{"guid": "ussr:3e897930-0972-4a12-87bb-81999d03b33e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2022 z 27. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 511/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2022-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3e897930-0972-4a12-87bb-81999d03b33e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.511.2022.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 511/2022-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti\n,\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nRASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Slavomír\nRabatin, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 13 C 23/2021-62 z 29. júla 2021 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17 Co 38/2021-97 z 12. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. decembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami\nvšeobecných súdov označených v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje zrušiť uznesenie Okresného\nsúdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 13 C 23/2021-62 z 29. júla 2021 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie okresného súdu“) a uznesenie Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n17 Co 38/2021-97 z 12. októbra 2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“; spolu\ns napadnutým uznesením okresného súdu ďalej aj „napadnuté uznesenia“) a vec vrátiť okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že 17. mája 2021 bola okresnému súdu\ndoručená žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáha, aby súd určil, že právne úkony – kúpna zmluva\na darovacia zmluva (špecifikované v žalobe, pozn.) sú voči nej neúčinné. Spolu so žalobou\nsťažovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal\nžalovanej –\n(ďalej len „žalovaná“) ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťami\nšpecifikovanými v samotnom návrhu.\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 13 C 23/2021-62 z 29. júla 2021 zamietol návrh sťažovateľky\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 17 Co 38/2021-97 z 12. októbra 2021 tak,\nže napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Proti napadnutým uzneseniam podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje\nv dvoch argumentačných okruhoch. V prvom z nich namieta:\na) súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupovali v rozpore\ns § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“);\nb) nezákonnosť spočíva v tom, že odvolanie sťažovateľky bolo súdom prvej inštancie, resp.\nodvolacím súdom doručené žalovanej, ktorej (podľa § 331 ods. 1 CSP) nemalo byť doručené.\nSťažovateľka sa až zo znenia napadnutého uznesenia krajského súdu dozvedela o tom, že žalovanú\nzastupuje právny zástupca, ktorý do spisu založil vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky;\nc) sťažovateľke nebolo umožnené oboznámiť sa s písomným stanoviskom žalovanej k podanému\nodvolaniu, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie o podanom odvolaní;\nd) takýmto postupom došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a rovnosti strán v konaní\npred súdom, a teda k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Sťažovateľka v tejto súvislosti\npoukazuje na právne závery ústavného súdu prezentované v náleze vo veci vedenej pod sp. zn.\nI. ÚS 355/2015, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentované v rozhodnutí č. k.\n3 Cdo 101/2018 z 30. mája 2019 a Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti\nSlovenskej republike.\n5. Sťažovateľka v rámci druhého okruhu námietok argumentuje laxným prístupom odvolacieho\nsúdu, ktorý nereflektoval na jej námietky prezentované v podanom odvolaní.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, ktorými okresný súd zamietol návrh\nsťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil.\nSťažovateľka porušenie označených práv vidí predovšetkým v a) nesprávnosti (nezákonnosti)\ndoručovania jej odvolania podaného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v nesprávnosti postupu súdu, ktorý jej následne\nneumožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej, ako aj v b) nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nuznesenia krajského súdu.\n7. Ústavný súd opakovane judikuje, že posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia\nje vecou všeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany\nústavnosti (čl. 124 ústavy) pristupuje k preskúmavaniu ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia\nnamietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením zdržanlivo, vychádzajúc z právneho\nnázoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov,\nktorými nariaďujú či zrušujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou\n2\n\nv rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými\nsa do práv a povinnosti účastníkov konania spravidla nezasahuje konečným spôsobom. Ústavný súd\nmeritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu\nnapadnutého rozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho\nvydanie, resp. zrušenie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Do rozhodnutí\nvšeobecných súdov v takých prípadoch môže zasiahnuť iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého procesu (m. m. I. ÚS 19/2020, II. ÚS 407/2020).\nIII.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu:\n8. Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú\nporušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená\nspôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127\nods. 1 ústavy). Sťažovateľka mohla proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podať opravný\nprostriedok – odvolanie, čo aj urobila a krajský súd o ňom rozhodol. Keďže právomoc krajského\nsúdu predchádzala právomoci ústavného súdu poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky\n(bod 1 tohto uznesenia, pozn.), ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti týkajúcej sa námietky\nporušenia základných práv sťažovateľky napadnutým uznesením okresného súdu odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nz dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky napadnutým uznesením krajského súdu:\nIII.2.1. K doručovaniu v odvolacom konaní\n9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti in concreto uvádza, že súdy porušili § 331 ods. 1 CSP,\nkeď v rozpore s ním doručili odvolanie sťažovateľky podané proti napadnutému uzneseniu\nokresného súdu žalovanej. Konštatuje, že vzhľadom na nedôsledné vedenie elektronického súdneho\nspisu súdom prvej inštancie jej nie je zrejmé, ktorý zo všeobecných súdov tak vykonal, avšak\nfaktom je, že doručením sťažovateľkinho odvolania žalovanej zasiahol do jej práv na spravodlivé\nsúdne konanie, keďže také doručovanie Civilný sporový poriadok nepripúšťa. Dodáva, že pokiaľ\ntak súdy vykonali, sťažovateľke mali dať možnosť oboznámiť sa s argumentáciou protistrany\na poskytnúť jej priestor na stanovisko. Sťažovateľka vyjadruje presvedčenie o porušení princípu\nkontradiktórnosti konania a rovnosti strán v konaní pred súdom, a tým jej práva na spravodlivý\nproces.\n10. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či doručenie sťažovateľkinho odvolania žalovanej\na následné nedoručenie vyjadrenia žalovanej (k odvolaniu) na repliku sťažovateľke predstavuje\nprocesné pochybenie, ktoré má za následok porušenie zásady kontradiktórnosti konania podľa\npravidla audiatur et altera pars (nech sa vypočuje aj druhá strana), ako aj rovnosti strán pred súdom\nako jedných zo zložiek spravodlivého súdneho procesu, a či uvedené predstavuje zásah dosahujúci\nústavnoprávnu intenzitu.\n\n3\n\n11. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné najskôr poukázať na zákonné ustanovenia\nCivilného sporového poriadku regulujúce doručovanie jednotlivých podaní strán a rozhodnutí\nvydaných v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.\n12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\naj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd\no odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť\nk odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n13. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným\nstranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho\nnariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné\nodvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí,\nlen ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.\n14. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že v konaní o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia sa uplatňujú osobitné pravidlá pre doručovanie, ktoré\npredstavujú zásadný odklon od všeobecnej úpravy doručovania súdnych rozhodnutí a žaloby,\nresp. návrhu na začatie konania.\n15. V prípade, ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne alebo\nzamietne (tak, ako tomu bolo v okolnostiach prerokúvanej veci, pozn.), uznesenie doručí\niba navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ podá proti takému uzneseniu odvolanie, súd prvej inštancie\nho nedoručuje ostatným stranám sporu a po realizovaní úkonov v zmysle § 373 ods. 1 a 2 CSP\n(odstraňovanie vád odvolania a vyrubenie súdneho poplatku) predloží vec odvolaciemu súdu.\nPo predložení veci odvolaciemu súdu sa uplatní špeciálne ustanovenie druhej vety § 329 ods. 1\nCSP, ktoré je prejavom princípu rovnosti sporových strán a najmä proporcionality pri obmedzovaní\nprocesných práv protistrany v záujme dosiahnutia účelu, ktorý navrhovateľ svojím návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia sleduje. Pokiaľ teda navrhovateľ odvolanie podá, musí si byť\nvedomý skutočnosti, že odvolací súd odvolanie navrhovateľa protistrane doručí a umožní\njej vyjadriť sa pred rozhodnutím o odvolaní (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :\nC. H. Beck, 2016. s. 1126 a 1127).\n16. Z popísaných východísk je zrejmé, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou sťažovateľky\no nezákonnosti procesného postupu všeobecných súdov, pokiaľ v okolnostiach prerokúvanej veci\npristúpili k doručeniu odvolania žalovanej. Práve naopak, predmetný procesný postup Civilný\nsporový poriadok predpokladá.\n17. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh, ako aj vlastných zistení ústavného súdu vyplýva, že konajúce\nsúdy postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku,\nkeď okresný súd po podaní odvolania sťažovateľky predložil dotknutý súdny spis krajskému súdu,\nktorý po jeho obdŕžaní odoslal odvolanie sťažovateľky žalovanej, ktorá ho prevzala 20. septembra\n2021.\n18. Hoci rozhodnou námietkou sťažovateľky bol tvrdený nesprávny procesný postup súdov\nv súvislosti s doručovaním jej odvolania, v nadväznosti naň sťažovateľka namietala aj následnú\nnemožnosť vyjadriť sa k stanovisku sťažovateľky k jej odvolaniu. Ústavný súd teda neopomenul\n4\n\nzvážiť, či konštatovaným postupom mohlo dôjsť k porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti\nstrán pred súdom, ktoré sú jednou zo zložiek spravodlivého procesu.\n19. Z ustanovení Civilného sporového poriadku výslovne nevyplýva povinnosť súdu doručiť\nodvolateľke v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia vyjadrenie žalovanej na repliku. Vzhľadom na to, že § 329 CSP je osobitnou úpravou\nvzťahujúcou sa na postup pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach, nemožno naň aplikovať\nvšeobecnú úpravu v § 374 CSP; v tomto kontexte platí lex specialis derogat legi generali (m. m.\nI. ÚS 155/2020).\n20. Ústavný súd si je ale plne vedomý, že podstatou kontradiktórnosti je, aby všetci účastníci\nkonania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné právo predložiť argumenty a reagovať\nna protiargumenty protistrany, pričom porušenie zásady kontradiktórnosti tým, že stranám nie je\ndaná možnosť vyjadriť sa k argumentácii protistrany, je preto spôsobilá v tom ktorom prípade\nzaložiť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda práva na spravodlivý proces\n(m. m. I. ÚS 155/2020).\n21. V prerokúvanej veci je však podľa názoru ústavného súdu potrebné akcentovať tú podstatnú\nskutočnosť, že predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na nariadenie\nneodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, ktorým sa domáhala, aby súd uložil\nžalovanej zákaz nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd pri svojom\nrozhodovaní posudzoval predovšetkým skutočnosti uvádzané sťažovateľkou, ktorými osvedčovala\npotrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil,\nkeďže sťažovateľka podľa jeho názoru neosvedčila okolnosti odôvodňujúce nariadenie\nneodkladného opatrenia. Argumenty žalovanej uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu [(špecifikované\nv bode 9 napadnutého uznesenia krajského súdu) o tom, že neodkladným opatrením\nchce navrhovateľ zabezpečiť pohľadávku, ktorá je nepomerne nižšia ako hodnota nehnuteľností,\nktoré mali byť neodkladným opatrením dotknuté; že prevod dotknutých nehnuteľností na jej osobu\nbol plánovaný dlhodobo a svoje vlastníctvo nemá v úmysle previesť] netvorili primárne podklad\nnapadnutého uznesenia krajského súdu. Inak povedané, krajský súd založil svoje rozhodnutie\nna právnom názore, podľa ktorého neboli v danom prípade splnené podmienky na nariadenie\nneodkladného opatrenia, pretože sťažovateľka svojím návrhom a predloženými dôkazmi\nneosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov, t. j. na iných východiskách, ako sú tvrdenia\nžalovanej prezentované krajským súdom v napadnutom uznesení krajského súdu. Ako sám následne\nuviedol, princíp proporcionality súd prvej inštancie len „pripomenul na dôvažok k absencii\nosvedčenia dôvodnosti návrhu“. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje, že tvrdenia žalovanej mohli mať\nv okolnostiach prerokúvanej veci zásadný vplyv na rozhodnutie krajského súdu, v ústavnej\nsťažnosti bez akejkoľvek konkretizácie argumentov konštatuje len to, že všeobecný súd jej nedal\npriestor zaujať „primerané stanovisko“. Ďalej však nerozvíjala, akým spôsobom mohla jej bližšie\nnekonkretizovaná argumentácia ovplyvniť rozhodnutie o podanom odvolaní. Z napadnutého\nuznesenia krajského súdu teda nevyplýva, že by vyjadrenie žalovanej malo vplyv na výsledok\nkonania, pričom ani zo všeobecných námietok v ústavnej sťažnosti nerezultuje takýto záver.\n22. Vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré sťažovateľka podporne poukazuje v ústavnej sťažnosti,\npovažuje ústavný súd za vhodné upriamiť pozornosť na novšiu judikatúru ústavného súdu,\n\n5\n\na teda právne závery vyplývajúce z nálezu vydaného vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 155/2020,\nv ktorom sa riešila práve otázka doručovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia so závermi korešpondujúcimi s tými, ku ktorým ústavný súd dospel v tomto uznesení.\n23. Po oboznámení sa so všetkými pre predbežné prerokovanie veci podstatnými okolnosťami\nústavný súd konštatuje, že zo strany konajúcich súdov postupujúcich v súlade s § 329 ods. 1 a § 331\nods. 1 CSP bol vo vzťahu k sťažovateľke zachovaný koncept spravodlivého procesu. Zároveň\ndopĺňa, že v okolnostiach preskúmavanej veci nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani\nv kontexte nedoručovania vyjadrenia žalovanej na repliku sťažovateľke, keďže s ohľadom\nna zvolené právne riešenie krajským súdom sa nejaví, že by prípadná replika sťažovateľky mala\nmať na výsledné rozhodnutie zásadný vplyv. Ani z argumentácie sťažovateľky v ústavnej sťažnosti\nnie je zrejmé, aké argumenty by uviedla, aby mohla presvedčiť krajský súd o opačnom právnom\nzávere, resp. ktorý z argumentov žalovanej bol takým, že na ňom krajský súd založil svoje\nrozhodnutie a sťažovateľka by ho nejakou svojou argumentáciou mohla zvrátiť.\nIII.2.2. K odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu\n24. Sťažovateľka namieta príliš stručné odôvodnenie krajského súdu v otázke nepreukázania\núkonov, ktoré by smerovali k ďalším prevodom dotknutých nehnuteľností s úmyslom zamedziť\nvymoženiu jej pohľadávky.\n25. Ústavný súd v danom prípade stál pred úlohou posúdiť, či z celkového kontextu odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu je v tejto časti možné s porozumením vyčítať, že krajský súd\nvenoval tejto otázke náležitú pozornosť. Potreba odôvodniť nesplnenie zákonných podmienok,\nv dôsledku ktorých dochádza k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nie je\nsamoúčelná, ale umocňuje základný koncepčný účel dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.\nÚstavný súd považuje aj v tejto veci potrebné prezentovať svoj aktuálny názor o tom,\nže zodpovedanie otázok, ktoré sú či už objektívne, alebo subjektívne z pohľadu strany sporu\npre rozhodnutie súdu podstatné, si nie je možné predstavovať ako prísne formalizovanú\nči mechanickú činnosť (na každú jednu konkrétnu otázku je presne k nej priraditeľná konkrétna\nodpoveď); odôvodnenie rozhodnutia súdu nemá pripomínať dotazníkový formulár. Je cnosťou\nvšeobecného súdu, ak dokáže odôvodnenie rozhodnutia koncipovať vecne s vystihnutím podstaty;\niba u čitateľa, ktorý textu nevenuje dostatok pozornosti, nepozná kontext alebo nevie v dobrom\nslova význame „čítať medzi riadkami“, môže potom vzniknúť dojem, že odôvodnenie súdu nie je\nvyčerpávajúce (m. m. IV. ÚS 59/2021, I. ÚS 347/2022).\n26. Ústavný súd akcentuje, že sťažovateľka síce namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nkrajského súdu v kontexte skutočností podľa bodu 24 tohto uznesenia, avšak v ústavnej sťažnosti\nk tomuto tvrdeniu neuvádza žiadne ďalšie konkrétne argumenty, nepopisuje, z akých dôvodov\npovažuje predmetné odôvodnenie za nedostačujúce či prípadne na ktorý jej rozhodujúci argument\nkrajský súd nedal odpoveď.\n27. Vzhľadom na bližšie nekonkretizovanú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd tiež\nvo všeobecnosti sumarizuje, že po preskúmaní relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského\nsúdu dospel (s poukazom na bod 7 tohto uznesenia, pozn.) k záveru o jeho stručnosti, ale nie\nzmätočnosti či arbitrárnosti. S porozumením je totiž možné vydedukovať podstatu vysvetlenia,\na teda, že sťažovateľka neosvedčila okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia,\n\n6\n\nkeďže podľa názoru krajského súdu nepreukazovala, resp. ani netvrdila, aké kroky smerujúce\nk prevodu či obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaná vykonáva. Zároveň krajský súd pomenoval,\nže sťažovateľka neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by osvedčila existenciu\nhrozby. Podľa názoru ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska nie je v kontexte námietok\nprezentovaných v ústavnej sťažnosti dôvod na spochybnenie záverov namietaného rozhodnutia\nkrajského súdu.\n28. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci aktuálnemu návrhu\nsťažovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vyhovené, sťažovateľka má možnosť\npodať návrh na neodkladné opatrenie za splnenia zákonných podmienok znova s uvedením\nrelevantných skutočností odôvodňujúcich jeho nariadenie (§ 329 ods. 3 CSP).\n29. Pre komplexnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovateľka argumentuje „viacerými vadami“,\nktoré uplatnila v odvolaní, tieto ďalej nekonkretizuje, v nadväznosti na čo sa nimi ústavný súd\ns poukazom na § 45 zákona o ústavnom súde nemohol zaoberať.\n30. Ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti nezistil\npríčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, na základe čoho ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. Urobil tak s poukazom\nna spôsob argumentácie sťažovateľky (a právne závery najmä v bodoch 23, 25 až 27 tohto\nuznesenia, pozn.); svoj ustálený prístup o zdržanlivom prístupe k preskúmavaniu ústavných\nsťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv v spojení s neodkladným\nopatrením; s prihliadnutím na právny názor, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať\ndo rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen preto,\nže nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne\nrozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom,\nako aj s evidovaním možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opakovane.\n31. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch\nsťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. september 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "doručenie, doručovanie", "opatrenie-neodkladné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/23/2021", "guid": "76b2944c-e478-491f-8e3b-822d0878b5ff:b814b6ea-3263-43c4-9df5-5c4f06535b30", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03c6a602-b9a2-4416-881f-5867115a610f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1"}, {"guid": "ussr:df20e6eb-2785-49b7-b31f-f81794a81854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.59.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.59.2021.1"}, {"guid": "ussr:a1bb47cb-a23b-4191-a6cb-9e765ab7ea7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.155.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2020 z 16. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.155.2020.1"}, {"guid": "ussr:7526acae-09b4-4ee5-b235-5bd689afa9c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.407.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.407.2020.1"}, {"guid": "ussr:4fc80924-3af0-4747-99d6-ddabfa05a020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.19.2020.1"}, {"guid": "ussr:e030d3f0-d807-462f-a783-5d9c72dcf690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 355/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 355/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.355.2015.1"}, {"guid": "bc0b38b9-0fe8-4c27-8a22-005631ea9cf2:3acd9122-702e-4411-8d83-bce41583ff92", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/38/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/38/2021 z 24. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bc0b38b9-0fe8-4c27-8a22-005631ea9cf2:3acd9122-702e-4411-8d83-bce41583ff92"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:baeec59e-ed83-4b2b-bd21-a316ae05edd5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.475.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.475.2026.1"}, {"guid": "ussr:315a0812-03e7-40bf-90c5-d1542ea77be0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.618.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 618/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 618/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.618.2023.1"}, {"guid": "7db3e12c-2c43-4e0a-91c7-da41f3e2ae34:5a296ee6-0e67-4b4d-af7b-9a9c0354b4a5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:3825204430.1", "spisova_znacka": "13CoPs/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoPs/2/2026 z 9. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:3825204430.1"}, {"guid": "cebb7554-750b-4c8d-bea2-afda117fc273:1d6ee478-cc3f-47c1-b498-4477956fb0b5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5725201850.1", "spisova_znacka": "14CoP/153/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/153/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5725201850.1"}, {"guid": "b7a04152-4da0-442a-bb82-75938214fcb9:351c2fa3-40e9-4d24-baec-fe94fab35a10", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:3825202794.1", "spisova_znacka": "13CoP/116/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/116/2025 z 2. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:3825202794.1"}]}