{"guid": "ussr:4ba28e11-e2ae-4757-b2bf-1564ec18278e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2022 z 20. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. januára 2022, sp. zn. II. ÚS 25/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ba28e11-e2ae-4757-b2bf-1564ec18278e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.25.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 25/2022-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\ntoho času Ústav na výkon väzby\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Špačekom,\nKresánkova 8, Bratislava, proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu č. k. BB-4T 12/2020\nz 12. augusta 2021 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Tost 49/2021\nz 2. septembra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 27. októbra 2021 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou\nsa domáhal vyslovenia porušenia základných práv na osobnú slobodu a na urýchlené rozhodnutie\no zákonnosti väzby podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko\nBanská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) č. k. BB-4T 12/2020 z 12. augusta 2021\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5 Tost 49/2021\nz 2. septembra 2021. Súčasne požaduje zrušiť napadnuté rozhodnutia špecializovaného súdu\na najvyššieho súdu a vec vrátiť špecializovanému súdu a prikázať mu bezodkladne prepustiť\nsťažovateľa z väzby na slobodu. Domáha sa aj náhrady trov konania.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na špecializovanom súde je na podklade\nobžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\ndoručenej 7. mája 2020 vedené trestné konanie proti sťažovateľovi (a ďalším spoluobžalovaným)\npre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažný zločin\n\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi.\n3. Sťažovateľ sa nachádza vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného\nporiadku na základe rozhodnutí sudcu pre prípravné konanie špecializovaného súdu č. k.\n5 Tp l/2019 z 22. januára 2019 a najvyššieho súdu č. k. 2 Tost 5/2019 z 12. februára 2019. Lehota\nväzby sťažovateľa začala plynúť 19. januára 2019.\n4. Dňa 29. júla 2021 opätovne požiadal špecializovaný súd o prepustenie z väzby na slobodu\nzmenou dôkaznej situácie na hlavnom pojednávaní, a tým aj zásadným oslabením materiálnych\npodmienok jeho väzby, pričom poukázal aj na prieťahy, ku ktorým dochádza v trestnom konaní.\n5. Špecializovaný súd uznesením č. k. BB 4T 12/2020 z 12. augusta 2021 žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby zamietol, neprijal jeho písomný sľub ani prevzatie záruky dôveryhodnou\nosobou a väzbu mu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.\n6. Proti tomuto rozhodnutiu špecializovaného súdu podal sťažovateľ priamo sťažnosť (doplnil ju\npodaniami obhajcu z 18. a 30. augusta 2021), o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým\nuznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Predmetom sťažnosti\nbola (ne)existencia materiálnych podmienok väzby a informácia o ovplyvňovaní výpovedí svedkov\nv prípravnom konaní, o ktorom sa zmienili svedkovia obžaloby\na\n.\n7. Špecializovaný súd odôvodnil svoje rozhodnutie zistením, že od posledného rozhodovania sa nič\nnezmenilo z hľadiska dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa. Podľa názoru súdu neexistujú\nžiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali prijatie písomného sľubu sťažovateľa,\nprijatie záruky dôveryhodnej osoby\n, dcéry sťažovateľa, ani nahradenie väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n8. Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia (s. 9) uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi\nuvedenými v napadnutom uznesení prvostupňového súdu, a preto ich už nebude jednotlivo\nopakovať. Ďalej vyjadril názor, že z vecného hľadiska napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky\npodstatné okolnosti a dôvody.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Podľa názoru sťažovateľa k namietanému porušeniu jeho označených práv malo dôjsť tým, že\nšpecializovaný súd arbitrárne bez uvedenia konkrétnych skutočností zamietol jeho žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu a najvyšší súd arbitrárne zamietol jeho sťažnosť proti tomuto\nrozhodnutiu špecializovaného súdu. Odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov považuje\nza nepreskúmateľné.\n10. Sťažovateľ pokračuje vo svojej predchádzajúcej sťažnostnej argumentácii a nesúhlasí\ns uvádzanými dôvodmi útekovej a preventívnej väzby, na ktorých založili svoje rozhodnutia\nšpecializovaný súd a najvyšší súd. Súčasne nesúhlasí so závermi súdov, že v jeho veci nedošlo\nk prieťahom v konaní.\n\n2\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n11. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým uznesením\nšpecializovaného súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n12. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného\nsúdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n14. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie\n[§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\n[§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\nIII.1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým uznesením\nšpecializovaného súdu:\n15. Vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že v zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n16. Vo vzťahu k označenému prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu špecializovaného súdu\ndisponoval sťažovateľ opravným prostriedkom. O jeho sťažnosti bol oprávnený a povinný\nrozhodnúť najvyšší súd ako súd nadriadený. Sťažovateľ aj podal proti napadnutému uzneseniu\nšpecializovaného súdu sťažnosť, teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti\nnapadnutému uzneseniu špecializovaného súdu.\n17. Existencia opravného konania pred najvyšším súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu\nrozhodovať o napadnutom prvostupňovom väzobnom rozhodnutí, keďže sťažnosť v danom prípade\npredstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu (mutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n18. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní\npred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné\n\n3\n\npodmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej prekážky\nspočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.\n19. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej\nporušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým uznesením špecializovaného súdu ju odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie.\nIII.2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu:\n20. Ústavný súd pripomína, že v prípadoch namietajúcich porušenie základného práva na osobnú\nslobodu je obzvlášť zdržanlivý. Ústavný súd musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez\ntoho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité\nrozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však\nkonať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením\nobmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02).\n21. Do obsahu právomoci ústavného súdu teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie)\nvšeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp.\nna predĺženie lehoty trvania väzby. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom\ninštančnom postupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín,\npodaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov (IV. ÚS 83/03), čo sa aj v danej veci stalo.\n22. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon, a preto pri\nposudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd do úvahy zákonnú\núpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia závažného porušenia\nzákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako aj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva,\nže do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava\nobsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca\nzaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98).\n23. Pozbaviť niekoho osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru možno len „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“ (úvodná veta čl. 5 ods. 1 dohovoru). Navyše sa v čl. 5 ods. 1 písm. c)\nznova opakuje, že zatknutie alebo iné pozbavenie slobody musí byť „zákonné“. Dohovor tu\nodkazuje na vnútroštátne právo a podčiarkuje tak, že v právnom štáte každý zásah do osobnej\nslobody občana musí mať zákonný podklad. „Ak dohovor odkazuje na vnútroštátne právo, ako je to\nv článku 5, rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov\nvyplývajúcich z dohovoru.“ (Lukanov proti Bulharsku, Winterwerp proti Holandsku).\n24. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru oprávňuje zatknúť a uväzniť osobu iba na základe existencie\ndôvodného podozrenia, že zatknutá osoba spáchala trestný čin, pričom trvanie takéhoto podozrenia\nje podmienkou sine qua non zákonnosti držania osoby vo väzbe.\n\n4\n\n25. Z čl. 5 ods. 3 dohovoru vyplýva, že trvanie podozrenia po určitom čase už nestačí\nna odôvodnenie ďalšej existencie väzby, pretože súd musí zistiť iné dôvody opodstatňujúce ďalšie\ntrvanie väzby (Stögmüller proti Rakúsku, Letellier proti Francúzsku). Takýmito ďalšími dôvodmi\nmôžu byť hrozba dokončenia trestného činu nachádzajúceho sa v štádiu pokusu, nebezpečenstvo\nopakovania trestného činu alebo pokračovania v ňom, zabránenie v úteku po spáchaní trestného\nčinu, ovplyvňovanie vyšetrovania a podobne.\n26. Účelom čl. 5 ods. 4 dohovoru je poskytnutie práva osobám, ktoré boli pozbavené osobnej\nslobody, spočívajúceho v možnosti súdnej kontroly rozhodnutí a opatrení, na základe ktorých\nbol zásah do ich osobnej slobody vykonaný. Medzi záruky, ktoré garantuje tento článok,\nnepochybne patrí aj právo osoby predložiť súdu argumenty a vyjadrenia proti svojmu ponechaniu\nvo väzbe (napr. III. ÚS 84/06, III. ÚS 291/06, III. ÚS 122/2012), ako aj právo osoby na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nPrincíp spravodlivosti pritom zaväzuje konajúce súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné a relevantné dôvody (obdobne napr. III. ÚS 374/09).\n27. Pri posúdení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu úlohou ústavného súdu nebolo\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých najvyšší súd založil svoje\nrozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo/nemalo byť žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie\notázky, či sa najvyšší súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa v sťažnosti vysporiadal\nadekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne\nakceptovateľné.\n28. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navyše iba pokračuje v tých istých\nnámietkach, ktoré vzniesol v sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného súdu a ktoré už riešil\nnajvyšší súd (podanie doručené prvostupňovému súdu 19. augusta 2021, zv. 56, č. 1. 18280 ‒ 18285\nsúdnej časti spisu, i podanie z 30. augusta 2021 doručené najvyššiemu súdu 31. augusta 2021,\nv ktorom uviedol, že v dňoch 24. až 26. augusta 2021 sa na špecializovanom trestnom súde\nuskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí viacerí svedkovia obžaloby, z výpovedí\nktorých mali vyplynúť dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby na slobodu, pozn.).\n29. Najvyšší súd konštatoval, že špecializovaný súd postupoval správne, keď žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel a väzbu nenahradil prevzatím záruky dôveryhodnou\nosobou za ďalšie správanie obžalovaného, písomným sľubom a ani dohľadom probačného\na mediačného úradníka, a zistil, že pre ďalšie trvanie väzby sťažovateľa boli splnené všetky\nzákonné podmienky a na dôvodoch väzby sťažovateľa od ostatného rozhodovania sa nič nezmenilo.\n30. Najvyšší súd dôkladne skúmal, či je vo vzťahu k materiálnym dôvodom väzby v zmysle § 79\nods. 2 a 3 Trestného poriadku trestné stíhanie vedené dôvodne a opodstatnene, a zároveň skúmal\nexistenciu dôvodov väzby, keď v podstatnom uviedol: „Doposiaľ zabezpečené dôkazy a skutočnosti\nz nich vyplývajúce aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie,\nboli spáchané, pričom je nepochybné, že majú znaky trestných činov a existuje dôvodné podozrenie,\nže ich spáchal práve obžalovaný\n. Dôkazným podkladom uvedených skutkov sú\nprimárne výpovede svedkov, a to najmä\n,\n,\n,\n5\n\n,\n,\na\na ďalšie v spise\nuvedené dôkazy. Obžalovaný síce poukazuje na výpovede\n,\n,\n,\n, uskutočnené na hlavnom pojednávaní v dňoch 24. až 26. augusta\n2021, z obsahu ktorých podľa názoru obžalovaného vyplývajú skutočnosti, ktoré vyvolávajú\ndôvodné podozrenie, že kajúcnici v prípravnom konaní vypovedali pod vplyvom rôznych prísľubov,\npod nátlakom zo strany orgánov činných v trestnom konaní a pod vplyvom ďalších osôb, ktoré mali\nzáujem na konkrétnom výsledku konania, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že v prejednávanej\nveci existuje aj ďalšia - obžalovaným neuvedená skupina dôkazov. Doposiaľ zadovážené dôkazy\nv aktuálnom štádiu trestného stíhania obžalovaného podľa názoru najvyššieho súdu nevzbudzujú\npochybnosti o ich autenticite, resp. vierohodnosti. Najvyšší súd zdôrazňuje, že hoci od posledného\nrozhodovania o väzbe (uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2020, sp. zn. 3 Tost 38/2020)\ndošlo k zmene dôkaznej situácie (realizácia viacerých výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní),\nktorú je bezpochyby potrebné náležitým spôsobom zohľadniť, táto zmena neviedla k oslabeniu\ndôvodnosti podozrenia vo vzťahu ku konaniu obžalovaného v takej miere, aby nebolo možné\nnaďalej konštatovať existenciu dôvodného podozrenia v rozsahu potrebnom pre prijatie záveru\no splnení jednej z materiálnych podmienok väzby...\n... v prípade obžalovaného bola špecializovaným trestným súdom správne zistená pretrvávajúca\ndôvodná obava, že obžalovaný ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu\nalebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo mu hrozí\nvysoký trest. O opodstatnenosti záveru o pretrvávajúcej existencii dôvodov tzv. útekovej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. svedčia podľa názoru najvyššieho súdu naďalej skutočnosti,\nna ktoré poukázal špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, a to konkrétne,\nže obžalovaný zavádzal orgány činné v trestnom konaní, rovnako ako aj sudcu pre prípravné\nkonanie ohľadom prechodného pobytu v meste S\npričom toto\njeho zavádzanie bolo potvrdené zamestnankyňou Mestského úradu S\n, ktorá dementovala\nskutočnosť, že by mal obžalovaný na tejto adrese niekedy prihlásený prechodný pobyt. Zároveň je\npotrebné uviesť, že obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal protirečivé tvrdenia, keď v rámci\nsvojej výpovede pred sudcom pre prípravné konanie 22. januára 2019 na jednej strane uviedol, že\nvS\nsa v podstate nezdržiaval, pričom vzápätí deklaroval, že v S\nmá nahlásený prechodný\npobyt na\n, kde býva aj so svojou dcérou. K argumentu obžalovaného, že\nk odhláseniu jeho trvalého pobytu z adresy\ndošlo na základe žiadosti\njeho matky najvyšší súd uvádza, že predmetná skutočnosť nemení nič na závere, že obžalovaný po\nodhlásení jeho pobytu z predmetnej adresy trvalého pobytu získal status de facto osoby evidovanej\nbez domova (nemá stále bydlisko), ktorý stav pretrvával až do momentu jeho zadržania. Rovnako\nnemožno opomenúť existenciu podozrenia, že obžalovaný potom, ako bol informovaný, že je\nhľadaný zo strany polície, realizoval opatrenia smerujúce k zmareniu jeho zadržania, ako aj\nnaďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti...\n... hrozba vysokého trestu (v prípade obžalovaného mu hrozí uloženie trestu odňatia slobody\nna dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie) vo vzájomnej súvzťažnosti s vyššie uvedenými\nskutočnosťami (existencia dôvodného podozrenia, že obžalovaný realizoval kroky smerujúce\nk zmareniu jeho zadržania, obžalovaný nemá stále bydlisko) jednoznačne zakladajú dôvody\nútekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por.\n\n6\n\n...podstatným z hľadiska posudzovania dôvodnosti obavy z pokračovania v trestnej činnosti\nobžalovaného je samotný charakter a rozsah údajne páchanej trestnej činnosti, ktorý napovedá, že\nv prípade obžalovaného nemožno hovoriť o ojedinelom vybočení z inak riadneho spôsobu života.\nMedzi konkrétne dôvody, o ktoré sa obava z pokračovania trestnej činnosti v prípade obžalovaného\nopiera, patrí predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný sa mal obchodu s omamnými\na psychotropnými látkami venovať počas dlhšieho časového obdobia, vo veľkom rozsahu, pričom\nnavyše za drogovú trestnú činnosť už bol v minulosti právoplatne odsúdený (rozsudok Okresného\nsúdu Galanta zo 16. mája 2012, sp. zn. 3T 184/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave\nz 23. augusta 2012 sp. zn. 6 To 95/2012, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere\n4 rokov). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ak všeobecné súdy len opätovne zotrvávajú\nna rovnakých dôvodoch väzby, z hľadiska ochrany práv obžalovaného plne postačuje len\nzopakovanie skutočností, ktoré podľa všeobecného súdu odôvodňujú dôvod väzby v predošlých\nrozhodnutiach; samozrejme za predpokladu, že všeobecný súd zároveň preskúmaním všetkých\nokolností prípadu dospel k záveru o ich pretrvávajúcej existencii (II. ÚS 282/2016). Pokiaľ rovnaké,\navšak relevantné a dostatočné dôvody pre ponechanie obvineného vo väzbe pretrvávali po celú\ndobu jej trvania a pokiaľ zákonnosť väzby bola predmetom opakovaného (niekoľkokrát)\npreskúmavania, nemožno súdom vytýkať, že sa v textoch svojich rozhodnutí opakovali (primerane\nI. ÚS 485/2016, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Knebl proti Českej republike,\nz 28. októbra 2010..\n... S poukazom na charakter a rozsah údajne páchanej trestnej činnosti, ktorá sa kladie\nobžalovanému za vinu nie je možné konštatovať, že prípadné nahradenie väzby označenými\nprocesnými inštitútmi by splnilo sledovaný účel väzby, keďže by sa reálne neminimalizovala hrozba\nz prípadného konania zakladajúceho dôvod tzv. útekovej, resp. preventívnej väzby na takú únosnú\nmieru, aby bolo možné pristúpiť k predmetnému nahradeniu väzby ani pri uložení primeraných\npovinností a obmedzení, keďže ich prípadné uloženie by reálne nezabránilo obžalovanému v takom\nkonaní, z ktorého je podozrivý ohľadom zistených dôvodov väzby.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci sú splnené formálne aj materiálne podmienky\nväzby, a teda najvyšší súd sa s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu stotožňuje, keďže\nrozhodnutie je v súlade so zákonom a vecne správne.\n...Väzba obžalovaného má v prejednávanej veci zaisťovaciu funkciu, nie je v rozpore so zásadou\nprimeranosti a zdržanlivosti, resp. zásadou proporcionality (obžalovanému v prípade uznania viny\nreálne hrozí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom na závažnosť a rozsah\ntrestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu) a je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Ústavy\nSR a Dohovoru...“\n27. Najvyšší súd sa súčasne vyjadril aj k námietke sťažovateľa (výpovede tzv. kajúcnikov považuje\nza nedôveryhodné), keď poukázal na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Tdo V 11/2017 zo 17. mája\n2021 (s. 11 až s. 13), v ktorom boli citované závery z rozhodnutia ústavného súdu č. k.\nIII. ÚS 758/06 z 8. novembra 2016 (uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 53/2006), na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n\n7\n\n„vo veci Atanasov proti Bulharsku, z 3.3.2009, č. 20309/02), o prípustnosti odsúdenia páchateľa\nzaložené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka“.\n28. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z jeho odôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladaným dôvodom väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne\nneopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 17 ústavy a práva podľa čl. 5 dohovoru.\nSkutočnosti, ktoré konajúce súdy prezentovali ako dôvody podporujúce útekovú a preventívnu\nväzbu, sa nejavia ústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé, práve naopak, hodnotí ich ako\ndostatočne konkrétne a zároveň výpovedné. Podľa názoru ústavného súdu sú primeraným\nzdôvodnením potreby väzobného stíhania sťažovateľa.\n29. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie,\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.3. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa na urýchlené a prednostné\nprejednanie jeho väzobnej veci:\n30. K poslednej námietke sťažovateľa, že všeobecné súdy svojou nečinnosťou porušili jeho právo\nna urýchlené a prednostné prejednanie jeho väzobnej veci a tiež pre prieťahy v trestnom konaní ho\nmali prepustiť z väzby na slobodu, ústavný súd poznamenáva, že ani táto námietka nebola\nvyhodnotená ústavným súdom v prospech sťažovateľa, pretože zistil, že nie je takého\nústavnoprávneho rozmeru a intenzity, aby si uvedená situácia vyžadovala nutný zásah ústavného\nsúdu do veci a vyslovenie porušenia jeho označených práv.\n31. Požiadavka rozhodovať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene je vyjadrená výslovne\nv § 2 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné\nv trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať\nprednostne a urýchlene. Rovnako požiadavku neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie\nustanovuje výslovne aj § 79 ods. 3 Trestného poriadku, v ktorom sa uvádza, že o takej žiadosti sa\nmusí rozhodnúť bez meškania. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“\na francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene”) jasne indikuje, čo musí byť\nv danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie,\nbude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichicri z roku 1989, A-164, bod 21, Neumeister\nz roku 1968. A-8. bod 24 a Sanchez - Reisse z roku 1986. A-107, bod 55).\n32. Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej sa zaoberal\npožiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby z hľadiska čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy a tiež z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) už v minulosti opakovane uviedol, že jednotlivé\nlehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania posudzujú podľa\nvšetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti\n8\n\no prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá\nlehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla zodpovedá lehota\nkonania nepresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca (m. m. III. ÚS 255/03,\nIV. ÚS 253/05, III. ÚS 345/06, II. ÚS 177/2016, I. ÚS 540/2017, I. ÚS 58/2017, I. ÚS 63/2018,\nI. ÚS 447/2018).\n33. Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že špecializovanému súdu bola zaslaná žiadosť jeho\nobhajcu o prepustenie z väzby 29. júla 2021, ktorý o nej rozhodol 12. augusta 2021. Spis bol\nnajvyššiemu súdu predložený 27. augusta 2021, ktorý o sťažnosti rozhodol 2. septembra 2021,\npričom až 20. septembra 2021 prvýkrát sa sťažovateľ (jeho obhajca) pri doručovaní do elektronickej\nschránky jeho obhajcu mohol objektívne prvýkrát dozvedieť o dôvodoch, pre ktoré sťažnostný súd\njeho sťažnosť zamietol. Toto obdobie v trvaní spolu 54 kalendárnych dní je pre sťažovateľa\nneprijateľné z dôvodu, že reálne nemal skoršiu vedomosť, či sťažnostný súd vzal do úvahy aj jeho\ndoplnenie sťažnosti o nové skutočnosti, ktoré vyplynuli až z dokazovania na neskôr vykonanom\nhlavnom pojednávaní v dňoch 24. až 26. augusta 2021.\n34. Ústavný súd dĺžku konania pred všeobecnými súdmi v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby však nepovažoval za neprijateľnú, pretože nie je takého ústavnoprávneho\nrozmeru a intenzity, aby si uvedená situácia vyžadovala nutný zásah ústavného súdu do veci\na vyslovenie porušenia jeho označených práv. Špecializovaný súd nepochybne rozhodol\nv primeranej lehote, a keďže bolo nariadené aj hlavné pojednávanie, nemožno mu vytknúť ani to, že\nspis predložil najvyššiemu súdu až po jeho uskutočnení. Najvyšší súd rozhodol tiež promptne, ak\nberieme do úvahy dva dni pracovného voľna od doručenia spisu (29. august a 1. september).\nCelková dĺžka rozhodovania o sťažnosti spolu s lehotou na doručenie rozhodnutia bola v rámci\nústavne akceptovateľnej dĺžky lehoty na rozhodnutie o návrhu prepustenie z väzby na jednom\nstupni súdu.\n35. Z uvedeného vyplýva, že špecializovaný súd a najvyšší súd konali o žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby urýchlene a celková doba rozhodovania je ústavne akceptovateľná.\nNepresiahla na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca.\n36. Obdobne nie je možné vyhodnotiť v prospech sťažovateľa ani to, že nesúhlasí s názorom\nvšeobecných súdov, že nekonajú vo veci samej. Najvyšší súd k tomu uviedol, že ,,k zrušeniu\ntermínov hlavného pojednávania došlo vždy z dôvodov na strane niektorého z obhajcov\nobžalovaných, resp. v dôsledku nepriaznivej epidemiologickej situácie a s tým spojenou potrebou\nrešpektovania protiepidemiologických opatrení prijatých na zamedzenie šírenia ochorenia COVID19“, pričom vo zvyšku odkázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia špecializovaného súdu\n(na s. 12 a s. 13, pozn.), ktorý podľa neho „náležitým spôsobom odôvodnil zrušenie jednotlivých\ntermínov hlavného pojednávania a taktiež sa vysporiadal s argumentáciou obžalovaného týkajúcou\nsa ustanovenia náhradného obhajcu na hlavnom pojednávaní v dňoch 25. a 26. mája 2021“.\n37. Toto odôvodnenie všeobecných súdov ústavný súd v zásade akceptuje, pretože tam uvedené\ndôvody sú jasné a presvedčivé a nesignalizujú opakovanú dlhodobú nečinnosť alebo nesústredený\npostup špecializovaného súdu počas posudzovanej doby trestného konania (celkovo trvalo 15\nmesiacov ‒ od 7. mája 2020 ‒ podaná obžaloba, až do 24. augusta 2021 ‒ hlavné pojednávanie).\nZrušenie termínov hlavných pojednávaní na strane obžalovaných a ich obhajcov bolo prevažne\nobjektívne pre pandemickú situáciu, ako to uvádza i samotný sťažovateľ, a navyše je potrebné\n9\n\ndo úvahy vziať tiež to, že sa počas tohto obdobia uskutočnili viaceré hlavné pojednávania\n28. septembra 2020, 24. a 25. novembra 2020, 10. až 11. marca 2021, 13. až 15. apríla 2021,\n4. mája 2021 a tiež 25. a 26. mája 2021 a napokon aj 24. až 26. augusta 2021, čo jednoznačne\nvyvracia tvrdenia sťažovateľa, že v jeho trestnej veci špecializovaný súd nekoná.\n38. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že ani v tejto časti nie je ústavná sťažnosť\nsťažovateľa dôvodná, a preto ju odmietol tiež z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\n39. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. januára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "prieťahy v konaní-intenzita", "trestné konanie", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/12/2020", "guid": "e09b51d4-a370-4b4a-8ce7-1d6438bdec9b:bae55589-d18c-47c5-b6f3-c2e8c378258f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e705b9c-ea81-4bd5-938a-6bb498633363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2018 z 19. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.447.2018.1"}, {"guid": "ussr:a1c0bc01-c5bf-44dc-a7d2-c9203c4785c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.63.2018.1"}, {"guid": "ussr:66110154-4bc6-439e-8e0a-7d93969c89ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1"}, {"guid": "ussr:42ae2d4b-d59d-40e6-ac16-191c96aff61e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.58.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 58/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.58.2017.2"}, {"guid": "ussr:5c25e5d3-8c7f-4be5-ac81-24d04f119b97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.485.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 485/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 485/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.485.2016.1"}, {"guid": "ussr:3945f2c4-3d6e-410c-9ac8-f66e07ab8088", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.177.2016.2"}, {"guid": "ussr:293b1c00-e7cb-48d1-92c9-ed012d27e4e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.282.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.282.2016.1"}, {"guid": "ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722"}, {"guid": "ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 374/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 291/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 253/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 253/05 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:197a35d0-d29d-4f18-b2c2-abf491c62141"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "a0c2acf6-d03b-45fe-8a96-f73229cb29cb:5016e0ca-cd22-4f0c-975c-86262a7614c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2311010757.2", "spisova_znacka": "6To/95/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/95/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2311010757.2"}], "citovane_v": []}