{"guid": "ussr:9e98ca81-c83b-4a9f-a1d5-cc8531c13a79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.85.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/2022 z 2. 6. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2022, sp. zn. I. ÚS 85/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.85.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2022-06-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e98ca81-c83b-4a9f-a1d5-cc8531c13a79", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.85.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.85.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.85.2022.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 85/2022-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov\nJany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Mgr. Michalom Zemanom a Mgr. Tomášom Denticom, advokátmi,\nMedená 18, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 98/2016 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 98/2016 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e\nzbytočných prieťahov.\n\nv konaní sp. zn. 11 C 98/2016 konať bez\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré je Okresný súd\nBratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 707,05 eur\na zaplatiť ich jeho právnym zástupcom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústavný súd“) 30. septembra 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 98/2016 (ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“). V napadnutom konaní navrhuje\nokresnému súdu prikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 6 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním\nústavnej sťažnosti. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 85/2022-26 z 9. februára 2022 prijal podľa\n§ 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti\nokresného súdu v napadnutom konaní. V konaní vo veci samej má sťažovateľ procesné postavenie\nžalobcu proti žalovanej Slovenskej republike (ďalej len ,,žalovaná“) vo veci podanej žaloby\no náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorú na okresnom\nsúde podal faxom 6. júna 2016 (a rovnopis žaloby bol okresnému súdu doručený 8. júna 2016,\npozn.).\n3. K doterajšiemu priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol, že hoci žalobu podal\n6. júna 2016, okresný súd mu až 2. mája 2017 doručil výzvu na vyjadrenie sa k vyjadreniu\nžalovanej. K tomu dodal, že už 3. apríla 2017 pritom okresný súd upozornil na prieťahy\nv napadnutom konaní a žiadal o konanie vo veci. Ďalej uviedol, že na uvedenú výzvu reagoval\npodaním zo 17. mája 2017, no následne okresný súd vo veci nekonal a nereagoval ani na jeho\nopätovnú urgenciu z 19. novembra 2018, pričom následný úkon voči sťažovateľovi zo strany\nokresného súdu bola až výzva z 27. marca 2019 (doručená sťažovateľovi 10. apríla 2019, pozn.).\nK tomu dodal, že je zarážajúce, že okresný súd až po takmer 3 rokoch od začatia napadnutého\nkonania zistil, že nemal originál plnomocenstva. Sťažovateľ k priebehu napadnutého konania ďalej\nuviedol, že okresný súd následne po vyše pol roku nariadil pojednávanie (predvolanie bolo\nsťažovateľovi doručené 30. októbra 2019, pozn.), a to navyše na termín o ďalší polrok neskôr\n(na 5. máj 2020, pozn.), ktoré však bolo oznámením okresného súdu zo 7. apríla 2020 zrušené\nv dôsledku opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19. Na záver uviedol, že okresný súd\naž 25. augusta 2021 opätovne nariadil nový termín pojednávania, a to až na 12. apríl 2022.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť\nokresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa vo veci koná len sporadicky, na základe jeho\nurgencie. Argumentoval aj tým, že hoci v prvých mesiacoch šírenia ochorenia COVID-19 boli\nrušené pojednávania, avšak od leta 2020 až do 23. januára 2021, keď nadobudla účinnosť vyhláška\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní,\nhlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení\nneskorších predpisov, sa už opäť pojednávali všetky veci a taktiež minimálne od skončenia\nnúdzového stavu 14. mája 2021 súdy opäť začali pojednávať všetky veci. Uviedol, že ak by okresný\nsúd vo veci postupoval bez prieťahov, tak vec by navyše musela byť skončená už pred samotným\n\n2\n\nzačiatkom šírenia ochorenia COVID-19. Dodal, že ani nariadenie aktuálneho termínu pojednávania\naž na 12. apríl 2022 nie je možné považovať za efektívnu činnosť okresného súdu. Na záver\nargumentoval, že k porušeniu jeho práv došlo len s poukazom na to, že počas celkovej doterajšej\ndĺžky napadnutého konania presahujúcej už 5 rokov nielenže nebolo vo veci vydané žiadne\nmeritórne rozhodnutie, ale navyše sa vo veci ani len neuskutočnilo žiadne pojednávanie.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľa a prehľad procesných úkonov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Ústavný súd si už v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti od okresného súdu\nvyžiadal aj jeho vyjadrenie k samotnej ústavnej sťažnosti. Okresný súd vo svojom vyjadrení\nsp. zn. Spr. 530/2021 doručenom ústavnému súdu 31. januára 2022 prostredníctvom zákonnej\nsudkyne v podstatnom uviedol, že okresný súd je jedným z najzaťaženejších súdov v Slovenskej\nrepublike a pokiaľ štát dlhodobo nerieši túto situáciu, tak pri stave súdneho oddelenia, ktoré má\nokolo 500 spisov, je objektívne nemožné konať tak, ako v prípade súdnych oddelení s menším\npočtom podaní. Zákonná sudkyňa tiež poukázala na skladbu a náročnosť podaní. Uviedla,\nže predmetná vec jej bola pridelená a spis jej bol fyzicky predložený 26. januára 2018,\na to s výnimkou obdobia od októbra 2020 do apríla 2021, počas ktorého bola v práci dlhodobo\nneprítomná, a preto bolo súdne oddelenie 61 C, ktorého je sudkyňou, prerozdelené. V ďalšej časti\nvyjadrenia zákonná sudkyňa pomerne obšírne opísala skutočnosti týkajúce sa fungovania okresného\nsúdu (opakované prerozdeľovanie spisov a prideľovanie značného počtu reštančných vecí,\nnerovnomerné zaťaženie súdneho oddelenia, nedostatok a obmena súdneho personálu, pozn.),\nna ktoré aj opakovane upozorňovala vedenie okresného súdu. K tvrdeniam sťažovateľa uviedla,\nže práve z dôvodu nepredvídateľnosti vývoja ochorenia COVID-19 bol termín pojednávania\nnariadený až na 12. apríl 2022, pretože je predpoklad, že v danom termíne už bude po tzv. 4. vlne\na bude možné uskutočniť pojednávanie, čiže nedôjde tak k jeho opätovnému zrušeniu. Tiež uviedla,\nže sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že okresný súd vo veci začne konať vždy až na základe\njeho urgencií. Poukázala pritom na to, že sám sťažovateľ zaplatil súdny poplatok až po výzve\nokresného súdu, pričom v zmysle zákona je poplatok za žalobu splatný jej podaním. Dodala,\nže sťažovateľ predložil originál plnomocenstva až po výzve. K žiadosti sťažovateľa o konanie\nvo veci z apríla 2017 uviedla, že okresný súd v tom období konal, keďže realizoval písomné\nštádium konania podľa § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Uviedla,\nže s poukazom na predloženú chronológiu procesných úkonov v napadnutom konaní sa javia\nniektoré tvrdenia sťažovateľa ako zavádzajúce. K námietke o nariaďovaní pojednávaní s väčším\nčasovým odstupom dodala, že okresný súd je povinný konať prednostne vo veciach, ktoré majú\nprebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovených v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“).\n5.1. Okresný súd sa vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 530/2021 (po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie, pozn.) doručenom ústavnému súdu 14. marca 2022 prostredníctvom zákonnej\nsudkyne v plnom rozsahu odvolal na predchádzajúce vyjadrenie doručené ústavnému súdu\npred predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti. Zákonná sudkyňa opakovane poukázala\n\n3\n\nna dlhodobo neriešený stav zaťaženosti súdneho oddelenia 61 C, na čo opakovane upozorňovala\nvedenie okresného súdu.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n6. Sťažovateľ sa na výzvu ústavného súdu z 18. marca 2022 k stanoviskám okresného súdu vyjadril\npodaním doručeným ústavnému súdu 21. marca 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že zotrváva\nna podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu. V súvislosti s poukazom okresného súdu na jeho\nvyťaženosť a iné dôvody, ktoré objektívne bránia prejednaniu veci v primeranej lehote, podotkol,\nže ústavná sťažnosť nesmeruje proti činnosti konkrétneho sudcu, ale proti štátu, ktorý je povinný\nzabezpečiť, aby mohli súdy rozhodovať v primeranej lehote. K tvrdeniu okresného súdu,\nže sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok pri podaní žaloby, uviedol, že ho nezaplatil z dôvodu\nrôzneho prístupu súdov (v danom čase, pozn.) pri vyrubovaní súdnych poplatkov vo veciach žalôb\no náhradu nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup (napríklad aj preto, že sa uplatňovala\nškoda aj nemajetková ujma, pozn.). Preto čakal na výzvu okresného súdu o výške súdneho\npoplatku. K ďalšej námietke okresného súdu týkajúcej sa nepredloženia plnomocenstva sťažovateľ\nuviedol, že je presvedčený, že originál plnomocenstva okresnému súdu predložil s podanou žalobou\na domnieva sa, že okresný súd tento originál poslal žalovanej (v rámci výzvy na vyjadrenie\nsa k žalobe, pozn.), čomu nasvedčuje aj to, že okresný súd konal s právnym zástupcom sťažovateľa\n(teda musel mať preukázané jeho splnomocnenie originálom plnomocenstva, pozn.). Uvedenému\npodľa sťažovateľa nasvedčuje aj to, že na predloženie originálu plnomocenstva bol vyzvaný\naž po tom, ako sa veci ujal nový zákonný sudca (ktorý zrejme originál plnomocenstva v súdnom\nspise nenašiel, pozn.). K tomu na záver dodal, že ak by aj nejakým nedopatrením nedošlo\nk priloženiu plnomocenstva (čo sa sťažovateľovi javí ako málo pravdepodobné, pozn.), bolo\npovinnosťou okresného súdu vyzvať ho na odstránenie tohto nedostatku bez zbytočného\nodkladu. K argumentácii okresného súdu týkajúcej sa obmedzení v súvislosti so šírením ochorenia\nCOVID-19 okrem iného uviedol, že po skončení druhého núdzového stavu sa počas jari roku 2021\n(a niekde už aj pred jeho skončením, pozn.) začalo riadne pojednávať, a to bez ohľadu na vyhlásenú\nmimoriadnu situáciu a núdzový stav, pričom sa zohľadňovali a zohľadňujú aktuálne riziká.\nIII.3. Prehľad procesných úkonov:\n7. Ústavný súd z obsahu okresným súdom zaslanej chronológie procesných úkonov v napadnutom\nkonaní zistil, že žaloba sťažovateľa bola faxom okresnému súdu doručená 7. júna 2016 (bez príloh\na bez zaplatenia súdneho poplatku, pozn.) a pridelená do súdneho oddelenia 11 C. Okresný súd\n20. októbra 2016 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu. Sťažovateľ\n31. októbra 2016 okresnému súdu predložil vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku\na 11. novembra 2016 zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu. Okresný súd 19. decembra 2016\ndoručoval žalobu žalovanej (doručená 28. decembra 2016, pozn.) a 11. januára 2017 a 9. februára\n2017 žalovaná podala žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná 20. februára\n2017 doručila vyjadrenie k žalobe, a to bolo okresným súdom 27. marca 2017 doručované\nsťažovateľovi na vyjadrenie (sťažovateľovi bola výzva doručená 2. mája 2017, pozn.). Sťažovateľ\nsa vyjadril 18. mája 2017 a predmetné vyjadrenie bolo okresným súdom žalovanej doručované\n23. mája 2017. Vec bola 19. januára 2018 pridelená do súdneho oddelenia 61 C. Dňa 8. júna 2018\nbolo reklamované doručovanie (z 23. mája 2017, pozn.) a 13. júna 2018 bol spísaný úradný záznam\n4\n\no tom, že nebolo realizované uvedené doručenie (z 23. mája 2017, pozn.). Zákonná sudkyňa dala\n20. marca 2019 pokyn pre vyššieho súdneho úradníka na úkony s prípravou pojednávania.\nSťažovateľ 16. apríla 2019 predložil okresnému súdu originál plnej moci pre právneho zástupcu.\nOkresným súdom bolo nariadené pojednávanie na 5. máj 2020 (predvolanie bolo sťažovateľovi\ndoručené 30. októbra 2019, pozn.). V marci roku 2020 bolo pojednávanie nariadené na 5. máj 2020\nzrušené v dôsledku obmedzení v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19. Následne\nbola vec prerozdelená do súdneho oddelenia 21 C a od apríla roku 2021 bola vec opätovne\nvrátená do súdneho oddelenia 61 C. Okresný súd 30. júla 2021 nariadil pojednávanie vo veci\nna 12. apríl 2022.\n7.1. Ústavný súd overovaním aktuálneho stavu napadnutého konania prostredníctvom informačného\ncentra okresného súdu zároveň zistil, že po uskutočnení pojednávania 12. apríla 2022 bola vec\nodročená na nový termín pojednávania určený na 28. jún 2022. Teda do dňa vydania tohto nálezu\nnebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie a nedošlo tak k odstráneniu stavu právnej neistoty\nsťažovateľa.\n8. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov\nkonania a chronológie procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní predloženej\nústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci\n(§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 295/2019).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej\núpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Úlohou ústavného súdu\nbolo v danom prípade posúdiť, či v napadnutom konaní došlo k vzniku prieťahov, či ich vznik bol\nspôsobený primárne postupom okresného súdu alebo na ich vznik mal vplyv aj postup samotného\nsťažovateľa, ako aj to, aký vplyv na priebeh napadnutého konania mala povaha prejednávanej veci.\n12. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory, ktorých predmetom je uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej\nmoci (v danom prípade žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným\n5\n\nrozhodnutím, pozn.), v zásade patria medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Teda\nústavný súd v danom prípade nezistil zásadnú právnu či skutkovú náročnosť sporu. Uvedenou\nzložitosťou veci koniec koncov neargumentoval ani samotný okresný súd vo svojich vyjadreniach.\n13. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,\nže po preskúmaní doterajšieho priebehu napadnutého konania na strane sťažovateľa nezaznamenal\nokolnosti, ktoré by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili doterajší priebeh napadnutého\nkonania. K uvedenému záveru dospel aj po zohľadnení námietky okresného súdu, že sťažovateľ\nzaplatil súdny poplatok až po jeho výzve a tiež že mal až dodatočne predložiť plnomocenstvo.\nV tomto ohľade ústavný súd poukazuje na to, že v súvislosti s týmito skutočnosťami mohlo dôjsť\nk predĺženiu konania len o čas stanovený okresným súdom vo výzvach na odstránenie týchto\nnedostatkov, čo však s prihliadnutím na okolnosti danej veci, najmä celkovú doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania, ako aj úseky nečinnosti okresného súdu v rámci neho (uvedené\nv nasledujúcich bodoch, pozn.) nie je možné vnímať ako zásadné predĺženie konania.\n14. K tretiemu kritériu, a to postupu okresného súdu, je potrebné uviesť, že po preštudovaní\nokresným súdom predloženej chronológie procesných úkonov vykonaných vo veci ústavný súd\nv napadnutom konaní jednoznačne identifikoval nečinnosť, ako aj neefektívny postup okresného\nsúdu v rámci doterajšieho priebehu napadnutého konania. V tejto súvislosti je nutné poukázať\nnajmä na obdobie v podstate úplnej nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer dvoch rokov\nod 23. mája 2017 až do 20. marca 2019, keď bol daný pokyn zákonného sudcu vyššiemu\nsúdnemu úradníkovi na vykonanie úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania. V nadväznosti\nna to je potrebné tiež konštatovať, že okresný súd aj v nasledujúcom období nepostupoval\nefektívne, keď prvé pojednávanie vo veci nariadil až o rok na to (na 5. máj 2020, pozn.), ktoré však\nbolo zrušené v dôsledku opatrení v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19. Je nutné\nzdôrazniť, že vôbec prvé pojednávanie sa uskutočnilo až 12. apríla 2022, teda po takmer 6 rokoch\nod podania žaloby sťažovateľa, čo zaiste nie je možné označiť za efektívne vedenie sporu. Zároveň\nzo skutočností uvedených v bode 7.1. tohto nálezu vyplýva, že okresný súd nariadil pojednávanie\nna 28. jún 2022, teda do vydania tohto nálezu nedošlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.\n15. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že postup súdu spočívajúci len v samotnom vykonaní\nrôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu, nie je možné považovať\nza postup efektívny, sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty (m. m. I. ÚS 109/2021).\n15.1. Zároveň je nutné podotknúť, že vzhľadom na už uvedené obdobie nečinnosti a neefektívnej\nčinnosti okresného súdu (od mája roku 2017 až do začiatku roku 2020, pozn.), počas ktorého\nokresný súd vo veci nevykonal v zásade žiaden pre rozhodnutie vo veci relevantný procesný úkon,\nani nasledujúca nečinnosť okresného súdu v dôsledku opatrení zavedených proti šíreniu ochorenia\nCOVID-19 (čo je zaiste objektívna okolnosť, pozn.) v danom prípade nie je spôsobilá okresný súd\nexkulpovať a argumentácia v tejto súvislosti neobstojí, pretože do obdobia poznačeného touto\nobjektívnou celospoločenskou situáciou (od marca roku 2020, pozn.) okresnému súdu v tejto\nsúvislosti nič nebránilo v riadnom konaní vo veci.\n15.2. S poukazom na okresným súdom uvádzané personálne aspekty v spojení s množstvom\nagendy, ktorú musí okresný súd a zákonný sudca riešiť, ústavný súd v zmysle už svojej konštantnej\nrozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy\ns dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať,\naby ,,strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu spôsobené zlou organizáciou práce. Ústavný\n6\n\nsúd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,\nako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal\no odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 3/2020).\n16. Po zhodnotení všetkých okolností ústavný súd dospel v danom prípade k jednoznačnému\nzáveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi. Prieťahy idú primárne na vrub postupu okresného\nsúdu, a to najmä v dôsledku jeho nečinnosti, ako aj neefektívnej činnosti. Okresný súd nepostupoval\nv napadnutom konaní v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania a ukončenia\nsporu. K tomuto záveru ústavný súd v danom prípade dospel aj po zohľadnení skutočnosti,\nže k vôbec prvému prejednaniu veci pred okresným súdom došlo až po uplynutí takmer 6 rokov\nod podania žaloby, čo je už samo osebe z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní boli porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n18. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti\nnavrhol, aby ústavný súd po prijatí rozhodnutia o porušení namietaných práv prikázal okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol\no porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikázal, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ\nnachádza (bod 2 výroku nálezu).\n19. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj jeho žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ požadoval priznanie\nzadosťučinenia vo výške 6 000 eur. Uvedené odôvodňoval primárne celkovou doterajšou dĺžkou\nnapadnutého konania bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci, pričom poukázal na to,\nže neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť.\n20. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\n7\n\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie obdobia úplnej a neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu počas obdobia\ntakmer dvoch rokov (od 23. mája 2017 až do 20. marca 2019, pozn.), pričom bola zohľadnená\naj tá skutočnosť, že k vôbec prvému pojednávaniu vo veci (12. apríla 2022, pozn.) došlo až po viac\nako 5 a pol roku od podania žaloby (podaná 7. júna 2016, pozn.). Zároveň v tejto súvislosti\nprihliadal aj na to, že sťažovateľ sa (ako to vyplýva z prehľadu procesných úkonov, pozn.)\nzásadným spôsobom nepodieľal na vzniku prieťahov, pričom stav jeho právnej neistoty stále trvá,\npreto ústavný súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 2 500 eur\n(bod 3 výroku nálezu).\n22. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nnevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 707,05 eur (bod 4 výroku nálezu).\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len ,,vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2021 je 181,17 eur a hodnota režijného paušálu je 10,87 eur. Sťažovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2021\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2022 je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2022 (podanie repliky k vyjadreniam okresného súdu). Celkovo mu tak vznikol nárok\nna náhradu trov v sume 589,21 eur. Priznanú odmenu ústavný súd zvýšil o 20 % daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len ,,DPH“), t. j. o sumu 117,84 eur, pretože právni zástupcovia sťažovateľa\nsú platiteľmi DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky).\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnych\nzástupcov sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označených v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave (detašované pracovisko) 2. júna 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/98/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:35d1c52f-d213-4d8b-8f60-24501b91d352", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2"}, {"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:28c16f48-6921-4fbb-991d-991800a1ea12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.250.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2025 z 14. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.250.2025.1"}]}