{"guid": "ussr:ab35b795-a65e-4922-8086-e6fc9a5ebd02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.231.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2022 z 24. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. II. ÚS 231/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.231.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ab35b795-a65e-4922-8086-e6fc9a5ebd02", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.231.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.231.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.231.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 231/2021-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného\nAdvokátskou\nkanceláriou\nKONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., Kpt. Jaroša 29, Trenčín, IČO 47 256 907, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Barbora Koncová, LL.M., proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 30 Ek 1382/2018 z 21. januára 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 8. marca 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“)\nč. k. 30 Ek 1382/2018 z 21. januára 2022 (ďalej len „uznesenie exekučného súdu III“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že spoločnosť\n,\n,\n(ďalej len „oprávnená“), sa návrhom na vykonanie\nexekúcie v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) doručeným exekučnému súdu\n24. septembra 2018 domáhala proti sťažovateľovi (povinnému) na základe rozhodcovského\nrozsudku rozhodcu Mgr. Branislava Bušu zo Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou\nSlovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., Krížna 56, Bratislava, č. k. 554/07/15 z 1. marca 2016\n(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vymoženia sumy 278,24 eur s príslušenstvom. V danej\nexekučnej veci sa na exekučnom súde konanie vedie pod sp. zn. 30 Ek 1382/2018.\n\n3. Exekučný súd vykonaním tejto exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú,\nu ktorej sa exekúcia vedie pod sp. zn. 171 EX 341/18.\n4. Exekučný súd uznesením č. k. 30 Ek 1382/2018 zo 4. apríla 2019 vydaným súdnym úradníkom\n(ďalej len „uznesenie exekučného súdu I“) rozhodol medzi inými tak, že návrh sťažovateľa\n(povinného) na zastavenie exekúcie z 8. novembra 2018 zamietol.\n5. Proti uzneseniu exekučného súdu I podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol exekučný súd\nuznesením č. k. 30 Ek 1382/2018 z 24. septembra 2019 (ďalej len „uznesenie exekučného súdu II“)\ntak, že túto sťažnosť rovnako zamietol.\n6. Následne sťažovateľ proti uzneseniu exekučného súdu II podal ústavnú sťažnosť podľa čl. 127\nústavy, na základe ktorej ústavný súd nálezom č. k. IV. ÚS 39/2020 zo 17. júna 2020 (ďalej aj\n„nález ústavného súdu “) medzi inými rozhodol, že uznesením exekučného súdu II základné právo\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru porušené boli, uznesenie exekučného súdu II zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Uznesením exekučného súdu III bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu exekučného\nsúdu I opäť zamietnutá. Podľa udania sťažovateľa uznesenie exekučného súdu III mu bolo doručené\n24. januára 2022 a podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 25. januára 2022.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ namietané porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru odôvodňuje a priori tým, že uznesenie exekučného súdu III je v príkrom rozpore\ns právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu.\n9. Sťažovateľ v nadväznosti na už uvedené namieta, že:\n9.1. v zmysle bodu 5 rozhodcovskej zmluvy č. 850002545422 z 22. mája 2013 (ďalej len\n„rozhodcovská zmluva“) uzavretej medzi sťažovateľom (spotrebiteľom) a oprávnenou\n(podnikateľkou) právomoc vo veci prípadného sporu konať a rozhodnúť bola daná pre Slovenský\narbitrážny súd „... zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom...“,\n9.2. napriek tomu rozhodcovský rozsudok bol vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným\nAsociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o.,\n9.3. Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., je\nlen právnym nástupcom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o.,\n9.4. z uvedeného dôvodu aplikácia § 54b ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) neprichádza\ndo úvahy,\n\n2\n\n9.5. „rozhodcovský rozsudok vydal subjekt, ktorý ako rozhodca nemal právomoc o veci rozhodovať,\ntento rozsudok nemôže byť po formálnej stránke vykonateľný“,\n9.6. zriaďovateľ Slovak arbitration court, s. r. o., v čase vzniku sporu, ako ani v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku nemal právnu subjektivitu, a preto nemohol byť zriaďovateľom\nSlovenského arbitrážneho súdu podľa rozhodcovskej zmluvy, pričom sťažovateľ poukazuje\nna § 54c ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.\n10. Sťažovateľ následne poukazuje, že medzi ním a oprávnenou ide o nárok vyplývajúci\nzo spotrebiteľskej zmluvy a exekučnému súdu vyčíta, že neskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy\n(doložky), resp. z jej preskúmania dospel k nesprávnym právnym záverom.\n11. V danej súvislosti sťažovateľ tiež:\n11.1. poukazuje na odôvodnenie uznesenia exekučného súdu č. k. 6 Ek 1434/2018\nz 26. februára 2019 v inej exekučnej veci oprávnenej na rovnakom skutkovom základe, ako aj\nna ďalšie rozhodnutia exekučného súdu v iných veciach na rovnakom skutkovom základe\npod sp. zn. „6Ek/1875/2018, 7Ek/127/2019, 8Ek/1844/2018, 8Ek/1845/2018, 8Ek/1921/2018,\n12Ek/2/2019, 39 Ek 241/2019, 46Ek/244/2019...“,\n11.2. namieta, že v uznesení exekučného súdu III sa exekučný súd odklonil od vlastnej ustálenej\nrozhodovacej praxe, pričom svoj odklon v rozpore s princípom právnej istoty presvedčivo\nneodôvodnil,\n11.3. exekučnému súdu vyčíta, že napriek tomu, že tu ide o nárok proti spotrebiteľovi, nepostupoval\nv intenciách rozhodnutia (uznesenia) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) č. k. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012, v zmysle ktorého „... je exekučný súd oprávnený\na povinný skúmať existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku\nv tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci...\nnezáväznosť tohto exekučného titulu“,\n11.4. sa odvoláva na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 122/2011 z 9. februára 2012, v zmysle\nktorého „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade nemohol vydať rozhodcovských rozsudok...“.\n12. Napokon sťažovateľ považuje uznesenie exekučného súdu III za nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov.\n13. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv\nuznesením exekučného súdu III, napadnuté uznesenie žiada zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiada proti exekučnému súdu priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 002,19 eur a náhradu trov konania.\n\n3\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n14. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n15. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n17. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 59/2019).\n18. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu exekučného súdu III.\n19. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n20. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\n4\n\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n21. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku\nje súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 164/04).\n22. Po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu III ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľa, podľa ktorej sudca exekučného súdu rozhodujúci o jeho sťažnosti proti uzneseniu\nexekučného súdu I vydanému súdnym úradníkom v rozpore s § 134 ods. 1 druhou vetou zákona\no ústavnom súde nerešpektoval záväznosť právneho názoru vyjadreného v náleze ústavného súdu,\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov exekučného súdu.\n23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný\nSlovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o.,\na nie zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., tak, ako to bolo určené\nv rozhodcovskej zmluve (doložke), a preto je tento rozsudok ničotným právnym aktom (paaktom)\n(pozri argumentáciu sťažovateľa v 9. bode tohto uznesenia). Podľa názoru ústavného súdu sa však\nexekučný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia zrozumiteľným a vyčerpávajúcim\nspôsobom vysporiadal s tým, z akého dôvodu táto námietka nemohla byť exekučným súdom\nposúdená ako relevantná. V danej súvislosti exekučný súd medzi inými poukázal na § 61k ods. 2\nExekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať námietky\ndo 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, ktorý musí\nbyť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu\npodania návrhu uplatniť. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch\nna zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty\npodľa ods. 1, ibaže ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť.\nSťažovateľ však svoju námietku o nedostatku právomoci Slovenského arbitrážneho súdu rozhodnúť\nspor medzi ním a oprávnenou, ktorý ak existoval, nepochybne musel existovať už v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku, založenú nie na neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ale, práve naopak,\nna jej nedodržaní, vzniesol prvýkrát až v sťažnosti zo 17. apríla 2019 proti uzneseniu exekučného\nsúdu I, t. j. po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (sťažovateľ\nupovedomenie o začatí exekúcie prevzal 26. októbra 2018, pozn.). Ako exekučný súd tiež uviedol,\n„... so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku a § 245 CSP nemožno prihliadnuť na dôkazy, ktoré\nmohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, a teda nemožno\nvyhodnotiť sťažnosť povinného ako dôvodnú...“. Podľa názoru ústavného súdu ak exekučný súd\ns poukazom aj na odôvodnenie nálezu ústavného súdu (pozri bod 32 odôvodnenia nálezu ústavného\nsúdu č. k. IV. ÚS 39/2020 zo 17. júna 2020), podľa ktorého „Dôvody na zastavenie exekúcie musí\n\n5\n\npovinný uplatniť včas.“, t. j. na koncentračnú zásadu, námietku sťažovateľa o nedostatku právomoci\nSlovenského arbitrážneho súdu daný spotrebiteľský spor prejednať a rozhodnúť, ktorý nevyvodzuje\nz neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ale z jej nedodržania, vyhodnotil ako „novotu“, na ktorú\nv konaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu exekučného súdu I už nie je možné prihliadnuť,\nje tento čiastkový právny záver plne ústavne konformný (pozri bod 17 odôvodnenia uznesenia\nexekučného súdu III).\n24. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež exekučnému súdu vyčíta, že v konaní o jeho návrhu\nna zastavenie exekúcie neskúmal (ne)platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky), hoci šlo o nárok\nvyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. z jej preskúmania dospel k nesprávnym právnym\nzáverom. Exekučný súd v odôvodnení svojho uznesenia III argumentuje, že v rámci konania\no návrhu na zastavenie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného\nv spotrebiteľskom spore je zo strany povinného okrem dôvodov podľa § 61k ods. 1 Exekučného\nporiadku možné sa brániť aj dôvodmi podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku\n(do Exekučného poriadku zavedeného s účinnosťou od 1. apríla 2017, pozn.), t. j. že spotrebiteľská\nrozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie\nnebolo vydané rozhodcom oprávneným rozhodovať spotrebiteľské spory alebo nebolo vydané\nstálym rozhodcovským súdom majúcim povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a napokon, že\nrozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.\nNa strane druhej však nemožno opomenúť § 45 až § 47 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktoré sa podľa § 73 ods. 1 zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom\nje spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015, ak nie je ustanovené inak. Sťažovateľ, proti\nktorému si oprávnená podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku svoj nárok uplatnila žalobou\nz 27. júla 2015, mal možnosť podľa § 45 a nasl. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\nsa žalobou na príslušnom všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, svoje\nnámietky o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy si uplatniť v rámci sporového (nachádzacieho)\nsúdneho konania, a nie v exekučnom konaní, ktorého cieľom nie je opätovné riešenie sporov, ale\nnútený výkon práva už priznaný exekučným titulom. A teda ako exekučný súd uzavrel, keďže\npodľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník\nspotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou domáhať zrušenia rozhodcovského\nrozsudku, ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod\nneplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, o ktorej možnosti (podania žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku) bol sťažovateľ rozhodcovským súdom aj poučený, „... v exekučnom\nkonaní nemožno podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku ako relevantnú obranu\nuvádzať i neplatnosť rozhodcovskej zmluvy“ (pozri body 18 až 20 odôvodnenia uznesenia\nexekučného súdu III). Podľa názoru ústavného súdu je odôvodnenie uznesenia exekučného súdu III\naj vo vzťahu k tejto otázke spojenej s predmetom súdnej ochrany plne zrozumiteľné a dostatočne\nvyčerpávajúce, preto tam artikulovaný právny záver exekučného súdu nemožno považovať\nza porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa ústavy a dohovoru.\n\n6\n\n25. V súvislosti so sťažovateľom namietaným odklonom, či už od vlastnej rozhodovacej praxe\nexekučného súdu, alebo od rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, exekučný súd uviedol,\nže „Povinný v rámci sťažnosti nepodal námietku, že vyšší súdny úradník sa nevysporiadal\ns rozhodnutiami uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie a právnymi závermi v nich\nobsiahnutými, preto exekučný súd ani nemal dôvod sa s tým vysporiadať. Napriek tomuto\nso zreteľom na nález ústavného súdu tak činí teraz.“. Pokiaľ ide o uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 3 Cdo 122/2011 z 9. februára 2012, v zmysle ktorého „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu\nrozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol vydať\nrozhodcovských rozsudok...“, exekučný súd argumentoval, že „... od neplatného uzavretia\nspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sa odlišuje neuzavretie rozhodcovskej zmluvy (jej\nneexistencia), ktorá nie je osobitne upravená ako dôvod žaloby o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Inými slovami, zákonodarca túto vážnu vadu rozhodcovského konania dovolil povinnému\nrelevantne použiť i v rámci exekučného konania, čo exekučný súd považuje za správne.\nV prejednávanej veci však nešlo o prípad neuzavretia (neexistencie) rozhodcovskej zmluvy.“.\nVo vzťahu k ostatnej judikatúre „... spred roku 2015...“, na ktorú sa sťažovateľ odvolával, ku ktorej\nje možné zaradiť aj uznesenie najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo1/2012 z 21. marca 2012, exekučný súd\ndôvodil tak, že vzhľadom na novú právnu úpravu, t. j. zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní účinný od 1. januára 2015, v tu preskúmavanej veci na tieto rozhodnutia, resp. na tam\nformulované právne závery už nie je možné prihliadnuť. Exekučný súd v rámci odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia síce ďalej argumentoval tak, že „... iste nie nie je správne a súladné\ns judikatúrou ústavného súdu i vôbec najvyšších súdnych autorít, ak existuje v rámci jedného\nexekučného súdu rozličná rozhodovacia prax v analogických veciach...“, avšak rozhodovaciu\nčinnosť iných senátov exekučného súdu, na ktoré sťažovateľ v návrhu na zastavenie exekúcie,\nresp. v sťažnosti proti uzneseniu exekučného súdu I poukázal, považuje za nesprávnu (pozri ďalej\nbod 22 uznesenia exekučného súdu III). Vzhľadom na už uvedené možno podľa názoru ústavného\nsúdu odôvodnenie uznesenia exekučného súdu III aj v tejto časti považovať za ústavne plne\nudržateľné.\n26. Navyše ústavný súd si je vedomý, že situácia, keď všeobecný súd vo viacerých konaniach\nobdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne posúdi, nie je optimálna. To však bez ďalšieho\nneznamená, že každá taká odlišnosť je porušením základného práva v rovine ústavnoprávnej, a teda\nby mala viesť k zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí. Na nápravu tohto nežiaduceho stavu pozná\nprávny poriadok celý rad právnych prostriedkov i spôsobov na usmernenie judikatúry [napr. § 15\nods. 1, 2 a 3 písm. a) a b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica\nna roky 2021, 2022, s. 81, 82 je na exekučnom súde zriadené exekučné grémium, pozn.)]. Týmto\nprostriedkom však zásadne nie je a nemôže byť ústavná sťažnosť. Obyčajná nejednotnosť\njudikatúry neznamená ani porušenie dohovoru okrem vážnych a dlhodobo rozdielnych rozhodnutí\na pri absencii mechanizmu určeného na riešenie konfliktných rozhodnutí, preto ani v tejto veci\nústavnému súdu neprislúchalo zjednocovať judikatúru exekučného súdu.\n27. Na záver ústavný súd uvádza, že v rámci odôvodnenia svojho nálezu č. k. IV. ÚS 39/2020\nzo 17. júna 2020 vzhľadom na viazanosť dôvodmi ústavnej sťažnosti ústavný súd mohol\n\n7\n\nreflektovať len na tam formulovanú argumentáciu sťažovateľa, a nie v poslednom rade\nna odôvodnenie ňou napadnutého uznesenia exekučného súdu II, a preto argumentáciu v uznesení\nexekučného súdu III (pozri predchádzajúce body) nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako\nnerešpektovanie predchádzajúceho záväzného právneho názoru ústavného súdu.\n28. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia exekučného súdu III nevyplýva taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich\npodstaty a zmyslu. Exekučný súd pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru správne\ninterpretoval a aplikoval ustanovenia relevantných právnych noriem, jeho závery sú dostatočne\nodôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle. V súvislosti so sťažovateľom deklarovaným\nprejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením exekučného súdu III ústavný súd konštatuje, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie (exekučného)\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol\nv súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd\ndôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv\n(obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n29. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nexekučného súdu III podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n30. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 24. mája 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "judikatúra", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "exekúcia-exekučný titul", "interpretácia právnych noriem", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "30Ek/1382/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7f89a30b-89cf-4a1d-b45c-71e43e9c8d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.231.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.231.2021.1"}, {"guid": "ussr:06f014c1-aee3-4206-98e9-eacb6e49eb7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.39.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 39/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 39/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.39.2020.2"}, {"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:c3bd32c8-fc53-4192-a5fa-2e9d9f12c009", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 164/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/04 z 13. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-13", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3bd32c8-fc53-4192-a5fa-2e9d9f12c009"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "cb96ef80-166e-4a9f-bc5e-26254f7b81e0:b54b067d-9e69-4f9a-90cc-2634d40bfb91", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Ek/241/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/241/2019 z 14. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb96ef80-166e-4a9f-bc5e-26254f7b81e0:b54b067d-9e69-4f9a-90cc-2634d40bfb91"}, {"guid": "cb74530a-db88-44a1-ba2a-41c627e6b901:958c78a1-d8ad-4ce6-abcc-1f18d96430a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "46Ek/244/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/244/2019 z 14. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-02-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cb74530a-db88-44a1-ba2a-41c627e6b901:958c78a1-d8ad-4ce6-abcc-1f18d96430a8"}], "citovane_v": []}