{"guid": "ussr:a7b1e864-5b45-47bb-8d74-aa6714930b4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.384.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 384/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 384/2022 z 27. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 384/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.384.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2022-09-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a7b1e864-5b45-47bb-8d74-aa6714930b4a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.384.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.384.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.384.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 384/2022-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov\nJany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou JELENČÍK\nA PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., Tatranská 49, Bratislava, v mene ktorej koná\nJUDr. Michal Jelenčík, advokát a konateľ, proti postupu Okresného Bratislava I v konaní vedenom\npod sp. zn. 15 C 64/1990 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 64/1990 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 64/1990\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 eur, ktoré j e Okresný\nsúd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 739,66\neur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júna 2022 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 C 64/1990 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je námietka, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu ním namietaných základných práv (bod 1). Z ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne (svojej matky\n, pozn. ) je od roku 2017 stranou sporu v procesnom postavení žalobcu\nv konaní o určenie, že pracovný pomer trvá, a o náhradu nevyplatenej mzdy. Napadnuté konanie sa\nzačalo na okresnom súde podaním žaloby pôvodnou žalobkyňou 5. júna 1990 a dosiaľ nie je\nprávoplatne skončené. Sťažovateľ tvrdí, že nečinnosťou okresného súdu sa nielen zúžil okruh\nžalovaných (zánik žalovaného v I. rade, pozn.), ale po smrti pôvodnej žalobkyne v roku. 2017 sa\nznačne oslabila aj možnosť procesnej obrany sťažovateľa ako jej univerzálneho sukcesora. Pôvodná\nžalobkyňa, ktorá poznala celý skutkový stav, všetky skutkové súvislosti a dôkazy, už nežije, a tak\nnemôže reagovať na novoty, ktoré žalovaný po jej smrti vnáša do napadnutého konania. Sťažovateľ\nuvádza, že okresný súd vo veci vydal dve meritórne rozhodnutia, ktoré však boli odvolacím súdom\nzrušené, čo svedčí podľa jeho názoru o ich nezákonnosti.\n3. Z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov podal sťažovateľ 14. októbra 2021 sťažnosť na prieťahy\npodľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ktorá bola predsedom okresného súdu vyhodnotená ako dôvodná\n(odpoveď zo 16. novembra 2021, pozn.), keď konštatoval prieťahy v napadnutom konaní v trvaní\n5 a pol roka a nariadil pravidelné sledovanie veci v trojmesačných intervaloch. Uvádza, že jeho\nsťažnosť predsedovi súdu neviedla k žiadnej náprave, keďže aj po uplynutí viac ako ôsmich\nmesiacov od vybavenia jeho sťažnosti nečinnosť okresného súdu naďalej pretrváva. Zároveň\nvyjadruje presvedčenie, že nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho nezákonnými rozhodnutiami\ndošlo k predĺženiu napadnutého konania, v ktorom ani po 32 rokoch od jeho začatia nedospel\nkonajúci súd k právoplatnému rozhodnutiu veci.\n4. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol\nnálezom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods.1 dohovoru a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa\nsťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur a náhrady trov konania.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 384/2022 z 23. júna 2022 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv celom rozsahu na ďalšie konanie.\n2\n\n6. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov,\ndoložených príloh a obsahu súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n7. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej ústavnej sťažnosti opisuje skutkový stav veci uvádzajúc,\nže okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou činnosťou zapríčinil, že ani po troch\ndesaťročiach nie je rozhodnutý bežný pracovnoprávny spor. Hoci sťažovateľ pripúšťa určitú\nskutkovú náročnosť veci, vzhľadom na značný časový odstup od momentu podania žaloby (najmä\nčo sa týka rozsahu súdneho spisu) zároveň zdôrazňuje, že ani táto okolnosť nie je spôsobilá\nospravedlniť takú absurdnú celkovú dĺžku trvania súdneho sporu. Dlhodobým nekonaním\nokresného súdu, ako aj vydaním nesprávnych rozhodnutí, ktoré nesmerovali k právoplatnému\nskončeniu veci, okresný súd bez ďalšieho prispel k tomu, že napadnuté konanie bolo opakovane\npredĺžené o časový úsek dvoch odvolacích konaní v trvaní najmenej dvoch rokov. K výške\nsťažovateľom uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia tento ako dôvod uvádza,\nže spor trvajúci 32 rokov traumatizuje rodinu sťažovateľa vedeným súdnym sporom, pričom\nsťažovateľ sa po smrti svojej matky ako pôvodnej žalobkyne priamo nachádza v právnej neistote,\nčo sa týka dôvodnosti súdnou cestou uplatneného finančného nároku.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu\n8. Okresný súd vo svojom vyjadrení č. k. 1 SprV/359/2022 zo 4. augusta 2022, súčasťou ktorého\nbol aj chronologický prehľad procesných úkonov a vyjadrenie zákonnej sudkyne uviedol,\nže v napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov najmä v dôsledku nadmernej\nzaťaženosti súdneho oddelenia, pričom nezanedbateľným faktorom vplývajúcim na celkovú dĺžku\nkonania je fluktuácia zamestnancov tunajšieho súdu, a to na všetkých pracovných pozíciách,\nvrátane sudcov.\n8.1 Predseda okresného súdu už tradične poukázal na to, že vznik zbytočných prieťahov bol\nzapríčinený okolnosťami objektívneho charakteru, bez subjektívneho zavinenia predchádzajúcich\nzákonných sudcov (zmena zákonného sudcu sa udiala štyrikrát, pozn.), ako aj terajšej zákonnej\nsudkyne, ktorej bola vec pridelená 4. februára 2020. Výrazný vplyv na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania mala skutočnosť, že na žalovanú v 1. rade bol vyhlásený konkurz, ktorá túto skutočnosť\noznámila okresnému súdu 4. apríla 2003, čím bolo napadnuté konanie prerušené\naž do právoplatného skončenia konkurzného konania (o pokračovaní v konaní rozhodol okresný súd\n3. júla 2018, pozn.). Ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim dĺžku súdneho sporu bola\nnevyhnutnosť znaleckého dokazovania, keď sa súdny spis v období od 25. septembra 1998\ndo 28. januára 2000 nachádzal mimo dispozície okresného súdu. Obdobne tak okresný súd nemohol\nvo veci konať v období od 11. mája 1992 do 29. decembra 1992 a od 30. marca 2001 do 23. októbra\n2001, keď o podanom opravnom prostriedku strán sporu rozhodoval Krajský súd v Bratislave (ďalej\naj „krajský súd“).\n3\n\n8.2 Predseda okresného súdu zdôraznil, že za súčasného personálneho stavu okresného súdu je viac\nako iluzórne sa domnievať, že je možné od akéhokoľvek sudcu tunajšieho súdu požadovať\nvybavenie veci v lehotách, ktoré by boli komfortné s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa základe uvedeného sa domnieva, že za prieťahy v súdnych konaniach na tunajšom súde nenesie\nzodpovednosť tunajší súd a jeho sudcovia, ale samotný štát.\n8.3 Zákonná sudkyňa k obsahu ústavnej sťažnosti uviedla, že vo vzťahu k prípadnej možnej\nnečinnosti súdu od začatia konania (5. júna 1990) do pridelenia predmetného spisu jej ako zákonnej\nsudkyni (4. februára 2020) nevie zaujať stanovisko, keďže nemá vedomosť o miere zaťaženia,\npráceneschopnosti, súhrne právne náročných vecí, plnení ďalších pracovných povinností a podobne\npredchádzajúcich zákonných sudcov v predmetnom spore. Od času, keď je v súdnom spore\nzákonnou sudkyňou súd, koná v predmetnej veci bez prieťahov. Po naštudovaní veci bola snaha vec\nprejednať na pojednávaniach, ktoré boli nariaďované priebežne podľa poradia s ohľadom na počet\nnevybavených vecí. Počas tohto obdobia bol priebeh napadnutého konania ovplyvnený\ncelospoločenskou situáciou spojenou s ochorením COVID-19 a prijatými opatreniami, keď bolo\nmožné uskutočniť pojednávania len v obmedzenom režime (pojednávania nariadené na 3. december\n220, 11. február 2021, 11. február 2022 boli z uvedeného dôvodu zrušené, pozn.).\n8.4. Okresný súd vo vzťahu k výške sťažovateľom uplatneného nároku na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia uviedol, že túto považuje za neprimeranú, poukazujúc pritom\nna rozhodovaciu prax ústavného súdu, ako aj na to, že sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal\npožadovaný rozsah primeraného finančného zadosťučinenia žiadnymi výnimočnými okolnosťami.\n\nIII.2. Replika sťažovateľa\n9. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že okresný súd sa vo svojom vyjadrení zameral výhradne\nna svoje vnútorné organizačné procesy či osobné dôvody na strane zákonnej sudkyne, ktorými\nvysvetľuje absolútne neúmernú dĺžku napadnutého konania. Nízky počet sudcov, vysoký nápad\nvecí, zdravotný stav zákonného sudcu, školenia zákonného sudcu, opakované zmeny zákonného\nsudcu a podobne pokladá za dôvody výhradne na strane okresného súdu, ktoré s napadnutým\nkonaním nesúvisia a nie sú spôsobilé zbaviť ani obmedziť zodpovednosť okresného súdu\nza protiprávny stav, ktorý jeho nečinnosťou nastal.\n9.1 Podľa sťažovateľa okresný súd postupoval neefektívne, konkrétne pri nariadenom znaleckom\ndokazovaní, ktoré trvalo jeden a pol roka (od 25. septembra 1998 do 28. januára 2000)\nbez primeraného zásahu konajúceho súdu. Obdobne tak tomu bolo aj pri rozhodnutí o pokračovaní\nv napadnutom konaní, keď okresný súd rozhodol týmto spôsobom až 3. júla 2018, teda takmer dva\nroky po právoplatnosti uznesenia krajského súdu č. k. 3K 260/2001-4190 o zrušení konkurzu\nz 18. novembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť už 22. novembra 2016. Pokiaľ ide o obranu\nokresného súdu vo vzťahu k odvolacím konaniam (obe v trvaní 7 mesiacov), sťažovateľ sa\ndomnieva, že tieto boli vynútené nesprávnou rozhodujúcou činnosťou okresného súdu a krajský súd\nrozhodol o podaných odvolaniach v primeraných lehotách.\n9.2 Za minimálne problematické možno podľa sťažovateľa považovať, ak zákonný sudca nariadi\ntermín pojednávania na termín, v ktorom sa zároveň uchádza o účasť na odbornom seminári v rámci\nvzdelávania sudcov (z tohto dôvodu zrušené pojednávanie nariadené na 22. október 2020, pozn.),\nak ďalší termín pojednávania je nariadený s odstupom viac ako 6 mesiacov. Pre sťažovateľa je\n\n4\n\nneakceptovateľná celková dĺžka súdneho konania, ktorú je potrebné zohľadniť aj pri stanovení\nvýšky primeraného finančného zadosťučinenia, o ktorého priznanie žiada.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru\n9. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s tvrdeným porušením jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov spočíva v konštatovaní nečinnosti okresného súdu\ns dôrazom na skutočnosť, že v čase podania ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní nebolo\nprávoplatne rozhodnuté ani po viac ako 32 rokoch od podania žaloby.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, IV. ÚS 120/2018)\na môžu byť ústavným súdom posudzované spoločne.\n11. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaného práva ústavný\nsúd v nadväznosti na judikatúru ESĽP vychádza aj z vlastnej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo\niným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako\nprávoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 118/2019).\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo\nnajskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je\nexpressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pozn.), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného\n5\n\nsúdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00,\nII. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n15. V konkrétnom posudzovanom prípade sťažovateľa ústavný súd nepostupoval striktne podľa\nuvedených kritérií, a to vzhľadom na extrémnu dĺžku konania 32 rokov s absenciou právoplatného\nrozhodnutia vo veci čo i len na súde prvej inštancie, pretože ani právne či skutkovo náročnejší spor\nnesmie trvať v právnom štáte takúto dlhú dobu, lebo dôveryhodnosť justície tak trpí zásadným\nspôsobom. Takéto extrémne dlhé konanie zo strany všeobecného súdu prima facie odôvodňuje\nvyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako\naj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vo vzťahu k strane, ktorá je subjektom\ntakéhoto konania. Predmetom sporu je pracovnoprávny nárok matky sťažovateľa na základe žaloby\npodanej na okresnom súde v roku 1990, pričom pôvodná žalobkyňa zomrela v roku 2017.\nV dôsledku univerzálnej sukcesie na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpil do konania roku 2018\nsťažovateľ. Je absolútne ústavne neudržateľné, aby o akejkoľvek podanej žalobe súd nedokázal\nrozhodnúť a v konaní začatom od roku 1990 napriek jeho prerušeniu pre konkurz v trvaní 13 rokov\npo jeho ukončení viac ako osem rokov „vykonával“ viac menej iba procesné úkony.\n16. Napriek už uvedeným čiastkovým záverom ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa\ni k samotnému postupu okresného súdu a upriamiť pozornosť aspoň na niektoré štádia napadnutého\nkonania začatého na okresnom súde podaním pracovnoprávnej žaloby matky sťažovateľa 5. júna\n1990, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení pred jeho veľkou novelou\nzákonom č. 519/1991 Zb. účinného od 1. januára 1992, ktorou sa domáhala určenia, že jej pracovný\npomer trvá, ako aj z toho vyplývajúcich mzdových nárokov.\n16.1 Preštudovaním zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že okresný súd vydal vo veci\nzatiaľ dva meritórne rozsudky (prvý pod č. k. 15 C 64/1990-57 z 11. septembra 1991 a druhý\npo desiatich rokoch od nápadu veci pod č. k. 15 C 64/1990-233 z 29. septembra 2020). Oba tieto\nrozsudky však boli odvolacím súdom zrušené, prvý uznesením ešte bývalého Mestského súdu\nv Bratislave č. k. 10 Co 114/1992 z 30. septembra 1992 a druhý uznesením Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 18 Co 123/2021-259 z 12. septembra 2001 a vec bola dvakrát vrátená okresnému\nsúdu na ďalšie konanie.\n16.2 V roku 2001 bol na žalovanú v 1. rade vyhlásený konkurz, ktorý trval 13 rokov a až uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 3 K 260/2001-4190 z 18. novembra 2014, ktoré v spojení\ns uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 5/2015 nadobudlo právoplatnosť\n22. novembra 2016, bol definitívne zrušený. V čase, keď bolo konanie prerušené pre konkurz,\nsa úkony okresného súdu viac menej obmedzili na korešpondenciu s konkurzným súdom o stave\nkonkurzu. V roku 2017 pôvodná žalobkyňa zomrela. O pokračovaní v konaní rozhodol okresný súd\no dva roky od skončenia konkurzu uznesením č. k. 15 C 64/1990-414 z 3. júla 2018. Týmto\nuznesením konanie o určenie trvania pracovného pomeru zastavil a rozhodol, že bude v konaní\npokračovať so sťažovateľom v časti žalobného návrhu o nároku jeho matky na „ušlú mzdu“, keďže\nsťažovateľ na žalobe trval. Okresný súd sa začal vecou približne od februára 2019, keď nariadil\npojednávanie na 8. marec 2019. Toto pojednávanie však bolo odročené pre zmarenie doručenia\nsťažovateľovi a následne ďalšie pojednávanie nariadené na 9. máj 2019 bolo odročené\npre zdravotný stav sudkyne na 19. september 2019, ani toto pojednávanie sa však nezrealizovalo.\nV roku 2020 prevzala vec v poradí už štvrtá sudkyňa, ktorá nariadila termín pojednávania\n6\n\nna 22. október 2020, ktorý bol zrušený z dôvodu jej účasti na školení sudcov. Ďalšie nariadené\npojednávania boli postupne zrušené (3. decembra 2020, 11. februára 2021, 11. februára 2021\na 5. mája 2022), vec bola v období posledných dvoch rokov meritórne prejednaná len na jednom\npojednávaní, a to 30. septembra 2021. Toto pojednávanie bolo odročené (termín určený\nna 11. február 2022, pozn. ) z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v súlade so záväzným\nprávnym názorom odvolacieho súdu obsiahnutým v zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu č. k.\n18 Co 123/2021-259 z 12. septembra 2001 (č. l. 266), ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný.\nDoplnenie dokazovania v tomto smere už vyplývalo zo „Zápisnice o pojednávaní z 27. marca\n1998“, avšak dosiaľ nebolo realizované. Od posledného prejednania veci 30. septembra 2021\nokresný súd ďalšie termíny pojednávaní opakovane zrušil (pre mimoriadnu situáciu v súvislosti\ns pandémiou COVID-19 alebo práceneschopnosť zákonnej sudkyne, pozn.). Okresný súd 26. apríla\n2022 vydal uznesenie, ktorým konanie) proti žalobcovi v 1. rade zastavil, pretože tento zanikol (bol\nvymazaný z obchodného registra), uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. mája 2022. Overením\naktuálneho stavu napadnutého konania bolo zistené, že okresný vo veci nariadené pojednávanie\nna 16. september 2022 neuskutočnil a vec odročil na 27. október 2022.\n17. Ústavný súd vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní konštatuje, že už\nzo samotnej dĺžky vedeného sporu (v čase rozhodovania ústavného súdu v trvaní 32 rokov)\nbez bližšieho pohľadu na jednotlivé časové úseky medzi jednotlivými procesnými úkonmi alebo\nobdobia, počas ktorých sa súdny spis na okresnom súde nenachádzal (k tomu pozri bod 8.1 tohto\nnálezu), možno vyvodiť, že vo veci konajúci súd nerešpektoval zásadu rýchlosti a efektívnosti\nsúdneho konania, a spôsobil tak extrémne prieťahy, čo je z ústavnoprávneho hľadiska\nneakceptovateľné. Vo veci sa postupne vystriedalo viacero sudcov a hoci sa súčasná zákonná\nsudkyňa snaží vo veci konať bez prieťahov, všeobecne treba zastávať názor, že ani jednotliví\nsudcovia, ani predseda súdu sa v spore extrémne presahujúcom dĺžku konania nemôžu vyviniť\nz porušovania zákonom im uloženým povinností.\n18. Ústavný súd v súvislosti s opakovaným rozhodovaním o podanom opravnom prostriedku súdom\ndruhej inštancie (bod 16.1 odôvodnenia tohto nálezu) v súlade s judikatúrou ESĽP uvádza,\nže nemožno ospravedlniť prieťahy, ktoré vznikli opakovaným zrušením rozhodnutí súdu nižšej\ninštancie odvolacím súdom, najmä keď sú mu vytýkané chyby, ktorých sa tento súd dopustil (pozri\nnapr. rozsudok ESĽP vo veci Spas Todorov proti Bulharsku z 5. 11. 2009, č. 38299/05, § 41 –\n§ 44).\n19. K tvrdeniu okresného súdu týkajúcemu sa častých personálnych zmien zákonných sudcov\na nadmernej pracovnej zaťaženosti sudcov a pracovníkov súdu (bod 8.1 – 8.2 odôvodnenia tohto\nnálezu) ako negatívneho faktoru ovplyvňujúceho rýchlosť konania treba uviesť, že systémové\nzlyhania ako personálne problémy alebo množstvo prejednávaných vecí pri správe súdnictva\nnemôžu byť dôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie\npríčin prieťahov v konaní alebo dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny\ncharakter. Dôležité je rozhodnúť o tom, či k týmto prieťahom v konaní došlo a odstrániť právny\nstav neistoty sťažovateľa.\n\n7\n\n20. Z vyjadrenia predsedu súdu možno dedukovať veľmi ťaživú situáciu na súde, ktorý čelí\nenormnému náporu veci pri jeho personálnom poddimenzovaní. Predseda súdu až neštandardne\nuvádza zlyhanie štátu pri dlhodobom podceňovaní situácie na súde, ktorý je celorepublikovo\nnajzaťaženejší s najšpecifickejšou a tiež osobitne zložitou agendou. Systémové zlyhania pri správe\nsúdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, však nemôžu byť dôvodom\nneuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú\nrepubliku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo\nvyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve,\npredsedom súdov či k rezortnému ministerstvu. Ústavný súd môže spoľahlivo konštatovať,\nže Okresný súd Bratislava I je, čo sa týka včasnosti vybavovania vecí, na ústavnom súde\nneprimerane často napádaný. Prieťahy, nielen čo sa týka počtu konaní, ale aj extrémnej dĺžky\nprocesov, indikujú až chronický stav. Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane upozorňuje\n(napr. III. ÚS 37/2021), že tento akútny problém by si vyžadoval od rezortného ministerstva\nosobitnú pozornosť (III. ÚS 204/2021, I. ÚS 28/2022).\n21. Možno tak uzavrieť, že celková extrémna dĺžka trvania súdneho sporu vedeného súdom prvej\ninštancie výrazne vybočila z rámca požiadavky dosiahnutia konečného rozhodnutia vo veci\nv primeranej lehote a že ničím neospravedlniteľným zdĺhavým postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k neprimeraným prieťahom, čím bolo nesporne zasiahnuté do ústavne\nzaručeného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu). Okresný súd napriek uvedenému\nv bode 20 odôvodnenie tohto nálezu nesie plnú zodpovednosť nielen za nečinnosť v danej veci, ale\nhlavne za svoj opakovaný nesústredený postup (k tomu pozri aj bod 16.1 odôvodnenia tohto\nnálezu), ktorý nemožno ničím ospravedlniť.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n22. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,\nvo veci konal.\n23. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah súdu\nproti základným ústavne zaručeným právam a slobodám. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie\npráva na primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo\nk ďalším prieťahom (ústavným príkazom konať), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno,\nmožno len poskytnúť za porušenie tohto práva primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n24. Keďže napadnuté konanie v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti nie je stále skončené,\nústavný súd formuloval všeobecnému súdu príkaz konať (bod 2 výroku nálezu). Na tomto mieste si\nústavný súd dovoľuje upozorniť okresný súd na povinnosť v konaní striktne postupovať podľa\nustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1) vrátane dôsledného využitia prostriedkov\nprocesného útoku, procesnej obrany podľa § 149 až § 151 CSP a prospektívnej sudcovskej\nkoncentrácie zakotvenej v § 153 CSP v spojení s § 470 ods. 2 druhej vety CSP. Zo všetkých zmien,\n\n8\n\nktoré v napadnutom konaní nastali, sa javí byť dôležité, aby si okresný súd predovšetkým nanovo\nustálil predmet sporu, ako aj predmet prípadného ďalšieho dokazovania, lebo inak hrozí ďalšie\nporušovanie princípu procesnej ekonómie (čl. 17 CSP), ako aj základných práv sťažovateľa.\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa\n§ 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže\npriznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Cieľom primeraného\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,\nv ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania\nzákladného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n26. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ktoré považuje za spravodlivé vzhľadom\nna predmet konania, jeho neprimeranú celkovú dĺžku, neefektívny postup a neschopnosť okresného\nsúdu vo veci meritórne rozhodnúť a pretrvávajúcu právnu neistotu sťažovateľa (k tomu pozri aj bod\n7 odôvodnenia tohto nálezu).\n27. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval\nsťažovateľom požadovanú výšku finančného zadosťučinenia za neprimeranú a na tomto mieste\npripomína, že priznané finančné zadosťučinenie nie je kompenzáciou za možný neúspech v konaní\npred všeobecným súdom, ale len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo\nslobôd zaručených ústavou.\n28. Keďže cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Z dôvodu právneho nástupníctva sťažovateľa a v spojení s fundamentálnou\nvlastnosťou základných práv, ktoré sa svojím obsahom viažu na konkrétny subjekt (čl. 12 ústavy),\nje podľa názoru ústavného súdu dostatočne odôvodnený záver, že intenzita zásahu do namietaných\npráv a slobôd nemôže byť u právnych nástupcov – in abstracto identická s rozsahom porušenia práv\na slobôd subjektov, ktorí sú účastníkmi, resp. sporovými stranami rozporovaného konania od jeho\núplného začiatku (m. m. III. ÚS 309/2015, I. ÚS 462/2019). Vzhľadom na konštatovanú nečinnosť\nokresného súdu, ako aj jeho neefektívny postup v napadnutom konaní, právne následky univerzálnej\nsukcesie a rozsah porušenia namietaných práv samotného sťažovateľa, ústavný súd považoval\npriznanie sumy 2 500 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu) a vo zvyšnej\nčasti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 739,66 eur.\n\n9\n\n30. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1\npísm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Advokátovi patrí náhrada trov konania za tri úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2022 (príprava a prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti,\nreplika sťažovateľa) v hodnote 3 x 193,83 eur plus režijný paušál 3 x 11,87 eur. Trovy konania\nspolu 616, 38 eur navýšené o daň z pridanej hodnoty 20 %, ktorej je právny zástupca sťažovateľa\nplatiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavujú sumu celkom 739,66 eur (bod 4 výroku nálezu).\n30. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "občianske súdne konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "občianske súdne konanie-Občiansky súdny poriadok", "práca, pracovný pomer-nároky", "nástupníctvo-procesné", "prieťahy v konaní-extrémne", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/64/1990", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38a94f38-09ef-4db7-93eb-93c6f35c2381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.28.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.28.2022.2"}, {"guid": "ussr:5aeba67c-cb48-4f7f-83aa-7f7a81585b3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.204.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.204.2021.2"}, {"guid": "ussr:ff7461aa-99cb-4dd3-a1aa-54221bbf1359", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.37.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.37.2021.2"}, {"guid": "ussr:9a0e61d4-2a25-48fb-b2c5-106de8e17f08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 462/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 462/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.462.2019.1"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:88717d39-d888-4380-80e3-a9f7e8d500bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.120.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 120/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 120/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.120.2018.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:6b199650-d8c3-4e15-8c2c-bc36ee39ec79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.309.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.309.2015.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aee9e75e-f6c7-422a-8f0a-65103d190a91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.2.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.2.2024.2"}, {"guid": "ussr:e3f3dd1a-1d22-4694-9611-1f5851777ec1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.642.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 642/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 642/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.642.2022.1"}]}