{"guid": "ussr:aad61608-519a-431b-bdc2-1cdba470c5d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.124.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2022 z 16. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2022, sp. zn. II. ÚS 124/2022, ECLI:SK:USSR:2022:2.US.124.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2022-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aad61608-519a-431b-bdc2-1cdba470c5d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.124.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.124.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.124.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 124/2022-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vrbom, Námestie slobody 2,\nHumenné, proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č. k. 1 T 21/2016 z 19. júla 2021\na proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 2 Tos 60/2021 zo 6. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 5. novembra 2021 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Ružomberok\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 21/2016 z 19. júla 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie\nokresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Tos 60/2021 zo 6. októbra 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 21/2016\nz 5. apríla 2017 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3\nTrestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne so\nzaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň\n\nokresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť poškodeným spoločne a nerozdielne škodu.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 2 To 41/2017 z 2. augusta 2017 zrušil predmetný rozsudok okresného\nsúdu a sám rozhodol tak, že sťažovateľa uznal vinným zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3\nTrestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu\npodmienečne odložil, a určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 3\nrokov. Zároveň krajský súd sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť poškodeným v skúšobnej dobe\nspôsobenú škodu.\n2.1. Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu\npodľa § 52 ods. 1 Trestného zákona rozhodol, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia určenej mu rozhodnutiami všeobecných súdov neosvedčil,\na nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon\ntrestu s minimálnym stupňom stráženia.\n2.2. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súd\nnapadnutým uznesením rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predovšetkým namieta,\nže neboli splnené podmienky na vyslovenie záveru o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia, a to:\n3.1. že v skúšobnej dobe neviedol riadny život, sťažovateľ namieta, že konajúce súdy\nmali zohľadniť, že sťažovateľ závažným spôsobom neporušil právne normy, keďže spáchal\nlen priestupky na úseku cestnej premávky;\n3.2. že nesplnil povinnosť nahradiť poškodeným v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,\nsťažovateľ namieta, že sa mu nepodarilo zistiť čísla bankových účtov poškodených. Sťažovateľ\ntaktiež namieta, že konajúce súdy sa náležite nevysporiadali s námietkou zaujatosti vznesenou\nsťažovateľom proti predsedovi okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľa konajúce súdy\nneodôvodnili, prečo nepristúpili k predĺženiu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,\na krajský súd sa náležite nevysporiadal ani s jeho námietkou, že v poučení napadnutého uznesenia\nokresného súdu bolo nesprávne uvedené, že sťažnosť proti nemu je možné podať do troch dní\nod jeho vyhlásenia (správne malo byť „od jeho oznámenia“).\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nústavy, uvádza, že po zamietnutí jeho sťažnosti napadnutým uznesením krajského súdu\nbol podľa § 408 ods. 1 Trestného poriadku vydaný príkaz na jeho zadržanie na účely jeho dodania\ndo výkonu trestu odňatia slobody, na základe ktorého ho 13. októbra 2021\npri bežnej cestnej kontrole zadržali príslušníci Policajného zboru, pričom sťažovateľovi\n\n2\n\nešte v tom čase nebolo doručené napadnuté uznesenie krajského súdu, a preto nepoznal dôvod\nsvojho zadržania, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu.\n\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie\njeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, napadnuté uznesenia\nokresného súdu a krajského súdu zrušil a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv sťažovateľa\npodľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými\nuzneseniami okresného súdu a krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť\ntým, že okresný súd napadnutým uznesením arbitrárne rozhodol o jeho neosvedčení\nv skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a následne aj krajský súd napadnutým uznesením\njeho sťažnosť proti predmetnému uzneseniu ako nedôvodnú arbitrárne zamietol.\nK porušeniu základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy malo podľa názoru\nsťažovateľa dôjsť tým, že ho 13. októbra 2021 pri bežnej cestnej kontrole zadržali príslušníci\nPolicajného zboru, pričom sťažovateľovi ešte v tom čase nebolo doručené napadnuté uznesenie\nkrajského súdu, a preto nepoznal dôvod svojho zadržania.\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\nao\nzmene\na\ndoplnení\nniektorých\nzákonov\nv\nznení\nneskorších\npredpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti\n(§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde],\nv časti ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde]\n\n3\n\na v časti pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom\nsúde].\n\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením okresného súdu:\n9. Vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd konštatuje,\nže v zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, poskytuje ústavný súd\nv konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSystém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy\na ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne\nvšeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n10. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť,\no ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením. Sťažovateľ teda využil možnosť podania\nriadneho opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu okresného súdu,\no ktorom bolo krajským súdom aj rozhodnuté.\n11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv časti namietajúcej porušenie označených práv napadnutým uznesením okresného súdu odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\nIII.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením krajského súdu:\n12. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\npríčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n13. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov.\nPreskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie\nlen v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením\nalebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\n\n4\n\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to,\naby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n14. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n15. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu.\n16. Krajský súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že v zmysle § 52 ods. 1\nTrestného zákona vysloviť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu\ntrestu odňatia slobody s probačným dohľadom osvedčil, možno len prípade, ak sú kumulatívne\nsplnené tri podmienky: v skúšobnej dobe viedol riadny život, dodržiaval podmienky probačného\ndohľadu, splnil uložené obmedzenia a povinnosti. Nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok\nje dôvodom na vyslovenie neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a nariadenie výkonu\nnepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa názoru krajského súdu okresný súd dospel\nk správnemu záveru, keď vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia\ns probačným dohľadom neosvedčil, a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov,\nktorého výkon mu bol pôvodne podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom.\nKrajský súd dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že sťažovateľ v priebehu plynutia\nskúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom nesplnil uloženú povinnosť\nspočívajúcu v nahradení škody poškodeným. Krajský súd v tejto súvislosti konštatoval,\nže predmetná skúšobná doba plynula od 3. augusta 2017 do 3. augusta 2020, pričom zo záverečnej\nsprávy z probácie vyplýva, že na poslednom stretnutí konanom 3. augusta 2020 predložil\nsťažovateľ probačnému úradníkovi uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 20 dK 93/2020\nzo 14. februára 2020, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, a zároveň predložil kópie\nžiadostí z 31. júla 2020, ktoré zaslal poškodenému\na okresnému súdu,\nktorými žiadal o oznámenie čísiel bankových účtov poškodených. Vychádzajúc z uvedeného,\nkrajský súd zhodne s okresným súdom konštatoval, že išlo o jedinú preukázanú aktivitu sťažovateľa\n(a to až v čase končiacej skúšobnej doby) smerujúcu k prejavu vôle škodu poškodeným uhradiť,\npričom sťažovateľ napriek dlhej skúšobnej dobe predtým nevyvinul aktivitu ani len k čiastočnej\nnáhrade škody. Pokiaľ ide o podmienku vedenia riadneho života v skúšobnej dobe, krajský súd\nv podstatnom uviedol, že sťažovateľ sa v priebehu skúšobnej doby dopustil desiatich\ndopravných priestupkov, za ktoré bol postihnutý v blokovom konaní pokutou zaplatenou na mieste.\nKrajský súd v tejto súvislosti upozornil na početnosť spáchaných priestupkov, ktorá podľa názoru\n\n5\n\nkrajského súdu rozhodne nevedie k záveru o ich bagateľnosti vo vzťahu k vedeniu riadneho života,\npričom sa nestotožnil s tvrdením odsúdeného, že vo všetkých prípadoch išlo o nedbalosť\nalebo opomenutie, ktorého sa bežne dopúšťajú ľudia dennodenne využívajúci motorové vozidlá.\nVo vzťahu k tejto argumentácii sťažovateľa krajský súd zdôraznil, že vedenie riadneho života\nzahŕňa dodržiavanie celého právneho poriadku štátu, a to nielen noriem, ktoré zakladajú\ntrestnoprávnu zodpovednosť, ale aj noriem, ktoré zakladajú zodpovednosť za spáchanie priestupku.\nPodľa názoru krajského súdu aj keď je nepochybne pravdou, že spáchanie priestupku\nje menej závažným protiprávnym konaním, tak vzhľadom na početnosť spáchaných priestupkov\npočas plynutia skúšobnej doby u odsúdeného nepochybne aj pri menej závažnom protiprávnom\nkonaní už o vedení riadneho života počas skúšobnej doby nemožno hovoriť. Vychádzajúc\nz uvedeného, krajský súd konštatoval, že sťažovateľ počas plynutia skúšobnej doby podmienečného\nodsúdenia s probačným dohľadom nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením\nbola daná, keď v skúšobnej dobe neviedol riadny život a tiež ignoroval uloženú povinnosť nahradiť\npoškodeným spôsobenú škodu (počas dlhej skúšobnej doby nevyvinul ani minimálnu snahu\nnahradiť spôsobenú škodu aspoň sčasti a o možnosť náhrady škody sa začal zaujímať až na konci\nskúšobnej doby a bez reálneho výsledku). Podľa názoru krajského súdu je zrejmé,\nže podmienečným odsúdením nebol u sťažovateľa naplnený účel tohto inštitútu, a preto neprichádza\ndo úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon\nbol sťažovateľovi pôvodne podmienečne odložený.\n16.1. Nadväzujúc na uvedené, krajský súd konštatoval, že u sťažovateľa neprichádza do úvahy\nani rozhodnutie o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženie skúšobnej doby,\nkeďže sťažovateľovi už skúšobná doba uplynula 3. augusta 2020, pričom je zároveň evidentné,\nže pôvodne uložením trestu na slobode nebol u sťažovateľa dosiahnutý sledovaný účel\n(náprava sťažovateľa), a preto je na ďalšiu prevýchovu a nápravu sťažovateľa potrebné\nďalej pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.\n16.2. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke sťažovateľa, že okresný súd nerozhodoval o jeho námietke\nzaujatosti, krajský súd konštatoval, že okresný súd sa uvedenou námietkou zaujatosti zaoberal,\nkeď správne podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku predseda senátu na verejnom zasadnutí\n19. júla 2021 oboznámil prítomné strany, že o tejto námietke zaujatosti nebude konať,\npretože nešlo o námietku vznesenú včas a bezodkladne a navyše sa týkala procesného postupu\nkonajúceho súdu. Krajský súd zároveň uviedol, že v sťažnosti proti predmetnému uzneseniu\nokresného súdu, v rámci ktorej sťažovateľ naznačuje možnú zaujatosť okresného súdu,\nabsentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré mal byť vo veci konajúci sudca v jeho veci\nzaujatý. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 32 ods. 6 Trestného poriadku,\nv zmysle ktorého o námietke zaujatosti, ktorá sa týka len procesného postupu súdu alebo\nak námietka je založená na iných dôvodoch ako na dôvodov podľa § 31 Trestného poriadku,\nnekoná. Krajský súd ani sám nezistil žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť vo veci\nkonajúci sudca okresného súdu z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený.\n\n6\n\n16.3. Krajský súd napokon konštatoval, že v poučení napadnutého uznesenia okresného súdu\nten nesprávne uviedol, že sťažnosť proti nemu je možné podať do troch dní od jeho vyhlásenia,\nkeďže správne malo byť „od jeho oznámenia“. Krajský súd ale zároveň poukázal aj na § 179 ods. 2\nTrestného poriadku, v zmysle ktorého v prípade, ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť,\nobhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe,\nalebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu,\ndoručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd\nkonštatoval, že keďže sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť prostredníctvom\nobhajcu ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, formálne nesprávne\npoučenie v napadnutom uznesení okresného súdu nemalo žiaden vážnejší vplyv na práva\nsťažovateľa v tomto trestnom konaní.\n17. Uvedené závery krajského súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať\nza neodôvodnené či za prejav sťažovateľom tvrdenej svojvôle konajúcich súdov. Z právnej úpravy\naplikovanej v právnej veci sťažovateľa vyplýva, že predpokladom na vyslovenie toho, že odsúdený\nsa osvedčil, je okrem uplynutia skúšobnej doby ustanovenej odsudzujúcim rozhodnutím zároveň\naj skutočnosť, že odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky\nprobačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti. Krajský súd v napadnutom uznesení\nv zhode s okresným súdom dospel k záveru, že sťažovateľ všetky uvedené podmienky nesplnil,\nkeď v tomto kontexte, vychádzajúc zo svojich skutkových zistení, konštatoval, že sťažovateľ\npočas plynutia skúšobnej doby spáchal početné priestupky, a zároveň konštatoval, že sťažovateľ\nnevyvinul ani minimálnu snahu nahradiť spôsobenú škodu aspoň sčasti, pričom o možnosť náhrady\nškody sa začal zaujímať až na konci skúšobnej doby a bez reálneho výsledku.\n18. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia\ntohto uznesenia, bez toho, aby bolo potrebné tieto skutočnosti ďalej analyzovať,\nkeďže sú podľa názoru ústavného súdu samy osebe dostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania\notázky, či sťažovateľ preukázal, že v skúšobnej dobe viedol riadny život a splnil uloženú povinnosť\nnahradiť škodu poškodeným, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť odôvodnenia\nsťažovateľom namietaného uznesenia krajského súdu. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd\nv ňom náležite vysvetlil dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o neosvedčení sa sťažovateľa.\nPrezentovanú argumentáciu krajského súdu ústavný súd hodnotí ako zrozumiteľnú,\nbez zjavných logických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné\nodôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov, judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladnú\ns podstatou a so zmyslom aplikovaných právnych noriem.\n19. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní\nústavnej sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru, že sťažovateľom napadnuté uznesenie\nkrajského súdu nesignalizuje možnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nktorej dôvodnosť by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,\n\n7\n\nresp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým uznesením krajského súdu\na obsahom tohto práva neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení.\nÚstavnú sťažnosť preto v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu:\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu, ústavný súd, vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva, konštatuje, že pod ochranu podľa čl. 6 dohovoru nespadá konanie,\nv ktorom sa rozhoduje, že sa vykoná trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne\nodložený, keďže v tomto konaní ide o vydanie rozhodnutia, ktoré priamo nesúvisí s rozhodnutím\no právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti akéhokoľvek\ntrestného obvinenia\nproti\nadresátom\npráv\npodľa\ntohto\nustanovenia\ndohovoru\n(o tom už bolo právoplatne rozhodnuté v pôvodnom konaní, v ktorom bol sťažovateľovi uložený\ntrest odňatia slobody, ktorého výkon bol zároveň podmienečne odložený). Inak povedané,\npôsobnosť (aplikovateľnosť) čl. 6 dohovoru zásadne nepresahuje okamih konečného,\nprávoplatného rozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje sa teda na konanie, v ktorom sa rozhoduje,\nže sa vykoná trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený (II. ÚS 32/2021).\n21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného\nprerokovania v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nIII.4. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy napadnutým\nuznesením krajského súdu:\n22. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy, sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu zo 6. októbra 2021 mu nebolo doručené pred tým,\nako bol 13. októbra 2021 zadržaný pri bežnej cestnej kontrole príslušníkmi Policajného zboru.\nZ odôvodnenia ústavnej sťažnosti teda vyplýva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy smeruje\nproti postupu krajského súdu pri doručovaní napadnutého uznesenia krajského súdu.\n23. Napriek uvedenému odôvodneniu ústavnej sťažnosti proti postupu krajského súdu\npri doručovaní napadnutého uznesenia krajského súdu sťažovateľovi petit ústavnej sťažnosti\núplne jednoznačne vymedzuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa nesmeruje proti postupu\n\n8\n\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 60/2021, ale že smeruje\n„len“ proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, keďže iba vo vzťahu k nemu sa sťažovateľ\ndomáha vyslovenia porušenia svojich označených práv.\nUž len pre úplnosť možno na tomto mieste uviesť, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti\nnenamieta ani porušenie základného práva na osobnú slobodu samotným príkazom na zadržanie\nsťažovateľa na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody, resp. petitom nenamieta\nani jeho samotné zadržanie.\n24. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,\nktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu\nna začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh\nna začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.\n25. Z hľadiska predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti je podstatné\nnajmä ustanovenie § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom\na dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou\nústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň\nvymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie\nústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce\nochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.\n26. Keďže sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich práv výlučne\nnapadnutým uznesením krajského súdu, a nie aj predmetným postupom krajského súdu\npri doručovaní napadnutého uznesenia krajského súdu, predmetom ústavného prieskumu\nsťažovateľom namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2\nústavy môže byť len napadnuté uznesenie krajského súdu, pričom však sťažovateľ v odôvodnení\nústavnej sťažnosti uvádza argumentáciu odvodňujúcu porušenie základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy predmetným postupom krajského súdu\npri doručovaní. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti v časti namietajúcej porušenie základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy tak zjavne nezodpovedá navrhovanému petitu\nústavnej sťažnosti a nekorešponduje s ním, a preto táto ústavná sťažnosť nespĺňa náležitosti\nkvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené zákonom\no ústavnom súde.\n27. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len formálnych\nnáležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa petitu ústavnej sťažnosti ako esenciálnej obsahovej\nnáležitosti ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym\n\n9\n\nzástupcom, nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019,\nII. ÚS 233/2021, II. ÚS 270/2021).\n28. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania\nv časti namietajúcej porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy\nnapadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.\n29. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že z Trestného poriadku nevyplýva požiadavka,\naby vydaniu príkazu na zadržanie sťažovateľa na účel jeho dodania do výkonu trestu\nodňatia slobody predchádzalo doručenie napadnutého uznesenia krajského súdu sťažovateľovi.\nPostup krajského súdu tak nie je možné hodnotiť ako taký, ktorý by bol v rozpore so znením,\nzmyslom alebo s účelom relevantných ustanovení Trestného poriadku. Vzhľadom\nna uvedené možno konštatovať, že aj v prípade, ak by sťažovateľ postup krajského súdu zahrnul\ndo petitu ústavnej sťažnosti, bolo by nutné takúto časť ústavnej sťažnosti odmietnuť z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n30. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2022\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "trest-ukladanie trestov", "trest-podmienečný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/21/2016", "guid": "a80a5cf5-8813-41d7-aa1a-2e4bf2368865:a0be1719-c96d-4d1b-aac8-07552ee0ce2a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0284f0a7-b929-414c-b61a-23260a079db3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.270.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 270/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 270/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.270.2021.1"}, {"guid": "ussr:a4902bc2-1500-43cc-b09a-2a3e03ac5d97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.233.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.233.2021.1"}, {"guid": "ussr:e3e515ca-da2c-49be-b9f4-e85b34c3045b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.32.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.32.2021.1"}, {"guid": "ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54"}, {"guid": "fcb1c193-e9c6-47b3-81bf-623fd87a30a7:c925b1bc-04d2-4706-8ec0-225be2ca39b6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5916010122.5", "spisova_znacka": "2Tos/60/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/60/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5916010122.5"}, {"guid": "1b7a2f78-6d5c-4c82-a7a9-aa1718a39e45:678c8caa-5f72-45d6-adf7-96532bca0db4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8716011032.1", "spisova_znacka": "2To/41/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/41/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8716011032.1"}], "citovane_v": []}