú za opodstatnenú.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov je tvrdenie, že v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, keďže napadnuté konanie nie je 11 rokov od podania žaloby ukončené\nprávoplatným rozhodnutím súdu a tento stav je zapríčinený výlučne iba nečinnosťou alebo\nneefektívnou činnosťou okresného súdu, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n9. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovatelia\n,\n,\n,\na\nvstúpili do napadnutého konania v dôsledku\nprocesnoprávneho nástupníctva na základe dedenia, teda univerzálnej sukcesie. Ústavný súd\nv súvislosti so zmenou účastníkov konania na základe univerzálnej sukcesie vychádza zo svojej\njudikatúry (napr. I. ÚS 197/05, I. ÚS 577/2015, II. ÚS 535/2017, III. ÚS 74/2018 IV. ÚS 67/2019,\nI. ÚS 522/2019, IV. ÚS 9/2020), podľa ktorej sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez\nzbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.\n\n3\n\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n11. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nkonanie o určenie vlastníckeho práva je v zásade bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ale\nna druhej strane spravidla ide o spory, ktoré sú skutkovo a nie zriedka aj právne zložitejšie.\nV posudzovanej veci zákonný sudca zakladá obhajobu doterajšieho postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní práve na tvrdení skutkovej a právnej zložitosti veci. Ústavný súd toto tvrdenie\nzákonného sudcu čiastočne akceptuje a v tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté konanie je zložité\ntak zo skutkového hľadiska, keďže si v záujme zistenia skutkového stavu vyžadovalo vykonanie\nrozsiahleho, časovo náročného dokazovania (listy vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, geometrické\nplány, dedičské rozhodnutia, prídelové listiny, iné rozhodnutia štátnych orgánov atď.) vrátane\nodborného vyjadrenia znalca, ale rovnako aj z právneho hľadiska, keď je pre rozhodnutie vo veci\npotrebné skúmať otázku nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov sťažovateľov až\ndo roku 1948, resp. tiež otázku vydržania sporných nehnuteľností žalovaným. Zároveň však ústavný\nsúd uvádza, že žiadna práva ani skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť 11 rokov trvajúce\nsúdne konanie na súde jednej inštancie, lebo dôveryhodnosť justície tak trpí zásadným spôsobom.\nPredznamenáva však, že skutkovú a právnu zložitosť napadnutého konania zohľadnil\npri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.\n12. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa posudzuje\npri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že\nsťažovatelia nie vždy v doterajšom priebehu napadnutého konania poskytovali okresnému súdu\npožadovanú súčinnosť, čo do určitej miery prispelo k predĺženiu konania (vyjadrenie sťažovateľov\nk stanovisku žalovaného k žalobe až po opakovanej urgencii súdu, opakované urgencie súdu\nna úpravu žaloby). K predĺženiu napadnutého konania objektívne prispeli aj početné zmeny\nžalobného petitu zo strany sťažovateľov, keďže okresný súd bol povinný sa nimi zaoberať\na rozhodnúť o nich. Zohľadňujúc uvedené, ústavný súd konštatuje, že negatívny podiel\nsťažovateľov na predĺžení napadnutého konania nemal zásadný vplyv na jeho zjavne neprimeranú\ndoterajšiu dĺžku. Ústavný súd však aj uvedené skutočnosti zohľadňoval pri rozhodovaní o výške\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n13. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v doterajšom priebehu konania, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, z vyjadrenia okresného\nsúdu a z predloženého súdneho spisu. Ústavný súd zistil, že konanie v uvedenej veci začalo\npodaním žaloby 20. mája 2011, ktorá bola následne opakovane modifikovaná, a do dňa podania\nústavnej sťažnosti trvá približne 11 rokov bez prijatia meritórneho rozhodnutia. Predmetnú dĺžku\nkonania je možné považovať už prima facie za neprimeranú a za ústavne neakceptovateľnú.\nZ obsahu spisu ústavný súd identifikoval viaceré obdobia pasivity okresného súdu. V prvom\n4\n\nprípade ide o obdobie v trvaní 6 mesiacov od 11. apríla 2012, keď sťažovatelia doručili súdu\nopravené podanie so zmenou žalobného petitu, do 10. októbra 2012, keď súd vykonal pojednávanie.\nV ďalšom období bol okresný súd nečinný takmer 10 mesiacov od 18. februára 2013, keď mu bola\ndoručená odpoveď sťažovateľov na jeho žiadosť na vyjadrenie k ďalšiemu postupu,\ndo 13. decembra 2013, keď vydal uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, a 7 a pol\nmesiaca od 5. mája 2014, keď mu bol vrátený spis odvolacím súdom, do 21. januára 2015, keď\nuskutočnil pojednávanie. Značne rozsiahle, ničím neodôvodnené obdobie pasivity okresného súdu\nv celkovom rozsahu viac ako dvoch rokov, zaznamenal ústavný súd v úseku konania od 22. júla\n2015, keď bolo uskutočnené pojednávanie, až do 6. septembra 2017, keď uznesením č. k.\n17 C 113/2011-629 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu v 1. rade a uznesením č. k.\n17 C 113/2011-630 o pripustení zmeny žaloby v zmysle podania sťažovateľov z 5. januára 2017.\nNečinnosťou okresného súdu v rozsahu približne dvoch rokov a troch mesiacov bez existencie\nzákonnej prekážky je poznačená aj nasledujúca etapa konania od 6. septembra 2017\ndo 13. decembra 2019, keď súd rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia\ndovolacieho konania pod sp. zn. 6 Cdo 2013/2019. V uvedenom období okresný súd len vydal\n10. júla 2019 uznesenie č. k. 17 C 113/2011-690 o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami\nžalobkýň v 1. rade a 2. rade. Ústavný súd po komplexnom preštudovaní spisového materiálu tak\ndospel k záveru, že doterajší priebeh namietaného konania pred okresným súdom je poznačený\nnečinnosťou okresného súdu, ktorá v súhrne predstavuje obdobie vyše šiestich rokov.\n14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na neprimeranú celkovú\ndĺžku namietaného konania okresného súdu, ako aj zistené početné obdobia neodôvodnenej\nnečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (výrok 1 nálezu).\n15. Ústavný súd neuložil okresnému súdu príkaz konať bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127\nods. 2 druhej vety ústavy, keďže sťažovatelia sa uloženia takéhoto príkazu v ústavnej sťažnosti\nnedomáhali a ústavný súd je v tomto smere viazaný ich návrhom.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n17. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa,\nje povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n18. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať finančné zadosťučinenie v sume po 5 000 eur\nkaždému, ktoré odôvodnili, poukazujúc na absenciu rýchlej a účinnej súdnej ochrany\na na predpoklad, že napadnuté konanie nebude ani v dohľadnej dobe právoplatne skončené, čo\noslabuje ich právnu istotu.\n\n5\n\n19. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n20. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľom\nfinančné zadosťučinenie. Berúc do úvahy všetky okolnosti danej veci, predovšetkým nečinnosť\nokresného súdu, celkovú dĺžku napadnutého konania, predmet sporu a význam napadnutého\nkonania pre sťažovateľov, ako aj jeho zložitosť, ale tiež správanie sťažovateľov, majúc na pamäti\nto, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou\nzmluvou, považoval ústavný súd priznanie sumy po 3 000 eur sťažovateľom\n,\n,\n,\n,\na\n(výrok 2 nálezu) a sumy 2 000 eur sťažovateľovi\n(zohľadňujúc jeho vstup do konania uznesením z 22. júla 2015) za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (výrok 3 nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n22. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\na\nústavný súd\nvychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n[§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je v sume 193,83 eur, po znížení\no 50 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je 96,92 eur a hodnota režijného\npaušálu je v sume 11,63 eur. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom ako náhradu\ntrov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 1 186,24 eur. Trovy právneho zastúpenia, keďže\nadvokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\nzvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom ako náhradu trov\nprávneho zastúpenia, preto predstavuje sumu 1 423,49 eur vrátane 20 % DPH.\n\n6\n\n25. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa\nústavný súd vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky. Základná sadzba odmeny\nza úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je v sume 193,83 eur a hodnota režijného paušálu\nje v sume 11,63 eur. Trovy právneho zastúpenia, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej\nhodnoty, sa v danom prípade podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú\nústavný súd priznal sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, súc viazaný jeho\nnávrhom, predstavuje sumu 260,11 eur, inak by mu patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n493,10 eur.\n26. Za úkon právnej služby, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu, ústavný súd nárok na náhradu\ntrov nepriznal, keďže sťažovatelia si nárok na náhradu trov konania za tento úkon neuplatnili\na ústavný súd bol v tomto smere viazaný ich návrhom.\n27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/113/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:96ee8a79-ae69-44b4-94ea-1441871e0acc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.9.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 9/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 9/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.9.2020.2"}, {"guid": "ussr:0b767952-09bf-4f0f-8d1b-b6122c023956", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.522.2019.2"}, {"guid": "ussr:b80105f4-b458-4550-bdb4-17b357400c2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2"}, {"guid": "ussr:eed9ba59-af93-4467-b0a4-78f1eb0208ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.74.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 74/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.74.2018.2"}, {"guid": "ussr:f1404b60-531f-43d5-83b1-a0b433f8bb06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.535.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 535/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 535/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.535.2017.1"}, {"guid": "ussr:ddefd89f-f683-4405-9fb5-c6206da24a85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.577.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 577/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 577/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.577.2015.1"}, {"guid": "ussr:363ab5d8-bc4d-4ef6-8ad1-a258a2244414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:363ab5d8-bc4d-4ef6-8ad1-a258a2244414"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "8e195b0f-b139-40d9-9eeb-1dc7e694aa6b:67ca2884-895d-4202-bc48-23a524e8d1ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1"}], "citovane_v": [{"guid": "eb016a61-b539-428e-8c61-89c7074cbd4a:8bf050db-a678-4da9-9087-499c17ea2745", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5120202130.1", "spisova_znacka": "8Cdo/55/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/55/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5120202130.1"}, {"guid": "ab38e712-990e-4b61-8e85-d2240be64554:4a32afd6-d903-459e-ab95-749bf8b2c897", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1", "spisova_znacka": "1Cdo/29/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/29/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4318202816.1"}, {"guid": "08b9ccc3-a0dc-4b1a-a02f-c4a28ee4e6bd:58b79824-c107-4d46-bc01-6dca99d0db90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2516206854.2", "spisova_znacka": "4Obdo/19/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/19/2023 z 28. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2516206854.2"}]}