{"guid": "ussr:3abca5dd-5103-473c-bf80-a3a53c7b8e20", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.131.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 131/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 131/2022 z 16. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2022, sp. zn. II. ÚS 131/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.131.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3abca5dd-5103-473c-bf80-a3a53c7b8e20", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.131.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.131.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.131.2022.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 131/2022-5\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval oznámenie\nsudkyne I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej o dôvodoch jej možného\nvylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky\npod sp. zn. Rvp 1358/2021 a takto\nrozhodol:\n1. Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová j e v y l ú č e n á z konania\na rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1358/2021.\n2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a oznámenie sudkyne\n1. Ústavný súd vedie pod sp. zn. Rvp 1358/2021 konanie o ústavnej sťažnosti obchodnej\nspoločnosti\n,\n,\n(ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia tam označených práv sťažovateľky uznesením\nKrajského súdu v Trnave č. k. 26 CoE 43/2017 z 30. januára 2018. Vec bola pridelená sudkyni\nspravodajkyni Jane Baricovej, ktorá je členkou I. senátu ústavného súdu, ktorý podľa Rozvrhu\npráce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022\n(ďalej len „rozvrh práce“) pracuje v zložení Miloš Maďar (predseda senátu), sudkyňa Jana Baricová\na sudca Rastislav Kaššák.\n\n2. Sudkyňa I. senátu ústavného súdu Jana Baricová listom z 1. marca 2022 podľa § 49 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámila\npredsedovi ústavného súdu dôvod jej možného vylúčenia vo veci vedenej na ústavnom súde\npod sp. zn. Rvp 1358/2021. Týmto dôvodom je, že „v pozadí ústavnej sťažnosti je rozhodcovský\nrozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave\nsp. zn. Rsp V-76/2014 vydaný senátom, ktorému predsedal môj manžel JUDr. Peter Barica.\nPredmetný rozsudok bol napadnutý žalobou o jeho zrušenie a vec sa v súčasnosti nachádza\nna Krajskom súde v Bratislave (odvolacie konanie je vedené pod sp. zn. 2 CoR 7/2020) a nie je\ndoposiaľ skončená. Na základe toho rozsudku je však proti sťažovateľke vedená exekúcia, odklad\nktorej nebol Krajským súdom v Trnave (napadnuté uznesenie č. k. 26 CoE/43/2017-170\nz 30. januára 2018) povolený.“. Sudkyňa Jana Baricová uviedla, že nemá nijaký pomer\nk účastníkom konania ani k právnemu zástupcovi, no uvedená skutočnosť by mohla vyvolávať\npochybnosti o jej nezaujatosti so zreteľom na pomer k veci.\nII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n3. Ústavný súd na úvod zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty\nspravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená,\nže sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako\nneprítomnosť predsudku (zaujatosti). V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna\na nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu\n(sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak, čo však je zriedkavý\nprípad. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti,\no ktorom svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje\npodľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže\nsubjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť\nvystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci\nvykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne\nnestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa názoru ESĽP objektívny\naspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných\nprejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a účastníkom konania. Rozhodujúcim prvkom\nrozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania (jeho právneho\nzástupcu) je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha\na stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP vo veci Pullar\nv. Spojené kráľovstvo).\n\n2\n\n4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania\na rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej\nosobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie\nsudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní\no prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.\n5. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného\nsúdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.\nPodľa čl. IV bodu 1 písm. b) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51\nods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje druhý senát, ak ide o sudcov prvého senátu.\nPokynom predsedu ústavného súdu z 2. marca 2022 bolo oznámenie sudkyne Jany Baricovej\npridelené II. senátu ústavného súdu, ktorý ho v súlade s citovaným článkom rozvrhu práce\nprerokoval v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu a sudkyňa spravodajkyňa) a sudcovia\nPeter Molnár a Ľuboš Szigeti (ďalej len „námietkový senát“).\n6. Pokiaľ ide o subjektívne hľadisko, treba vychádzať z prezumpcie nepredpojatosti dotknutého\nsudcu a zistiť, či jeho vyjadrenia alebo správanie v konkrétnej veci neposkytujú dôkazy\npre vyvrátenie tejto domnienky. Z obsahu vyjadrenia sudkyne Jany Baricovej vyplýva, že\nvo vzťahu k sťažovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi sa necíti byť zaujatá. Rovnako samotné\nsprávanie sudkyne nijako nespochybňuje jej subjektívnu nestrannosť. Vzhľadom na uvedené teda\nnie je možné sudkyňu ústavného súdu Janu Baricovú považovať za subjektívne zaujatú.\n7. Námietkový senát tak následne podrobil nestrannosť sudkyne Jany Baricovej v danom prípade aj\ntestu objektívnemu, t. j. zisteniu, či vzhľadom na skutočnosti uvedené v jej oznámení môžu\nz pohľadu externého pozorovateľa (účastníka konania) existovať objektívne odôvodnené obavy,\nže táto sudkyňa vo veci nie je nestranná.\n8. Podľa názoru námietkového senátu napriek tomu, že sa sudkyňa Jana Baricová subjektívne necíti\nbyť vo veci zaujatá, z objektívneho hľadiska nemožno ignorovať, že existuje legitímny dôvod\nna obavy vo vzťahu k nestrannosti sudkyne ústavného súdu vzhľadom na jej pomer k veci založený\ntým, že manžel sudkyne predsedal senátu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej\na priemyselnej komory v Bratislave, ktorý prijal rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je\nproti sťažovateľke vedená exekúcia, ktorej odklad nebol Krajským súdom v Trnave (napadnuté\nuznesenie č. k. 26 CoE/43/2017-170 z 30. januára 2018) povolený.\n\n3\n\n9. Ústavný súd dospel k záveru, že už uvedené skutočnosti môžu zakladať objektívnu pochybnosť\no nezaujatosti zákonnej sudkyne ústavného súdu so zreteľom na jej pomer k veci, a preto ústavný\nsúd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n4", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-vyhlásenie o predpojatosti"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "d4b441cf-550b-46c6-9e45-899de5da3823:9c16f9e8-13cd-44b4-87c3-c93135552821", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4615204048.2", "spisova_znacka": "26CoE/43/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/43/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4615204048.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d19fcdd9-b512-4339-9174-2d9c8868a2c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.210.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.210.2022.1"}]}