{"guid": "ussr:f7f853ad-fff8-4cd4-a6e6-8453837cbc72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.6.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2022 z 14. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. apríla 2022, sp. zn. I. ÚS 6/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.6.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f7f853ad-fff8-4cd4-a6e6-8453837cbc72", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.6.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.6.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.6.2022.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 6/2022-97\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n, a\n,\n, zastúpených URBAN\nSTEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, proti postupu\nOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 48/2016 a postupu Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 191/2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. apríla 2020 v znení\n„Doplnenia podkladov do konania“ doručených 30. apríla 2020 a v znení následných doplnení\nústavnej sťažnosti I až X domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv\nEurópskej únie postupom všeobecných súdov v konaniach označených v záhlaví tohto uznesenia\n(ďalej len „napadnuté konania“). Navrhujú prikázať Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) konať v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 48/2016 bez zbytočných prieťahov\n(ak odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie) a priznať každému\nz nich primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 eur. Zároveň navrhujú prikázať Krajskému\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) konať v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 191/2019\n\nbez zbytočných prieťahov a priznať každému z nich primerané finančné zadosťučinenie v sume\n1 000 eur. Obdobne navrhujú priznať im náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 6/2022-59 z 12. januára 2022 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľov\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaných súdnych spisov (sp. zn. 28 Cb 48/2016 a sp. zn.\n1 Cob 191/2019) vyplýva, že 24. marca 2016 bola okresnému súdu doručená žaloba, ktorou\nsa sťažovatelia ako žalobcovia domáhajú zaplatenia finančných prostriedkov, a to a) žalobca v 1.\nrade [sťažovateľ 1:\n(ďalej aj „sťažovateľ 1“)] v sume 60\n957,35 eur s príslušenstvom a b) žalobca v 2. rade [sťažovateľ 2:\n(ďalej aj „sťažovateľ 2“)] v sume 31 486,89 eur s príslušenstvom.\n4. Rozsudkom č. k. 28 Cb 48/2016-503 zo 17. júna 2019 okresný súd rozhodol tak, že návrh\nžalovaného na prerušenie konania zo 7. novembra 2018 zamietol, žalobu sťažovateľov zamietol\nv celom rozsahu, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči sťažovateľovi 1 v celom\nrozsahu, a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania voči sťažovateľovi 2 obdobne v celom\nrozsahu (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“).\n5. O odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu rozhodol krajský súd, ktorému bol\nsúdny spis spolu s opravným prostriedkom predložený 16. októbra 2019 rozsudkom č. k.\n1 Cob 191/2019-605 z 15. októbra 2020 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok\nokresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacich výrokoch o nároku na náhradu trov\nprvoinštančného konania potvrdil a žalovanému (samostatnými výrokmi) priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 100 % voči obom sťažovateľom. Predmetné rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2020.\n6. Podaním z 25. marca 2020 bola namietnutá zaujatosť\n, v rámci ktorého\nbolo navrhnuté, aby nadriadený súd, po tom, čo vyhovie odvolaniu sťažovateľov prikázal vec novej\nzákonnej sudkyni okresného súdu. Uznesením krajského súdu č. k. 1 Cob 191/2019 z 15. októbra\n2020 krajský súd vrátil sťažovateľovi 1 súdny poplatok vo výške 66 eur prostredníctvom\nprevádzkovateľa systému –\nuhradený za podanú námietku zaujatosti, na ktorú\nsa neprihliadalo z dôvodu, že predmetné podanie nespĺňalo náležitosti podľa § 52 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej aj „CSP“).\n7. Okresnému súdu bolo následne doručené dovolanie sťažovateľov z 2. februára 2021. Dňa\n19. februára 2021 bol sudcom okresného súdu vo veci daný pokyn na vykonanie procesných\núkonov z dôvodu podaného dovolania. Listom z 22. februára 2021 okresný súd vyzval sťažovateľa\n1 na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Zároveň listom z toho istého dňa vyzval\nna úhradu súdneho poplatku za podané dovolanie aj sťažovateľa 2. Sťažovatelia zložili predmetné\nsúdne poplatky na príslušný účet 10. marca 2021 (sťažovateľ 2) a 14. marca 2021 (sťažovateľ 1).\n8. Sťažovateľ 1 doručil okresnému súdu návrh na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254\nods. 1 CSP z 11. marca 2021, o ktorom okresný súd (vyšší súdny úradník) rozhodol uznesením č. k.\n28 Cb 48/2016 z 29. apríla 2021 tak, že sťažovateľovi 1 oslobodenie od platenia súdneho poplatku\nnepriznal s odôvodnením (okrem iného, pozn.), že po podaní predmetného návrhu na oslobodenie\nod súdneho poplatku sťažovateľ 1 súdny poplatok uhradil. Proti predmetnému rozhodnutiu podal\n2\n\n26. mája 2021 sťažovateľ 1 sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k.\n28 Cb 48/2016 z 21. decembra 2021 tak, že sťažnosť sťažovateľa 1 bola zamietnutá, a zároveň súd\nopravil záhlavie napadnutého uznesenia z 29. apríla 2021 v časti chýbajúceho označenia súdu\nvydávajúceho uvedené rozhodnutie tak, že doplnil: „Okresný súd Bratislava I“.\n9. Listom z 22. decembra 2021 okresný súd doručil dovolanie spolu s výzvou na vyjadrenie\nsa k nemu žalovanému. Obdobne listom z 22. decembra 2021 okresný súd vyzval sťažovateľa 1\nna úhradu doplatku súdneho poplatku za podané dovolanie, ktorý bol zložený na účet 11. januára\n2022.\n10. Dňa 19. januára 2022 bol súdny spis s dovolaním predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n11. Proti napadnutým konaniam podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú:\na) okresný súd konal neefektívne, keď po podaní žaloby rozhodoval len o oslobodení od súdnych\npoplatkov viac ako jeden rok, pričom toto jeho rozhodnutie bolo následne zrušené krajským súdom\na vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie;\nb) krajský súd po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu v odvolacom konaní (do podania\nústavnej sťažnosti, pozn.) viac ako šesť mesiacov nevykonal vo veci žiadny úkon;\nc) o ich sťažnosti na postup krajského súdu zo 16. marca 2020 krajský súd do podania ústavnej\nsťažnosti nerozhodol;\nd) v predmetnej právnej veci neexistuje žiadna taká skutočnosť, ktorá by objektívne vyžadovala,\naby konanie trvalo viac ako štyri roky (ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pozn.), pričom zo strany\nsťažovateľov nedošlo k takému správaniu, ktoré by mohlo byť osobitne pripísané na ich ťarchu.\n12. V rozsahu doplnenia ústavnej sťažnosti doručeného 28. augusta 2020 sťažovatelia predložili\nústavnému súdu odpoveď krajského súdu na nimi podanú sťažnosť z 23. júla 2020 proti postupu\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 191/2019, v ktorej namietali týmto súdom\nspôsobené prieťahy v označenom konaní. Z listu krajského súdu vo veci „Sťažnosť na prieťahy\nv konaní - odpoveď“ vyplýva, že krajský súd konštatoval dôvodnosť tejto sťažnosti sťažovateľov.\n13. V doplnení ústavnej sťažnosti zo 16. novembra 2020 sťažovatelia predložili ústavnému súdu list\nvo veci „Sťažnosť žalobcu 1 a žalobcu 2 na prešetrenie prieťahov v súdnom konaní vo veci\nrozhodovania o odvolaní žalobcu 1 a žalobcu 2 voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.\n28Cb/48/2016-503 zo dňa 17.06.2019“ obdobne zo 16. novembra 2020 adresovanú krajskému\nsúdu, v rámci ktorého poukázali na nerozhodnutie o ich odvolaní ani po trinástich mesiacoch\nod jeho predloženia tomuto súdu. V obsahu doplnenia III k ústavnej sťažnosti konštatujú, že do dňa\npredloženia tohto doplnenia ústavnému súdu nebolo zo strany okresného súdu meritórne rozhodnuté\n„o celom predmete konania a nebolo rozhodnuté ani o celej náhrade trov konania“. V tejto\nsúvislosti poukazujú na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\nvo vzťahu k potrebe posudzovania dĺžky súdneho konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch\nako celku (zahŕňajúc doručovanie toho-ktorého rozhodnutia a rozhodovania o náhrade trov\nkonania). Zároveň svoju argumentáciu rozšírili o rozhodovaciu prax ESĽP v otázke výšky\npriznávania finančného zadosťučinenia. Obsahom následných doplnení IV až IX sťažovatelia\n3\n\nkonštatujú vo veci trvajúce prieťahy, keďže stále nebolo meritórne rozhodnuté „o celom predmete\nkonania, keďže stále nebolo rozhodnuté o otázke náhrady trov konania“. Svojím doplnením\nz 23. decembra 2021 sťažovatelia opätovne s poukazom na rozhodnutie ESĽP uvádzajú, že pokiaľ\nnie je rozhodnuté o „všetkých zložkách návrhu vrátane náhrady trov konania, prípad nie je\nuzavretý“, pričom poukazujú na porušenie ich práva podľa „čl. 13 ods. 1 Dohovoru“,\nčo odôvodňujú dĺžkou rozhodovania o ústavnej sťažnosti, keďže sa už nemajú kam obrátiť, ako aj\ndĺžkou rozhodovania okresného súdu o sťažnosti sťažovateľa 1 z 26. mája 2021 podanej proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka (bližšie nešpecifikované, pozn.). Predmetné konanie\nokresného súdu považujú aj za konanie v rozpore s čl. 6 ods. 1 dohovoru. S poukazom\nna rozhodnutie ESĽP uvádzajú, že im nemožno vyčítať uplatňovanie opravných prostriedkov, ktoré\n„majú k dispozícii“. V neposlednom rade upriamujú pozornosť na neefektívne a nesústredené\nkonanie okresného súdu spôsobené rozhodovaním o otázke súdneho poplatku za podané dovolanie\n(jedenásť mesiacov).\n14. Sťažovatelia predložili ústavnému súdu ďalšie dve doplnenia ústavnej sťažnosti aj po jej prijatí\nna ďalšie konanie. Ústavnému súdu v nich poskytli aktualizáciu už skôr vo veci uvádzaných\ninformácií podľa stavu ku dňu podania týchto doplnení, pričom zotrvali na dôvodnosti podanej\nústavnej sťažnosti.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n15. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, ktorý poskytol ústavnému súdu najskôr\nchronologický opis priebehu napadnutého konania (sp. zn. 28 Cb 48/2016, pozn.), vo vzťahu\nk čomu uviedol, že vo veci koná priebežne, a to primerane vo vzťahu k zaťaženosti súdneho\noddelenia zákonného sudcu. Konštatuje, že k dĺžke konania prispelo aj opakované predkladanie\nveci odvolaciemu súdu na účel rozhodnutia o početných odvolaniach sťažovateľov. Zároveň\npoukázal na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 204/2021-16 z 27. mája 2021, v ktorom ústavný súd\nuviedol, že okresný súd (Bratislava I) je neprimerane často napádaný, pokiaľ ide o dĺžku\njednotlivých (ním vedených) konaní, pričom upozornil na súčasný akútny stav na tomto súde, ktorý\nby si vyžadoval osobitnú pozornosť zo strany rezortného ministerstva. Okresný súd následne\npožiadal, aby ústavný súd konštatoval objektívnu zodpovednosť Slovenskej republiky za stav\nna tomto súde. V prípade, že by ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľov v nadväznosti\nna konanie okresného súdu, požiadal aj o zváženie dôvodnosti a primeranosti prípadne priznaného\nfinančného zadosťučinenia.\n16. K veci sa vyjadril aj zákonný sudca, ktorý uviedol, že zákonným sudcom je v napadnutom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 48/2016 od 22. júna 2020, a teda sa vyjadril len k obdobiu\npo tomto dátume. Poukázal na to, že spis mu bol pridelený v čase, keď sa už nachádzal na krajskom\nsúde. Následne po jeho vrátení 9. decembra 2020 bolo proti rozhodnutiu krajského súdu podané\ndovolanie, pričom pokynom z 19. februára 2021 začal vykonávať prípravné úkony\npred predložením súdneho spisu dovolaciemu súdu. Konštatoval, že vzhľadom na enormnú\nzaťaženosť a epidemiologickú situáciu postupuje v uvedenom konaní bez prieťahov. Upriamil\npozornosť na konanie sťažovateľa 1, ktorý sám zapríčinil predĺženie napadnutého konania tým,\n4\n\nže hoci podal návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, súdny poplatok uhradil niekoľko dní\npo podaní tohto návrhu a proti následnému neoslobodeniu od súdneho poplatku podal aj sťažnosť.\nZákonný sudca uviedol, že dôvodom na neoslobodenie od súdneho poplatku bolo jeho zaplatenie.\nV závere poukazuje na nelogickosť námietky vo vzťahu k trovám konania, ktorých výška je 0 eur,\nkeďže žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, nebol v priebehu\nnapadnutého konania zastúpený advokátom a z obsahu súdneho spisu nie je možné vyvodiť, že mu\nnejaké trovy vznikli.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n17. Krajský súd prostredníctvom jeho predsedu k napadnutému konaniu vedenému pod sp. zn.\n1 Cob 191/2019 poukázal na vyjadrenie predsedníčky senátu 1 Cob, s ktorým sa v celom rozsahu\nstotožnil. Predsedníčka senátu 1 Cob uviedla, že vec bola krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaní sťažovateľov podaného proti rozsudku okresného súdu predložená 16. októbra 2019.\nPoukázala na personálnu poddimenzovanosť obchodnoprávneho kolégia krajského súdu, ktorá sa,\nokrem iného, prejavuje v tom, že senát 1 Cob nie je od júna 2020 až do súčasnosti plne obsadený\ntromi členmi senátu, ktorí by všetci traja vybavovali agendu súdneho oddelenia 1 Cob ako sudcovia\nspravodajcovia, keďže tretím členom senátu je sudca pôsobiaci ako sudca spravodajca v inom\nsenáte obchodnoprávneho kolégia krajského súdu. Zároveň uviedla, že krajský súd ako odvolací súd\nvo veci rozhodol o odvolaní rozsudkom č. k. 1 Cob 191/2019 z 15. októbra 2020, t. j. v lehote\n12 mesiacov od predloženia mu veci na rozhodnutie. V neposlednom rade konštatovala,\nže vzhľadom na skutkovú a právnu náročnosť predmetnej veci, ktorú uznávajú aj samotní\nsťažovatelia, a celkový stav zaťaženosti senátu 1 Cob považuje túto lehotu za primeranú.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n18. Sťažovatelia vo svojej replike konštatovali, že zotrvávajú na skutkovej, právnej a vecnej\nargumentácii obsiahnutej v ústavnej sťažnosti.\n19. K vyjadreniu okresného súdu poukázali na judikatúru ústavného súdu a ESĽP o tom, komu\nsa pričítava na ťarchu zodpovednosť za prieťahy v konaní v prípade nadmernej zaťaženosti súdu.\nV konkrétnostiach poukázali na časový rozostup medzi sťažnosťou podanou proti rozhodnutiu\no nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku 26. mája 2021, o ktorej bolo rozhodnuté\naž 21. decembra 2021. K tvrdeniu o opakovanom predkladaní veci odvolaciemu súdu na účel\nrozhodnutia o početných odvolaniach sťažovateľov uviedli, že sťažovateľom nemožno vyčítať,\nže využili všetky opravné prostriedky, ktoré mali k dispozícii. K argumentácii okresného súdu\no výške nárokovaného finančného zadosťučinenia sťažovatelia poukázali na to, že pri jeho vyčíslení\nvychádzali z ustálenej praxe súdov. Vo vzťahu k vyjadreniu krajského súdu už len konštatovali,\nže sa s jeho názorom nestotožňujú a zotrvávajú na tvrdeniach uplatnených v obsahu ústavnej\nsťažnosti.\n20. Sťažovatelia následne vo všeobecnosti upriamili pozornosť na to, že ku dňu podania ich repliky\nnie je konanie v ich veci stále ukončené, keďže vo veci bolo podané dovolanie, pričom od podania\nžaloby 24. marca 2016 trvá päť rokov a jedenásť mesiacov a dvadsaťjeden dní. V závere\nvo všeobecnosti poukázali na judikatúru ústavného súdu a ESĽP týkajúcu sa zbytočných prieťahov\nv konaní pred všeobecnými súdmi.\n5\n\n21. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov\na ich príloh, ako aj súdneho spisu okresného súdu a zberného spisu krajského súdu je zrejmé,\nže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote je založená na ich tvrdení o neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 28 Cb 48/2016 a o nečinnosti krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Cob 191/2019, ako aj na celkovej neprimeranej dĺžke označených konaní.\nIV.1. K namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 28 Cb 48/2016:\n23. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd konal neefektívne, keď po podaní žaloby rozhodoval\nviac ako jeden rok len o oslobodení od súdnych poplatkov, pričom toto jeho rozhodnutie bolo\nnásledne zrušené krajským súdom a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo vzťahu\nk obdobiu po vydaní rozsudku krajského súdu smerujú námietky sťažovateľov proti tomu, že v ich\nveci nebolo rozhodnuté „o celom predmete konania, keďže stále nebolo rozhodnuté o otázke\nnáhrady trov konania“.\nIV.1.1. K namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp.\nzn. 28 Cb 48/2016 pred predložením veci krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní\nsťažovateľov podanom proti rozsudku okresného súdu zo 17. júna 2019:\n24. Podľa dnes už ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 26/95). Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu (m. m. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa tak ochrana základnému právu na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a právu na prerokovanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase\nuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci\n(v tomto prípade všeobecnými súdmi) ešte mohlo trvať (m. m. IV. ÚS 265/2021, II. ÚS 333/2021).\n25. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou\nzo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať\nproti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa.\nUvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva významnú preventívnu\nfunkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv a v prípade,\nže už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej\nnepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06). Táto prax ústavného súdu bola\nodobrená aj Európskym súdom pre ľudské práva vo viacerých konaniach vedených proti Slovenskej\nrepublike (napr. Obluk proti Slovensku z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 61, resp.\nMazurek proti Slovensku z 3. 3. 2009, k sťažnosti č. 16970/05).\n\n6\n\n26. Zo samotnej ústavnej sťažnosti a predloženého súdneho spisu okresného súdu (sp. zn.\n28 Cb 48/2016) ústavný súd zistil, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci\nsťažovateľov rozsudkom okresného súdu č. k. 28 Cb 48/2016 zo 17. júna 2019. Odvolanie proti\npredmetnému rozhodnutiu bolo sťažovateľmi podané 26. júla 2019. Súdny spis bol na rozhodnutie\no podanom odvolaní predložený krajskému súdu 16. októbra 2019, a teda vyše šesť mesiacov\npred podaním ústavnej sťažnosti sťažovateľov, ktorá bola podaná 23. apríla 2020. V čase doručenia\nústavnej sťažnosti ústavnému súdu bolo teda v napadnutom konaní na okresnom súde\nuž rozhodnuté a okresný súd si splnil aj povinnosti súvisiace s predložením spisu a odvolania\nkrajskému súdu. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu\ndoručená, už k prieťahom, ako to tvrdia sťažovatelia, v konaní pred okresným súdom nedochádzalo\n(a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte rozhodnuté právoplatne) (m. m. II. ÚS 333/2021).\nIV.1.2. K namietanému porušeniu práv postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 28 Cb 48/2016 po vrátení veci okresnému súdu po vydaní rozsudku krajského\nsúdu z 15. októbra 2020:\n27. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pozn.), ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n28. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb.\n29. Sťažovatelia namietajú postup okresného súdu v napadnutom konaní v súvislosti s jeho\nrozhodovaním o otázke trov konania po právoplatnosti rozsudku krajského súdu. Zo súdneho spisu\nsp. zn. 28 Cb 48/2016 je zrejmé, že okresný súd v tomto období plynule vykonával procesné úkony\nsúvisiace s potrebou predloženia veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní\nsťažovateľov.\n30. Aj po právoplatnom skončení konania v merite veci prichádza do úvahy povinnosť súdu\nrozhodnúť o čiastkových otázkach, ako je napr. rozhodnutie o trovách konania, resp. vykonať\nďalšie úkony, ktoré primárne nespočívajú vo vydávaní formálnych rozhodnutí,\nale v administratívnej príprave spisu na predloženie najvyššiemu súdu. Aj v tomto štádiu konania\nmôžu v zásade vzniknúť zbytočné prieťahy.\n31. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu tri základné\n7\n\nkritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie\núčastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov.\n32. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, všeobecný súd rozhoduje o výške trov\nkonania podľa vopred určených zásad a posudzuje účelnosť trov vynaložených účastníkmi konania,\nresp. ich právnymi zástupcami. Postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania nepovažuje ústavný\nsúd za právne zložitý alebo osobitne náročný, pretože toto rozhodovanie je rutinnou súčasťou\nkaždodennej praxe súdov.\n33. Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj význam konania\npre sťažovateľa. Sťažovatelia v tomto smere uviedli, že ide o vec, ktorá ma pre nich značný\nfinančný význam. Takáto argumentácia mohla byť podľa názoru ústavného súdu zohľadnená\nz pohľadu významu konania pre sťažovateľov v okolnostiach tejto veci len do právoplatného\nskončenia vo veci samej. Sťažovatelia netvrdili, že by bola ich ďalšia existencia a fungovanie\nohrozené v dôsledku nerozhodnutia o výške trov konania. Vo svojej argumentácii neuviedli taký\ndôvod, pre ktorý aj po právoplatnom skončení konania pociťujú právnu neistotu v dôsledku\nnerozhodnutia o trovách konania. V doplneniach ústavnej sťažnosti len opakovane uvádzali,\nže nebolo rozhodnuté „o celom predmete konania, keďže stále nebolo rozhodnuté o otázke náhrady\ntrov konania“. Z rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu trov má priznaný\nžalovaný proti sťažovateľom. Pre komplexnosť ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna vyjadrenie zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti sťažovateľov, z ktorého vyplýva, že žalovaný\nnebol počas celého konania zastúpený advokátom a z obsahu spisu nemožno vyvodiť, že mu nejaké\ntrovy vnikli. Zároveň uviedol, že výška trov konania je preto 0 eur, a teda námietky sťažovateľov\no porušení ich práv sú úplne nelogické. Poznamenal, že sťažovatelia v konečnom dôsledku úspešní\nneboli a o náhrade trov konania bolo právoplatne rozhodnuté.\n34. Vo vzťahu k ďalšiemu kritériu, a to správaniu sa sťažovateľov, ústavný súd uvádza, že nezistil\ntaké ich konanie, ktoré by prispelo k dĺžke trvania napadnutého konania. Využitie zákonom\ndovolených procesných prostriedkov (podanie dovolania z 2. februára 2021, resp. návrh\nna oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže byť pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania\nchápané ako sťažovateľom zavinené predĺženie konania. Všeobecnému súdu je tiež následne\npotrebné poskytnúť primeraný časový úsek na procesné vybavenie takýchto podaní, ktoré nie je\nmožné automaticky považovať za zbytočné prieťahy zavinené súdom (m. m. III. ÚS 242/03,\nIV. ÚS 218/04. IV. ÚS 483/2021).\n35. Ústavný súd napokon v tejto časti nálezu hodnotil samotný postup okresného súdu\nv napadnutom konaní ako tretie kritérium. Sťažovatelia namietajú vznik zbytočných prieťahov\nvo fáze konania po vydaní rozsudku krajského súdu, v ktorej sa malo rozhodnúť len o výške trov\nkonania. V čase podania ústavnej sťažnosti teda existovala istá miera právnej neistoty sťažovateľov\nvo vzťahu k výsledku konania okresného súdu o výške trov konania. Tá sa mohla vzťahovať\nlen na skutočnosť, že nebolo vydané rozhodnutie o samotnej výške trov konania, keďže o nároku na\nich náhrade rozhodnuté bolo. Súd rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov namietaného konania\nv 100 % rozsahu žalovanému. Zároveň okresný súd vyslovil (dosiaľ bez rozhodnutia, pozn.),\nže žalovaný nebol počas celého konania zastúpený advokátom a z obsahu spisu nemožno vyvodiť,\n8\n\nže mu nejaké trovy vnikli. Zároveň uviedol, že výška trov konania je preto 0 eur, a teda námietky\nsťažovateľov o porušení ich práv sú úplne nelogické.\n36. Ústavný súd akcentuje, že aj keď Civilný sporový poriadok neustanovuje žiadnu lehotu,\nv ktorej je súd povinný rozhodnúť o výške trov konania podľa § 262 ods. 2 po právoplatnom\nkonečnom rozhodnutí, aj v tejto fáze konania je súd povinný rešpektovať základný princíp rýchlosti\na hospodárnosti konania vyjadrený v jeho čl. 17. Je primárne úlohou všeobecného súdu, aby zvážil\nním prejednávanú vec z hľadísk rýchlosti a hospodárnosti konania a aby následne zvolil vhodný\npostup. Ústavný súd zvolený procesný postup môže preskúmať a v prípade, že by všeobecný súd\nsvojou voľbou, resp. jej následkami zapríčinil prieťahy s požadovanou ústavnou intenzitou, založil\nby tým dôvod na vyslovenie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n37. Doterajšie nerozhodnutie o výške trov konania je determinované zvoleným postupom okresného\nsúdu, ale aj správaním sťažovateľa. Postup okresného súdu je zrejmý z bodov 5 až 10 tohto nálezu,\na teda že po tom, čo bolo vo veci bolo podané dovolanie, vykonával procesné úkony súvisiace\ns prípravou spisu na predloženie veci najvyššiemu súdu ako vyrubenie súdneho poplatku,\nrozhodovanie o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku, rozhodovanie o sťažnosti proti takému\nrozhodnutiu. Následne bolo plynulo pristúpené k doručovaniu dovolania protistrane a podľa zistenia\nústavného súdu bol súdny spis už aj doručený najvyššiemu súdu.\n38. Ústavný súd považuje za legitímnu požiadavku sťažovateľov dosiahnuť stav právnej istoty\naj vo vzťahu k výške trov konania. Sťažovatelia, vedomí si podania dovolania, však musia počítať\nso zúžením nazerania na ich doterajšiu právnu neistotu, keďže v prípade zistenia dôvodnosti\ndovolania môže reálne dôjsť k zrušeniu rozsudku krajského súdu z 15. októbra 2021. Pomeriavajúc\nprávnu neistotu sťažovateľov a právnu situáciu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku vyhovenia\ndovolaniu, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom učinil zadosť\npožiadavkám vyplývajúcim z práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov. Okresný súd\npo podaní dovolania v ústavne akceptovateľnom období (vzhľadom na všetky vykonané úkony,\npozn.) predložil súdny spis najvyššiemu súdu. Pokiaľ ide o obdobie mesiacov, v rámci ktorých\npred predložením súdneho spisu rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa 1 proti uzneseniu č. k.\n28 Cb 48/2016 z 29. apríla 2021, ktorým nebolo sťažovateľovi 1 priznané oslobodenie od platenia\nsúdneho poplatku, tu ústavný súd konštatuje, že kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí\nbyť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach\ndaného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp. odopretiu základných práv alebo\nslobôd (m. m. IV. ÚS 238/07, III. ÚS 743/2017). Judikatúra ústavného súdu pripúšťa, že ojedinelá\nnečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m.\nI. ÚS 42/01, IV. US 513/2020). Z pohľadu aktuálnej fázy napadnutého konania (po právoplatnom\nrozhodnutí o veci samej) sa tvrdená nečinnosť okresného súdu môže posudzovať aj inak ako\nv základnom, meritórne neukončenom konaní. Ústavný súd rezumuje, že uvedená činnosť, resp.\nnečinnosť okresného súdu v podobe niekoľkých mesiacov rozhodovania o pertraktovanej sťažnosti\nbez ďalšieho nebola takej intenzity, že by predĺžila napadnuté konanie tak, aby bolo zasiahnuté\ndo ústavou garantovaného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n39. Ústavný súd dopĺňa, že sťažovatelia súčasne žiadajú dovolací súd o odklad právoplatnosti\ndovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu, čo by sa týkalo aj závislého výroku o nároku\n9\n\nna náhradu trov konania, ktorého právoplatnosť je podmienkou vydania rozhodnutia o výške trov\nkonania. Na druhej strane sa na ústavnom súde domáhajú „urýchlenia“ napadnutého konania,\nv ktorom podľa ich tvrdenia zostáva rozhodnúť len o výške trov konania. Namietanie porušenia\npráv nevydaním rozhodnutia o výške trov konania za situácie, keď sami sťažovatelia svoj procesný\núkon smerujú (aj) k jeho nevydaniu, vyznieva paradoxne.\nIV.2. K namietanému porušeniu práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Cob 191/2019:\n40. Sťažovatelia namietajú, že krajský súd po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu\n(do podania ústavnej sťažnosti, pozn.) viac ako šesť mesiacov nevykonal vo veci žiadny úkon.\nV rozsahu doplnenia ústavnej sťažnosti doručeného 28. augusta 2020 predložili ústavnému súdu\nodpoveď krajského súdu na nimi podanú opätovnú sťažnosť z 23. júla 2020 proti postupu krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 191/2019, v ktorej namietali týmto súdom spôsobené\nprieťahy v označenom konaní.\n41. Z listu krajského súdu vo veci „Sťažnosť na prieťahy v konaní - odpoveď“ vyplýva, že krajský\nsúd konštatoval dôvodnosť tejto sťažnosti sťažovateľov. Predseda krajského súdu sa zároveň\nzaviazal dohliadnuť na plynulosť postupu krajského súdu v pokračujúcej fáze odvolacieho konania,\na to až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvej inštancie, pričom sťažovateľom oznámil aj termín\nvydania rozhodnutia, t. j. že vec bude rozhodovaná v mesiaci október – november 2020.\n42. Z vyžiadaného súdneho spisu je zrejmé, že krajský súd o podanom odvolaní sťažovateľov\nrozhodol rozsudkom z 15. októbra 2020, keď svojím rozhodnutím potvrdil rozsudok okresného\nsúdu, a ktorý nadobudol právoplatnosť 15. decembra 2020. Vec sťažovateľov je tak rozhodnutím\nkrajského súdu meritórne právoplatne skončená.\n43. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy\nv konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovatelia adresovali krajskému súdu, bola v ich prípade\nskutočne efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po vybavení sťažnosti na prieťahy\nv konaní krajský súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty\nsťažovateľov a v zmysle informácie predsedu krajského súdu obsiahnutej v odpovedi na sťažnosť\nsťažovateľov bolo odvolacie rozhodnutie prijaté v stanovenom čase, a to 15. októbra 2020.\n44. Ústavný súd zároveň dopĺňa, že vec sťažovateľov bola na rozhodnutie krajskému súdu\npredložená 16. októbra 2019, ktorý o nej rozhodol 15. októbra 2020 (právoplatnosť rozhodnutia\n2020). V okolnostiach preskúmavanej veci teda nemožno ani celkovú dĺžku trvania napadnutého\nkonania na krajskom súde hodnotiť ako takú, ktorý by presiahla ústavne akceptovateľnú dobu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že krajský súd vo veci koná ako odvolací súd, úlohou\nktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,\npreto tento spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 378 a nasl. CSP“) a nie je povinný\nani nariadiť pojednávanie (§ 385 CSP). To však nevyhnutne neznamená, že sa vecou sťažovateľa\nvôbec nezaoberá a v konaní je absolútne nečinný (obdobne II. ÚS 481/2020).\n45. K namietanej celkovej dĺžke napadnutého konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.\n28 Cb 48/2016 vrátane napadnutého konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.\n1 Cob 191/2019 je nutné uviesť, že od podania žaloby sťažovateľov v roku 2016 do právoplatnosti\nrozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu koncom roka 2020 uplynulo\nobdobie vyše štyri a trištvrte roka, čo ústavný súd aj s prihliadnutím na obdobie po právoplatnosti\n10\n\nuvedených rozhodnutí, ako aj všetky už uvedené skutočnosti (v časti III.1 a III.2 tohto nálezu,\npozn.) považuje v okolnostiach preskúmavanej veci za ústavne udržateľné.\nIV.3. K namietanému čl. 47 charty a čl. 13 ods. 1 dohovoru:\n46. Ústavný súd sa zaoberal povahou charty z hľadiska rozsahu jej pôsobnosti a jej aplikovateľnosti\nv posudzovanom prípade. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie\nsú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť\nporadiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú\ndostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu\nk spravodlivosti. Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady\nsubsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne\nvtedy, ak vykonávajú právo Únie. Podľa čl. 52 ods. 7 charty súdy Únie a členských štátov náležite\nprihliadajú na vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\n47. Z citovaných ustanovení charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné interpretovať v súlade\ns čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli 14. decembra 2007\npublikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\n(rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci\nERT, Zb. 1991 s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493).\nSúdny dvor Európskej únie potvrdil svoju judikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné\nsi uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv v právnom poriadku\nSpoločenstva sú rovnako záväzné pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“\n(rozsudok z 13. 4. 2000 vo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37). Podľa názoru ústavného\nsúdu, prihliadajúc na citované ustanovenia charty, ako aj na vysvetlivky k charte, je aplikácia charty\nv posudzovanej veci vylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom\nrade vzťahuje na inštitúcie a orgány Únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky,\nje záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie. V prípade\nsťažovateľov súd rozhoduje o ich veci na základe vnútroštátneho práva, teda nejde o žiaden\nz prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu Únie (rozsudok z 13. 7. 1989\nvo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa Slovenská republika chcela odchýliť\nod práva Únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925), alebo že by tu existovalo\nmateriálne pravidlo práva Únie, ktoré by sa malo v posudzovanom prípade aplikovať (rozsudok\nz 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb. s. I-3025).\n48. Sťažovatelia v rámci doplnenia ústavnej sťažnosti z 23. decembra 2021 poukazujú na porušenie\nich práva podľa „čl. 13 ods. 1 dohovoru“, čo odôvodňujú dĺžkou rozhodovania o ústavnej\nsťažnosti, ako aj dĺžkou rozhodovania okresného súdu o sťažnosti sťažovateľa 1 z 26. mája 2021\npodanej proti uzneseniu okresného súdu (bližšie nešpecifikované, pozn.). K namietanému článku\ndohovoru ústavný súd uvádza, že tento bol prvýkrát sťažovateľmi spomenutý v uvedenom doplnení\nústavnej sťažnosti, avšak bol uvádzaný len v rámci ich argumentácie, t. j. nebol premietnutý\ndo petitu ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 45 zákona o ústavnom súde).\nÚstavný súd pre komplexnosť dopĺňa, že sťažovateľmi namietané porušenie „čl. 13 ods. 1\nDohovoru“ dohovor neupravuje (úprava len čl. 13 dohovoru, pozn.). V neposlednom rade\nz ústavnej sťažnosti nie je jednoznačné, na aké uznesenie sťažovatelia v súvislosti s týmto článkom\n11\n\npoukazujú. V záujme materiálnej ochrany práv sťažovateľov ústavný súd uvádza, že z vyžiadaného\nsúdneho spisu je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa 1 z 26. mája 2021 smerovala proti uzneseniu\nokresného súdu z 29. apríla 2021, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu\nz 21. decembra 2021 tak, že sťažnosť sťažovateľa 1 bola zamietnutá. Z uvedeného teda vyplýva,\nže sťažovatelia, resp. v danom prípade sťažovateľ 1 mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy,\nktorý aj využil a o ktorom okresný súd aj rozhodol. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku rozhodovania,\nk tejto otázke sa ústavný súd vyjadril už v bode 38 tohto nálezu. V nadväznosti na uvedené\nskutočnosti nemohlo dôjsť postupom okresného súdu k porušeniu práva na účinný prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 dohovoru. V súvislosti s námietkou smerujúcou proti postupu ústavného súdu,\nv súvislosti s čím sťažovatelia uvádzajú, že sa už nemajú kam obrátiť, ústavný súd poukazuje\nna rozsudok ESĽP Harabin proti Slovenskej republike z 20. novembra 2012 k sťažnosti č. 58688/11\na v jeho kontexte na vyjadrenie, že ak sťažovateľ namieta porušenie práv zaručených dohovorom\nkonečným súdnym orgánom vnútroštátneho právneho systému, aplikácia čl. 13 dohovoru\nje implicitne obmedzená. Preto ak sťažovatelia namietajú proti ústavnému súdu jeho postup, možno\nkonštatovať, že absencia prostriedku nápravy proti rozhodnutiu ústavného súdu nevyvoláva otázku\npodľa čl. 13 dohovoru (pozri Juričić proti Chorvátsku, č. 58222/09, ods. 100, 26. 7. 2011, spolu\ns ďalšími odkazmi). Zároveň je v uvedenom kontexte potrebné poukázať aj na výsledok\npreskúmania tejto ústavnej sťažnosti vrátane jej doplnení, ktorej ústavný súd v konečnom dôsledku\nnevyhovel (výrok tohto nálezu, pozn.).\n49. Z dôvodov uvedených v tomto náleze ústavný súd podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde\na contrario ústavnej sťažnosti sťažovateľov nevyhovel. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej\nsťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov,\nktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia ich v ústavnej sťažnosti označených práv.\n50. Nad rámec už uvedených skutočností ústavný súd nemôže nedodať, že ústavná sťažnosť bola\nzo strany sťažovateľov niekoľkokrát dopĺňaná, a to aj po jej prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd\npoukazuje najmä na doplnenie IV až IX ústavnej sťažnosti, v ktorých sťažovatelia takmer totožnou\nargumentáciou opakovali konštatovanie o trvajúcich prieťahoch v dotknutej veci. Zároveň\ndoplneniami doručenými aj po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie len aktualizovali\ninformácie, ktoré už ústavnému súdu skôr poskytli. Ústavný súd sa v tejto súvislosti zamýšľa\nnad skutočným zmyslom podaní právneho zástupcu sťažovateľov, ktoré podľa obsahu (§ 39 ods. 2\nzákona o ústavnom súde) nemožno považovať za faktické či právne doplnenie ústavnej sťažnosti.\nÚstavný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že nemožno vylúčiť ani skutočnosť, že opakované\ndoručovanie ústavnoprávne vyprázdnených podaní zo strany sťažovateľov v konaní o ich ústavnej\nsťažnosti by mohlo byť v budúcnosti vyhodnotené aj ako zámer mimoprávne pôsobiť\nna rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "trovy konania-náklady konania", "trovy konania-náklady konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3043b765-9954-4d5a-b6f6-6ceb0d27a77a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.483.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 483/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 483/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.483.2021.1"}, {"guid": "ussr:aff4f567-9f0a-4ef0-ba71-30bd1bb4fd06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.333.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 333/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 333/2021 z 23. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.333.2021.1"}, {"guid": "ussr:5aeba67c-cb48-4f7f-83aa-7f7a81585b3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.204.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.204.2021.2"}, {"guid": "ussr:40804ab5-fbba-4efc-9daa-599019bac3a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.265.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 265/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 265/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.265.2021.1"}, {"guid": "ussr:dfa77c11-3f95-4e48-abf9-5a7386d759d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.481.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.481.2020.1"}, {"guid": "ussr:3031cfd4-224b-4a0a-8586-288a4236706f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 743/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 743/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e82a40e-4721-4c75-9584-d6322f72198d"}, {"guid": "ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 317/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/05 z 9. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-09", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f7db01d-28fb-4825-9d30-466f45365205"}, {"guid": "ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 225/05 z 21. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-21", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47bc6c08-93d5-4c7a-8888-d957d32eec2f"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63fc4414-e92a-469b-9d7b-d6b8ca44239f"}, {"guid": "ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 242/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 242/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6933fdd5-61b9-4f93-89ab-de0e616b549e"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "312fddc4-bda8-4b10-8c45-e5dec65579ac:3f4d79d5-7e51-4049-a547-816aec762c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/48/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 28Cb/48/2016 z 4. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/312fddc4-bda8-4b10-8c45-e5dec65579ac:3f4d79d5-7e51-4049-a547-816aec762c02"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2037dbec-363e-4ba4-8e57-1f44abca7882", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.347.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.347.2026.1"}, {"guid": "ussr:7a2ac5e8-2874-4fc5-a3c2-71692952e70d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.235.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.235.2026.1"}, {"guid": "ussr:37a8cbe4-215d-4e2a-b3e5-302c96641119", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.3.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.3.2025.1"}, {"guid": "ussr:79eba9e7-ba71-464a-b6f4-97699edc22ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.457.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 457/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.457.2024.1"}, {"guid": "ussr:89e4ccf0-9175-4db4-a2c1-c33cd3030623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.177.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.177.2024.2"}, {"guid": "ussr:19edba67-a754-48b8-8dab-7e30c84dcbbc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.619.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 619/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 619/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.619.2023.1"}, {"guid": "ussr:9566d91b-3ad4-40f1-8295-ef07a9e74c3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.374.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 374/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 374/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.374.2023.2"}, {"guid": "ussr:9af7523d-52c0-4821-847a-a571e5419962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.410.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.410.2023.2"}]}