{"guid": "ussr:c328b769-88ab-469f-954d-f9d395c77c60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.176.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2022 z 29. 6. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júna 2022, sp. zn. II. ÚS 176/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.176.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-06-29", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c328b769-88ab-469f-954d-f9d395c77c60", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.176.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.176.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.176.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 176/2022-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\na\n,\n, obaja\n, zastúpených\nadvokátom JUDr. Radovanom Bilým, Kukorelliho 52, Humenné, proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 3Co 348/2018 z 22. januára 2019 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co 348/2018 z 22. januára 2019 o náhrade trov konania\nporušené boli.\n2. Výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co 348/2018 z 22. januára 2019 o náhrade\ntrov konania z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov konania 589,21 eur, ktorú im j e p o v i n n ý\nKrajský súd v Košiciach zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. novembra 2021 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n\n„dodatkový protokol“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia,\nkonkrétne jeho výrokom o náhrade trov konania. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd tento\nvýrok napadnutého rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie\na priznal im právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli na strane žalovaných sporovou\nstranou v konaní o zaplatenie finančnej pohľadávky vedenom Okresným súdom Michalovce (ďalej\nlen „okresný súd“) pod sp. zn. 10C 207/2016, v ktorom rozhodol rozsudkom z 11. júna 2018 tak, že\nzaviazal sťažovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 16 261,65 eur, vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti tomuto rozsudku sťažovatelia podali odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým\nrozsudkom tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, zamietavý výrok\nokresného súdu potvrdil a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok napadnutý ústavnou\nsťažnosťou, pozn.) z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že:\n„Odvolací súd zmenil výrok o trovách celého konania a odôvodňuje to § 396 CSP, lebo aplikoval\nv tejto veci viacero právnych predpisov, § 323 až 397 Obch. zák., § 39 Obč. zák., § 100 až 103 Obč.\nzák., čo vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý neprichádza do úvahy nárok\nna náhradu trov konania úspešnej strane sporu.\nNapokon čiastočne bol aj rozsudok v zamietajúcej časti potvrdený, čo len zvýrazňuje\nkomplikovanosť právneho vzťahu medzi stranami sporu v oboch konaniach 10C 207/2016 a aj\nsp. zn. 10C 176/2008.“\n4. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala protistrana (žalobca v konaní, pozn.) dovolanie,\no ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo 143/2020 z 12. augusta\n2021 tak, že dovolanie ako procesne neprípustné odmietol. Rozhodnutie dovolacieho súdu bolo\nsťažovateľom doručené 8. októbra 2021.\nII.\nSťažnostná argumentácia\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov je nespokojnosť s výrokom o nepriznaní náhrady trov\nkonania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v právnej komplikovanosti veci\na aplikácii viacerých právnych predpisov všeobecným súdom.\n6. Sťažovatelia namietajú najmä s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3Mcdo 46/2012), že ustanovenie § 257 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo\nvoľnú možnosť aplikácie či svojvôľu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,\nči v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné\npri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je\nmožné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že k dôvodom hodným osobitného\nzreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa\ntieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej\n\n2\n\nsituácie. Majú teda vzťah k okolnostiam určitého konkrétneho konania alebo dôvody, ktoré majú\nvzťah ku konkrétnej osobe ‒ strane sporu. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je aj\nnáležite odôvodnený.\n7. Krajský súd v odôvodnení neuvádza, v čom vidí výnimočné okolnosti, pre ktoré tak rozhodol.\nNa druhej strane samotná skutočnosť, že súd v rámci svojej rozhodovacej praxe aplikoval viacero\nprávnych predpisov, v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre\nktorý by stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Aplikácia právnych predpisov súdom\nv rámci jeho rozhodovacieho procesu je neoddeliteľnou súčasťou výkonu súdnej moci. Súdy\nrozhodujú spory nezávisle a nestranne aplikáciou právnych noriem bez ohľadu na náročnosť\nakéhokoľvek prípadu a ich rozhodovacia činnosť ako taká nemá žiadny súvis s náhradou trov\nkonania konkrétnej strane sporu. Sťažovatelia preto tvrdia, že dôvody hodné osobitného zreteľa\nnemôžu mať základ v rozhodovacej činnosti konajúceho súdu, t. j. napr. v tom, že súd pri\nrozhodovaní veci, ktorá ma komplikovanejší skutkový stav, musel aplikovať viacero právnych\nnoriem. Sťažovatelia považujú odôvodnenie výroku odvolacieho súdu o náhrade trov konania\nza arbitrárne, v rozpore s právnymi predpismi, ako i ustálenou judikatúrou. Odvolací súd jednak\nsvojím postupom poprel účel a zmysel právnej úpravy o náhrade trov konania a zároveň poprel\nprincíp ústavne konformnej aplikácie právnej normy, čo koliduje s obsahom ich práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces.\n8. Sťažovatelia tiež namietajú porušenie ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 20 ústavy a podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu, pretože v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva sa\nústavná ochrana tohto práva vzťahuje nielen na majetok existujúci, ale aj na majetok, vo vzťahu\nk nadobudnutiu ktorého patrí subjektu legitímna nádej na jeho nadobudnutie. O takýto prípad ide aj\nvtedy, keď sú splnené zákonom vyžadované podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania\nstrane sporu (§ 255 ods. 1 CSP). Odvolacím súdom pri rozhodovaní o trovách konania (na súde\nprvej inštancie a na odvolacom súde) nebola sťažovateľom priznaná náhrada trov konania a navyše\njeho rozhodnutie je v tejto časti arbitrárne a zjavne neodôvodnené.\n9. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 176/2022\nz 13. apríla 2022 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n10. Predsedníčka krajského súdu sa k sťažnosti vyjadrila listom sp. zn. 1SprV 305/2022 z 2. mája\n2022, v ktorom vyjadrila súhlas s upustením od pojednávania a sťažnosť označila za zjavne\nneopodstatnenú. K meritu v podstatnom uviedla, že: „... v danom spore rozhodol odvolací súd\no nároku na náhradu trov celého konania v zmysle ust. § 257 CSP potom, čo vzal za preukázanú\nexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným\nžalovaným (sťažovateľom), spočívajúcich v mimoriadnej náročnosti právneho posúdenia veci, kedy\naplikoval na zistený skutkový stav viacero právnych predpisov... Zákon pre rozhodnutie\no nepriznaní náhrady trov konania... vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody\nhodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné\n3\n\nokolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. ...Dôvody\nhodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo\nv okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia\nprichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.\nV prejednávanej veci odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl v mimoriadne náročnom\nskutkovom stave a v právnom posúdení veci, teda dôvody hodné osobitého zreteľa spočívali podľa\njeho názoru v okolnostiach prejednávaného sporu. Je pravdou, že v súdnej praxi sa mimoriadna\nprávna náročnosť sporu a s tým súvisiaca aj aplikácia viacerých právnych predpisov doposiaľ\nnepovažovala za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, avšak\nv konkrétnych súvislostiach prejednávaného sporu nie je vylúčené, aby súd považoval za dôvody\nhodné osobitného zreteľa aj právnu náročnosť sporu. Uznávame, že odvolací súd mohol\nprecíznejšie odôvodniť dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj výnimočné okolnosti sporu,\ndo pozornosti ústavného súdu však dávame mimoriadny náročný skutkový stav a právne posúdenie\nveci, ktoré odvolací súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa.“.\nIII.2 Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n11. Zúčastnenou osobou v konaní pred ústavným súdom je obchodná spoločnosť\n,\nktorá bola sporovou stranou v napadnutom konaní. Zúčastnená osoba využila svoje oprávnenie\na k sťažnosti sa vyjadrila podaním zo 16. mája 2022, v ktorom upozornila, že 21. apríla 2022 podala\ntiež ústavnú sťažnosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, preto považuje sťažnosť sťažovateľov\nza predčasne podanú. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy a možnosti sudcovskej úvahy,\nzúčastnená osoba zaujala stanovisko, že nie je vylúčené, aby dôvod uvedený v napadnutom\nuznesení bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Poukázala tiež na judikatúru\nústavného súdu, podľa ktorej rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne\nvýsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania\na ústavný súd do nich zasahuje iba vo výnimočných prípadoch, keď napr. zistí, že došlo k porušeniu\npráva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom. Napadnuté uznesenie za taký\nextrémny prípad považovať nemožno, a preto je sťažnosť sťažovateľov nedôvodná a predčasná.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n13. Sťažovatelia v podaní z 26. mája 2022 reagovali na stanovisko krajského súdu tak, že\nargumentácia krajského súdu obsiahnutá vo vyjadrení k sťažnosti (mimoriadne náročné skutkové\na právne posúdenie veci) sa nezhoduje s odôvodnením uvedeným v napadnutom uznesení (aplikácia\nviacerých právnych predpisov). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v čom majú\nspočívať dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň i výnimočnosť okolností prejednávaného\nsporu, čím má podľa názoru sťažovateľov takéto odôvodnenie charakter arbitrárnosti. Sťažovatelia\nsú presvedčení, že uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno posudzovať vo vzťahu\nk procesu rozhodovacej činnosti súdu. Rozhodovacia činnosť súdu spočívajúca v posúdení právne\nnáročného sporu a s tým súvisiaca aplikácia právnych noriem nemôže byť dôvodom hodným\nosobitného zreteľa, ktorým by súd mohol nepriznať stranám sporu trovy konania v zmysle § 257\nCSP. Sťažovatelia zotrvali na svojej sťažnosti a uplatnili si trovy súdneho konania za vyjadrenie.\n\n4\n\n14. Vo vzťahu k vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovatelia uviedli v samostatnom podaní\nz 27. mája 2022, že nemajú vedomosť o podaní ústavnej sťažnosti zúčastnenou osobou. Tvrdenia\nzúčastnenej osoby o rôznych dôvodoch hodných osobitného zreteľa v rozhodovacej praxi súdov\n(komplikovaná právna otázka, použitie medzinárodného práva a pod.) označili za účelové tvrdenie,\npretože neuviedla žiadne konkrétne označenia rozhodnutí. Zároveň nejde o tie dôvody, ktoré boli\npredmetom napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok vo vzťahu k trovám konania je podľa\nnázoru sťažovateľov z dôvodov uvedených v sťažnosti zjavne arbitrárny, riadne a presvedčivo\nneodôvodnený, popiera účel a zmysel právnej úpravy o náhrade trov konania, popiera princíp\nústavnej konformnej aplikácie právnej normy (t. j. § 257 CSP), je teda nepochybne zrejmé, že ide\no extrémny zásah do práva na spravodlivý proces. V danom prípade je v súlade s rozhodovacou\npraxou ústavného súdu, aby takého rozhodnutie v jeho napadanej časti zrušil. V závere si\nsťažovatelia uplatnili nárok na náhradu trov aj za toto samostatné podanie.\n15. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože\nna základe obsahu podaní a vyžiadaných spisov dospel k záveru, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či je ústavne akceptovateľné,\naby úspešnej sporovej strane nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, ktoré majú spočívať v potrebe aplikácie ustanovení viacerých právnych predpisov zo strany\nvšeobecného súdu.\n17. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n18. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,\nže práve tieto súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr.\nIV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Pod prílišným formalizmom sa\nrozumie taká interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva\nneplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel a účel právnej úpravy (m. m.\nIV. ÚS 19/2012).\n19. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ústavne\nsúladný výklad právnych noriem. Každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\n\n5\n\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy, pričom k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde\nlen vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná právna norma (napr.\nII. ÚS 249/04, IV. ÚS 77/02).\n20. Vo vzťahu k problematike tvoriacej predmet tohto konania pred ústavným súdom už ústavný\nsúd zaujal stanovisko v náleze č. k. III. ÚS 135/2019 z 11. februára 2020, z ktorého vyplýva, že: „...\nExistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne\na presvedčivo odôvodniť. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba konštatovanie existencie\ndôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý mal spočívať v potrebe aplikácie viacerých právnych\npredpisov na daný spor a v existencii viacerých sporov žalovaného. Potrebu aplikácie viacerých\nprávnych predpisov v spore nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257\nCSP pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania. Výklad ustanovenia § 257 CSP zo strany\nkrajského súdu a jeho následná aplikácia popiera zmysel, význam a výnimočnosť prípustnosti\naplikácie predmetnej právnej normy.“\n21. V prejednávanej veci je skôr vyslovený právny názor ústavného súdu plne aplikovateľný\na ústavný súd nemá dôvod ho meniť ani z dôvodu konkrétnych okolností veci. Krajský súd\nnepriznal náhradu trov konania plne úspešným sťažovateľom v konaní s poukazom na potrebu\naplikácie ustanovení viacerých právnych predpisov. Uvedené malo indikovať právnu zložitosť veci.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína zásadu iura novit curia, pre ktorú nemožno považovať\naplikáciu viacerých predpisov za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešnej\nsporovej strane. Práve naopak, ide o bežnú súčasť výkonu verejnej moci zverenej súdom, teda\nplnenie povinnosti na strane súdu spravodlivo rozhodnúť vec s prihliadnutím na všetky relevantné\nskutočnosti a právne predpisy, nie o výnimočnú „jednorazovú“ okolnosť. Zároveň ústavný súd\nupriamuje pozornosť na to, že dôvod hodný osobitného zreteľa môže mať svoj pôvod v povahe\nkonania alebo v okolnostiach na strane sporových strán, nie na strane súdu ako orgánu verejnej\nmoci konajúceho v mene štátu. Zároveň výnimočná právna zložitosť prípadu si vyžaduje zvýšenú\nerudíciu a vynaloženú námahu na strane právneho zástupcu úspešnej sporovej strany a nepriznanie\nnáhrady trov konania z dôvodu zložitosti veci preto koliduje aj s požiadavkou materiálnej\nspravodlivosti, ktorá má byť v súdnom konaní napĺňaná.\n22. Ústavný súd preto hodnotí nepriznanie náhrady trov konania úspešným sťažovateľom ako\nneprípustne formalistickú interpretáciu právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu,\nna základe ktorej dospel krajský súd k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, vybočujúce\nz ústavných medzí a opomínajúce skutočný účel právnej úpravy dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, čo neakceptovateľne zasahuje do základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu\ngarantovaného ústavou, práva na spravodlivý proces, ale má za následok aj nedôvodný negatívny\nnásledok v majetkovej sfére sťažovateľov, preto vyslovil porušenie uvedených práv sťažovateľov\nnapadnutým výrokom rozsudku krajského súdu (bod 1 výroku nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd\npodľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal.\n\n6\n\n24. Napadnutou časťou rozsudku krajského súdu došlo k porušeniu uvedených základných práv\nsťažovateľov, preto ústavný súd túto časť rozsudku krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu v tejto časti na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n25. Úlohou krajského súdu bude opätovne konať a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania,\nrešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí a majúc na zreteli, že\nspravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom ukladajúcim\nkaždému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude\nmožné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.\n26. Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za vhodné dodať k námietke zúčastnenej osoby, že\nz evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že zúčastnená osoba podala 7. decembra 2021\nústavnú sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým\nbolo jej dovolanie odmietnuté ako procesne neprípustné. Konanie o tejto sťažnosti je ústavným\nsúdom vedené pod sp. zn. Rvp 2495/2021 a dosiaľ vo veci nebolo rozhodnuté. Výsledok\ndovolacieho konania neovplyvnil právoplatnosť napadnutého uznesenia krajského súdu vo výroku\no náhrade trov konania. Prípadné rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti môže a nemusí mať\nvplyv na dovolacie konanie vedené Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Nebude mať však\npriamy vplyv na právoplatnosť výroku o trovách konania uvedený v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu. Preto ústavný súd vyhodnotil námietku zúčastnenej osoby o predčasnosti tejto\nústavnej sťažnosti sťažovateľov ako nedôvodnú.\nV.\nTrovy konania\n27. Úspešní sťažovatelia si uplatnili právo na náhradu trov konania v rozsahu 4 úkonov právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, podanie vyjadrenia\nk vyjadreniu krajského súdu a podanie vyjadrenia k vyjadreniu zúčastnenej osoby). Ústavný súd\npodľa svojej úvahy môže a nemusí priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Za účelné\npovažoval ústavný súd tri úkony právnej služby. Za podanie vyjadrenia k vyjadreniu zúčastnenej\nosoby náhradu trov konania sťažovateľom nepriznal, pretože ho vyhodnotil ako nie nevyhnutné\nvzhľadom na obsah vyjadrenia zúčastnenej osoby, ktoré bolo zástupcovi sťažovateľov zaslané\nv zásade na vedomie, ako aj z dôvodu, že časť vyjadrenia sťažovateľov k vyjadreniu zúčastnenej\nosoby sa po obsahovej stránke zhodovala s vyjadrením k vyjadreniu krajského súdu a v podstatnom\nneprinášalo toto vyjadrenie nové relevantné argumenty.\n28. Ústavný súd teda priznal sťažovateľom náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1\npísm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia\na podanie ústavnej sťažnosti v roku 2021 a vyjadrenie v roku 2022) vykonaných spoločne\npre dvoch zastúpených a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Takto určená suma\npredstavuje celkom 589,21 eur (výrok 3 nálezu).\n\n7\n\n29. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n30. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť", "trovy konania-náklady konania", "dôvody hodné osobitného zreteľa", "interpretácia právnych noriem", "súd-procesný postup", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/348/2018", "guid": "899addc0-06d5-4c1d-aaeb-671ef1b7df55:e6763573-4e33-4ad3-8f4e-44c604d0d321", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e745661-dae3-4379-9e30-ca61cecdc07e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2019.1"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/04 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ddd12caa-a8a2-4222-b209-fb0bb0e12f7b"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "899addc0-06d5-4c1d-aaeb-671ef1b7df55:e6763573-4e33-4ad3-8f4e-44c604d0d321", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/348/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/348/2018 z 22. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-01-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/899addc0-06d5-4c1d-aaeb-671ef1b7df55:e6763573-4e33-4ad3-8f4e-44c604d0d321"}], "citovane_v": []}