{"guid": "ussr:cf3b57be-c934-482a-b2ba-be682ae85381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.153.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2022 z 30. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. II. ÚS 153/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.153.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "nazov": "čl. 13 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cf3b57be-c934-482a-b2ba-be682ae85381", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.153.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.153.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.153.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 153/2022-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom,\nŽelezničná 257/19, Revúca, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 49 Ek 639/2021\nz 19. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. januára 2022 domáha\nvyslovenia porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu vlastníctva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný\nsúd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Navrhuje,\naby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania vedeného ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení oprávneného\núčastníkom napadnutého exekučného konania. Exekúcia sa vedie na účel vymoženia pohľadávky\nsťažovateľa v sume 7 566,20 eur s príslušenstvom, a to na základe opätovného podania návrhu\nna vykonanie exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných\nkonaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Na základe výzvy\n\nokresného súdu na opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie v časti uplatnených iných trov\nexekúcie sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie zo 16. marca 2021, ktorým odmietol upraviť\nnávrh v časti uplatnených nárokov na náhradu paušálnych trov exekúcie, trov právneho zastúpenia\npri starej exekúcii v sume 303,34 eur, náhrady trov oprávneného pri starej exekúcii v sume\n16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 259,08 eur.\n3. Okresný súd o návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol prostredníctvom vyššieho súdneho\núradníka uznesením č. k. 49 Ek 639/2021 z 15. apríla 2021 (ďalej len „uznesenie VSÚ“)\ntak, že návrh sťažovateľa na vykonanie v časti vymáhaného nároku v sume 361,84 eur a v časti trov\nexekúcie v sume 259,08 eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.\nZ odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že okresný súd vyhodnotil ako dôvodné nárok\nna vymoženie istiny v sume 7634,60 eur, úrok z omeškania ako príslušenstvo istiny, trovy konania\nv sume 458 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 589,93 eur. Pokiaľ ide o ostatné uplatnené\nnároky uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, okresný súd uviedol,\nže upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za spôsobilý exekučný\ntitul podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, preto tieto nároky posúdil ako nedôvodné\na návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti zamietol.\n4. Sťažovateľ podal proti uzneseniu VSÚ sťažnosť, v ktorej namietal, že nárok na paušálne trovy\nstarej exekúcie a súdny poplatok za pôvodne podaný návrh na vykonanie exekúcie možno\npovažovať za príslušenstvo pohľadávky. K nepriznaným trovám právneho zastúpenia\npri tzv. repodaji uviedol, že by mu mal byť zachovaný minimálne nárok v rozsahu dvoch úkonov\nprávnej služby. V nadväznosti na to bol toho názoru, že § 9 ods. 3 ZoUNEK je jednoznačne\nv rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, preto aj navrhol, aby okresný súd konanie\nprerušil a inicioval konanie o súlade právnych predpisov návrhom podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nústavy.\n5. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu VSÚ\ns odôvodnením, že sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje, poukázal\nna to, že dôvodová správa k ZoUNEK je na viacerých miestach nesúladná so samotným textom\nzákona a nemá právnu záväznosť (bod 34 odôvodnenia napadnutého uznesenia). V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, ďalej reagujúc na námietky sťažovateľa, v podstatnom uviedol:\n«18. K tvrdeniu oprávneného v sťažnosti, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným\ntitulom súd uvádza, že toto je tak len čiastočne dôvodné, keď je exekučným titulom v prospech\nsúdneho exekútora ako oprávneného z exekučného titulu a oprávneného ako povinného\nz exekučného titulu, no nie je exekučným titulom v prospech oprávneného ako oprávneného\nz exekučného titulu a povinného ako povinného z exekučného titulu. K tvrdeniu oprávneného\nv sťažnosti, že príslušenstvo nemusí byť priznané exekučným titulom súd uvádza, že ním uvedené\npríklady sa dotýkajú vždy náhrady trov exekučného konania, na ktoré „exekučný titul“ vydáva\nod 01. 04. 2017 exekučný súd, keď vyčíslenie trov exekúcie oprávneného je od 01. 04. 2017\nsúčasťou poverenia na vykonanie exekúcie udeleného súdnemu exekútorovi. Pred uvedeným\n\n2\n\ndátumom bol „exekučný titul“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného Upovedomenie o začatí\nexekúcie, v ktorom súdny exekútor vyčíslil trovy oprávneného (súd v Poverení súdneho exekútora\niba všeobecne poveroval aj na „vymoženie trov exekúcie oprávneného“) a povinný mal možnosť\nopravného prostriedku v podobe „Námietok proti trovám exekúcie“. Exekučný titul na trovy\nexekúcie oprávneného sa nevyžadoval a ani nevyžaduje z dôvodu, že exekučný titul na tento nárok\noprávnený bol „vytvorený“ v priebehu exekúcie a ide o trovy konania (exekučného)\na nie o príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ konanie (exekučné) bolo zastavené pre neúspech\noprávneného (nepodarilo sa vymôcť sumu priznanú mu exekučným titulom), potom niet\ntoho kto by oprávnenému tieto trovy nahradil a ani konanie, v ktorom by ich mal mať nahradené.\nÚčinky Upovedomenia o začatí „starej“ exekúcie vydaného súdnym exekútorom zanikli zastavením\nexekúcie a zanikol tak aj „exekučný titul“ na vymáhanie trov exekúcie oprávneného (v zastavenej\nstarej exekúcii). V tomto exekučnom konaní bráni „vytvoreniu exekučného titulu“ na vymáhanie\ntrov exekúcie oprávneného v podobe Poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi\ntak ustanovenie § 9 ZoUNEK, ako aj skutočnosť, že ide o trovy zastaveného konania,\nv ktorom nebol oprávnený úspešný a preto nedošlo k vymoženiu trov exekúcie oprávneného.\nZastavením exekúcie a exekučného konania došlo k strate účinkov viažúcich sa na Upovedomenie\no začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom.\n19. K návrhu oprávneného na podanie návrhu na napadnutie nesúladnosti textu právnej normy\ns ústavou súd uvádza, že nemá pochybnosti ojej ústavnosti. Iba v skratke súd uvádza, že pokiaľ\nje imanentnou súčasťou právnych noriem, ktoré ju odlišujú od iných noriem v ľudskom\nspoločenstve, aj znak „vynútiteľnosti“, potom je plne na rozhodnutí Národnej rady Slovenskej\nrepubliky ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v Slovenskej republike, aby pretavil\n„volunté générale“ podľa de Montesquieu, alebo inak povedané vôľu spoločenstva ľudí\nuzatvárajúceho spoločenskú zmluvu so „štátom“ efektivitu vynútiteľnosti právnych noriem vtedy,\nak ich subjekty nerešpektujú dobrovoľne.»\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti vytýka napadnutému uzneseniu jeho arbitrárnosť\na svojvoľnú aplikáciu práva. Nesúhlasí s interpretáciou § 9 ods. 3 ZoUNEK zvolenou okresným\nsúdom, keďže ju považuje za príliš formalistickú a nezohľadňujúcu všetky skutkové a právne\nsúvislosti veci. Podstata jeho argumentácie spočíva v opätovnom uvádzaní tých istých argumentov,\nktoré už uplatnil v napadnutom konaní. Vychádzajúc zo svojej argumentácie, dospieva\nk presvedčeniu, že svojvoľným výkladom právnych noriem okresný súd obmedzil jeho vlastnícke\nprávo, keď došlo k protiprávnemu úbytku jeho majetku. Pokiaľ ide o ostatné sťažnosťou namietané\nčlánky ústavy (čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy), sťažovateľ ich porušenie argumentačne\nodôvodnil protiústavnosťou samotného ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK z dôvodu, že právna\núprava samotná zakladá nerovnosť v postavení subjektov exekučného konania a je neodôvodnene\ndiskriminačná.\n\n3\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n7. Ústavný súd v úvode poznamenáva, že argumentácia sťažovateľa smerujúca k neústavnosti\nprávnej úpravy ZoUNEK nemôže byť predmetom skúmania v tejto veci, keďže sťažovateľ\nnie je subjekt legitimovaný na podanie návrhu na vyslovenie nesúladu právnej normy,\nako aj z dôvodu, že ústava a zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) zverujú právomoc preskúmať súlad právnych predpisov v konaní podľa čl. 125\nústavy len plénu ústavného súdu, nie jeho jednotlivému senátu. Preto ústavný súd v tomto konaní\no ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy konštatuje, že na preskúmanie námietok sťažovateľky\nv tomto smere nemá právomoc.\n8. Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona ZoUNEK, ktorý je potrebné\npovažovať za lex specialis vo vzťahu k Exekučnému poriadku, konštatuje, že nárok na paušálnu\nnáhradu trov exekútora vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Preto nie je možné\nuvažovať o porušení základných práv sťažovateľa nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis,\nkeďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.\nNa základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľa za právne\nbezvýznamnú.\n9. Pokiaľ ide o základ nároku na paušálne trovy starej exekúcie podľa § 6 zákona ZoUNEK\npatriaceho súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, ústavný súd uvádza, že v zmysle jeho\njudikatúry by mohlo ísť o majetok požívajúci ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu (m. m. II. ÚS 31/04), hoci na rozdiel od odkazovanej veci k jeho\nnadobudnutiu môže dôjsť v tomto prípade aj bez rozhodnutia všeobecného súdu, len na základe\nupovedomenia samotného súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie podľa § 5 ZoUNEK.\n\n10. Naproti tomu oprávnený ako subjekt podľa tohto zákona, znášajúci prípadné súdnym\nexekútorom uplatnené trovy starej exekúcie, v tom istom zákone nemá obdobným spôsobom\nzakotvený nárok na náhradu trov starej exekúcie proti povinnému, ak sa rozhodne podať opätovný\nnávrh na vykonanie exekúcie. V § 9 ods. 3 zákona ZoUNEK je však uvedené pravidlo, že okrem\nnáhrady súdneho poplatku za (opätovný) návrh oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených\ns jeho podaním. Z formulácie tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že zákonodarca si je vedomý\ntoho, že oprávnenému môžu vzniknúť trovy spojené s podaním opätovného návrhu, rozhodol\nsa však obmedziť trovy oprávneného uspokojované v novej exekúcii na jedinú ich zložku,\na to iba zaplatený súdny poplatok.\n11. Napriek tomu ústavný súd pripúšťa, že vo vzťahu k ďalším nákladom súvisiacim s ukončením\npredošlej exekúcie môžu vzniknúť aplikačné či výkladové otázky, na ktoré musí odpovedať\nexekučný súd. Z textu § 9 ods. 3 ZoUNEK použitím výkladu a contrario sa iste dá právne uvažovať\no uplatňovaní trov starej exekúcie aj spôsobom naznačeným sťažovateľom, ktorý vyplýva\n4\n\nz hmotného práva a spomína ho aj dôvodová správa. V nej zákonodarca však len poukázal\nna možné hmotnoprávne riešenie, ktoré nepovažoval za potrebné zakotviť do záväzného textu\nzákona.\n12. Uhradením paušálnych trov starej exekúcie súdnemu exekútorovi sťažovateľ splnil povinnosť\nvyplývajúcu zo ZoUNEK a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Či sa tým peňažná hodnota\ntransformovala do príslušenstva pôvodne vymáhanej pohľadávky a stala sa samostatným právom,\nktoré by mohla vykonávať, však bolo podľa názoru ústavného súdu otázkou výkladu jednoduchého\npráva patriacou okresnému súdu. Okresný súd ako orgán s právomocou túto otázku autoritatívne\nposúdil tak, že opakovane neprijal takýto výklad. Išlo pritom o novú právnu otázku vzniknutú\nv súvislosti s prijatím ZoUNEK, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2020.\n13. Ústavný súd v súlade s pravidlami uplatňovania svojej právomoci považuje za vhodné,\naby takéto otázky primárne riešil a vyvodzoval z nich ďalšie procesné následky samotný okresný\nsúd v podobe vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo zamietnutia návrhu na vykonanie\nexekúcie. Ak ústavný súd nezistil zo strany okresného súdu v napadnutom rozhodnutí arbitrárnosť,\nmusí vychádzať zo záveru, že zákonný nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie\nvoči povinnej v exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu sťažovateľ nemá.\nTotožná právna otázka bola predmetom rozhodovania ústavného súdu s rovnakým záverom\naj vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 557/2021, IV. ÚS 512/2021, II. ÚS 21/2022,\nII. ÚS 68/2022 a sp. zn. II. ÚS 105/2022.\n14. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd nerešpektoval názory ústavného súdu,\nže „nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019\nZ. z., v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad\nspojený s uplatnením pohľadávky“, tento názor podľa ústavného súdu nemá žiaden ústavnoprávne\nrelevantný význam pre posudzovanie teraz prejednávanej veci. V spomínaných rozhodnutiach\nsa tento názor netýkal podstaty rozhodovania ústavného súdu pri posudzovaní skôr podaných\nústavných sťažností (ratio decidendi), ale budúceho možného návrhového uplatnenia náhrady\npaušálnych trov starej exekúcie. Citovanú formuláciu je preto potrebné vnímať len ako deklaráciu\nprocesnej legitimácie sťažovateľa spojenej s možnosťou podania opätovného návrhu na vykonanie\nexekúcie (teda načrtnutia popísanej možnosti), nie však odobrenie dôvodnosti predmetnej náhrady,\nteda legitimácie vecnej. Tá môže byť, samozrejme, posúdená až v konaní, v ktorom k posudzovaniu\nuplatneného nároku dôjde, nie vopred a hypoteticky (obdobne napr. sp. zn. IV. ÚS 512/2021,\nII. ÚS 68/2022).\n15. K argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej uvedené paušálne trovy starej exekúcie a jeho ďalšie\ntrovy v starej exekúcii predstavujú príslušenstvo jeho pohľadávky, ktoré nemusí byť v súčasnosti\na nemuselo byť ani v minulosti priznané exekučným titulom, je potrebné uviesť,\nže tento jeho právny názor má možno oporu v dôvodovej správe vydanej k ZoUNEK, ale zároveň\nje v zjavnom rozpore s jasne formulovaným zákonným textom. V prípadoch vzájomného\nvýznamového konfliktu medzi doslovným výkladom normatívneho textu a subjektívne historickým\n\n5\n\nvýkladom nemôže ani jasne formulovaný úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe\nprevážiť nad jasne formulovaným textom právnej úpravy, pretože z hľadiska právnej istoty\nadresátov normatívneho pôsobenia zákonodarcu nie je rozhodujúce to, čo normotvorca chcel v texte\nprávneho predpisu vyjadriť, ale to, čo skutočne vyjadril, pretože len daný text bol verejne\nvyhlásený.\n16. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu o zamietnutí sťažnosti nenesie znaky\nextrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\na argumentácia okresného súdu je akceptovateľná a v nijakom prípade ju nemožno označiť\nza arbitrárnu. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, je zjavne neopodstatnená.\n17. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením. Ide o práva hmotnoprávnej povahy. Sťažovateľ ich\nporušenie argumentačne odvíjal od namietaného porušenia jeho práv procesnej povahy.\nVychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, nevyhnutným predpokladom porušenia jeho hmotných\npráv by bol záver o tom, že došlo k porušeniu jeho procesných práv. Keďže ústavný súd vylúčil\nmožnosť porušenia označených procesných práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného\nsúdu, rovnako dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v časti,\nktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich označených hmotných práv.\n18. Pokiaľ ide o namietané porušenie označených čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy\nnapadnutým uznesením okresného súdu (pozri bod 6 tohto rozhodnutia in fine), ústavný súd\nkonštatuje, že v režime sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nezistil pnutie s označenými článkami\nústavy pri aplikácii na vec vzťahujúcich sa noriem platného práva zo strany okresného súdu\nv napadnutom uznesení. Z uvedeného dôvodu aj túto časť sťažnosti sťažovateľa vyhodnotil\nako zjavné neopodstatnenú a podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ju odmietol.\n19. Keďže bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako celok, bolo bez významu zaoberať sa ďalšími\nv nej obsiahnutými návrhmi, ktoré sú viazané na vyslovenie porušenia práva.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-trovy exekúcie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "aplikácia právnych noriem-súladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "49Ek/639/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d2030495-ee36-45cc-88d1-bf9cf3206e60", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.105.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.105.2022.1"}, {"guid": "ussr:a8ab9e5d-369c-4b2d-b1f6-d0775d570c1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.68.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.68.2022.1"}, {"guid": "ussr:cbcb02ff-331f-4b1f-a9f3-a0cb5a9d950f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.21.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.21.2022.1"}, {"guid": "ussr:9502729d-9abb-499f-9c2d-4e6a4ef5159d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.557.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.557.2021.1"}, {"guid": "ussr:fcd6264c-a9a0-4b10-ac92-981bd5d55e37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.512.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 512/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 512/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.512.2021.1"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}], "citovane_v": []}