{"guid": "ussr:9a2b818c-9c91-4988-a54f-65e4bd4ccdb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2022 z 10. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2022, sp. zn. II. ÚS 211/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9a2b818c-9c91-4988-a54f-65e4bd4ccdb1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 211/2022-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, IČO 35 943 882, v mene ktorej koná\nadvokát JUDr. Michal Mandzák, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 2 Tos 11/2022-5325\nz 20. januára 2022 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 2. februára 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa (doplnená\npodaním doručeným ústavnému súdu 5. apríla 2022) vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 6 Charty základných práv Európskej\núnie (ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Tos 11/2022-5325 z 20. januára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je väzobne trestne stíhaný\npre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania alebo obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2\npísm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), f), i) Trestného zákona.\nNa základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný\nsúd“) bol sťažovateľ justičnými orgánmi Holandského kráľovstva vydaný slovenským orgánom\nna predmetné trestné stíhanie. Väzba sťažovateľa začala plynúť 22. októbra 2020.\n\n2.1. Okresný súd uznesením č. k. 1 Tp 27/2021 z 27. apríla 2021 v spojení s uznesením krajského\nsúdu č. k. 1 Tpo 29/2021 z 11. mája 2021 predĺžil väzbu sťažovateľa do 22. októbra 2021.\n2.2. Trestná vec sa v súčasnosti nachádza v štádiu po podaní obžaloby prokurátorom Krajskej\nprokuratúry v Nitre podanej na okresnom súde 23. septembra 2021 (Kv 72/21/4400), pričom\nokresný súd uznesením č. k. 3 Tk 2/2021 zo 4. októbra 2021 v spojení s uznesením krajského súdu\nč. k. 2 Tos 83/2021 z 12. októbra 2021 podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku rozhodol\no ponechaní sťažovateľa vo väzbe aj po podaní obžaloby.\n2.3. Okresný súd uznesením č. k. 3 Tk 2/2021 z 22. decembra 2021 podľa § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zo 6. decembra 2021 zamietol\na zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku nenahradil väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n2.4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd\nnapadnutým uznesením rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že 1. jeho väzba netrvá len nevyhnutný\nčas; resp. konajúce súdy neposkytli dostatočné odôvodnenie na ďalšie trvanie väzby sťažovateľa;\n2. nie je dané dôvodné podozrenie, že spáchal skutok, pre ktorý na neho bola podaná obžaloba,\na zároveň konajúce súdy nezohľadnili, že v prípade svedka\nide\no spolupracujúceho obvineného, a taktiež nezohľadnili ani názor sťažovateľa o procesnej\nnepoužiteľnosti zabezpečenej dátovej komunikácie; 3. dôvod tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku, ako ani dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku nie sú v jeho prípade dané; 4. záver konajúcich súdov o nemožnosti nahradenia\nväzby sťažovateľa nie je dostatočne odôvodnený; 5. súdna väzba sťažovateľa je nezákonná, keďže\nje založená na rozhodnutí o predĺžení väzby sťažovateľa, ktoré bolo prijaté sudkyňou pre prípravné\nkonanie, ktorá mala byť z rozhodovania o predĺžení väzby sťažovateľa vylúčená; 6. v prvom stupni\no sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval nezákonne zložený senát\nokresného súdu, keďže prísediaci v tomto senáte boli predsedom senátu vybraní netransparentne.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c),\nods. 3 a 4 dohovoru a práva podľa čl. 6 charty napadnutým uznesením krajského súdu, napadnuté\nuznesenie krajského súdu zrušil, prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu\na priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\n\n2\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru\na práva podľa čl. 6 charty napadnutým uznesením krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľa\nk porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým, že okresný súd arbitrárne zamietol\nsťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a následne krajský súd arbitrárne zamietol\nsťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu.\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) zákona\no ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu:\n9. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru, v súvislosti\ns ktorým sťažovateľ namieta, že jeho väzba netrvá len nevyhnutný čas, resp. že konajúce súdy\nneposkytli dostatočné odôvodnenie pre ďalšie trvanie väzby, ústavný súd konštatuje, že\nz napadnutého uznesenia krajského súdu nevyplýva uplatnenie tejto konkrétnej námietky\npred krajským súdom, pričom sťažovateľ jej uplatnenie pred krajským súdom ani žiadnym\nspôsobom nepreukázal. Sťažovateľ zároveň takúto námietku výslovne neuvádza ani v odôvodnení\nústavnej sťažnosti v rámci sumarizácie svojich ťažiskových sťažnostných námietok proti\nprvostupňovému uzneseniu okresného súdu (11. bod ústavnej sťažnosti). Z obsahu ústavnej\nsťažnosti a jej príloh tak vyplýva, že sťažovateľ predmetnú námietku, ktorú uplatnil vo svojej\nústavnej sťažnosti, v konaní pred všeobecnými súdmi relevantne nevzniesol.\n\n3\n\n10. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou a nemôže nahrádzať úlohu všeobecných súdov. Zákon o ústavnom súde ako zákonnú\npodmienku ustanovuje, že pred podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí\nsťažovateľ vyčerpať právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv\na slobôd. Ratio legis tohto ustanovenia pritom spočíva nielen v tom, aby príslušná vec bol posúdená\nv prvom rade tými orgánmi verejnej moci, do ktorých právomoci takéto posúdenie prislúcha, ale\ntiež v tom, aby prípadné pochybenia mohli byť v rámci opravného konania pred orgánmi verejnej\nmoci preskúmané a posúdené zákonom predvídaným spôsobom a v prípade potreby odstránené.\nZ toho vyplýva, že námietky, ktoré mohli byť uplatnené už v konaní pred všeobecným súdom,\nnemôžu byť úspešne uplatnené až v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n11. Podmienka vyčerpania procesných prostriedkov, ktoré zákon na ochranu práv sťažovateľom\nposkytuje, nemôže byť v nadväznosti na uvedené splnená iba ich formálnym uplatnením, ale\nna úspešné uplatnenie sťažnosti je nevyhnutné (ako conditio sine qua non) aj ich vyčerpanie\nmateriálne, a to pokiaľ ide o obsah a rozsah ich uplatnenia. Ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy nemožno redukovať na prostriedok nápravy, na základe ktorého by sa sťažovateľovi\nposkytla ďalšia možnosť obhajovať svoje práva v dôsledku svojho vlastného opomenutia\na nečinnosti spočívajúcej v absencii tvrdení v riadnom konaní pred orgánmi verejnej moci.\nAkceptovaním námietok po prvýkrát prednesených až v konaní o ústavnej sťažnosti by sa ústavný\nsúd stával ďalšou súdnou inštanciou, pred ktorou sa sťažovateľ snaží zreparovať to, čo\nv predchádzajúcom konaní zanedbal, teda napraviť následky spôsobené vlastným zavinením,\nresp. zavinením svojho právneho zástupcu.\n12. Ústavný súd v spojitosti s tým poukazuje aj na zásadu zodpovednosti účastníka za ochranu\nsvojich práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (každý nech si stráži svoje práva), z ktorej vyplýva, že\nnedôslednú procesnú obranu sťažovateľa v riadnom konaní pred orgánmi verejnej moci nemožno\ndodatočne nahrádzať prostredníctvom ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.\n13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nneprípustnosti.\n\nIII.2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 1\nústavy, práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a práva podľa čl. 6 charty napadnutým uznesením\nkrajského súdu:\n14. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nhovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\n4\n\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n15. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\n16. Účelom čl. 5 ods. 4 dohovoru je poskytnutie práva osobám, ktoré boli pozbavené osobnej\nslobody, spočívajúceho v možnosti súdnej kontroly rozhodnutí a opatrení, na základe ktorých bol\nzásah do ich osobnej slobody vykonaný. Medzi záruky, ktoré garantuje tento článok, nepochybne\npatrí aj právo osoby predložiť súdu argumenty a vyjadrenia proti svojmu ponechaniu vo väzbe\n(napr. III. ÚS 84/06, III. ÚS 291/06, III. ÚS 122/2012), ako aj právo osoby na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp\nspravodlivosti pritom zaväzuje konajúce súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné\na relevantné dôvody (obdobne napr. III. ÚS 374/09). Článok 5 ods. 4 dohovoru zároveň osobám\npozbaveným osobnej slobody zaručuje právo iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť\nzákonnosť pozbavenia slobody a dáva týmto osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania\nbolo súdom urýchlene rozhodnuté o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie,\nak sa ukáže ako nezákonné.\n17. Článok 6 charty zaručuje právo na slobodu a bezpečnosť obdobne ako čl. 5 dohovoru, pričom\ncharta sa na prípad sťažovateľa aplikuje, keďže v trestnom konaní vo veci sťažovateľa je prítomný\nprvok úniového práva (európsky zatýkací rozkaz).\n\n5\n\n18. V každom jednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je\nústavný súd povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci\n[II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Letellier proti Francúzsku z 26. 10. 1991,\nAnnuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie].\n19. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach\nje daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe,\nktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval príslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom,\nresp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu je\nsledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané\nrozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého\nzo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011). Do obsahu právomoci ústavného\nsúdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných\nsúdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup\nskúma súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu\ntrestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich\npoužitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\nTeda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd\ntretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 165/02, IV. ÚS 237/2021).\n20. Pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu teda úlohou ústavného súdu nebolo\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie,\nresp. odpovedať na otázku, či malo/nemalo byť žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky,\nči je odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n21. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým zamietol sťažovateľovu sťažnosť\nproti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu.\n22. Krajský súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že po preskúmaní celého spisového\nmateriálu, oboznámení sa so žiadosťou sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj\ns jednotlivými dôkazmi, hodnotiac ich v súvislosti s existenciou dôvodu väzby uvedeného v § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď\nzamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa názoru krajského súdu\nkonkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali vzatie sťažovateľa do väzby, sa nezmenili a dosiaľ\nvykonanými dôkazmi nezoslabili, pričom doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,\npre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a následne vznesená obžaloba, bol spáchaný, vykazuje znaky\n6\n\ntrestného činu uvedeného v obžalobe a existuje dôvodné podozrenie, že by ho mohol spáchať aj\nsťažovateľ.\n22.1. Pokiaľ ide o opodstatnenosť trvania dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku u sťažovateľa, krajský súd konštatoval, že okresný súd sa v prvostupňovom\nrozhodnutí podrobne zaoberal konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi dôvodnú obavu,\nže v prípade prepustenia z väzby na slobodu by sťažovateľ ušiel alebo sa skrýval, aby sa tak\nvyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, ktorý za obzvlášť závažný zločin možno uložiť vo výmere\n20 až 25 rokov alebo na doživotie. Krajský súd sa s právnymi úvahami a dôvodmi uvádzanými\nokresným súdom plne stotožnil a odkázal na ne. Zároveň poukázal, že na zabezpečenie\nsťažovateľovej prítomnosti na úkonoch trestného stíhania bolo nevyhnutné vydať príkaz\nna zatknutie a následne aj európsky zatýkací rozkaz. Podľa názoru krajského súdu je práve táto\nskutočnosť podkladom na konštatovanie existencie dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku.\n22.2. Pokiaľ ide o opodstatnenosť trvania dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku u sťažovateľa, krajský súd poukázal na charakter trestnej činnosti, zaistené\nveľké množstvo drogy a finančný profit, ktorý mal byť páchaním trestnej činnosti získaný, ako aj\nna skutočnosť, že veľké množstvo drogy malo byť prevážané do ďalších krajín, a to aj\ncez Slovensko, Poľsko, Singapur až do Austrálie. Podľa názoru krajského súdu po prepustení\nsťažovateľa z väzby na slobodu by hrozilo obnovenie kontaktov v zahraničí a pokračovanie\nv trestnej činnosti.\n22.3. Krajský súd taktiež konštatoval, že okresný súd správne skúmal aj možnosť nahradenia väzby\nsťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka. Keďže sťažovateľ je trestne stíhaný\npre obzvlášť závažný zločin, v prípade rozhodovania o možnosti nahradenia väzby je potrebné\nprihliadať, či nahradenie väzby odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 tretia veta\nTrestného poriadku). Krajský súd, rovnako ako predtým okresný súd, nezistil v prípade sťažovateľa\ntaké okolnosti, ktoré by mohli byť považované za výnimočné okolnosti. Ani predchádzajúci život\nsťažovateľa, v ktorého prípade ide o dosiaľ netrestanú osobu a vo veku, ktorý je ideálnym vekom\nz hľadiska jeho prípadnej resocializácie a zaradenia do spoločnosti, ani to, že nejde o drogovo\nzávislú osobu, nie je možné považovať za také pomery páchateľa, na základe ktorých by bolo\nmožné konštatovať, že ide o výnimočné okolnosti. Podľa názoru krajského súdu v prípade\nsťažovateľa taktiež neboli zistené žiadne okolnosti prípadu, ktoré by boli takými, na základe\nktorých by bolo možné konštatovať, že nahradenie väzby je v prípade sťažovateľa účelné a schopné\nnahradiť účel väzby za uloženia primeraných obmedzených povinností a zákazov.\n22.4. Sťažovateľ taktiež namietal, že jeho súdna väzba je nezákonná, keďže je založená\nna rozhodnutí o predĺžení jeho väzby, ktoré bolo prijaté sudkyňou pre prípravné konanie, ktorá\nmala byť z rozhodovania o predĺžení väzby sťažovateľa vylúčená (keďže prijala vyhlásenie o vine\npričom v rozsudku o\nbolo v skutkovej vete uvedené aj\nmeno sťažovateľa, keďže išlo o totožný skutok, z ktorého je sťažovateľ aktuálne trestne stíhaný).\nKrajský súd v tejto súvislosti v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že skutočnosťou,\nči mala alebo nemala rozhodovať sudkyňa pre prípravné konanie o predĺžení väzby sťažovateľa,\nsa už v minulosti zaoberal okresný súd i krajský súd, ktorý už v uznesení č. k. 1 Tpo 29/2021\nz 11. mája 2021 (ktorým krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\n\n7\n\no predĺžení väzby, pozn.) s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. Tpj 11/2017 z 5. apríla 2017 konštatoval, že zákonná sudkyňa neporušila\nprincípy prezumpcie neviny v konaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby\nsťažovateľa, hoci už skôr rozhodovala v merite veci na podklade obžaloby podanej na Franka\nRotteveela, ktorý sa podieľal na trestnej činnosti, za ktorú je vedené trestné stíhanie proti\nobžalovanému.\n22.5. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v prvom stupni o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu rozhodoval nezákonne zložený senát okresného súdu, keďže prísediaci v tomto senáte\nboli predsedom senátu vybraní netransparentne, krajský súd konštatoval, že k tejto námietke sa\nv prvostupňovom uznesení vyjadril už okresný súd, ktorý uviedol, že každý senát má pridelený istý\npočet prísediacich, ktorí sú uvedení v prílohe rozvrhu práce, a z týchto si do senátu vyberá predseda\nsenátu, čo však nemá vplyv na dôvody väzby. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozvrh\npráce okresného súdu a konštatoval, že okresný súd postupoval v súlade s ním.\n23. Pretože krajský súd sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu,\nústavný súd sa aj s týmto uznesením náležite oboznámil, pričom už nepovažoval za potrebné\nopakovať argumentáciu prvostupňového uznesenia okresného súdu, keďže táto je sťažovateľovi\ndobre známa.\n24. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené\nformálne predpoklady väzby, t. j. musí existovať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie\no vznesení obvinenia, a materiálne predpoklady väzby, t. j. musia existovať skutočnosti\nosvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu a že sa obvinený trestného činu dopustil. Zároveň\nmusí existovať (trvať) niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku\n(III. ÚS 417/2011).\n25. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu (a príslušnej časti\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia okresného súdu, na ktorého dôvody poukazuje\na stotožňuje sa s nimi aj krajský súd, pozn.) konštatuje, že úvahy sťažovateľa o porušení jeho\nzákladných práv v dôsledku údajnej neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nv súvislosti s hodnotením dôkaznej situácie týmto súdom vníma ústavný súd ako tendenčné.\nÚstavný súd v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že vo vzťahu k odôvodnenosti podozrenia\npri vznesení obvinenia vo svojej judikatúre opakovane uviedol, že pri rozhodovaní o väzbe\npostačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky\nskutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné podozrenie teda predpokladá existenciu\nfaktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že\nkonkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých\nokolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia z 30. 8. 1990).\nV tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej\nmiere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť\nvzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve\ndokazovaním tak, ako to vyplýva aj z komentovaného znenia dohovoru: „Skutečnosti, které\n8\n\nvyvolaly podezření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné k odůvodnění odsouzení\nnebo byť jen ke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému království, rozsudek velkého senátu,\n28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudek, 31. 5. 2011,\nč. 5829/04, § 189]... skutečnosti, na nichž se podezření zakládá, však nemohou být stejné úrovně\njako skutečnosti potřebné k odůvodnění odsouzení, nebo i k podání obžaloby, což je předmětem až\ndalší fáze trestního řízení [Krejčíř proti České republice, rozsudek, 26. 3. 2009, č. 39298/04\na č. 8723/05, § 75]“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o\nlidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 514.). Samotné dôvody väzby podľa § 71\nods. 1 Trestného poriadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania (m.\nm. IV. ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013).\n25.1. Ako pritom z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, v predmetnej veci sa\nv priebehu prípravného konania pôvodné dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaného\nobzvlášť závažného zločinu sťažovateľom nerozptýlilo, ale, práve naopak, posilnilo, keďže\n23. septembra 2021 bola na sťažovateľa podaná obžaloba.\n25.2. Nadväzujúc na už uvedené, ústavný súd poukazuje na to, že pri skúmaní postupov\nvšeobecných súdov rozhodujúcich o zákonnosti väzby nie je jeho úlohou, aby posudzoval smer\nvedenia vyšetrovania alebo sa zaoberal vhodnosťou a opodstatnenosťou získavaných dôkazov, ktoré\npodľa názoru orgánov činných v trestnom konaní a následne aj všeobecných súdov sú významným\nprostriedkom na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Úloha ústavného súdu spočíva\nv zistení, či skutkové a právne závery všeobecných súdov obstoja z hľadiska dodržania záruk\npodľa čl. 17 ústavy a čl. 5 dohovoru.\n25.3. Ústavný súd poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane judikuje, že\npri rozhodovaní o väzbe obvineného sa nerozhoduje o jeho vine, resp. nevine, ale sa posudzuje len\nto, či sú v danom štádiu trestného konania vo vzťahu k osobe obvineného zistené skutočnosti\ndostatočne odôvodňujúce podozrenie zo spáchania skutku vyšetrovaného trestného činu,\nkeď hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené rozhodovaniu vo veci samej a nasleduje zásadne\npo ukončení dokazovania (pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020).\n26. V súvislosti so sťažovateľom namietaným svedectvom spolupracujúceho obvineného ústavný\nsúd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej prezentoval svoje postoje k uvedenému\ninštitútu využívanému v trestnom konaní, ktorý býva obhajobou v konkrétnych trestných konaniach\nveľmi intenzívne napádaný. V Trestnom poriadku zákonodarca v záujme postihnutia závažných\nforiem trestnej činnosti, pri ktorej je jej objasňovanie „zvonku“ veľmi sťažené, v niektorých\nprípadoch takmer nemožné, stanovil ako legitímny cieľ záujem spoločnosti na vyšetrení takejto\ntrestnej činnosti, pričom tento povýšil nad záujem potrestať jedného z jej „menej aktívnych“\naktérov, ktorý orgánom činným v trestnom konaní a súdom poskytne pri plnení danej úlohy\nnezanedbateľnú súčinnosť (pozri napr. III. ÚS 665/2016, III. ÚS 708/2016, III. ÚS 11/2019).\nJudikatúra ESĽP v otázke tzv. korunných svedkov poskytujúcich pomoc pri odhaľovaní trestnej\nčinnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody upozornila na potrebu osobitnej obozretnosti\npri použití takýchto výpovedí, súčasne však ESĽP v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť\npoužitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom\nna vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie (pozri rozhodnutie ESĽP vo veci\n\n9\n\nAtanasov proti Bulharsku z 3. 3. 2009, č. 20309/02), a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je\nodsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka (pozri napr.\nrozhodnutia ESĽP vo veciach Cornelis proti Holandsku z 25. 5. 2004, č. 994/03; Lorsé proti\nHolandsku z 27. 1. 2004, č. 44484/98; Verhoek proti Holandsku z 27. 1. 2004, č. 54445/00).\n26.1. V záujme zaistenia spravodlivosti konania je však prirodzenou požiadavkou adresovanou\nkonajúcemu súdu dôkladná analýza vierohodnosti týchto výpovedí. Je teda zrejmé, že postup\norgánov činných v trestnom konaní a následne konajúcich súdov, ktoré využijú zákonodarcom\nukotvený, a teda úplne legálny inštitút spolupracujúceho svedka, nemožno považovať a priori\nza defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej situácie, ku ktorej sa konajúce súdy s pomocou\ntakýchto výpovedí dopracovali. Tak, ako to z judikatúry ESĽP, ale napokon aj z relevantných\nustanovení Trestného poriadku (zásada náležitého zistenia skutkového stavu a zásada voľného\nhodnotenia dôkazov) vyplýva, v záujme vylúčenia potenciálneho nebezpečenstva účelových,\nnepravdivých výpovedí je povinnosťou súdu vykonať dôslednú previerku hodnovernosti, a teda\nkvality takto podaných svedectiev, ktorej prípadné zanedbanie by mohlo signalizovať porušenie\ngarancií spravodlivého procesu (pozri napr. III. ÚS 665/2016, III. ÚS 708/2016, III. ÚS 11/2019,\nII. ÚS 112/2020). Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd zároveň pripomína, že každý obvinený má\nna výber, či bude alebo nebude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, či sa prizná\nalebo neprizná k spáchaniu vyšetrovanej trestnej činnosti, a tiež má na výber, či bude napomáhať\npri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ak sa obvinený rozhodne pre priznanie,\nnapomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom\nkonaní alebo so súdom, ide o celkom zákonný postup súladný s § 36 Trestného zákona, ktorý\nnemožno obvinenému právom vyčítať. Každý obvinený je poučený aj podľa § 345 Trestného\nzákona o krivom obvinení. Každý svedok je poučovaný aj podľa § 130 ods. 1, 2 Trestného poriadku\naj podľa § 345 a § 346 Trestného zákona a navyše každý svedok následne na príslušnom súde\nvypovedá pod prísahou. Ak sa svedok rozhodne po zákonnom poučení vypovedať tak, že usvedčuje\nseba, ako aj ďalšie osoby zo spáchania trestnej činnosti, tak ani v prípade „sebausvedčovania“ nie je\nnamieste takýto postup svedkovi vyčítať, pretože svedok postupuje v súlade s možnosťami danými\nmu zákonom. Na spochybnenie svedka preto nestačí len popierať jeho tvrdenia, ale je potrebné\nsvedka usvedčiť z klamstva, z vedome nepravdivej svedeckej výpovede.\n27. K dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku u sťažovateľa\nústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu (a príslušnej časti\nodôvodnenia prvostupňového uznesenia okresného súdu, na ktorého dôvody poukazuje a stotožňuje\nsa s nimi krajský súd, pozn.) konštatuje, že z odôvodnení rozhodnutí okresného súdu a krajského\nsúdu vo vzťahu k dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nevyplýva nič, čo\nby signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy\nvo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nústavy. Okresný súd i krajský súd konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\nTrestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali a ich úvahy vychádzajú\nz konkrétnych faktov podporených vykonaným dokazovaním, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne a právne akceptovateľné.\n\n10\n\n28. K dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u sťažovateľa\nkrajský súd v napadnutom uznesení poukázal na charakter trestnej činnosti, ktorú mal sťažovateľ\npáchať, predovšetkým na jej rozsiahlosť – páchanie trestnej činnosti vo viacerých štátoch. Krajský\nsúd poukázal aj na možnú obnovu kontaktov sťažovateľa v zahraničí a pokračovanie v páchaní\ntrestnej činnosti v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu.\n28.1. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že preventívna väzba podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku musí byť odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami, pričom druh, charakter,\nrozsah či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom preventívnej väzby\n(III. ÚS 90/2022, III. ÚS 33/2021, bod 47, II. ÚS 792/2014). V kontexte uvedeného ústavný súd\nkonštatuje, že namiesto toho, aby krajský súd svoju reálnu obavu z pokračovania v trestnej činnosti\nsťažovateľom striktnejšie a dôslednejšie rozviedol, znenie odôvodnenia v tejto časti napadnutého\nuznesenia skôr zameral na charakter trestnej činnosti, čo môže vyvolávať úvahu o prekročení rámca\npostačujúceho na účely odôvodnenia väzobného stíhania pri väzobnom dôvode podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Ústavný súd preto konštatuje, že odôvodnenie krajského súdu\nvo vzťahu k preventívnej väzbe sťažovateľa je „na hrane“ arbitrárnosti (III. ÚS 90/2022).\n28.2. Uvedený kritický záver ústavného súdu k odôvodneniu preventívnej väzby zo strany\nkrajského súdu však nemá dopad na výsledné rozhodnutie, keďže podľa ustálenej praxe ústavného\nsúdu v prípade, ak existuje čo i len jeden zákonný dôvod väzby, väzba je zákonná a ústavná,\nak takýto dôvod všeobecný súd aplikoval (IV. ÚS 383/04, III. ÚS 892/2016, I. ÚS 126/2020,\nIII. ÚS 90/2022).\n29. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že konajúce súdy nedostatočne odôvodnili záver\no nemožnosti nahradenia jeho väzby, ústavný súd konštatuje, že skutočnosti, ktoré konajúce súdy\nprezentovali ako dôvody vylučujúce možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejším opatrením,\nsa nejavia ústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé, práve naopak, hodnotí ich ako dostatočne\nkonkrétne a zároveň výpovedné.\n30. Sťažovateľ taktiež namietal, že jeho súdna väzba je nezákonná, keďže je založená na rozhodnutí\no predĺžení väzby, ktoré bolo prijaté sudkyňou pre prípravné konanie, ktorá mala byť\nz rozhodovania o predĺžení väzby sťažovateľa vylúčená.\n30.1. Príslušnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno v rámci\nnámietok sťažovateľa považovať za nedostatočnú. Krajský súd totiž v napadnutom uznesení v tejto\nsúvislosti poukázal na podstatný obsah svojho predchádzajúceho rozhodnutia (uznesenie krajského\nsúdu č. k. 1 Tpo 29/2021 z 11. mája 2021, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti rozhodnutiu okresného súdu o predĺžení väzby), v ktorom už poskytol dostatočnú odpoveď\nna túto sťažovateľom prednesenú námietku zaujatosti sudkyne pre prípravné konanie rozhodujúcej\no predĺžení väzby sťažovateľa. Ústavný súd zároveň konštatuje, že uznesenie krajského súdu\nč. k. 1 Tpo 29/2021 z 11. mája 2021, na ktoré krajský súd poukázal v napadnutom uznesení, bolo\nna základe predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa podrobené aj ústavnému prieskumu\nv konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 364/2021, pričom ústavný súd uznesením\nč. k. I. ÚS 364/2021 zo 6. septembra 2021 túto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n11\n\n31. Sťažovateľ napokon namietal, že v prvom stupni o jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu rozhodoval nezákonne zložený senát okresného súdu, keďže prísediaci v tomto senáte\nboli predsedom senátu vybraní netransparentne. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa touto\nnámietkou sťažovateľa v napadnutom uznesení zaoberal, pričom poukázal na rozvrh práce\nokresného súdu a dospel k záveru, že okresný súd postupoval v súlade s ním.\n31.1. Trestná vec sťažovateľa sa v čase podania predmetnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu už nenachádzala v prípravnom konaní, ale v konaní súdnom. O žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu teda v prvom stupni nerozhodoval sudca\npre prípravné konanie okresného súdu, ktorému by bolo rozhodovanie o tejto žiadosti sťažovateľa\npridelené na základe rozvrhu práce okresného súdu, ale v zmysle Trestného poriadku o tejto\nžiadosti sťažovateľa ex lege v prvom stupni rozhodoval senát okresného súdu, ktorému bolo\nna rozhodovanie pridelené rozhodovanie v samotnom merite trestnej veci (t. j. o vine a treste)\nsťažovateľa. V tejto súvislosti možno konštatovať, že v prípade, ak sa trestná vec nachádza\nv súdnom konaní (ako to je aj v prípade sťažovateľa), tak príslušnosť senátu prvostupňového súdu\nna rozhodovanie aj o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu je „len“ subsidiárna, resp. odvodená\nod jeho primárnej právomoci na rozhodovanie v samotnom merite trestnej veci. Z uvedeného\nvyplýva, že z hľadiska posudzovania možného porušenia práva na zákonného sudcu\npri prvostupňovom rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, je rozhodujúcou\notázka, či o takejto žiadosti v prvom stupni rozhodoval ten senát okresného súdu, ktorému bolo\npridelené rozhodovanie v samotnom merite trestnej veci, pričom prípadné námietky k zákonnosti\nzloženia tohto senátu je potrebné uplatniť v rámci konania o merite trestnej veci. Z obsahu ústavnej\nsťažnosti a jej príloh je pritom zrejmé, že o predmetnej žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu rozhodoval v prvom stupni senát okresného súdu, ktorému bolo pridelené rozhodovanie\nv samotnom merite trestnej veci sťažovateľa, a preto je zjavne neopodstatnená sťažovateľova\nnámietka, v zmysle ktorej malo pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\ndôjsť k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu.\n31.2. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti na podporu svojho tvrdenia o nezákonnom zložení\nsenátu prvostupňového súdu argumentuje nálezom ústavného súdu č. k. III. ÚS 287/2020\nz 28. januára 2021, ústavný súd konštatuje, že označené rozhodnutie ústavného súdu nie je\naplikovateľné na skutkovú situáciu sťažovateľa. Totiž v prípade sťažovateľa, ktorého sa týkal\noznačený nález ústavného súdu, bolo (v rámci prípravného konania) namietané zloženie senátu\ndruhostupňového (sťažnostného) súdu, ktorému bolo podľa rozvrhu práce pridelené rozhodovanie\no sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu o väzbe. Na rozdiel od toho sťažovateľ (už v rámci\nsúdneho konania) namieta zloženie senátu prvostupňového súdu, ktorému bolo podľa rozvrhu práce\npridelené rozhodovanie v merite trestnej veci sťažovateľa a jeho príslušnosť na rozhodovanie\no väzbe preto už nebola založená rozvrhom práce, ale vyplývala priamo z Trestného poriadku.\nV dôsledku uvedeného v prípade sťažovateľa, ktorého sa týkal označený nález ústavného súdu,\nprichádzalo v rámci ústavného prieskumu do úvahy aj posudzovanie otázky transparentnosti\nsamotného kreovania senátu nadriadeného (sťažnostného) súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti\nproti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu, kým v prípade sťažovateľa prichádzalo v rámci\nústavného prieskumu do úvahy „len“ posudzovanie otázky, či o jeho väzbe v prvom stupni\n\n12\n\nrozhodoval ten senát okresného súdu, ktorému bolo pridelené rozhodovanie v samotnom merite\ntrestnej veci.\n31.3. Nad rámec uvedeného ústavný súd dopĺňa, že sťažovateľom tvrdená nezákonnosť (z dôvodu\nnamietanej absencie transparentnosti pri výbere prísediacich predsedom senátu) zloženia senátu\nprvostupňového súdu rozhodujúceho v samotnom merite veci môže byť predmetom prípadného\nodvolacieho a dovolacieho konania v jeho trestnej veci (jej merite).\n31.4. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd pre úplnosť poukazuje aj na skutočnosť, že najneskôr\nod 4. októbra 2021, keď senát okresného súdu (ktorého nezákonné zloženie sťažovateľ ústavnou\nsťažnosťou namieta) rozhodoval o väzbe sťažovateľa po podaní obžaloby podľa § 238 ods. 4\nTrestného poriadku (pričom uznesením č. k. 3 Tk 2/2021 zo 4. októbra 2021 rozhodol o ponechaní\nsťažovateľa vo väzbe), bolo sťažovateľovi známe namietané zloženie senátu okresného súdu.\nZ uvedeného tak vyplýva, že sťažovateľ ústavnou sťažnosťou (doručenou ústavnému súdu\n4. februára 2022) namieta porušenie svojho práva na zákonného sudcu (ku ktorému podľa názoru\nsťažovateľa malo dôjsť netransparentným výberom prísediacich predsedom senátu okresného súdu)\nzjavne až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti plynúcej\nod okamihu, keď sa o tomto tvrdenom zásahu zo strany predsedu senátu do svojho práva\nna zákonného sudcu mohol dozvedieť. Uvedené by preto vo vzťahu k tejto námietke\nopodstatňovalo odmietnutie tejto časti ústavnej sťažnosti aj ako oneskorene podanej.\n32. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie,\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho\nzákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu:\n33. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou námietkou porušenia\nčl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu v kontexte argumentácie\nobsiahnutej v ústavnej sťažnosti. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej\nslobody bolo zákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo\nodkazuje na vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy,\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody zároveň bolo v súlade s účelom čl. 5\ndohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou (k tomu pozri okrem judikatúry ESĽP\nuvedenej v bode 27 aj Bozano v. Francúzsko, č. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54;\nBenham v. Veľká Británia, č. 19380/92, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40;\nz novšej judikatúry Stanev v. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP\nzo 17. 1. 2012, bod 143; L. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121).\n\n13\n\n34. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva zaručeného čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru konštatuje, že ústavnou sťažnosťou bolo napadnuté uznesenie krajského súdu\no ďalšom trvaní väzby sťažovateľa. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa však ratione materiae\nvzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby).\n35. Pretože neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu\na namietaným porušením čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv rámci predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-úteková", "väzba-preventívna", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tos/11/2022", "guid": "f6e6941c-3b43-4a28-b73e-fd11bbcf253e:edce7e70-4981-4377-a817-d0c447cd1175", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:079da352-3648-4fd3-9de8-2d3b759c3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2022.1"}, {"guid": "ussr:35fce422-a201-434b-9c96-1508bb202a04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1"}, {"guid": "ussr:73f62980-6411-45c1-b0aa-17fc353162ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2021.2"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:022c4c47-07b8-46cd-b358-a924af38b27a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.287.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 287/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.287.2020.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:54e8b664-cf87-4423-ab98-0036fad507d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.126.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 126/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/2020 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.126.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:3b8507c9-4e5e-4808-b43f-e44cd5484653", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.11.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2019 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.11.2019.1"}, {"guid": "ussr:48cef946-cac7-4490-9118-788cbd37df6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.892.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 892/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 892/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.892.2016.1"}, {"guid": "ussr:b3063ad8-a41e-4ffe-91f4-3ae2fefbccfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.708.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2016 z 18. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.708.2016.1"}, {"guid": "ussr:9684de25-b503-4ac9-a89b-23568d7bc62c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.665.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 665/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 665/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.665.2016.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:5eb17e7b-1ac1-44bf-9330-86f5af8a8bf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 792/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2014 z 23. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf297d26-7a16-4fa4-a78a-41ce5dbbf722"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 374/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69fddc78-11ef-49bc-a6d7-378deed86dec"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 291/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/06 z 27. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-27", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf4368ab-333e-46b0-b7a7-e2885c16abca"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "f6e6941c-3b43-4a28-b73e-fd11bbcf253e:edce7e70-4981-4377-a817-d0c447cd1175", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Tos/11/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Tos/11/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f6e6941c-3b43-4a28-b73e-fd11bbcf253e:edce7e70-4981-4377-a817-d0c447cd1175"}, {"guid": "536d5c50-7d4f-41c2-999b-ec3173944e96:9f705335-bc5a-4d87-914e-f7ec47bf70f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tk/2/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 3Tk/2/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/536d5c50-7d4f-41c2-999b-ec3173944e96:9f705335-bc5a-4d87-914e-f7ec47bf70f0"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36aec54e-02b0-4c79-a448-7d47f472c8de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.442.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.442.2023.1"}, {"guid": "ussr:7ba8c908-e359-4614-9017-95bce9ae2221", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.252.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.252.2023.1"}, {"guid": "ussr:8318a934-2883-4a14-b057-1f3a39a871a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.152.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.152.2023.1"}, {"guid": "ussr:d2090c5a-758e-4434-b08b-e71bd1b8d5cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.362.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.362.2022.1"}, {"guid": "ussr:d3a6cf6e-a2a2-4b30-a7d0-73d81c26f6b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.360.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 360/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 360/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.360.2022.1"}]}