{"guid": "ussr:1203619f-c180-452c-8015-9eafa9c5fab1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.181.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 181/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 181/2022 z 12. 7. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2022, sp. zn. II. ÚS 181/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.181.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2022-07-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1203619f-c180-452c-8015-9eafa9c5fab1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.181.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.181.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.181.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 181/2022-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, a sťažovateľky\n,\n,\n,\n, právne zastúpených advokátkou JUDr. Ivou Lukačovičovou, Na Riviére 22, Bratislava,\nproti postupu Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 51/2010\na Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 312/2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 51/2010 p o r u š e n é b o l i .\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie po 500 eur, ktoré j e im p o v i n n ý\nOkresný súd Bratislava IV zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 410,26 eur, ktoré j e\np o v i n n ý Okresný súd Bratislava IV zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou 21. marca 2022 domáhajú vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\npostupmi Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 51/2010 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 Co 312/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prikázal\nkrajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovatelia\nžiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia spoločne v sume 10 000 eur a náhrady trov konania.\nÚstavný súd uznesením č. k. II. ÚS 181/2022-16 z 13. apríla 2022 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 11. februára 2010 sa žalobkyňa\ndomáhala proti žalovaným v 1. až 21. rade určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných\nv žalobe v katastrálnom území\n(sťažovatelia sú žalovanými v 19. a 20. rade).\n3. Okresný súd po niekoľkých pojednávaniach nariadených „od 13. apríla 2011 do 10. februára\n2017“ vyhlásil napokon rozsudok, proti ktorému podali sťažovatelia odvolanie 28. apríla 2018. Vec\nbola postúpená na rozhodnutie krajskému súdu 31. decembra 2018, avšak do dnešného dňa nebolo\no ich odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhodnuté. Dňa 27. decembra 2021 podali\nsťažovatelia aj sťažnosť na prieťahy predsedovi krajského súdu, ktorý, v zastúpení podpredsedom\nsúdu, ju vyhodnotil ako dôvodnú, keďže zistil nečinnosť súdu.\n4. Podľa sťažovateľov okresný súd nekonal v napadnutom konaní hospodárne, pojednávania síce\nnariaďoval, ale rozhodol až po 7 rokoch od podania žaloby, a to isté možno konštatovať aj\no nečinnosti krajského súdu, ktorý do podania ústavnej sťažnosti nerozhodol od roku 2018. Konanie\ntak celkovo trvá viac ako 12 rokov (v čase podania ústavnej sťažnosti, pozn.).\nII.\nVyjadrenia okresného súdu a krajského súdu, prehľad procesných úkonov a replika\nsťažovateľov\nII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Okresný súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 31. mája 2022 v podstatnom\nuviedol, že žalobkyňa\n, rodená\n,\n,\n, zastúpená\n, Bratislava,\n, podala žalobu o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území\n. Na strane žalovaných\nvystupovalo až 21 subjektov, z ktorých niektorí počas priebehu konania zomreli. K posúdeniu\nfaktickej a právnej zložitosti veci tiež uviedol, že keďže v konaní vystupuje viac účastníkov,\nnapriek tomu, že viacerí sú zastúpení právnymi zástupcami (avšak nie od začiatku konania),\ndoručovanie písomností je zložitejšie a časovo náročné, čo výrazne predlžuje trvanie konania.\nZároveň z rovnakého dôvodu dochádza k častejšej zmene pasívne legitimovaných osôb v tomto\nkonaní, s čím sa musí súd náležite vysporiadavať, najmä čakať na ukončenie dedičských konaní\npo zomrelých účastníkoch z dôvodu určenia ich právneho nástupcu. Tieto skutočnosti následne\nspoločne spôsobujú, že súd nemôže pristúpiť k ďalšiemu procesnému úkonu ihneď po vykonaní\npredošlého úkonu, pretože musí čakať na doručenie a následné uplynutie lehôt stanovených\nvšetkým dotknutým účastníkom, resp. na ustálenie okruhu žalovaných. Taktiež v priebehu konania\n\n2\n\nžalovaný v 7. rade\na žalovaný v 14. rade\nnepreberali zásielky súdu\nna adrese trvalého pobytu, tieto boli uložené v odbernej lehote. Súd v záujme zabezpečenia ich\nprocesných práv zisťoval ich pobyt, ich zamestnávateľa, možnosť ustanovenia opatrovníka v konaní\n– žalovanému v 7. rade\nsúd ustanovil v konaní opatrovníka z okruhu\npríbuzných, s ktorým následne konal, pričom pobyt opatrovníka bolo potrebné taktiež dohľadávať.\nV časti posudzovania správania účastníkov v priebehu konania žalobkyňa podala návrhy na zmenu\nžaloby 22. apríla 2010, 24. septembra 2010, 2. februára 2012 a 20. apríla 2016, zároveň vzala\n28. júla 2010 žalobu proti žalovanému v 21. rade späť a 24. septembra 2010 podala návrh na vstup\npôvodne žalovaného v 21. rade na strane žalobcu ako žalobcu v 2. rade, žalobca v 2. rade vzal\nnásledne 29. novembra 2011 svoju žalobu späť.\nII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n6. Krajský súd vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 11. mája 2022 argumentoval tým,\nže uzneseniami č. k. 11 C 51/2010-587 z 24. marca 2017 v znení opravného uznesenia č. k.\n11 C 51/2010-632 z 24. apríla 2017, č. k. 11 C 51/2010-716 z 24. júla 2017 súd prvej inštancie\nvyhovel návrhom žalobkyne a neodkladné opatrenia nariadil.\n7. Žalovaný v 17. rade sa domáhal opravy uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a zrušenia\nneodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11 C 51/2010-961 z 28. septembra\n2018 vo výroku I zamietol návrh žalovaného v 17. rade z 3. júla 2018 na vydanie opravného\nuznesenia o nariadených neodkladných opatreniach. Vo výroku II zamietol tiež návrh žalovaného\nv 17. rade z 3. júla 2018 na zrušenie neodkladných opatrení nariadených súdom prvej inštancie\nuzneseniami č. k. 11 C 51/2010-587 z 24. marca 2017 v znení opravného uznesenia č. k.\n11 C 51/2010-632 z 24. apríla 2017, č. k. 11 C 51/2010-716 z 24. júla 2017. Na odvolanie\nžalovaného v 17. rade krajský súd uznesením č. k. 15 Co 312/2018-1027 z 31. mája 2019 uznesenie\nsúdu prvej inštancie č. k 11 C 51/2010-961 z 28. septembra 2018 potvrdil. Predmetom konania\nvedeného na odvolacom súde pod sp. zn. 15 Co 312/2018 bolo teda rozhodovanie o odvolaní\nžalovaného v 17. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý jeho návrh\nna vydanie opravného uznesenia o nariadených neodkladných opatreniach, na zrušenie\nneodkladných opatrení. Vec napadla na odvolací súd v decembri 2018, odvolací súd rozhodol\nv máji 2019, rozhodnutie odvolacieho súdu doručoval súd prvej inštancie ešte v roku 2019 (§ 395\nCivilného sporového poriadku).\n8. Zákonodarca odvolaciemu súdu neurčoval a neurčuje lehotu na rozhodnutie o odvolaní proti\nuzneseniu o zamietnutí návrhu na opravu rozhodnutia, o zamietnutí návrhu na zrušenie\nneodkladného opatrenia. Sťažovatelia sťažnosť na ústavný súd k veci vedenej na krajskom súde\npod sp. zn. 15 Co 312/2018 podali v marci 2022. Hoci žalovaní v 19. a 20. rade podali ústavnú\nsťažnosť výslovne len vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn.\n15 Co 312/2018, na tomto mieste a pre úplnosť považujeme za potrebné ešte uviesť, že konanie\no odvolaní žalovaných proti rozsudku okresného súdu vydaného vo veci vedenej pod sp. zn.\n11 C 51/2010 bolo na krajskom súde vedené pod sp. zn. 15 Co 119/2018. Aj dané konanie je\nskončené: o odvolaní žalovaných rozhodol odvolací súd rozsudkom 26. januára 2022, teda ešte pred\npodaním ústavnej sťažnosti. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni\nzástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom [§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1 a 3 a § 385 ods. 1\n\n3\n\nCivilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)]. Sťažovateľmi namietané porušenie ich\nústavného práva prerokovať vec tunajším súdom bez zbytočných prieťahov už v čase prijatia\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie porušované nebolo. Krajský súd preto nepovažuje predmetnú\nsťažnosť po vecnej stránke za dôvodnú.\nII.3. Prehľad procesných úkonov:\n9. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu zistil, že žaloba\nžalobkyne bola okresnému súdu doručená 11. februára 2010. Okresný súd po niekoľkých\npojednávaniach nariadených „od 13. apríla 2011 do 10. februára 2017“ vyhlásil napokon rozsudok\n10. februára 2017 (v spise je nesprávne uvedené, že rozsudok je z 11. apríla 2017, pozn.), proti\nktorému podali sťažovatelia odvolanie 28. apríla 2018. Hoci sťažovatelia v ústavnej sťažnosti\nuvádzajú, že do dnešného dňa nebolo o ich odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhodnuté,\nzo zistení ústavného súdu a tiež vyjadrenia krajského súdu však vyplýva, že opak je pravdou.\nKrajský súd ešte 26. januára 2022 (bez prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľov) verejne\nvyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol vo výroku I tak, že späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovanému\nv 9. rade nepripúšťa. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 9. rade zrušil a vec\nv rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti vo výroku I\npotvrdil. Vo výroku II vo vzťahu k odvolateľom rozsudok zmenil tak, že žalobkyni priznáva nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní sa na tomto nároku podieľajú v podiele\n1/20 (aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, z toho žalovaní sa podieľajú podielom 1/17, pozn.).\nSpis bol vrátený okresnému súdu 25. marca 2022. Rozsudok krajského súdu bol neskôr doručovaný\nprávnym zástupcom sporových strán.\nII.4. Replika sťažovateľov:\n10. Sťažovatelia sa na výzvu ústavného súdu k stanoviskám okresného súdu a krajského súdu\nvyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným ústavnému súdu 24. júna\n2022, v ktorom v podstatnom uviedli, že pre posúdenie dĺžky súdneho konania a zistenie\nprípadných prieťahov v konaní je rozhodujúce obdobie od podania žaloby do skončenia súdneho\nkonania. Nie je pravdou tvrdenie predsedu krajského súdu o tom, že sťažnosť smeruje iba voči\nkonaniu krajského súdu. Čo sa týka vyjadrenia predsedu okresného súdu, súd v určitých dlhších\nobdobiach nevykonával žiadne úkony.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n12. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského\n\n4\n\nsúdu v napadnutých konaniach je založená na ich tvrdení, že napadnuté konania okresného súdu,\nako aj krajského súdu sú poznačené jednak nečinnosťou a tiež neefektívnou činnosťou. Okresný súd\nsíce realizoval až 15 pojednávaní a vydal aj rozsudok počas doby viac ako 6 rokov, ale konal týmto\naj nehospodárne. Obdobne doba takmer 4 rokov konania na krajskom súde nie je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná.\n13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 295/2019).\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať\nbez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako\nzákladný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Úlohou\nústavného súdu bolo v danom prípade posúdiť, či v napadnutých konaniach došlo k vzniku\nprieťahov, či ich vznik bol spôsobený postupom okresného súdu a krajského súdu, sťažovateľmi\nalebo na priebeh napadnutého konania mala vplyv samotná povaha prejednávanej veci.\n15. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že spory, ktorých predmetom je uplatnenie na určenie vlastníckeho práva, v zásade\npatria medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Teda ústavný súd v danom prípade\nnezistil zásadnú právnu náročnosť sporu. Vo vzťahu ku kritériu skutkovej zložitosti sporu možno\ntiež zohľadniť skutočnosti, ktoré uviedol okresný súd v bode 6, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku\nnapadnutého konania v trvaní dvanástich rokov nepredstavuje prípadná zložitosť veci po skutkovej\nstránke argument ospravedlňujúci taký dlhý priebeh súdneho konania.\n16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval vznik prieťahov v napadnutých\nkonaniach, bolo správanie sťažovateľov ako sporovej strany na strane žalovaných. Ústavný súd\npo preskúmaní priebehu napadnutých konaní musí konštatovať, že na strane sťažovateľov\nnezaznamenal žiadne obštrukčné správanie, ktoré by malo za následok predlžovanie napadnutých\nkonaní. Na tomto mieste ústavný súd dodáva, že sťažovatelia reagovali na výzvy okresného súdu,\nboli počas celého priebehu právne zastúpení advokátmi a využívali aj procesné oprávnenie proti\nrozhodnutiam súdu prvej inštancie (odvolania proti vydaným rozhodnutiam o neodkladných\nopatreniach a samotnému rozsudku), preto sa konanie predlžovalo.\n17. Tretím hodnotiacim kritériom je postup okresného súdu a krajského súdu v napadnutých\nkonaniach.\n\n5\n\nIII.1. Hodnotenie postupu okresného súdu:\n17.1. Pokiaľ ide o priebeh napadnutého konania pred okresným súdom, ústavný súd zistil, že tento\nsúd vykonal pomerne značný počet pojednávaní, ktorých výsledkom bolo vydanie meritórneho\nrozhodnutia v roku 2017, avšak z hľadiska posudzovania celého konania v trvaní 12 rokov\nvec nebola ešte v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, a teda nebol odstránený\nstav právnej neistoty sťažovateľov. Rozhodnutie krajského súdu z 26. januára 2022 totiž vtedy\nnenadobudlo právoplatnosť, keďže nebolo ešte doručené sporovým stranám, resp. ich právnym\nzástupcom, a nebolo rozhodnuté okresným súdom ani o výške náhrady trov konania. Z tohto uhlu\npohľadu preto vo vzťahu k postupu okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že jeho ničím\nneodôvodneným zdĺhavým konaním bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIII.2. Hodnotenie postupu krajského súdu:\n17.2. Pokiaľ ide o postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 312/2018, ktoré je\npredmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že tento súd nespôsoboval\nv čase podania ústavnej sťažnosti žiadne prieťahy, pretože, ako je uvedené v bode 8, išlo o konanie,\nktoré skončilo právoplatne ešte v roku 2019 (predmetom tohto konania bolo iba rozhodovanie\no odvolaní žalovaného v 17. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý jeho\nnávrh na vydanie opravného uznesenia o nariadených neodkladných opatreniach, a na zrušenie\nneodkladných opatrení).\n17.3. Naproti tomu, základné konanie vo veci samej vedené na krajskom súde pod sp. zn.\n15 Co 119/2018 nebolo predmetom ústavnej sťažnosti, teda sťažovatelia neuviedli správne\noznačenie konania vo veci samej, v ktorom pravdepodobne mienili namietnuť prieťahy. Preto\nz tohto dôvodu, ako aj z dôvodu uvedeného v bode 17.2 ústavný súd v tejto časti nevyhovel\nústavnej sťažnosti sťažovateľov (bod 4 výroku nálezu).\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n18. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti\nnavrhli, aby ústavný súd po prijatí rozhodnutia o namietanom porušení uvedených práv prikázal\nkrajskému súdu v jeho napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom\nna skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľov už bolo\nnapadnuté konanie pred krajským súdom ukončené (vydaním rozsudku krajského súdu 26. januára\n2022, pozn.), ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov v tejto časti tiež nevyhovel\n(bod 4 výroku nálezu). Sťažovatelia navyše už prevzali rozsudok krajského súdu prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu 16. mája 2021 (pozri doručenku na č. l. 1344 v spise).\n19. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti\n6\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené postupom okresného súdu, zaoberal\nsa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia požadovali\npriznanie zadosťučinenia každý vo výške 10 000 eur, čo odôvodňovali stavom neistoty nepriaznivo\novplyvňujúceho ich postavenie v spore, v ktorom na základe takýchto prieťahov v konaní nemôžu\nuplatňovať svoje vlastnícke právo a disponovať nim. Postupom súdov stratili dôveru, ktorú vkladali\ndo konania a spravodlivého súdneho systému. Odkladanie rozhodnutia vo veci samej v účastníkoch\nzvyšuje dojem o nezvratnosti existujúceho právneho stavu.\n20. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku\nnapadnutých konaní v trvaní dvanástich rokov, ale tiež aj na to, že okresný súd a krajský súd\nvo vzťahu k viacerým sporovým stranám vo veci samej už právoplatne rozhodli.\n22. Ústavný súd zohľadnil to, že žaloba smerovala voči sťažovateľom, ktorí boli bezpodielovými\nspoluvlastníkmi v podiele 1/1 parciel č. 3787/15 ‒ záhrada s výmerou 31m² a č. 3787/25 – záhrada\ns výmerou 22m² na LV\npre okres Bratislava IV, katastrálne územie\n, čo predstavuje naozaj zanedbateľnú hodnotu týchto nehnuteľností\n(predmetu sporu vo vzťahu ku sťažovateľom) oproti výške ich požadovaného finančného\nzadosťučinenia.\n23. Ústavný súd pri priznaní konkrétnej sumy teda vychádzal z predmetu sporu, čo bolo v konaní\nv hre, resp. v stávke ‒ „at stake“ pre jednotlivých sťažovateľov [napr. I. ÚS 70/98, a tam citovaná\njudikatúra, napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 31. marca 1987,\nX. v. France, rozsudok ESĽP z 20. marca 1989, Bock v. Germany, rozsudok ESĽP z 31. marca\n1992, X. v. France, rozsudok ESĽP z 26. apríla 1994, Vallée v. France, rozsudok ESĽP\nz 8. februára 1996, A. and others v. Denmark a i. a podobne alebo III. ÚS 76/06].\n24. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie\npodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v súlade s výrokom tohto nálezu (bod 3), ktoré je\nokresný súd povinný uhradiť sťažovateľom, je za porušenie označených práv primeranou\nsatisfakciou.\nV.\nTrovy konania\n25. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 410,26 eur (bod 3 výroku nálezu).\n26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len ,,vyhláška“);\n7\n\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky] a z výpočtového základu, ktorý je pre rok 2022 určený\nv sume 1 163 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je tak\n193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu\ntrov konania podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v rozsahu tarifnej odmeny\nza dva úkony právnej služby spoločných pre dvoch sťažovateľov (po 50 %) v roku 2022 (prevzatie\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a režijného paušálu k nim.\n27. Sťažovateľom nepriznal ústavný súd nárok na úhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej\nslužby stanovisko k vyjadreniu okresného súdu a krajského súdu, pretože toto vyjadrenie ‒\nneobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti významné pre jeho rozhodnutie.\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný spoločne a nerozdielne\nuhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nCSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/51/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "ussr:47ca31fb-7dcc-4d33-8fce-0b2f7c7d6152", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 76/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47ca31fb-7dcc-4d33-8fce-0b2f7c7d6152"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "3a932fde-02f8-4b91-9479-a150cd110dc6:faafcf0a-22f9-4375-b57b-dfaaf99e5d3a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4414219989.1", "spisova_znacka": "15Co/119/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/119/2018 z 30. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4414219989.1"}], "citovane_v": []}