{"guid": "ussr:20b55193-db90-4252-893a-91011e628cd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.253.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 253/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2022 z 24. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. II. ÚS 253/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.253.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/20b55193-db90-4252-893a-91011e628cd7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.253.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.253.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.253.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 253/2022-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40,\nNitra, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 195/2021 z 23. septembra\n2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. decembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) označeným v záhlaví\ntohto rozhodnutia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť dovolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie a priznať náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutého uznesenia vyplýva nasledujúci stav veci:\nSťažovateľ mal procesné postavenie žalobcu v konaní o ochranu osobnosti, ktorým požadoval\nod žalovaného písomné ospravedlnenie a zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 2 000 eur na tom\nskutkovom základe, že starosta obce\n(ďalej len „obec“) v procesnom postavení\nžalovaného v rámci diskusie na sociálnej sieti v uzavretej skupine mal nepriamo, ale\n\nidentifikovateľným spôsobom označiť žalobcu za „udavača“, „chronického sťažovateľa“ a „osobu,\nktorá podáva udania na obec“, čím mal zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti. Okresný súd\nNitra (ďalej len „okresný súd“) v označenej veci po vykonaní dokazovania rozhodol rozsudkom\nč. k. 18 C 13/2019-218 zo 6. augusta 2020 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým\nžalobu sťažovateľa zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku dospel k záveru, že sťažovateľ\nneuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by označenými príspevkami mal žalovaný\nvyvolať negatívny zásah do jeho osobnostných práv, a nepreukázal, že by došlo k zníženiu jeho\ndôstojnosti a vážnosti v rodine a v mieste bydliska. Žalovaný ako súkromná osoba sa zapojila do\ndiskusie, ktorú vyvolal práve sťažovateľ svojím príspevkom, ktorým sa vyjadril k viacerým\nskutočnostiam týkajúcim sa fungovania obce. Žalovaný vo svojich príspevkoch neoznačil\nsťažovateľa menom a nebol ani prvým, ktorý označil sťažovateľa v diskusii za udavača. V tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že sťažovateľ podal viacero podnetov na rozličné\ninštitúcie na úseku ochrany životného prostredia (v počte 32), ktorými poukazoval na konkrétne\nnedostatky v obci. Žalovaný sa aj písomne ospravedlnil sťažovateľovi, čo okresný súd vzal do\núvahy ako postačujúce. K požadovanej nemajetkovej ujme (2 000 eur) uviedol, že sťažovateľ\nnepreukázal žiaden skutkový základ pre hodnotenie, či vôbec a v akej intenzite došlo k zníženiu\ndôstojnosti a vážnosti sťažovateľa, preto konštatoval, že sťažovateľovi nevznikol ani nárok na\npriznanie finančnej náhrady.\nSťažovateľ proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, v ktorom namietal nesprávne\nskutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. O jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 25 Co 121/2020 z 3. februára 2021 (ďalej len „rozsudok\nodvolacieho súdu“), ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia uviedol, že žalovaný len reagoval na príspevok sťažovateľa, ani raz neuviedol meno\nsťažovateľa, hoci bolo zrejmé, že ide o komunikáciu medzi sťažovateľom a žalovaným. Z reakcií\nostatných diskutujúcich bolo zrejmé, že negatívne vnímanie osoby žalobcu nie je dôsledkom\npríspevkov žalovaného, čo potvrdil aj sám žalobca v samotnej žalobe, keď uviedol, že tvrdenia\nžalovaného minimálne znásobili alebo upevnili existenciu negatívnych vzťahov spoluobčanov voči\njeho osobe. Vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že konanie sťažovateľa bolo v obci známe,\nobčania mali už vytvorený obraz o osobe sťažovateľa, o čom svedčili aj príspevky ostatných\ndiskutujúcich. Keďže sťažovateľ sa v priebehu konania žiadnym spôsobom nevyjadril k zníženiu\njeho cti, dôstojnosti, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil\nvýsledky vykonaného dokazovania a vec aj správne posúdil.\nSťažovateľ proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodu\narbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu, ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Namietal, že\nv zmysle ustálenej judikatúry stačí len objektívna možnosť zásahu vyvolať ohrozenie chránených\npráv a v tom sa odvolací súd v jeho prípade odklonil. Tvrdil, že „súd nemal vôbec skúmať\nexistenciu vyvolania následkov, ale len schopnosť vyjadrení žalovaného vyvolať tento následok“.\nTakisto v korelácii so záverom, že žalovaný ani raz neuviedol jeho meno, sťažovateľ namietal, že\nv zmysle judikátu R 35/1996 postačuje uviesť „všeobecné použiteľné identifikátory alebo jedna či\nviacero charakteristík, ktoré sú schopné identifikovať u ostatných osôb predmetnú entitu“. V tejto\nsúvislosti argumentoval tým, že viacero osôb ho identifikovalo, čo vyplynulo aj z obsahu ich\nkomentárov.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia v bode 18 konštatoval, že nezistil tvrdenú procesnú vadu zmätočnosti podľa § 420\n2\n\npísm. f) CSP, keďže súd prvej inštancie a odvolací súd popísali obsah podstatných skutkových\ntvrdení a vykonané dôkazy. Odôvodnenie reflektovalo a vysporiadalo sa so všetkými relevantnými\nokolnosťami veci, právne posúdenie prípadu zodpovedá právnej úprave vzťahujúcej sa na vec, preto\nje aj zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol. Najvyšší súd dospel k záveru, že\ndovolateľ neopodstatnene namietal túto vadu (bod 20 odôvodnenia). Pokiaľ ide o namietanú vadu\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, najvyšší súd v odôvodnení uviedol a vymedzil základné\npredpoklady prieskumu súvisiace s touto namietanou vadou a následne pristúpil k posúdeniu\nsťažovateľom nastolenej otázky (že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel\nk záveru, že žalobca-sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenia a že zásah žalovaného nebol objektívne\nspôsobilý privodiť ujmu na jeho právach s poukazom na odklon od viacerých rozhodnutí\ndovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 293/2015, 4 Cdo 212/2007 a 1 Cdo 113/2009). Najvyšší súd\npo preskúmaní veci v bode 32 odôvodnenia svojho napadnutého rozhodnutia uviedol, že odvolací\nsúd sa neodklonil od podstaty všeobecných záverov uvedených v označených rozhodnutiach\ndovolacieho súdu. Konštatoval, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že\nsťažovateľ nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do jeho integrity,\na tiež to, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho právach. V nadväznosti na tieto\nzávery dovolací súd konštatoval, že sťažovateľ nedôvodne namietal odklon (bod 34 odôvodnenia).\nPokiaľ ide o súbežné uplatnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP\n(nejednotnosť rozhodovacej činnosti) a podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odklon od ustálenej\nrozhodovacej činnosti), najvyšší súd uviedol, že uplatnenie obidvoch dovolacích dôvodov naraz sa\nbez ďalšieho z logiky veci vylučuje (bod 36 odôvodnenia). Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd\ndovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako neprípustné.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta a opakuje svoju argumentáciu týkajúcu sa jeho výhrad\nk posúdeniu jeho námietok vznesených v priebehu konania, ako aj pred dovolacím súdom, pričom\ntvrdí, že najvyšší súd sa nedostatočne zaoberal ním uplatnenou argumentáciou, preto považuje\nodôvodnenie napadnutého uznesenia za arbitrárne a nedostačujúce. Na podporu svojho tvrdenia\nuvádza skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho prípadu a nesúhlasí so záverom najvyššieho súdu,\npretože je podľa jeho názoru nepochybné, že zásah bol spôsobilý zasiahnuť do jeho práv, keďže\noznačenie „udavač“ je dehonestujúce. Najvyššiemu súdu vyčíta, že v odôvodnení absentuje\nodpoveď na najdôležitejšiu dovolaciu otázku, prečo aj napriek difamačným tvrdeniam žalovaného\nnemohlo dôjsť k porušeniu jeho označených práv. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie,\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu považuje za arbitrárne, porušujúce jeho označené práva.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n4. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia konštatuje, že právne závery\nnajvyššieho súdu sú v napadnutom uznesení zdôvodnené riadne, zrozumiteľným spôsobom\na dostatočne. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočne sťažovateľovi vysvetlil, prečo ním\n3\n\noznačené dovolacie dôvody nepovažoval za naplnené a riadne sa s nimi vysporiadal, teda jeho\nrozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné.\n5. Ústavný súd ďalej konštatuje, že najvyšší súd primeraným spôsobom aplikoval na vec\nvzťahujúce sa právne normy Občianskeho zákonníka aj v rámci sťažovateľom namietanej\njudikatúry dovolacieho súdu. V kontexte rozhodných skutočností, ktoré vyplynuli z obsahu\nrozhodnutí všeobecných súdov (sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom neprodukoval žiadne\ndôkazy na obhájenie svojich tvrdení, okrem rozhodnutí súdov v jeho veci, pozn.), a to najmä\npreukázaných okolností na základe vykonaného dokazovania, že žalovaný v diskusii nevystupoval\nz pozície starostu, ani raz ho neoznačil menom, nenazval sťažovateľa ako prvý „udavačom“\nv predmetnej diskusii, ďalej skutočnosti, že sťažovateľa možno objektívne označiť za osobu, ktorá\npodáva neštandardne veľa podnetov a sťažností, nepovažoval vyjadrenia žalovaného za spôsobilé\nzasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti v tej intenzite, ktorá by si vyžadovala iné rozhodnutie\nvo veci samej, a teda v konečnom dôsledku aj existenciu ním namietanej vady zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP. Ústavný súd rovnako nepovažuje vyjadrenia žalovaného, ktorý ich koncipoval\nneadresne, neformálne a v rámci uzavretej komunity, kde obaja aktéri boli ostatným členom fóra\nznámi alebo aspoň spoznateľní, za také, ktoré by boli spôsobilé objektívne vyvolať na strane\nsťažovateľa ujmu v príčinnej súvislosti s inkriminovanými označeniami, keďže ich dosah bol\nobmedzený, samotné výroky v kontexte aktivít sťažovateľa a už opísaných okolností veci sa\nnejavili v rámci fóra, kde boli použité, ako difamačné, hoci ústavný súd pripúšťa, že žalovaný zvolil\nnevhodné slová. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu obstojí záver najvyššieho\nsúdu, že krajský súd sa v okolnostiach posudzovanej veci neodklonil od judikatúrou formulovaného\npravidla o tom, že vo všeobecnosti postačuje, aby difamačné vyjadrenia alebo zásahy boli\nobjektívne spôsobilé privodiť ujmu. V kontexte toho, že sťažovateľa niektorí z diskutérov spoznali\na následne mu adresovali nevhodné, urážlivé vyjadrenia, možno pripísať aj iným okolnostiam,\nnapríklad tým, že sťažovateľ je vzhľadom na svoje aktivity a svoju osobnosť v obci a v uzavretej\nskupine užívateľov fóra sociálnej siete dostatočne známy. Negatívny dopad inkriminovaných\nvýrokov žalovaného, resp. ich potenciál zasiahnuť do práv sťažovateľa, možno označiť za\ndiskutabilný, keďže ostatní diskutéri označili, resp. komentovali sťažovateľa ešte nevhodnejším\nspôsobom. Nakoniec aj sám sťažovateľ v samotnej žalobe pripustil, že ho spoluobčania negatívne\nvnímali aj predtým.\n6. Ústavný súd tak dospel k záveru, že najvyšší súd napadnuté uznesenie náležite odôvodnil\na neexistuje relevantná súvislosť medzi označeným základným právom sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru na jednej strane a napadnutým uznesením najvyššieho súdu na strane druhej. Preto\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.\n\n4\n\n7. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými návrhmi\nobsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zásah, zasahovanie-neoprávnené", "obec-starosta", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "ochrana osobnosti", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/195/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "3ce11734-f22a-4dfe-beed-cc34b1d41685:bf50e1ea-99f8-4b7c-86b5-066066c2216b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4119201729.1", "spisova_znacka": "4Cdo/195/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/195/2021 z 22. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4119201729.1"}, {"guid": "3d8b2a60-b9fc-4580-820c-380fd98a76f3:a7895421-5737-4937-88e7-f5083e3fb003", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2612208519.1", "spisova_znacka": "3Cdo/293/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/293/2015 z 5. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2612208519.1"}, {"guid": "bb335bc0-b409-4ee4-9c67-6ae3a6057f8b:dc35c62e-1719-4d40-adb5-1de0b2605ddd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4119201729.1", "spisova_znacka": "25Co/121/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/121/2020 z 2. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-02-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4119201729.1"}], "citovane_v": []}