{"guid": "ussr:de2ea3f0-ec49-4221-9f8a-6227a4149692", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 22/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 22/2022 z 20. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. januára 2022, sp. zn. II. ÚS 22/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de2ea3f0-ec49-4221-9f8a-6227a4149692", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.22.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 22/2022-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\na\n,\n,\n, zastúpených JUDr. Jozefom Zámožníkom, PhD., advokátom, Hlavná 31,\nTrnava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Cdo 218/2019\nz 21. apríla 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. augusta 2021 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovatelia navrhujú napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva\nnasledovný stav veci:\n3. Sťažovatelia sa ako žalobcovia v 1. a 2. rade podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti\nžalovanej zaplatiť každému zo žalobcov 17 850 eur s úrokom z omeškania z titulu náhrady\nza to, že ako podieloví spoluvlastníci neužívajú spoločnú vec, nehnuteľnosti nachádzajúce\nsa v okrese\nobec\nkatastrálne územie\nktoré sú zapísané na liste vlastníctva č.\n, parcely registra „ “ č.\ns výmerou 194 m2,\nzáhrady, č.\ns výmerou 114 m2, zastavané plochy a nádvoria, dom súpisné č.\npostavený na parcele č.\n(ďalej len „nehnuteľnosti“), v rozsahu zodpovedajúcom\n\nich spoluvlastníckeho podielu, kým žalovaná sa užívaním spoločných nehnuteľností podieľa\nna úžitkovej hodnote týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu, než zodpovedá\njej spoluvlastníckemu podielu.\n4. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 45 C 302/2015-211\nz 28. januára 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľov zamietol.\nV odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že v predmetnej veci považoval z listinných dôkazov,\nako aj vyjadrení sťažovateľov za preukázané, že sťažovatelia ako podieloví spoluvlastníci nemali\nzáujem predmetné nehnuteľnosti užívať, a preto ani nepožiadali žalovanú o ich užívanie\na ani o uzatvorenie dohody o užívaní predmetných nehnuteľností, domáhali sa len zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Sťažovatelia teda nehnuteľnosti neužívali\ndobrovoľne. V konaní považoval okresný súd tiež za preukázané, že žalovaná sťažovateľom nikdy\nnebránila v užívaní spoločnej nehnuteľnosti ani im inak neznemožňovala užívanie veci v rozsahu\nzodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, k nehnuteľnosti mali voľný prístup a kľúče\nim zveril za života otec sťažovateľov. V súčasnej dobe môžu žalobcovia užívať dve izby, uvedené\nskutočnosti sťažovatelia nerozporovali. Sťažovatelia požadovali finančnú náhradu za neužívanie\nnehnuteľnosti, o ktorú sa počas celej žalovanej doby vôbec nestarali a zodpovednosť a starostlivosť\naj za ich vlastníctvo ponechali výlučne na žalovanú, ktorá vynakladá finančné prostriedky\nna upratovanie domu, starostlivosť o záhradu a bežnú údržbu spoluvlastníckeho podielu, ktorých\nvýšku preukázala listinnými dôkazmi. Okresný súd skonštatoval, že sťažovatelia ničím a nijak\nnepreukázali, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď\nv predmetnej nehnuteľnosti sťažovatelia ani neboli od 14. apríla 2011 a z vyjadrenia žalovanej\npovažoval súd za preukázané, že sťažovatelia môžu užívať dve izby. Okresný súd dodal,\nže ak sťažovatelia nesúhlasili s tým, aby žalovaná ako podielový spoluvlastník užívala\nnehnuteľnosť v celom rozsahu, nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu mohli podať návrh\nna určenie užívania spoločnej veci, čo neurobili. Sťažovatelia teda nerealizovali svoje právo\nvyplývajúce z podielového spoluvlastníctva z dôvodu prekážky na strane žalovanej, ktorá by im\nbránila v užívaní spoluvlastníckeho podielu predmetnej nehnuteľnosti, preto len samotná\nskutočnosť, že žalovaná bez ďalšieho užíva nehnuteľnosť, nemôže byť dôvodom na uplatnenie\npeňažnej náhrady sťažovateľmi z titulu, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom\nich spoluvlastníckeho podielu.\n5. Sťažovatelia podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5 Co 215/2016-277 z 28. augusta 2017 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Svoje rozhodnutie,\npoukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 6 Cdo 184/2010 z 27. októbra 2010, uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 140/2013-14\nz 21. februára 2013 a rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia\nNajvyššieho súdu Českej republiky č. k. 31 Cdo/503/2011 z 10. októbra 2012 a Najvyššieho súdu\nČeskej republiky č. k. 28 Cdo 725/2008 zo 7. januára 2009, odôvodnil tým, že zo všetkých\ncitovaných rozhodnutí (bez ohľadu na charakter či právne posúdenie uplatneného nároku\nspoluvlastníka) vyplýva, že pokiaľ spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho\nspoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bránil\n(neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom\njej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), alebo pokiaľ\n2\n\nspoluvlastník so svojím obmedzením vysloví súhlas a zároveň súhlasí s užívaním spoločnej veci\niným spoluvlastníkom bez náhrady, nárok na náhradu za neužívanie mu nevzniká. Právo\nna poskytnutie peňažnej náhrady teda patrí len z užívania veci fakticky vylúčenému\nspoluvlastníkovi. V danom prípade sťažovatelia opakovane tvrdili, že o užívanie so žalovanou\nspoločnej nehnuteľnosti záujem nemali a nemajú, žalovaná sťažovateľom nikdy nebránila v užívaní\nspoločnej nehnuteľnosti ani im inak neznemožňovala užívanie veci v rozsahu zodpovedajúcom\nich spoluvlastníckym podielom, k nehnuteľnosti mali voľný prístup, kľúče im zveril za života otec\nžalobcov, nič im nebránilo užívať dve izby v dome. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom\nsúdu prvej inštancie, podľa ktorého sťažovatelia nerealizovali svoje právo vyplývajúce\nz podielového spoluvlastníctva z dôvodu prekážky na strane žalovanej, ktorá by im bránila\nv užívaní nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu na predmetnej\nnehnuteľnosti, len samotná skutočnosť, že žalovaná bez ďalšieho užíva nehnuteľnosť (jej obydlie),\nnemôže byť dôvodom na uplatnenie peňažnej náhrady sťažovateľmi z titulu, že neužívajú spoločnú\nvec v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením dovolanie podľa § 447 písm. c) CSP odmietol. V odôvodnení v podstatnom\nuviedol, že podľa jeho presvedčenia sa odvolací súd právnymi závermi, na ktorých založil svoje\nrozhodnutie, neodklonil od právnych záverov vyjadrených najvyšším súdom v rozhodnutí\nsp. zn. 6 Cdo 184/2010. Súdy oboch inštancií zastávali rovnaký názor, podľa ktorého spoluvlastník,\nktorý bez právneho dôvodu užíva spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,\nje povinný druhému spoluvlastníkovi poskytnúť peňažnú náhradu za takéto užívanie spoločnej veci.\nZhodne tiež vychádzali z toho, že nič nebráni druhému spoluvlastníkovi (v danom prípade\nsťažovateľom), aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu,\na to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec\nneužíva, nie je právne významný. Keďže v dovolaní sťažovatelia tvrdili, že súdy po vykonanom\ndokazovaní vychádzali z nepodloženého záveru (premisy) o tom, že žalovaná neužíva sporné\nnehnuteľnosti nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, dovolací súd vyhodnotil, že sťažovatelia\nnapádajú správnosť skutkového záveru súdov pri uplatnení argumentácie, podľa ktorej žalovaná\nužíva celú nehnuteľnosť. Dovolací súd vyhodnotil, že aj keď je od tohto záveru súdov závislé\nvyriešenie právnej otázky, či žalovaná je povinná zaplatiť sťažovateľom peňažnú náhradu za takéto\nužívanie, nič to nemení na tom, že v dovolaní nastolená otázka (či výlučne žalovaná užíva sporné\nnehnuteľnosti) má skutkovú (nie právnu) povahu, ktorá nemôže byť relevantná z hľadiska § 421\nods. 1 písm. a) CSP a nemôže tak viesť k záveru o prípustnosti dovolania sťažovateľov v zmysle\ntohto ustanovenia. Dovolací súd ďalej, poukazujúc na judikát R 71/2018, vzhľadom na dovolaciu\nargumentáciu sťažovateľov objasnil pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“\na v nadväznosti na to uviedol, že pod tento pojem nemožno zahrnúť rozhodnutia Najvyššieho súdu\nČeskej republiky, na ktoré sa sťažovatelia odvolávali, a pokiaľ je riešenie určitej právnej otázky\nodvolacím súdom prípadne odlišné od riešení danej otázky týmto súdom, nemôže ísť o „odklon“\nrelevantný v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n7. Proti napadnutému uzneseniu o odmietnutí dovolania podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentujú, že najvyšší súd porušil ich práva tým, že vydal uznesenie, ktorým „odoprel\nprístup sťažovateľov k súdu a možnosť konať pred dovolacím súdom (denegatio iustitiae)“,\nkeď nezákonne odmietol dovolanie sťažovateľov. V zmysle platného právneho poriadku majú\nsťažovatelia právo, aby v prípade, ak sa súdy nižšej inštancie odklonia od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu (a tým okrem iného aj porušia princíp právnej istoty), takáto právna otázka\nbola vyriešená dovolacím súdom (prípadne veľkým senátom dovolacieho súdu). A toto právo\nim bolo najvyšším súdom odňaté. Ako súd prvej inštancie, tak i odvolací súd svoje rozhodnutia,\nktorými nepriznali sťažovateľom nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností, založili na tom\nprávnom závere, že žalovaná nebránila sťažovateľom užívať predmetné nehnuteľnosti. Okresný súd\na krajský súd sa nezaoberali otázkou, v akom rozsahu užívala žalovaná nehnuteľnosti (resp. súd\nprvej inštancie túto otázku posúdil ako nespornú otázku tak, že žalovaná užívala nehnuteľnosti\nv celom rozsahu). Tým sa však odklonili od doterajšej ustálenej rozhodovacej súdnej praxe\ndovolacieho súdu vyjadrenej v uznesení č. k. 6 Cdo 184/2010 z 27. októbra 2010, podľa ktorej\nzákladom pre priznanie náhrady je posúdenie otázky, či podielový spoluvlastník užíva\nnehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu alebo nie. Súdy nižších inštancií však\nrozhodli na tom skutkovom základe, že žalovaná nebránila sťažovateľom, aby užívali\nnehnuteľnosti, a preto im nepatrí nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností. Sťažovatelia\nnežiadali, aby dovolací súd vyriešil skutkovú otázku rozsahu užívania nehnuteľností,\nale aby vyriešil právnu otázku, či skutočnosť, že žalovaná nebránila sťažovateľom užívať\nnehnuteľnosti, je dôvodom, aby im nebola priznaná náhrada za ich užívanie. Dovolací súd mal\npovinnosť skúmať túto otázku a v prípade, ak by zamietol dovolanie, tento svoj záver\nriadne odôvodniť. V opačnom prípade by dovolací súd mal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť\nsúdu prvej inštancie, aby sa zaoberal otázkou rozsahu užívania nehnuteľností žalovanou, prípadne\nzmeniť napadnuté rozhodnutie, ak by považoval túto otázku riešenú súdom prvej inštancie\nako nespornú.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania.\n9. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,\nči táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\n4\n\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n10. Čo sa týka napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia\nvo svojej ústavnej sťažnosti namietajú spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal s právnou otázkou,\nktorej riešenia sa v podanom dovolaní domáhali, in concreto sťažovatelia namietajú,\nže od dovolacieho súdu nežiadali vyriešenie skutkovej otázky rozsahu užívania sporných\nnehnuteľností, ale vyriešenie právnej otázky, či skutočnosť, že žalovaná nebránila sťažovateľom\nužívať nehnuteľnosti, je dôvodom, aby im nebola priznaná náhrada za ich užívanie.\nTým, že najvyšší súd odmietol sťažovateľmi podané dovolanie z dôvodu jeho neprípustnosti,\nim bol odopretý prístup k súdu.\n11. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08,\nIV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že otázku, kedy je prípustné dovolanie, rieši zákon,\nt. j. ide o otázku zákonnosti, a preto posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok)\nprípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv\nsťažovateľa. To platí o to viac, že ústavný súd akceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené\nzákonné podmienky prípustnosti dovolania, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07,\nIV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017).\n12. Vychádzajúc z uvedeného, úloha ústavného súdu sa vo veci sťažovateľov obmedzuje\nna posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným, a teda ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil svoj záver o odmietnutí dovolania. V opačnom prípade by totiž ústavný súd\nnahrádzal právomoc najvyššieho súdu, čo s odkazom na jeho ústavné postavenie zjavne nie je jeho\núlohou.\n13. Po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v ústavnej\nsťažnosti predložená argumentácia nie je spôsobilá spochybniť ústavnú konformnosť prijatých\nprávnych záverov. Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti uplatnili tú námietku, že najvyšší súd\nnesprávne vyhodnotil právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím súdom nesprávne ako takú,\nktorá je skutkového charakteru, a preto nespĺňa atribúty právnej otázky v zmysle § 421 ods. 1\npísm. a) CSP. Z obsahu dovolania ústavný súd zistil, že sťažovatelia v ňom uviedli, že skutočnosť,\nže žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu, vyplýva z vykonaného dokazovania\na zo samotných tvrdení žalovanej. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal teda súd rozhodnúť o výške\nnáhrady za užívanie predmetných nehnuteľností nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanou,\na pokiaľ tak nespravil, rozhodol v rozpore s doterajšou ustálenou súdnou praxou vyjadrenou\nv uznesení najvyššieho súdu č. k. 6 Cdo 184/2010 z 27. októbra 2010. Z rozsudku okresného súdu,\nktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu, však vyplýva, že okresný súd okrem iného\nskonštatoval, že sťažovatelia nepreukázali, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rámec svojho\nspoluvlastníckeho podielu, keď v predmetnej nehnuteľnosti sťažovatelia ani neboli\nod 14. apríla 2011 a z vyjadrenia žalovanej považoval súd, naopak, za preukázané, že sťažovatelia\nmôžu užívať dve izby. Pokiaľ za takto zisteného skutkového stavu, ktorým je dovolací súd v zmysle\n5\n\n§ 442 CSP viazaný, vychádzajúc z argumentácie uplatnenej sťažovateľmi v podanom dovolaní,\nnajvyšší súd vyhodnotil, že sťažovatelia napádajú správnosť skutkového záveru súdov o rozsahu\nužívania sporných nehnuteľností žalovanou, a na tom základe konštatoval, že nastolená otázka má\nskutkovú (nie právnu) povahu, ktorá nemôže byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nje tento právny názor zdôvodnený presvedčivo a zrozumiteľne. Zároveň najvyšší súd sťažovateľom\nzrozumiteľne vysvetlil, čo možno rozumieť pod pojmom „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu“ a že do tohto pojmu nespadajú rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,\nna ktoré sa sťažovatelia odvolávajú a aj to, z akých dôvodov podľa jeho názoru nedošlo zo strany\nodvolacieho súdu k odklonu od právnych záverov vyjadrených najvyšším súdom v rozhodnutí\nsp. zn. 6 Cdo 184/2010.\n14. Ústavný súd uvádza, že v rámci ústavného prieskumu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nmôže ústavný súd reflektovať len na odôvodnenie najvyššieho súdu vo vzťahu k dovolacím\ndôvodom a dovolacím námietkam tak, ako boli tieto vymedzené v sťažovateľom podanom dovolaní\nproti rozsudku krajského súdu. Akékoľvek preformulovanie právnych otázok, resp. ich iné slovné\nvymedzenie (vyjadrenie) v ním podanej ústavnej sťažnosti, je z hľadiska namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie uznesením\nnajvyššieho súdu bez právnej relevancie (IV. ÚS 423/2020, II. ÚS 480/2020).\n15. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nnemožno považovať za formalistické, neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo\nzaložené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel\na účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (upravujúcich\nprípustnosť dovolania a dovolacie dôvody v civilných veciach). V odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa najvyšší súd zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal\ns argumentáciou sťažovateľov, ktorou odôvodňovali prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, pričom preskúmateľným spôsobom vysvetlil, z akých dôvodov nebol prieskum\ndaného predpokladu prípustnosti dovolania možný.\n16. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku\nuvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľov k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch (II. ÚS 99/2019,\nII. ÚS 363/2020).\n17. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého uznesenia je ústavný súd toho názoru,\nže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tak dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia\ndomáhajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd\n6\n\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľov uvedenými v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie\no nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu\nv tomto prípade nedošlo.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. januára 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spoluvlastníctvo-podielové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/218/2019", "guid": "7f130c9d-1ec3-4023-802f-1c7d1268f48d:ba392f5a-a4bc-4b16-9a8a-8451175205ed", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53d97813-d6c1-4bb9-9b8b-06e6b79c5f5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.480.2020.1"}, {"guid": "ussr:877e719e-a73a-4d97-92f4-3f3504a1716a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.423.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.423.2020.1"}, {"guid": "ussr:2b773fea-8b53-45a6-87d5-eec1561b6a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1"}, {"guid": "ussr:76526514-88ea-44a2-abf4-d30591963998", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.99.2019.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "7f130c9d-1ec3-4023-802f-1c7d1268f48d:ba392f5a-a4bc-4b16-9a8a-8451175205ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1314224177.1", "spisova_znacka": "4Cdo/218/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/218/2019 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1314224177.1"}, {"guid": "e10139b8-c402-4abe-a46e-c4636ce01512:77c060f2-6a64-4344-9a25-cbe687037db1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413207272.1", "spisova_znacka": "5Co/215/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/215/2016 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413207272.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b89882d6-313e-4411-9021-43ed76d41b2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2022.1"}]}