{"guid": "ussr:7e2a665d-a450-4718-9ba6-7c485a1718e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 366/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 366/2022 z 23. 6. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2022, sp. zn. I. ÚS 366/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2022-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e2a665d-a450-4718-9ba6-7c485a1718e0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.366.2022.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 366/2022-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca\nspravodajca), a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n,\n, zastúpeného VESTENICKÁ & BD advokátska\nkancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Júlia\nVestenická, proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 TdoV 3/2018\nz 9. decembra 2019 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. mája 2020 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), svojho práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a svojho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto\nuznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia a úhradu trov konania pred ústavným súdom\na nezverejňovanie mena a priezviska.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že rozsudkom Špecializovaného trestného\nsúdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) č. k. PK-2T/14/2013 z 26. mája 2014 (ďalej\nlen „prvostupňový rozsudok“) v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) č. k. 2 To 9/2014 z 26. novembra 2014 (ďalej len „druhostupňový rozsudok“)\nbol sťažovateľ uznaný za vinného z nasledujúcich skutkov:\n- zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona\n(bod I prvostupňového rozsudku),\n\n- zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) a ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona (bod II.1 prvostupňového\nrozsudku),\n- obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) a d) a ods. 5 písm. c)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona (bod II.2 prvostupňového\nrozsudku),\n- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. a) a j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (bod II.1\ndruhostupňového rozsudku),\n- obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a ods. 4 písm. c) Trestného zákona (bod\nII.2 druhostupňového rozsudku),\n- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4 písm. b)\nTrestného zákona (bod II.5 prvostupňového rozsudku),\n- obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295\nods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)\nTrestného zákona vo viacčinnom súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245\nods. 1, ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona (bod II.6a prvostupňového rozsudku).\n3. Za uvedené skutky bol sťažovateľovi uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov\nso zaradením podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym\nstupňom stráženia, podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad vo výmere\n3 rokov a podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 1. septembra 2011 trest\nprepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona stal štát.\n4. Zároveň bol v súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste uložený\nsťažovateľovi rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4T/11/2012\nzo 6. novembra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n6To/147/2012 z 31. januára 2013, ktorým bol sťažovateľovi vymeraný nepodmienečný trest odňatia\nslobody vo výmere 4 (štyri) roky, keďže tento výrok vzhľadom na ďalšie rozhodnutia obsahovo\nnadväzujúce, stratil podklad.\n5. V súlade s § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol sťažovateľ spolu s ďalšími 2 spoluobvinenými\nzaviazaný spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným manželom\na\nškodu vo výške 1889,99 eur, súkromnému podnikateľovi\n–\nškodu vo výške 4043,28 eur, poisťovni\nškodu vo výške 3170,49 eur,\npoisťovni\n, škodu vo výške 26433 eur.\n6. Sťažovateľ bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora\nÚradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. mája 2013 č. k.\nVII/1 Gv 221/1 1-885 pre skutok v bode 2 obžalobou právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný\nzločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2. písm. c) a ods. 4 písm. c) Trestného zákona\ns poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.\n7. Proti druhostupňovému rozsudku podal sťažovateľ dovolanie zo zákonných dôvodov podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c), h) a i) Trestného poriadku. Rovnako uplatnil ako dôvod dovolania aj konanie\nna súde prvého stupňa, keďže vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom\n2\n\nprostriedku podľa § 374 ods. 3 Trestného poriadku. Dovolanie bolo napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu zamietnuté ako nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Vo všeobecnosti jadro argumentácie sťažovateľa smeruje voči najvyššiemu súdu v pozícii\ndovolacieho súdu, ktorý sa v napadnutom, podľa neho svojvoľnom uznesení nevysporiadal\nso všetkými skutočnosťami v dovolaní vo vzťahu k jeho osobe, ako aj vo vzťahu ku skutkom\nkladeným mu za vinu (bod 9 tohto uznesenia), pričom v dovolaní boli vytýkané procesné\npochybenia uvádzané už v odvolaní, ktoré neboli napravené v konaní o riadnom opravnom\nprostriedku a ktoré mali negatívny vplyv na postavenie sťažovateľa ako obvineného (bod 10 tohto\nuznesenia) a rovnako mali dopad aj na konečné rozhodnutie o vine a treste (bod 11 tohto\nuznesenia).\n9. Vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd vyabstrahoval tieto\nargumenty:\na) námietky sťažovateľa namietajúce svojvoľnú, formalistickú a priam alibistickú argumentáciu\ndovolacieho senátu (o to viac, ak predkladal dovolaciemu súdu svoje vlastné rozhodnutia\no totožných porušeniach, k akým došlo v prípade sťažovateľa, ktoré najvyšší súd neakceptoval)\na nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia (v odôvodnení absentujú odpovede na viaceré\nsporné otázky, najvyšší súd si so samotným odôvodnením nedal žiadnu väčšiu námahu, obmedzil\nsa na osvojenie si niektorých pasáží z predchádzajúcich rozhodnutí, je nespochybniteľné, že sám\nosebe nemal ani snahu o riadne preskúmanie dovolacích dôvodov);\nb) v kontexte odignorovania dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\ndovolacím súdom sťažovateľ poukazuje na formálne odôvodnenie svojho rozhodnutia v dovolacom\nkonaní a povrchný prístup najvyššieho súdu, keďže si „nedal námahu zodpovedne a riadne sa\noboznámiť s obsahom spisového materiálu“. Tiež namieta jeho nepravdivé (súd prvého stupňa\npostupoval v súlade s riadne zisteným stavom) a zavádzajúce (označenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu za erudované, precízne a podrobné) tvrdenia a neznalosť spisového materiálu v komplexnom\nznení;\nc) za porušenie práva na spravodlivý proces považuje nekritické podporenie postupu súdu prvého\nstupňa vo vzťahu k zamietnutiu množstva navrhovaných dôkazov;\nd) rozpor v právnom názore, čo sa týka naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nv súvislosti so zvukovými záznamami [tieto napriek svojej nezákonnosti boli prenesené z prvotného\nkonania (okresný súd sp. zn. 4T/11/2012 v spojení s krajským súdom sp. zn. 6To/147/2012)\ndo konania predchádzajúceho dovolaciemu konaniu], kým všeobecné súdy v rámci obnovy konania\n(uznesenie krajského súdu č. k. 3Tos/24/2020 z 27. februára 2020, ktorým bola zamietnutá sťažnosť\nvoči uzneseniu okresného súdu č. k. 15Nt/44/2018 z 5. novembra 2019) konštatovali naplnenie\npredmetného dovolacieho dôvodu, avšak dovolací súd nie;\ne) sťažovateľ preto s určitosťou konštatuje, že najvyšší súd dovolacie konanie „odflákol“, pričom\nsi nedal námahu oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom;\nf) sťažovateľ vychádza z logickej úvahy, že ak pochybenie v prvotnom konaní predstavuje\nnaplnenie dovolacieho dôvodu, potom je nepochybné, že naplnenie dovolacieho dôvodu je prítomné\n\n3\n\naj v samotnom dovolacom konaní, keďže konania sú vo vzájomnej previazanosti a sťažovateľovi\nbol vymeraný súhrnný trest.\n10. Námietky týkajúce sa procesných pochybení, ktoré mali negatívny vplyv na postavenie\nsťažovateľa ako obvineného a ktoré predstavovali porušenie práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy, predniesol sťažovateľ tak v dovolaní zo 17. novembra 2017 (s. 7 – 8), ako aj v ústavnej\nsťažnosti (s. 8 – 9, s. 15, s. 17 – 18):\na) vykonanie hlavného pojednávania bez sťažovateľovej prítomnosti;\nb) opakovaný nesúlad medzi obsahom zápisníc a prepisom zvukového záznamu;\nc) súd nerozhodol o vznesených námietkach obhajcov proti postupu súdu a o námietkach zaujatosti;\nd) vypočutie chráneného svedka\n(ďalej len „chránený svedok“);\ne) výsluchu chráneného svedka sa zúčastnil náhradný sudca, ktorý si však nesplnil svoju povinnosť\na nezúčastňoval sa celého procesu;\nf) odobratie poznámok, ktoré tvorili prípravu obhajoby sťažovateľa, čím došlo k zmareniu obhajoby\nv podstatnej časti;\ng) „strohé“ odmietnutie vypracovaného znaleckého posudku a zamietnutie množstva sťažovateľom\nnavrhovaných dôkazov.\n11. Sťažovateľ rovnako predniesol námietky k procesným pochybeniam, ktoré mali dopad\nna konečné rozhodnutie o vine a treste v dovolaní (s. 9 – 10) a následne aj v ústavnej sťažnosti\n(s. 10 – 12), ktorých podstatou je absencia vykonaného dokazovania v kontexte formalistického\nodôvodnenia a ustálenia viny sťažovateľa (za skutok zločinu poškodzovania cudzej veci podľa\n§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) a ods. 4 písm. b) Trestného zákona) a to len na základe\npriznania\n(premietnutého v jeho Dohode o vine a treste), bez akéhokoľvek\npreverenia relevantných skutočností.\nnikdy nebol v konaní vypočutý ani\nprokurátorom, ani súdom. Súdy (prvostupňový a odvolací) žiadosti sťažovateľa o pripojenie spisu\nv trestnej veci odsúdeného\nnevyhoveli, ale ani nevysvetlili zamietnutie tejto\nžiadosti, pričom uvedenú žiadosť nemožno považovať za neopodstatnenú, resp. za zanedbateľnú.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n12. Podstata ústavnej sťažnosti je v dôvodoch založená na kritike arbitrárnosti argumentov\na nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia ignorovaním dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý mal byť podľa názoru sťažovateľa naplnený\nv dôsledku namietaného porušenia práv spravodlivého procesu a práva na obhajobu mnohými\nprocesnými pochybeniami špecializovaného trestného súdu a najvyššieho (odvolacieho) súdu.\n13. Ústavný súd sa zaoberal otázkou včasnosti podania ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 7. februára 2020.\nKeďže ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. mája 2020 je zrejmé, že sa tak\nstalo až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty [§ 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], ktorej posledný deň pripadol na 7. apríl 2020. Aj napriek\ntomu možno ústavnú sťažnosť považovať za včas podanú práve s poukazom na § 1 písm. a)\nv spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti\n4\n\nso šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícií, podľa ktorého lehoty\nustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie\npráv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa\núčinnosti tohto zákona (27. marca 2020) do 30. apríla neplynú.\n14. V danom prípade k 27. marcu 2020 zo zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa § 124 zákona\no ústavnom súde neuplynulo ešte 12 dní (keďže posledný deň pripadol na 7. apríl 2020). Lehota\nv čase od 27. marca do 30. apríla 2020 neplynula (spočívala). Opäť začala plynúť 1. mája 2020\na uplynula 12. mája 2020. Vzhľadom na túto skutočnosť treba ústavnú sťažnosť, ktorá bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 4. mája 2020, považovať za včas podanú.\n15. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dovolací súd neuznal za relevantnú ani\njednu z uplatnených námietok z pohľadu naplnenia niektorého z dôvodov dovolania. Ústavný súd\nzároveň konštatuje, že v napadnutom uznesení z hľadiska jeho štruktúry najvyšší súd reagoval\nna námietky sťažovateľa systematicky či spoločne vo vzťahu k ostatným „spoludovolateľom“,\nalebo individuálne vo vzťahu k sťažovateľovi ku konkrétne uplatneným dovolacím dôvodom [§ 371\nods. 1 písm. c), h), i), § 374 ods. 3 Trestného poriadku].\n16. Po oboznámení s obsahom ústavnej sťažnosti a jej príloh možno konštatovať, že jadro\nsťažnostných námietok v konaní pred ústavným súdom je opakovaním dovolacej argumentácie,\na to bez dostatočnej ústavnoprávnej relevancie. Nielen podstatou konania pred ústavným súdom,\nale najmä podstatou samotnej ústavnej sťažnosti by z hľadiska jej potenciálneho úspechu mala byť\nargumentácia majúca ústavný, a nie len zákonný rozmer (IV. ÚS 462/2021) V ústavnej sťažnosti ju\nvšak nebolo možné identifikovať. Ústavný súd považuje za žiaduce dať do pozornosti,\nže odôvodnenie ústavnej sťažnosti je kritériom klasifikačným, nie kvalitatívnym. Kritika právnych\nzáverov všeobecných súdov pri poskytovaní ochrany „zákonným“ subjektívnym právam účastníkov\nkonania musí mať v ústavnej sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody\nsťažovateľa, a to nielen na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia\nústavnej sťažnosti (III. ÚS 463/2018).\n17. Sťažovateľ v podanom dovolaní namietal zásadné porušenie práva na obhajobu spadajúceho\npod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorého kritika nenaplnenia\ndominovala aj v podanej ústavnej sťažnosti. Okrem tohto dovolacieho dôvodu sťažovateľ\ndovolaním napadol aj dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) a tiež podľa § 374 ods. 3\nTrestného poriadku, ktoré však neboli predmetom v podanej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd,\nviazaný v zmysle § 45 zákona o ústavnom súde rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti, tak mohol\nprihliadnuť len na takú argumentáciu, ktorá bola uvedená priamo v ústavnej sťažnosti, preto sa nimi\nz dôvodu zákonnej prekážky ďalej nezaoberal. V danom prípade neprichádzala do úvahy ani výzva\nna odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu\njeho kľúčovej povahy. Označené ustanovenie zákona totiž slúži na odstraňovanie najmä formálnych\nnedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (m. m. I. ÚS 185/2021 publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 81).\n18. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd pristúpil k preskúmaniu ústavnou sťažnosťou\nnapadnutého uznesenia dovolacieho súdu v rozsahu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. c). Uvedený prieskum realizuje v súlade so svojou novšou judikatúrou (IV. ÚS 546/2020).\nZ hľadiska dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) ide o prieskum obhajobného atribútu\n5\n\nspravodlivého procesu spočívajúci vo vyhodnotení dovolacím súdom, či sa skôr konajúce súdy\nspoľahlivo a nearbitrárne vyrovnali v odôvodnení svojich rozhodnutí so všetkými otázkami\npodstatnými pre rozhodnutie, čo zodpovedá obhajobným právam obvineného (ktoré v ústavnom\nkontexte zodpovedajú základným právam podľa čl. 50 ods. 3 a 4 ústavy, ako aj širšiemu\nvymedzeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jeho\nkorelátu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n19. Takou podstatnou otázkou potenciálne môže byť podľa okolností prípadu aj sťažovateľom\nnastolený kľúčový problém týkajúci sa namietaných procesných pochybení prvostupňového\na odvolacieho súdu, pokiaľ sťažovateľ zastáva názor, že je v príslušnom smere prítomná\narbitrárnosť časti odôvodnenia druhostupňového rozsudku (m. m. V. ÚS 546/2020,\nIV. ÚS 206/2020).\n20. Na odobrenie záverov skôr konajúcich súdov dovolacím súdom musí ísť o vyrovnanie\nsa s dotknutou otázkou udržateľným spôsobom. Dovolací súd nemusí nevyhnutne dospieť\nk rovnakému spôsobu vyriešenia tejto otázky (stotožniť sa s obsahom a rozsahom vlastnej úvahy\nskôr konajúceho súdu o predmetnej otázke), najmä ak ju sám priamo neposudzuje, napríklad\ndovolací súd priamo neposudzuje (okrem výnimky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) otázky\nskutkové. Predmetná úvaha však musí byť v odôvodnení relevantne prítomná ako podklad jeho\nzáverov, v čom je paralela s posudzovaním rovnakých okolností, teda spravodlivého procesu\nz pohľadu odôvodnenia súdneho rozhodnutia ústavným súdom (keď ochrancom ústavnosti je aj\nvšeobecný súd, najmä najvyšší súd). Pre hodnotenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa dovolacím\nsúdom nie je prekážkou ani § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý pokrýva nemožnosť atakovania\n(len) odôvodnenia rozhodnutia bez smerovania na tomto základe k odlišnému rozhodnutiu vo veci\nsamej k výrokom dovolaním napadnutého rozhodnutia (IV. ÚS 491/2021).\n21. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že mu neprináleží sa vyjadrovať ku skutkovej podstate\nskutočností, na podklade ktorých bola alebo nebola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť určitej\nosobe, ani hodnotiť a „vážiť“ jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich primeranosť a dôvodnosť,\nresp. to, či sú postačujúce na záver o jej danosti. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého orgánu\nochrany ústavnosti je skúmať iba ústavné markanty postupu orgánov verejnej moci a z nich plynúce\nzávery vyjadrené v jednotlivých individuálnych právnych aktoch, a to z pohľadu, či neprekračujú\nrámec ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii so skutkovými a s právnymi okolnosťami dotknutej\nveci. Ústavný súd teda (rovnako ako dovolací súd) nie je možné vnímať ako tzv. skutkový súd,\nktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež nie je v poradí\nďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Navyše, judikatúra Komisie\npre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United\nKingdom), ako aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“\n(napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)] pod spravodlivým súdnym procesom\n(fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie\ntoho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho\nprípadu (I. ÚS 26/2014, I. ÚS 531/2017, IV. ÚS 155/2020, IV. ÚS 152/2021, IV. ÚS 463/2021).\n22. Ústavný súd v posudzovanom prípade nezistil, aby z napadnutého uznesenia nebolo zrejmé,\nže sa zaoberal všetkými podstatnými otázkami prípadu (rozsudok ESĽP vo veci Boldea proti\nRumunsku z 15. 2. 2007, sťažnosť č. 19997/02, bod 30) a že nedal konkrétnu a jednoznačnú\n\n6\n\nodpoveď na argumenty, ktoré boli pre výsledok prípadu rozhodujúce (čo predstavuje\nv posudzovanom prípade najmä namietané procesné pochybenia súdov nižších stupňov). Ako to\nvyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia (predovšetkým zo s. 18 až 20, s. 21 až 22, s. 25,\ns. 29 až 32), najvyšší súd tu adekvátne z pohľadu dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku vysvetlil prieskum dostatočnosti a absencie arbitrárnosti pri odôvodnení\nkritických otázok odvolacím súdom (v nedeliteľnej súvislosti s odôvodnením súdu prvého stupňa)\nod primárne vlastného hodnotenia dôkazov, na ktoré nie je dovolací súd oprávnený. Taký postup\nzodpovedá vývoju novej judikatúrnej línie ústavného súdu odvíjajúcej sa od nálezu vo veci sp. zn.\nIV. ÚS 546/2020.\n23. Ústavný súd preto konštatuje, že dovolací súd sa dôsledne zaoberal konkrétnymi námietkami\nsťažovateľa v rámci tohto dovolacieho dôvodu, ktorými podľa názoru ústavného súdu odobril\nzávery skôr konajúcich súdov ústavne udržateľným spôsobom a ktoré zrozumiteľne, logicky\na adresne vysvetlil. Ústavnému súdu neuniklo pozornosti, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť\nnamietajúcu porušenie základných práv (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy) aj proti\nprvostupňovému a druhostupňovému rozsudku, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k.\nIII. ÚS 758/2016 z 8. novembra 2016 tak, že ju odmietol (voči druhostupňovému rozhodnutiu\nz dôvodu zjavnej neodpostatnenosti a voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nedostatku\nprávomoci). Ústavný súd v predmetnej veci konštatoval, že najvyšší súd ako odvolací súd\nna odvolacie námietky reflektoval, vysporiadal sa s nimi a sťažovateľovi poskytol náležitú odpoveď\nv podobe argumentov majúcich logický charakter.\n24. V súvislosti so sťažovateľovým prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu ústavný súd dodáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež súčasťou práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (s odkazom aj na zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov) nie je povinnosť súdu vykonať dôkazy označené účastníkmi konania\n(I. ÚS 75/96, II. ÚS 218/00, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 182/04, II. ÚS 25/07, I. ÚS 478/2013,\nIV. ÚS 10/2014; Engel c. Holandsko z 8. 6. 1976, séria A, č. 22, s. 38 – 39, § 91, Pisano\nc. Taliansko z 27. 7. 2000, sťažnosť č. 36732/97).\n25. Nad rámec k námietkam sťažovateľa [(v bode 9 písm. d), e), f)] ústavný súd uvádza,\nže v zmysle § 382 Trestného poriadku otázka posúdenia a rozhodnutia o tom, či sú naplnené\ndovolacie dôvody podľa § 371 Trestného poriadku, v konečnom dôsledku prislúcha\nlen najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu, ktorý nie je viazaný názorom ním podriadených súdov\nk týmto otázkam. Z toho dôvodu je táto námietka právne bezvýznamná.\n26. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno hovoriť\nvtedy, ak namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých\nporušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto\npovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 99/2022).\n\n7\n\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v napadnutom uznesení dovolacieho súdu\nnevzhliadol žiadne vybočenie z ústavnoprávnych požiadaviek kladených na zachovávanie\nzákladného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie či práva na obhajobu,\na preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n28. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie\nporušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave (detašované pracovisko) 23. júna 2022\n\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody", "arbitrárnosť", "obhajoba, obhajca"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ade2078-6a2d-480e-9a0f-af79cff5070e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.99.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2022 z 17. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.99.2022.1"}, {"guid": "ussr:d681134c-d7e3-4bb8-ba79-f5b1aad25cbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.491.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 491/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 491/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.491.2021.1"}, {"guid": "ussr:9052aa0f-d978-4833-9b91-37c36a28eeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.462.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 462/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 462/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.462.2021.1"}, {"guid": "ussr:352b56cd-4c47-4e81-8c9b-514024a6d2e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.463.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 463/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 463/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.463.2021.1"}, {"guid": "ussr:2d2aa512-1bb8-402b-bb73-c7fd8c319582", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.185.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 185/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 185/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.185.2021.1"}, {"guid": "ussr:17a7bc47-c38f-4b68-84fc-df5e5d66934c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.152.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 152/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 152/2021 z 16. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.152.2021.1"}, {"guid": "ussr:0034ee2a-39a5-452c-a477-9a69b7488b93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.546.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 546/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 546/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.546.2020.1"}, {"guid": "ussr:55a2c259-b542-4379-8aa8-8aacb506c072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.206.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.206.2020.1"}, {"guid": "ussr:64b68523-e9c0-4e1f-8b90-64bbd09e71b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.155.2020.1"}, {"guid": "ussr:ab61dc94-c85c-4e09-a4e2-0263d7892bba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.463.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 463/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 463/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.463.2018.1"}, {"guid": "ussr:b167d413-c656-417c-af9b-a02f47c1212f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 531/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 531/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.531.2017.1"}, {"guid": "ussr:e768d0c0-e08d-47df-8d61-a495b8c68ce4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.758.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 758/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 758/2016 z 8. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.758.2016.1"}, {"guid": "ussr:e5e73274-898a-4f76-9ca2-b0d06450dd67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5e73274-898a-4f76-9ca2-b0d06450dd67"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:e08f0182-fafd-4751-aa05-c51ec949f6a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08f0182-fafd-4751-aa05-c51ec949f6a2"}, {"guid": "ussr:7839b62b-a55d-43ec-a5a8-12151a13e53d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7839b62b-a55d-43ec-a5a8-12151a13e53d"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e7735b38-3000-4fa8-94b2-eb1f227d65b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/04 z 26. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-26", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.182.2004.1"}, {"guid": "ussr:c79c8834-0f1b-4963-8fb0-ef9a73f4fd9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/03 z 11. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-11", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c79c8834-0f1b-4963-8fb0-ef9a73f4fd9d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:ac2e0fce-a71c-4f9a-8ccf-77d1bfd46610", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.218.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/00 z 12. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.218.2000.1"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86b0fe74-ba52-4353-ad42-d2ee300c7552", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.391.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 391/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.391.2024.1"}, {"guid": "ussr:24c4139c-e07a-4862-97ee-9ce3d66a5f2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.503.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 503/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 503/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.503.2022.1"}]}