{"guid": "ussr:11544edf-b5f5-4292-b6d2-b7d06e42d7ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.20.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 20/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/2022 z 13. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. apríla 2022, sp. zn. II. ÚS 20/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.20.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-13", "forma": "Nález", "povaha": ["priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/11544edf-b5f5-4292-b6d2-b7d06e42d7ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.20.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.20.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.20.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 20/2022-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom\nJUDr. Jozefom Pikuliakom, Skalité 1374, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 T 119/2010 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 35 T 119/2010 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\na jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. 35 T 119/2010 konal bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e mu Okresný\nsúd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 707,45 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. decembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 T 119/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný\nsúd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 20/2022-13 z 20. januára 2022 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté trestné konanie, ktoré začalo\n2. júla 2010 podaním obžaloby na okresnom súde v trestnej veci sťažovateľa pre spáchanie\ntrestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b) a ods. 2 písm. d)\nTrestného zákona účinného k 31. decembru 2015, prebieha viac ako 11 rokov\na ku dňu podania ústavnej sťažnosti nie je právoplatne skončené. Okresný súd rozhodol rozsudkom\nz 8. novembra 2016, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 To 42/2017 z 9. augusta 2017 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie\nprejednanie a rozhodnutie.\n4. Po vrátení veci okresnému súdu bol určený termín hlavného pojednávania na 19. október 2018.\nNa ďalších hlavných pojednávaniach okresný súd vykonal výsluch svedkov a znalcov.\nNa poslednom hlavnom pojednávaní 29. októbra 2021 okresný súd „prečítal výpovede znalcov\nz predchádzajúcich hlavných pojednávaní a ich znalecké posudky.“. Nový termín hlavného\npojednávania bol nariadený na 21. január 2022.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že neefektívnym a neprimerane dlhým\nkonaním okresného súdu v jeho veci došlo k porušeniu ním označených základných práv.\nPodľa sťažovateľa prieťahy v napadnutom konaní nezavinil a zúčastnil sa všetkých hlavných\npojednávaní. Ním uplatnené odvolanie proti rozsudku okresného súdu a potreba vykonať dôkazy\npre námietku proti zmene senátu prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania, avšak uplatňovanie\ntýchto procesných práv nie je možné pričítať na ťarchu sťažovateľa.\nSťažovateľ z prieťahov v napadnutom konaní viní okresný súd, ktorý mohol termíny hlavných\npojednávaní určiť krátko za sebou tak, aby na nich vykonal celé dokazovanie. Tomu by\nzodpovedala primeraná lehota na skončenie konania do konca roku 2010. Hlavné pojednávania boli\nvykonávané s nedôvodne dlhým časovým odstupom, niekedy vypočutím iba jedného svedka.\n2\n\nPojednávanie okresný súd odročoval z dôvodu, že dal prednosť pojednávaniam v iných súdnych\nkonaniach.\nSťažovateľ zároveň poukázal aj na nesprávny postup vyšetrovateľa a prokurátora v prípravnom\nkonaní, v dôsledku čoho nemal dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n6. V prípise doručenom ústavnému súdu 14. marca 2022 podpredsedníčka okresného súdu\nk ústavnej sťažnosti poukázala na vyjadrenie zákonného sudcu a potvrdila pretrvávajúce\nnedostatočné personálne obsadenie sudcov a vyšších súdnych úradníkov na trestnom úseku\nokresného súdu. Poukázala aj na skutočnosť, že v súvislosti so zmenou zloženia senátu sťažovateľ\nnesúhlasil s takouto zmenou v osobe prísediacej a žiadal o prejednanie veci a vykonanie\nopakovaného dokazovania od začiatku v celom rozsahu v novom zložení senátu, čo do značnej\nmiery opätovne ovplyvňuje dĺžku napadnutého konania a efektívny postup v konaní. Vyjadrila\npresvedčenie, že v posudzovanej veci nedochádza k neodôvodneným prieťahom.\nZákonný sudca okrem predloženej podrobnej chronológie jednotlivých procesných úkonov\nv napadnutom konaní k sťažnostnej námietke sťažovateľa o počte svedkov, poškodených a znalcov\nvypočúvaných na jednotlivých hlavných pojednávaniach tiež uviedol, že je potrebné prihliadnuť aj\nna časové okolnosti trvania výsluchov na jednotlivých hlavných pojednávaniach, a to podrobné\nkontradiktórne výsluchy, či zo strany dozorujúcej prokurátorky, ale predovšetkým sťažovateľa\na jeho právneho zástupcu. Opakovane sa stávalo, že predseda senátu musel vstupovať do výsluchov\nvedených obhajcom sťažovateľa s upozorneniami, aby otázky na procesné strany boli kladené\nvo vzťahu k predmetu konania.\n7. V rámci repliky sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 3. apríla 2022 uviedol, že\nokresný súd vo svojom vyjadrení nerozporoval obsah hlavných pojednávaní a dôvody ich\nodročovaní. Za nedôvodné a nesprávne považuje tvrdenie okresného súdu, že dĺžku napadnutého\nkonania do značnej miery ovplyvnil nesúhlas sťažovateľa so zmenou v osobe prísediacej.\nPodľa sťažovateľa okresný súd sám mohol rozhodnúť, že sa iba prečítajú zápisnice z výpovedí\nsvedkov z predchádzajúcich hlavných pojednávaní, a toto mohol vykonať na jednom hlavnom\npojednávaní. Povinnosť vykonať dokazovanie vyplynula aj zo zrušujúceho rozhodnutia krajského\nsúdu v dôsledku vád konania a rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas aj\ns tvrdením okresného súdu, že na dĺžku napadnutého konania malo vplyv kladenie otázok obhajcu\nsťažovateľa. V tomto opakovane poukazuje na nesprávny postup vyšetrovateľa a prokurátora\nv prípravnom konaní, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na obhajobu. Podľa sťažovateľa aj\nprokurátor na hlavných pojednávaniach „kládol otázky v porovnateľnom rozsahu.“.\nTiež uviedol, že dôvody neúčasti jeho obhajcu na pojednávaniach neovplyvnili dĺžku napadnutého\nkonania a v každom prípade išlo o ospravedlniteľné dôvody.\nPoukázal aj na skutočnosť, že jeho obvinenie je založené v podstate na jedinom dôkaze,\nt. j. výpovedi poškodenej pri výsluchu v prípravnom konaní. V konaní pred súdom poškodená\n3\n\nopakovane odmietla vypovedať a okresný súd tak prečítal zápisnicu z jej výsluchu napriek tomu, že\nna to neboli splnené podmienky v zmysle Trestného poriadku.\nPodľa sťažovateľa uvedené dôvody extrémne neprimeranej dĺžky napadnutého konania,\nneodôvodnených viacnásobných prieťahov, ktoré sťažovateľ nezavinil, ako aj porušenia práva\nna obhajobu a spravodlivý proces odôvodňujú priznanie ním navrhovanej sumy finančného\nzadosťučinenia.\nSťažovateľ tiež doplnil, že po podaní ústavnej sťažnosti okresný súd na pojednávaní, ktoré sa\nuskutočnilo 21. januára 2022, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na pojednávaní\n31. marca 2022 predniesli prokurátor a obhajoba záverečné reči a okresný súd odročil hlavné\npojednávanie na 13. apríl 2022.\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že v napadnutom trestnom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, keďže ani po viac ako 11 rokoch od podania obžaloby okresný súd\nprávoplatne nerozhodol, v jeho veci koná neefektívne, čím dochádza k porušeniu jeho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.\n12. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj\nv judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku\n4\n\nmimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného\nprocesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (I. ÚS 11/08, I. ÚS 306/2016, I. ÚS 100/2017,\nII. ÚS 239/2020). Nemožno pochybovať, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje\nosobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu\ntrestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd\nmajú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane\npoškodených strán.\n13. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, konanie predstavuje\nz právneho hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti\norgánov činných v trestnom konaní a súdov, preto ju nemožno považovať za právne zložitú.\nPodľa názoru ústavného súdu však vec sťažovateľa vykazovala istý stupeň faktickej zložitosti veci,\nspočívajúci v potrebe vypočutia viacerých svedkov a predovšetkým potrebe znaleckého skúmania\npre vec rozhodných skutočností. Treba však zároveň zdôrazniť, že okolnosť skutkovej zložitosti\nveci doterajšiu neprimeranú dobu konania neovplyvnila zásadnejším spôsobom, keďže\nrozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny vplyv na plynulosť postupu konania v trestnej veci\nsťažovateľa, bol predovšetkým jeho neefektívny postup popísaný v ďalších bodoch odôvodnenia\ntohto nálezu.\n14. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sa sťažovateľa v preskúmavanom konaní,\nústavný súd nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa\nv súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania. Pozornosti ústavného súdu však neunikla\nskutočnosť, že z dôvodu žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa bol zrušený termín verejného\nzasadnutia nariadený na 20. júl 2011, ktorého predmetom malo byť predbežné prejednanie obžaloby\n(nový termín určený na 3. august 2011). Tiež v dvoch prípadoch bolo odročené hlavné\npojednávanie (nariadené na 20. apríl 2012 a 15. február 2013) z dôvodu žiadosti právneho zástupcu\nsťažovateľa o zrušenie termínu, resp. dodatočného ospravedlnenia sa z pojednávania.\nUvedené okolnosti mali určitý dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd nemohol\nneprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia (napr. II. ÚS 109/2018).\n15. Tretím hodnotiacim kritériom bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd\npo preskúmaní postupu okresného súdu predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že trvanie\ntrestného konania od podania obžaloby prokurátorom do podania ústavnej sťažnosti\n(17. decembra 2021), teda v trvaní viac ako 11 rokov, je potrebné už samo osebe považovať\nza neprimerané, neospravedlniteľné, a teda za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48\nods. 2 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje\nstav právnej neistoty dotknutej osoby do takej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva\niluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (m. m. I. ÚS 66/03, II. ÚS 367/2013).\nVzhľadom na celkovú dĺžku konania ústavný súd hodnotí postup okresného súdu ako neefektívny\nbez potreby vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného súdu.\n5\n\n16. V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní pritom ústavný súd\ntaktiež osobitne zdôrazňuje, že v zmysle jeho ustálenej judikatúry môžu byť zbytočné prieťahy\nv konaní zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho nesústredenou\na neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). V súvislosti s posudzovaním efektívnosti\nčinnosti všeobecného súdu teda ústavný súd nepovažuje za podstatné množstvo úkonov, ktoré\nvšeobecný súd vykonal, ale považuje za rozhodujúcu predovšetkým skutočnosť, či ich vykonanie\nbolo efektívne, rešpektovalo zásadu procesnej ekonómie a zásadne vytváralo podmienky\nna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa (II. ÚS 33/99, II. ÚS 71/01, I. ÚS 298/08).\nVychádzajúc z požiadavky efektívnosti, tak za bezprieťahové konanie nemožno považovať postup\nvšeobecného súdu, ktorý síce koná v predmetnej veci v zásade plynulo, avšak takmer celý priebeh\nnapadnutého konania je poznačený neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho postupu, čo má\nzásadný vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania. O neucelenosti postupu konajúceho súdu,\nresp. o nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu v tej-ktorej veci pritom obvykle svedčí, že ním\nvo veci vydané rozsudky boli odvolacím súdom zrušené ako predčasné, opierajúce sa o neúplné\na nejasné skutkové zistenia. Následne boli vrátené prvostupňovému súdu na ďalšie prerokovanie\na rozhodnutie (napr. IV. ÚS 72/2010, II. ÚS 436/2021).\n17. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu\nspočívajúcu vo viacerých procesných pochybeniach, ktoré vzhľadom na ich kvalitu viedli\nv konečnom dôsledku k zrušeniu rozsudku krajským súdom. Krajský súd vo svojom zrušujúcom\nuznesení na tieto procesné pochybenia okresného súdu poukázal (nedôsledné rešpektovanie práva\nsťažovateľa na obhajobu, nevykonávanie dôkazov potrebných na objasnenie veci zákonným\nspôsobom, neúplne dokazovanie výsluchom znalca).\n18. K obrane, v ktorej okresný súd poukazuje na svoju neúmernú zaťaženosť spôsobenú negatívnou\nsituáciou v oblasti svojho personálneho obsadenia, pričom sa okresný súd túto snaží prezentovať\nako objektívnu okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj vo veci sťažovateľa,\nústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným\nštandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát\nzodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02, II. ÚS 287/2019). Námietka\npersonálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala\nzodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Pokiaľ ide o zodpovednosť\nsamotného zákonného sudcu, táto okolnosť je z ľudského hľadiska pochopiteľne ospravedlniteľná,\nno z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania vo veciach účastníkov\nkonania ju zohľadniť nemožno.\n19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal nesprávny postup vyšetrovateľa a prokurátora\nv prípravnom konaní, v dôsledku čoho nemal dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby. Vo svojej\nreplike argumentoval aj nesprávnym postupom okresného súdu, na základe čoho došlo k porušeniu\njeho práv na obhajobu a spravodlivý súdny proces. Uvedené tvrdenia a požiadavky sťažovateľa\nnesúvisia s predmetom konania pred ústavným súdom, teda so skúmaním, či došlo k porušeniu\n6\n\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale s meritom veci prejednávanej v napadnutom\nkonaní, o ktorej rozhodnúť prináleží okresnému súdu. Tvrdenia o porušení iných ustanovení ústavy,\nktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za súčasť jeho\nargumentácie (napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 279/07, II. ÚS 643/2013, II. ÚS 58/2016).\n20. Už samotné trvanie napadnutého trestného konania presahujúce 11 rokov od podania obžaloby\nje z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, ničím neospravedlniteľné a nepochybne\nsignalizuje, že v ňom nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd\npreto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n21. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom\nkonaní, v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nprávoplatne rozhodnuté, konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n22. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n23. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 11 000 eur\nz dôvodov uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti, pričom zároveň poukazuje, že poškodená nejaví\nzáujem svojou výpoveďou pomôcť obvinenie, ktoré sama svojím oznámením iniciovala, objasniť\na konanie skončiť. Právna neistota spojená s neprimeranou dĺžkou napadnutého konania\na s právnym postavením obžalovaného tak nepomerne viac zasahuje do postavenia sťažovateľa ako\npoškodenej.\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, III. ÚS 10/02, I. ÚS 257/08).\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\n7\n\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n25. Ústavný súd považuje sťažovateľom požadovanú sumu finančného zadosťučinenia\nza neprimeranú a zároveň pripomína, že ESĽP akceptuje priznávanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume, ktorá nie je neprimeraná, hoci by bola nižšia než suma priznávaná ESĽP\n(porovnaj Ivan a Martin Medić proti Chorvátsku, rozhodnutie z 5. 2. 2009, č. 55864/07; Roje\nproti Chorvátsku, rozhodnutie z 25. 6. 2009, č. 8301/06).\nPre rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podstatné i to, že sťažovateľ\nnapriek tvrdenej subjektívnej právnej neistote nevyužil jednoduché a prístupné prostriedky, ktoré\nmohli viesť k tomu, aby v jeho veci okresný súd konal a rozhodol. Nepodanie sťažnosti predsedovi\nsúdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov nie je nástrojom, ktorého nevyužitie by malo viesť k tomu, aby nebolo\nvyslovené porušenie práv sťažovateľa, no treba ho zohľadniť pri úvahe, či je dôvod na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, resp. pri úvahe o jeho výške.\n26. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy a zjavne neprimeranú dĺžku rozhodovania\nokresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania,\nsprávanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na zreteli, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie sumy 2 000 eur za finančné zadosťučinenie primerané konkrétnym\nokolnostiam napadnutého konania (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n27. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom za tri úkony právnej pomoci.\n\n28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu.\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a replika). Za dva úkony vykonané\nv roku 2021 (prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti) patrí odmena v sume\ndvakrát po 181,17 eur a režijný paušál v sume dvakrát po 10,87 eur (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2022 (replika doručená 3. apríla 2022) predstavuje\nsumu 193,83 eur a režijný paušál sumu 11,63 eur.\n8\n\nTrovy právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom predstavujú teda\nsumu 589,54 eur, ktorá sa vzhľadom na skutočnosť, že advokát je aj platcom dane z pridanej\nhodnoty, zvyšuje o 20 %. Ústavný súd preto úspešnému sťažovateľovi priznal náhradu trov konania\nv celkovej sume 707,45 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n29. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. apríla 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "lehota-primeranosť lehoty", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "zadosťučinenie-primerané finančné", "trestný čin-úmyselný", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "35T/119/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b781a82a-b9f9-4a1e-b5f6-34eba3c7fbd5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.436.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 436/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 436/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.436.2021.1"}, {"guid": "ussr:328f1ece-af6e-4a13-8f9b-4a212733dd9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.239.2020.2"}, {"guid": "ussr:8f51c2ab-36bb-4604-847c-db5482b02a08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1"}, {"guid": "ussr:25705255-8a58-4cba-b566-9d2e48cfa013", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.109.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 109/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.109.2018.2"}, {"guid": "ussr:b4f17a29-6914-4923-970e-8023fb720beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.100.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 100/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/2017 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.100.2017.1"}, {"guid": "ussr:4efbe669-8c1e-4ff6-8510-d14a738f75c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.306.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.306.2016.2"}, {"guid": "ussr:0c897608-76fc-43be-b3a5-b8ec0d0e2ebb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.2016.1"}, {"guid": "ussr:59a81728-3d05-4fd6-bb77-16165454f73e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2013 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59a81728-3d05-4fd6-bb77-16165454f73e"}, {"guid": "ussr:4dfbe39b-1baf-4721-8f12-30e554cc0b07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 643/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 643/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4dfbe39b-1baf-4721-8f12-30e554cc0b07"}, {"guid": "ussr:91bec33e-dc6f-4c55-9e96-6288fed21366", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91bec33e-dc6f-4c55-9e96-6288fed21366"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:37f0276f-debd-4bdf-b212-27542c7c566a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 298/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 298/08 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37f0276f-debd-4bdf-b212-27542c7c566a"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 11/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fbb8c1-ecc4-4876-b799-27631b8c8912"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 10/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/02 z 4. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-04", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d46d6a6-f1fa-4a9d-b81a-43a4a1ebff47"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}], "citovane_v": []}