{"guid": "ussr:04218da7-bf77-46e2-928a-45d1454aaacb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2022 z 6. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. septembra 2022, sp. zn. II. ÚS 218/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-09-06", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/04218da7-bf77-46e2-928a-45d1454aaacb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.218.2022.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 218/2022-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o spojených ústavných sťažnostiach obchodnej spoločnosti\n,\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nSEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr.\nFrantišek Sedlačko, PhD., LL.M., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k.\n25Cb 101/2011 z 30. júla 2021 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb 101/2011\nz 25. októbra 2021 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb 101/2011 z 30. júla\n2021 a výrokom II uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb 101/2011 z 25. októbra 2021\no zamietnutí sťažnosti p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb 101/2011 z 30. júla 2022 z r u š u j e a vec\nv r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\n3. Výrok II uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb 101/2011 z 25. októbra 2021\nz r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov konania 871,15 eur, ktorú j e p o v i n n ý Okresný\nsúd Bratislava II zaplatiť jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnými sťažnosťami doručenými ústavnému súdu 13. októbra 2021\n(Rvp 2107/2021) a 19. januára 2022 (Rvp 133/2022) domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu z 30. júla 2021, ktorým okresný súd\nsťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie (Rvp 2107/2021),\na II. výrokom uznesenia z 25. októbra 2021, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky\nproti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie (Rvp 133/2022). Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd obe napadnuté\nuznesenia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal jej náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 2/2022 z 2. februára 2022 spojil obe konania vedené\nústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2107/2021 a sp. zn. Rvp 133/2022 na spoločné konanie ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 2107/2021.\n3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalujúcou sporovou stranou\nv konaní o vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy pre vady dodaného tovaru.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 25Cb 101/2011 z 28. júna 2018 jej žalobu zamietol. O odvolaní\nsťažovateľky rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1Cob/26/2019 zo 17. februára\n2021 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.\n4. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“) a podľa § 241 CSP. Okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie\nsúdneho poplatku za dovolanie v sume 16 350 eur. Sťažovateľka z dôvodu nedostatku prostriedkov\npožiadala o priznanie oslobodenia od platenia poplatku za dovolanie, priložila formulár\no majetkových pomeroch, daňové priznania, súvahu a výkaz ziskov a strát za rok 2020 a výpisy\nz účtu za obdobie január až jún 2021 na preukázanie svojich majetkových pomerov.\n5. Okresný súd napadnutým uznesením z 30. júla 2021 sťažovateľke oslobodenie od súdneho\npoplatku za dovolanie nepriznal s odôvodnením, že „... nepreukázal, že to jeho majetkové pomery\nodôvodňujú. Podľa účtovnej závierky k 31.12.2020 majetok žalobcu predstavuje sumu 143.017,eur, pričom žalobca podľa daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020\ndosiahol pozitívny hospodársky výsledok (6.360,43 eur). Vzhľadom na uvedené majetkové pomery\nsúd dospel k záveru, že žalobca musí byť schopný zaplatiť súdny poplatok za dovolanie v sume\n16.340,- eur, preto mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.“. Proti tomuto uzneseniu\npodala sťažovateľka 13. októbra 2021 ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 2107/2021.\n6. Okresný súd následne uznesením č. k. 25Cb 101/2011 vydaným vyšším súdnym úradníkom\n16. septembra 2021 zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka\npodala proti tomuto uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd obsadený sudcom\nnapadnutým uznesením č. k. 25Cb 101/2011 z 25. októbra 2021 tak, že zamietol návrh\nsťažovateľky na prerušenie konania do skončenia konania vedeného ústavným súdom a druhým\n2\n\n(napadnutým) výrokom sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol\nako nedôvodnú. V odôvodnení v podstatnom uviedol:\n„Nakoľko žalobca ani po právoplatnosti uznesenia o jeho neoslobodení od súdnych poplatkov\nsúdny poplatok za dovolanie nezaplatil, súd napadnutým uznesením dovolacie konanie zastavil\na žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Žalobca vo svojej žiadosti neuviedol\nžiadne relevantné dôvody, pre ktoré by malo mať napadnuté uznesenie vady, uviedol len,\nže nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku a nepriznaním\noslobodenia od súdnych poplatkov mu tak súd odoprel prístup k dovolaciemu konaniu... Súd\nprávoplatne rozhodol o žiadosti žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie\nuznesením zo dňa 30.07.2021, v ktorom dostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo jeho žiadosti\nnevyhovel. Keďže voči uvedenému uzneseniu zákon opravný prostriedok nepripúšťa, toto nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13.08.2021. Vzhľadom k tejto skutočnosti a tomu, že žalobca nezaplatil\nani následne súdny poplatok za dovolanie, súd v súlade so zákonom dovolacie konanie zastavil,\nčo náležite odôvodnil v napadnutom uznesení. Keďže súd postupoval v súlade so zákonom\npri vyhotovení napadnutého uznesenia a žalobca v sťažnosti ani nepoukázal na žiadne vady tohto\nuznesenia, len nesúhlasil s predchádzajúcim uznesením tunajšieho súdu, ktorým mu súd\nprávoplatne nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, súd podanú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.“\n7. Toto uznesenie bolo sťažovateľke doručené 16. novembra 2021 a podala proti nemu 19. januára\n2022 ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 133/2022.\nII.\nSťažnostná argumentácia\n8. Podstatou ústavných sťažností sťažovateľky je nesúhlas so zamietnutím jej žiadosti\no oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie, pretože v konaní preukázala, že nedisponuje\ndostatočnými finančnými zdrojmi na jeho úhradu. Okresný súd napriek tomu ustálil, že je schopná\npoplatok zaplatiť, a na tom základe jej nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku a následne\ndovolacie konanie pre nezaplatenie poplatku zastavil.\n9. Sťažovateľka namieta najmä, že v konaní riadne listinnými dôkazmi preukázala svoje majetkové\npomery, ktoré jej objektívne neumožňovali zaplatiť súdny poplatok v sume viac ako 16 000 eur,\npo tom, čo už rovnakú sumu zaplatila za konanie v prvom a odvolacom stupni. Záver súdu\no nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku bol založený iba na zistení, že majetok sťažovateľky\nbol k 31. decembru 2020 v sume 143 017 eur a za rok 2020 dosiahla hospodársky výsledok\n6 360,43 eur. V dôsledku toho mala byť sťažovateľka údajne schopná zaplatiť sumu 16 340 eur\nako súdny poplatok za dovolanie. Dosiahnutie pozitívneho hospodárskeho výsledku\nv predchádzajúcom roku pritom neznamená, že sťažovateľka si vytvorila úspory v takejto sume.\nPre zistenie jeho pomerov nemá daná informácia žiaden význam. Navyše, ani tieto prostriedky\nby nestačili na úhradu vyrubeného súdneho poplatku. Súd nezohľadnil, že podľa predložených\nvýpisov z účtu síce sťažovateľka počas mesiacov január ‒ marec 2021 ešte mala nejaké peňažné\nprostriedky (v sume cca 2 000 eur), v mesiacoch apríl ‒ jún 2021 však už bola v strate so záporným\nstavom na účte. Nie je zrejmé ani to, ako mal sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku\nsplatného do 10 dní od doručenia výzvy súdu slúžiť jej majetok pozostávajúci z nehnuteľností\n3\n\na hnuteľných vecí potrebných na podnikanie (prevádzku práčovne). Súd nemôže od sťažovateľky\nočakávať, že kvôli úhrade súdneho poplatku predá časť nehnuteľného majetku nevyhnutne\npotrebného na výkon podnikania. Zároveň by to musela urobiť tak expresne, aby stihla desaťdňovú\nlehotu na jeho zaplatenie. Záver súdu o nepriznaní oslobodenia je preto podľa sťažovateľky\niracionálny a arbitrárny. Súd nevzal do úvahy predložené dôkazy o tom, že majetkové pomery\nsťažovateľky jej skutočne neumožňujú jeho zaplatenie. Pri posudzovaní oslobodenia od súdneho\npoplatku vôbec neprihliadol na jeho výšku, aj keď majetkové pomery strany mali byť skúmané\npráve v korelácii k výške súdneho poplatku (I. ÚS 289/2017). Objektívne posúdenie finančnej\nsituácie nemôže byť založené iba na hypotetickej možnosti zaplatiť súdny poplatok, ale musí\nvychádzať zo skutočností preukázaných v konaní (I. ÚS 295/2020). Dôvody rozhodnutia\npredstavujú podľa názoru sťažovateľky svojvoľný výklad § 254 CSP, ktorým súd bráni\nefektívnemu prístupu sťažovateľky k dovolaciemu prieskumu.\n10. Vo vzťahu k napadnutému II. výroku uznesenia z 25. októbra 2021 sťažovateľka namieta\nnajmä, že bolo vydané na základe a v nadväznosti na uznesenie o nepriznaní oslobodenia\nod súdneho poplatku, ktoré považuje za arbitrárne a ústavne neakceptovateľné, pretože bráni\nefektívnemu prístupu k dovolaciemu súdu. Považuje ho za priamo závislé svojou existenciou\nod skoršieho rozhodnutia o nepriznaní oslobodenia.\n11. Ústavný súd sťažnosti sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 218/2022\nz 10. mája 2022 ich prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n12. Predseda okresného súdu sa k sťažnostiam vyjadril listom č. k. 1Spr/54/2022 z 1. júna 2022,\nv ktorom v podstatnom uviedol, že pri rozhodovaní o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku\nza dovolanie sudca vychádzal z podkladov a listín predložených sťažovateľkou a napadnuté\nrozhodnutie riadne odôvodnil (ods. 6 uznesenia). V postupe vyššieho súdneho úradníka\npri vydávaní uznesenia o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku sudca\nnenašiel žiadne pochybenia a napadnutým uznesením z 25. októbra 2021 zároveň zamietol návrh\nžalobcu na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti z 11. októbra 2021. Aj toto\nrozhodnutie obsahuje podrobné odôvodnenie. Z obsahu ústavných sťažností vyplýva,\nže sťažovateľka sa v skutočnosti domáha toho, aby ústavný súd opätovne vecne posúdil jej návrh\nna oslobodenie od súdneho poplatku za podané dovolanie, čo je neprípustné. Predmetné uznesenia\nsú riadne odôvodnené a zároveň nevykazujú znaky arbitrárnosti, preto považuje predseda okresného\nsúdu ústavné sťažnosti za nedôvodné.\nIII.2 Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n13. Zúčastnenou osobou v konaní pred ústavným súdom je obchodná spoločnosť\n,\nktorá bola sporovou stranou v napadnutom konaní. Ústavný súd jej listom z 18. mája 2022 zaslal\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska v lehote 14 dní obe ústavné sťažnosti sťažovateľky\na uznesenie o ich prijatí na ďalšie konanie. Zúčastnená osoba svoje procesné oprávnenie nevyužila.\n\n4\n\nIII.3. Replika sťažovateľky\n14. Sťažovateľka v podaní zo 16. júna 2022 reagovala na stanovisko predsedu okresného súdu tak,\nže uviedla: „... predseda OS BA II namieta, že sťažovateľ sa neprípustne domáha ústavnoprávneho\nprieskumu napadnutých uznesení z hľadiska (ne)oslobodenia od súdnych poplatkov. Takýto\nústavnoprávny prieskum považuje bez ďalšieho za neprípustný. S uvedeným názorom\nsa nestotožňujeme a v celom rozsahu odkazujeme na našu argumentáciu obsiahnutú v ústavnej\nsťažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že neoslobodenie sťažovateľa od súdneho poplatku za riadne\na včas podané dovolanie má v tomto prípade za následok nelegitímne odmietnutie spravodlivosti,\npovažujeme ústavnú sťažnosť nielen za prípustnú zo všeobecného hľadiska, ale aj za dôvodnú\nz hľadiska konkrétnych okolností prípadu.“\n15. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,\npretože na základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či nedošlo v napadnutom\nkonaní k takému arbitrárnemu a formalistickému hodnoteniu zisteného skutkového stavu ‒\nmajetkových pomerov právnickej osoby a jej schopnosti uhradiť poplatok za dovolacie konanie,\nktoré by viedlo k odopretiu prístupu k dovolaciemu súdu, teda k ústavne neakceptovateľnému stavu.\n17. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať\nz toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak,\naby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr.\nIV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Pod prílišným formalizmom\nsa rozumie taká interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva\nneplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel a účel právnej úpravy (m. m.\nIV. ÚS 19/2012).\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý\nsa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). K porušeniu práva na spravodlivý proces\ndochádza aj vtedy, ak všeobecný súd urobí právny záver, ale nevysporiada sa so skutočnosťou,\nzohľadnenie ktorej je podstatné alebo nevyhnutné na právne posúdenie veci. Rozhodnutie\nobsahujúce takéto odôvodnenie je svojou povahou arbitrárne.\n\n5\n\n19. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Za arbitrárne, resp.\nnedostatočne zdôvodnené je treba považovať rozhodnutie všeobecného súdu aj v situácii,\nkeď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej\nveci prichádzajú do úvahy (I. ÚS 154/2005).\n20. Ústavný súd, vychádzajúc z príloh k ústavným sťažnostiam, ktoré mal k dispozícii aj okresný\nsúd, a z odôvodnenia napadnutého uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov\n(citovaného v bode 5 tohto nálezu), konštatuje, že okresný súd sa obmedzil na zistenie majetkovej\npodstaty sťažovateľky, ktorá je nevyhnutná na realizáciu jej podnikania (prevádzka práčovne)\na zistenie pozitívneho hospodárskeho výsledku ku koncu predošlého kalendárneho roku, ktorý\nvšak svojou výškou zodpovedá približne jednej tretine výšky poplatkovej povinnosti. Z uvedených\nskutočností bez bližšieho zdôvodnenia uzavrel, že nie je dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku\nza dovolanie ani v časti.\n21. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok z 19. júna 2001 vo veci Kreuz\nproti Poľsku, bod 60; obdobne aj II. ÚS 281/2017) vyplýva, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nv súvislosti s podaním civilnej žaloby nemôže byť považovaná za obmedzenie práva na prístup\nk súdu, ktoré by bolo samo osebe nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na druhej strane, výška\npoplatku posudzovaná vo svetle osobitných okolností daného prípadu vrátane povinnosti dotknutej\nosoby poplatok v takejto výške zaplatiť, ako aj fáza konania, v ktorej bolo takéto obmedzenie\nprístupu aplikované, sú faktory, ktoré zohrávajú svoju úlohu pri rozhodovaní, či tejto osobe bolo\nalebo nebolo zachované právo na prístup k súdu (napr. rozsudok z 28. 10. 1998 vo veci\nAït Mouhoub proti Francúzsku, bod 57; rozsudok z 13. 7. 1995 vo veci Tolstoy-Miloslavsky\nproti Spojenému kráľovstvu, bod 63).\n22. Objektívne posúdenie finančnej situácie nemôže byť založené iba na hypotetickej možnosti\nzaplatiť súdny poplatok, ale musí vychádzať zo skutočností preukázaných v konaní\n(I. ÚS 295/2020). Zároveň nesmie byť výška poplatkovej povinnosti pre poplatníka likvidačná,\nv takom prípade nemožno trvať na úhrade súdneho poplatku, resp. na jej úhrade v celom rozsahu.\nInak by ustanovenie o priznaní oslobodenia nemalo zmysel a neplnilo by zamýšľaný účel. O také\nprípady ide, napr. ak by z dôvodu úhrady poplatku bolo nevyhnutné predať nehnuteľnosť,\nna bývanie v ktorej je poplatník odkázaný. Primerane aplikované na podnikateľský subjekt,\nak by bol odkázaný na predaj jedinej prevádzkarne, bez ktorej svoju podnikateľskú činnosť nemôže\nrealizovať, ako v tomto prípade.\n23. Sťažovateľkou preukázaný finančný zostatok (cca 6000 eur) ani za predpokladu, že by bol\nv celosti použitý na úhradu súdneho poplatku, prima facie nepostačuje na jeho úhradu v celom\nrozsahu (cca 16 000 eur). Ak teda okresný súd bol toho názoru, že majetkové pomery priznanie\noslobodenia neodôvodňujú, a to ani z časti, bolo jeho povinnosťou odôvodniť, z akých\npreukázaných skutkových okolností vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nkeď k tomuto záveru dospel tak, aby bol myšlienkový postup preskúmateľný a logicky nadväzovalo\nprávne posúdenie na skutkový stav veci. Právne úvahy okresného súdu uvedené v napadnutom\n\n6\n\nuznesení tieto atribúty nespĺňajú. Pri posudzovaní oslobodenia od súdneho poplatku vôbec\nneprihliadol na jeho výšku, aj keď majetkové pomery strany mali byť skúmané práve v korelácii\nk výške súdneho poplatku.\n24. Ústavný súd preto hodnotí odôvodnenie uznesenia o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky\nod súdneho poplatku ako arbitrárne vo vzťahu k právnej úvahe a hodnoteniu predložených dôkazov\no majetkových pomeroch sťažovateľky. Zároveň napadnuté uznesenie možno vyhodnotiť\nako neprípustne formalistické bez zohľadnenia všetkých relevantných okolností popierajúce zmysel\na účel inštitútu oslobodenia, čo tiež neakceptovateľne zasahuje do základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Ústavný súd preto vyslovil porušenie uvedených\npráv sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od poplatku\nza dovolanie (bod 1 výroku nálezu).\n25. Vo vzťahu k napadnutému II. výroku uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania\nje potrebné konštatovať, že je priamo závislé od vysporiadania sa s poplatkovou povinnosťou\nsťažovateľky a bez opory v uznesení o nepriznaní oslobodenia nemôže samostatne obstáť.\nPreto vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky nepriznaním oslobodenia má\nza nevyhnutný následok vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces, najmä v časti odopretia prístupu sťažovateľky k dovolaciemu súdu, aj vo vzťahu\nk napadnutému výroku o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania (bod 1 výroku nálezu).\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva\nalebo slobody porušil, vo veci konal.\n27. Napadnutým uznesením okresného súdu o nepriznaní oslobodenia došlo k porušeniu základných\npráv sťažovateľky, preto ústavný súd toto uznesenie okresného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n28. Úlohou okresného súdu bude opätovne konať a rozhodnúť o dôvodnosti žiadosti sťažovateľky\no priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie tak, že sa riadne vysporiada\ns predloženými listinnými dôkazmi o majetkových pomeroch a konzistentne popíše svoje úvahy,\nktoré ho viedli k záveru o schopnosti úhrady poplatku za dovolanie, aj so zreteľom na to,\nže spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim\nkaždému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude\nmožné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\n29. Napadnutý výrok uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku je v dôsledku zrušenia výroku o neoslobodení sťažovateľky od poplatku\npredčasné (bez právneho základu), a preto ho ústavný súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie\nokresnému súdu (výrok 3 tohto nálezu). Samotné uznesenie vyššieho súdneho úradníka o zastavení\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku nebolo predmetom ústavného prieskumu.\n30. Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za vhodné dodať k námietke okresného súdu\no nevyčerpaní prostriedkov nápravy vo vzťahu k časti uznesenia o nevyhovení žiadosti o prerušenie\n7\n\nkonania (výrok I uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania), že táto časť uznesenia\nnebola ústavnou sťažnosťou napadnutá ani v jej petite, ani sťažnostnou argumentáciou,\npreto netvorí predmet prieskumu ústavného súdu a (ne)vyčerpanie prostriedkov nápravy vo vzťahu\nk tomuto výroku nie je relevantné pre posudzovanie ústavnou sťažnosťou napadnutej časti\nuznesenia o zamietnutí sťažnosti proti zastaveniu konania.\nV.\nTrovy konania\n31. Úspešná sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu trov konania.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a)\na c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a podanie\nústavnej sťažnosti v roku 2021 a vyjadrenie v roku 2022) v pôvodnom konaní v celom rozsahu\nvrátane režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Vo veci spojenej na spoločné konanie\nrozhodnutím ústavného súdu postupom podľa § 13 ods. 3 vyhlášky ústavný súd priznal náhradu\ntrov v rozsahu jednej tretiny za dva úkony právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie\nústavnej sťažnosti v roku 2022) vrátane režijného paušálu. Takto určená suma predstavuje celkom,\nspolu s DPH, sumu 871,15 eur (výrok 4 nálezu).\n33. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n34. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. septembra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-oslobodenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "arbitrárnosť", "zmluva-odstúpenie", "podmienky konania", "poplatok-oslobodenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/101/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bc8fa2e4-32f9-4f42-a5e1-8ed1bc7507ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.295.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.295.2020.1"}, {"guid": "ussr:4292364c-5abd-4b81-a883-6322dc86289e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.289.2017.1"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ce3d0d5b-1b6f-4364-a97f-15916051e5ea:d1cba685-cf09-462b-8b41-b046778451a4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:6117254360.1", "spisova_znacka": "1Cob/26/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/26/2019 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:6117254360.1"}, {"guid": "7123e616-7768-41f5-9f6a-1c8f05e4aa0a:b1f1558e-611b-4cde-8f36-d50fae93c6a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/101/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/101/2011 z 17. 10. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2011-10-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7123e616-7768-41f5-9f6a-1c8f05e4aa0a:b1f1558e-611b-4cde-8f36-d50fae93c6a2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ce094c00-8820-4c3c-b0a1-3317dc44a701", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.319.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.319.2026.2"}, {"guid": "ussr:7bda9553-69af-46e5-93fd-80d943ed4b7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.292.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.292.2026.1"}, {"guid": "ussr:e777e7d6-dfb1-4ecd-a725-c1db808e5ee5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.103.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2025 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.103.2025.1"}, {"guid": "ussr:4bf09bcd-81df-4281-b5d6-714c7adab5e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.285.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.285.2024.2"}, {"guid": "ussr:031e7b95-09cd-4a04-bbeb-551399dc478b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.695.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 695/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 695/2023 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.695.2023.1"}, {"guid": "ussr:bd387d66-0ad5-4561-b916-81685e0daf46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.379.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.379.2023.1"}, {"guid": "ussr:f841c71e-8682-4174-ac9f-7e64014cd541", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.187.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.187.2022.1"}]}