{"guid": "ussr:a7fe2990-1d4a-4cd6-893d-50e5f2bd22da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/2022 z 9. 3. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. marca 2022, sp. zn. I. ÚS 34/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-03-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a7fe2990-1d4a-4cd6-893d-50e5f2bd22da", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.34.2022.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 34/2022-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov\nJany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti VRK REALITNÁ\nAGENTÚRA s. r. o., Hutnícka 22, Košice, IČO 44 138 938, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nGranec, spol. s r. o., Kováčska 28, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Branislav\nGranec, proti postupu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/2010 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/2010 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e\nzbytočných prieťahov.\n\nv konaní sp. zn. 15 C 46/2010 konať bez\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 5 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nKošice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 384,08 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen ,,ústavný súd“) 7. septembra 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom\nOkresného súdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/2010\n(ďalej aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“). V napadnutom konaní navrhuje okresnému súdu\nprikázať konať bez zbytočných prieťahov a domáha sa priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 6 000 eur, ako aj náhrady trov konania spojených s podaním ústavnej\nsťažnosti. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 34/2022-17 z 18. januára 2022 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o nesústredenej činnosti, ako aj opakovanej\nnečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní, pričom v tejto súvislosti poukazuje najmä\nna samotnú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (v čase podania ústavnej sťažnosti presahujúcu\n10 rokov od vstupu sťažovateľky do napadnutého konania, pozn.) bez vydania meritórneho\nrozhodnutia vo veci. V konaní vo veci samej má sťažovateľka procesné postavenie žalovanej\nv 3. rade proti žalobcom v 1. rade\na v 2. rade\n(ďalej len\n,,žalobcovia“) vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území\n. Napadnuté konanie začalo na základe žaloby podanej žalobcami 22. marca\n2010 a sťažovateľka do neho vstúpila na základe návrhu žalobcov na pripustenie vstupu\nsťažovateľky do konania ako žalovanej v 3. rade okresnému súdu doručeného 21. októbra 2010.\n3. Sťažovateľka po stručnom zhrnutí doterajšieho priebehu napadnutého konania uviedla, že ku dňu\npodania ústavnej sťažnosti okresný súd v napadnutom konaní ani jedenkrát meritórne nerozhodol,\nteda napadnuté konanie nie je ani po viac ako desiatich rokoch právoplatne ukončené. Dodala,\nže v priebehu celého tohto obdobia požiadala o odročenie pojednávania približne trikrát (z toho\ndvakrát súbežne so žalobcami, pozn.), pričom celé napadnuté konanie je poznačené neustálymi\nžiadosťami o odročenie pojednávaní zo strany žalobcov (pričom jeden zo žalobcov sa nedostavil\nna pojednávanie ani jedenkrát, pozn.). S poukazom na to uviedla, že okresný súd v tomto smere\nkoná nanajvýš neefektívne, nevyužil možnosť uloženia poriadkových opatrení, pričom len jedenkrát\nnevyhovel žiadosti žalobcov o odročenie pojednávania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému konaniu namieta primárne jeho celkovú doterajšiu dĺžku\npresahujúcu v čase podania ústavnej sťažnosti 10 rokov pred súdom prvej inštancie,\na to bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci. Uvedené samo osebe pokladá za ústavne\nneakceptovateľné. Vzhľadom na to je toho názoru, že je nepochybné (už len s poukazom na celkovú\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania, pozn.), že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným\nprieťahom. Namieta neefektívny postup okresného súdu v napadnutom konaní, pričom zároveň\npoukazuje na to, že ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom podanej žaloby, nemôže\ns touto nehnuteľnosťou už viac ako 10 rokov plne disponovať kvôli predbežnému opatreniu\nokresného súdu (uznesenie okresného súdu č. k. 15 C 46/2010-61 z 19. novembra 2010, pozn.).\n\n2\n\nDodala, že táto nehnuteľnosť tým stráca aj na hodnote. Argumentáciu uzavrela tým, že zo strany\nokresného súdu je žalobcom umožňovaný taký postup v napadnutom konaní, ktorým neustále\nodďaľujú meritórne rozhodnutie vo veci.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, replika sťažovateľky a prehľad procesných úkonov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n5. Ústavný súd si už v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti od okresného\nsúdu vyžiadal aj jeho vyjadrenie k samotnej ústavnej sťažnosti. Okresný súd vo svojom vyjadrení\nsp. zn. 1 Spr V 957/2021 doručenom ústavnému súdu 15. decembra 2021 v podstatnom uviedol,\nže s poukazom na prehľad vo veci vykonaných procesných úkonov okresného súdu je toho názoru,\nže tento vo veci postupoval v podstate plynulo a bez prieťahov. Dodal, že zároveň nespochybňuje,\nže v určitých časových úsekoch došlo k obdobiam nečinnosti, tieto však boli spôsobené\nobjektívnymi okolnosťami (zložitosť veci, dĺžka súvisiaceho trestného konania, potreba znaleckého\ndokazovania a choroba žalobcu, pozn.). Doplnil, že v neposlednom rade k predĺženiu napadnutého\nkonania prispelo aj správanie sporových strán, a to napriek tomu, že okresný súd primerane\nvyužíval procesné prostriedky a neuznával (pokiaľ mu to umožnil zákon a judikatúra, pozn.)\nprocesné ospravedlnenia. Tiež uviedol, že vo veci konajúca zákonná sudkyňa po pridelení veci\n10. decembra 2019 vykonáva úkony plynulo, efektívne a bez prieťahov. Je toho názoru,\nže skutočnosť, že sporové strany využívajú prostriedky procesnej obrany (odvolania), nemôže\nísť na zodpovednosť okresného súdu. V súvislosti s námietkami sťažovateľky poukázal\nna to, že okresný súd je jeden z najväčších súdov prvej inštancie v Slovenskej republike,\npričom je najzaťaženejším súdom z hľadiska nápadu nových vecí v obvode Krajského súdu\nv Košiciach, a to permanentne od roku 2010 až do súčasnosti. V ďalšej časti svojho vyjadrenia\nsa pomerne podrobne a obšírne venoval aj personálnemu stavu (personálnej poddimenzovanosti,\npozn.) okresného súdu v súvislosti s množstvom jemu pridelenej agendy a poukázal aj na sťažené\npodmienky chodu okresného súdu (ako aj iných súdov, pozn.) v súvislosti so zavedenými\nzákonnými opatreniami súvisiacimi so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19 v relevantných\nobdobiach rokov 2020 a 2021, obzvlášť v konaniach, v ktorých je potrebné vykonávať\ndokazovanie a nariaďovať pojednávania. Vzhľadom na charakter predmetu konania a všetky\nokolnosti daného prípadu nepokladá za primerané sťažovateľkou požadované finančné\nzadosťučinenie. Na záver uviedol, že je toho názoru, že v napadnutom konaní nedošlo k takým\nprieťahom, ktoré by mali za následok porušenie práv sťažovateľky v zmysle podanej ústavnej\nsťažnosti.\n5.1. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 Spr V 59/2022 (po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie, pozn.) doručenom ústavnému súdu 1. februára 2022 uviedol, že zákonná\nsudkyňa 11. januára 2022 zrušila termín pojednávania určený na 11. február 2022 z dôvodu\nvykonávania stáže na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) v čase\nod 7. februára 2022 do 31. júla 2022. Preto bude potrebné vo veci uplatniť postup podľa § 51 ods. 4\npísm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (prerozdelenie a pridelenie veci novému zákonnému sudcovi, pozn.).\n\n3\n\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n6. Sťažovateľke bola výzvou ústavného súdu z 3. februára 2022 daná možnosť vyjadriť\nsa k stanovisku okresného súdu sp. zn. 1 Spr V 957/2021 doručenému ústavnému súdu\n15. decembra 2021 a k stanovisku sp. zn. 1 Spr V 59/2022 doručenému ústavnému súdu\n1. februára 2022. Predmetná výzva ústavného súdu bola riadne doručená 7. februára 2022.\nSťažovateľka v lehote 10 dní stanovenej ústavným súdom požadované stanovisko nezaslala, čím\nnevyužila právo vyjadriť sa.\nIII.3. Prehľad procesných úkonov:\n7. Ústavný súd z obsahu okresným súdom zaslanej chronológie procesných úkonov v napadnutom\nkonaní zistil, že napadnuté konanie začalo na základe žaloby podanej žalobcami na okresnom súde\n22. marca 2010 (a sťažovateľka do neho vstúpila na základe návrhu žalobcov na pripustenie vstupu\nsťažovateľky do konania ako žalovanej v 3. rade okresnému súdu doručeného 21. októbra 2010,\npozn.). V jeho priebehu doteraz nebolo okresným súdom (ako súdom prvoinštančným, pozn.)\nvydané žiadne meritórne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania v trvaní takmer 12 rokov od podania žaloby a viac ako 11 rokov od vstupu sťažovateľky\ndo napadnutého konania ako žalovanej v 3. rade ústavný súd v okolnostiach danej veci nepovažoval\nza potrebné ani za účelné na tomto mieste bližšie rozvádzať jednotlivé doterajšie úkony\nokresného súdu v ňom realizované. K priebehu napadnutého konania je však potrebné uviesť,\nže od 23. augusta 2010 bolo okresným súdom prerušené konanie do právoplatného skončenia\ntrestného stíhania (v súvislosti s trestným konaním uvedeným vo vyjadrení okresného súdu, pozn.),\npričom 15. marca 2012 bolo okresnému súdu oznámené, že trestné stíhanie bolo zastavené. Zároveň\nbolo v rámci doterajšieho priebehu napadnutého konania celkovo trikrát vykonávané znalecké\ndokazovanie (od 29. októbra 2014 do 16. januára 2015, od 9. októbra 2015 do 12. augusta 2016\na od 15. decembra 2016 do 11. júla 2017, pozn.). Vo veci sa uskutočnilo celkovo 5 pojednávaní,\npričom v priebehu napadnutého konania došlo k zrušeniu/odročeniu celkovo 16-tich pojednávaní\n(z prehľadu procesných úkonov vyplýva, že z tohto počtu požiadala sťažovateľka o odročenie\npojednávania celkovo päťkrát, pričom z toho trikrát súbežne so žalobcami, pozn.). Zároveň\n10. decembra 2019 došlo k prvej zmene zákonného sudcu vo veci (z dôvodu odchodu\npôvodnej zákonnej sudkyne do dôchodku, pozn.). Následne v období od 28. februára 2020\ndo 16. decembra 2020 sa spis nachádzal na odvolacom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní\nžalovaných proti výroku o trovách konania v uznesení o zastavení konania voči žalovaným v 1. rade\na 2. rade. Preverením aktuálneho stavu napadnutého konania na okresnom súde bolo zistené,\nže po zrušení termínu pojednávania pôvodne nariadeného na 11. február 2022 bola vec\npo druhýkrát pridelená novej zákonnej sudkyni, pričom vo veci zatiaľ nebol nariadený nový termín\npojednávania.\n8. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, pretože na základe podaní účastníkov\nkonania a chronológie procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní predloženej\nústavnému súdu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci\n(§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\n\n4\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 295/2019).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1\nprvej vety OSP, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Povinnosť súdu a sudcu konať\nbez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená\nako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj ,,CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Úlohou ústavného súdu bolo v danom\nprípade posúdiť, či v napadnutom konaní došlo k vzniku prieťahov, či ich vznik bol spôsobený\nprimárne postupom okresného súdu alebo na ich vznik mal vplyv aj postup samotnej sťažovateľky,\nako aj to, aký vplyv na priebeh napadnutého konania mala samotná povaha prejednávanej veci.\n12. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže spory týkajúce sa určovacích žalôb, ktorými sa sporové strany domáhajú určenia vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, v zásade tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov.\nČiže po právnej stránke nie je v zásade možné konštatovať právnu zložitosť napadnutého konania.\nZ obsahu predloženej chronológie procesných úkonov okresného súdu, ako aj z vyjadrenia\nsamotného okresného súdu však vyplýva, že predmetný spor je ,,poznačený“ do istej miery\nskutkovou zložitosťou spočívajúcou v tom, že vo veci bolo opakovane vykonávané znalecké\ndokazovanie a tiež že predmetné konanie súviselo aj s prebiehajúcim trestným konaním (v dôsledku\nčoho bolo napadnuté konanie po istý čas aj prerušené, pozn.). No s poukazom na celkovú doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania v trvaní už takmer dvanástich rokov od podania žaloby (a presahujúcom\njedenásť rokov od pristúpenia sťažovateľky do neho, pozn.), navyše bez vydania čo i len jedného\nmeritórneho rozhodnutia vo veci okresným súdom ako súdom prvej inštancie, podľa posúdenia\nústavného súdu už v tomto ,,časovo pokročilom štádiu“ nie je možné ani uvedenú väčšiu faktickú\nzložitosť veci vnímať ako ospravedlniteľný dôvod vzniku prieťahov. V súvislosti s týmto kritériom\ntak nie je možné okresný súd zbaviť jeho zodpovednosti za priebeh a doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania a s tým súvisiaci vznik prieťahov.\n\n5\n\n13. V rámci posudzovania ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľky ústavný súd konštatuje,\nže po preskúmaní doterajšieho priebehu napadnutého konania konštatuje, že na strane sťažovateľky\nnezaznamenal okolnosti, ktoré by zásadným spôsobom negatívne ovplyvnili doterajší priebeh\nnapadnutého konania. K uvedenému záveru ústavný súd dospel aj po zohľadnení tej skutočnosti,\nže aj samotná sťažovateľka v doterajšom priebehu napadnutého konania požiadala (celkovo päťkrát,\npričom z toho trikrát súbežne so žalobcami, pozn.) o odročenie pojednávaní vo veci, no vzhľadom\nna doterajšiu celkovú dĺžku napadnutého konania to nie je možné považovať za rozhodujúcu\nokolnosť, pre ktorú okresný súd nedospel do štádia vydania meritórneho rozhodnutia vo veci.\nČiže ani s poukazom na toto kritérium nie je možné okresný súd zbaviť jeho zodpovednosti\nza priebeh a doterajšiu dĺžku napadnutého konania.\n14. K tretiemu kritériu, a to postupu okresného súdu, je potrebné uviesť, že po preštudovaní\nokresným súdom predloženej chronológie procesných úkonov vykonaných vo veci ústavný súd\nv napadnutom konaní jednoznačne identifikoval primárne neefektívny postup okresného súdu,\nako aj v istých časových úsekoch jeho nečinnosť. V tejto súvislosti však ústavný súd poukazuje\nnajmä na neefektívnu činnosť okresného súdu, ktorý napriek množstvu nariadených pojednávaní\n(celkovo približne 20 nariadených pojednávaní, pozn.) reálne za celé trvanie napadnutého konania\nuskutočnil len 5 pojednávaní. Navyše, posledné pojednávanie nariadené na 11. február 2022 bolo\nzrušené z dôvodu na strane okresného súdu (odchod zákonnej sudkyne na stáž, pozn.). Preto\nuž len s poukazom na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (od podania žaloby\n22. marca 2010, pozn.) toho času hraničiacu s obdobím 12-tich rokov, a to nielen bez právoplatného\nukončenia sporu, ale aj bez vydania čo i len neprávoplatného meritórneho rozhodnutia\nvo veci súdom prvej inštancie, je možné dospieť k jednoznačnému záveru o ústavnoprávne\nneakceptovateľnom stave.\n15. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje, že postup súdu spočívajúci len v samotnom vykonaní\nrôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu, nie je možné považovať\nza postup efektívny, sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty (m. m. I. ÚS 109/2021).\n15.1. Zároveň je nutné podotknúť, že ,,argumentácia“ okresného súdu v súvislosti s opatreniami\nzavedenými proti šíreniu ochorenia COVID-19 (čo je zaiste objektívna okolnosť, pozn.) však\nv danom prípade neobstojí, pretože do obdobia poznačeného touto objektívnou celospoločenskou\nsituáciou (roky 2020 a 2021, pozn.) okresnému súdu v tejto súvislosti nič nebránilo v riadnom\nkonaní vo veci.\n15.2. S poukazom na okresným súdom uvádzané personálne aspekty v spojení s množstvom\nagendy, ktorú musí okresný súd a zákonný sudca riešiť, ústavný súd v zmysle už svojej konštantnej\nrozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné\npersonálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto\noblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade\nsťažovateľky. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že uvedené je aj otázkou organizácie práce,\na to nielen samotného zákonného sudcu, ale aj vedenia súdu. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika\nnevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších zamestnancov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\n6\n\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 3/2020).\n15.3. Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že okresný súd koná vo veci bez akejkoľvek\nefektivity, dostatočne nevyužíva možnosti, ktoré mu Civilný sporový poriadok od 1. júla 2016 dáva,\nvrátane prospektívnej sudcovskej koncentrácie (§ 153 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 druhá veta\nCSP, pozn.). Tá totiž aj pre konania začaté pred nadobudnutím účinnosti nového civilného procesu\nlimituje navrhovanie dôkazných prostriedkov počas súdneho sporu s prihliadnutím na aktivitu strán,\nktorých cieľom by malo byť rýchle a hospodárne vyriešenie ich vzájomného sporu. Zodpovednosť\nza výsledok sporu patrí sporovým stranám, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej\naktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Procesná aktivita však má mať na zreteli najmä časové\nkritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy konajúci súd (najmä s dôrazom\nna naplnenie požiadavky hospodárnosti a rýchlosti vedenia súdneho sporu). Na tomto mieste\nústavný súd zároveň poukazuje na to, že okresný súd už v minulosti bol na uvedené upozorňovaný\nnapríklad v prípade konania vedeného pod sp. zn. I. ÚS 148/2021.\n16. Po zhodnotení všetkých okolností ústavný súd dospel v danom prípade k jednoznačnému\nzáveru, že napadnuté konanie trpí prieťahmi. Prieťahy idú primárne na vrub postupu okresného\nsúdu, a to najmä v dôsledku jeho neefektívnej činnosti a nesústredeného postupu. Okresný súd\nnepostupoval v napadnutom konaní v intenciách čo najrýchlejšieho a efektívneho prerokovania\na ukončenia sporu. K tomuto záveru ústavný súd v danom prípade dospel aj po prihliadnutí\nna špecifiká daného konania (najmä po prihliadnutí na väčšiu skutkovú zložitosť veci, pozn.), avšak\nopätovne zdôrazňuje, že dĺžka prvoinštančného konania v doterajšom trvaní atakujúcom už hranicu\n12-tich rokov bez právoplatného ukončenia veci (resp. bez vydania čo i len jedného meritórneho\nrozhodnutia vo veci, pozn.) je ústavnoprávne neakceptovateľná a na tejto skutočnosti nič nemení\nani fakt väčšej skutkovej zložitosti sporu.\n17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní boli porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n18. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti\nnavrhla, aby ústavný súd po prijatí rozhodnutia o porušení namietaných práv prikázal okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol\no porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikázal, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka\nnachádza (bod 2 výroku nálezu).\n\n7\n\n19. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj jej žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie\nzadosťučinenia vo výške 6 000 eur. Uvedené odôvodňovala primárne celkovou doterajšou dĺžkou\nnapadnutého konania bez vydania meritórneho rozhodnutia vo veci, pričom poukázala aj na to,\nže kvôli vydanému predbežnému opatreniu okresného súdu nehnuteľnosť, ohľadom ktorej sa vedie\nnapadnuté konanie o určenie jej vlastníctva, chátra, a tak stráca na hodnote.\n20. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n21. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na tieto základné okolnosti.\nPrvou je zohľadnenie celkovej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ktorá v čase vydania nálezu\nuž presiahla 11 rokov od vstupu sťažovateľky do napadnutého konania ako žalovanej v 3. rade,\npričom počas tohto obdobia okresný súd nielenže napadnuté konanie právoplatne neukončil,\nale vo veci nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, čo je z hľadiska trvania sporu\npred prvoinštančným súdom ústavnoprávne neakceptovateľné. Druhou zásadnou okolnosťou\nje, že kvôli vydanému predbežnému opatreniu je sťažovateľke v podstate po celý čas znemožnené\ndisponovať s nehnuteľnosťou, o ktorej vlastníctvo sa spor vedie. Zohľadniac uvedené,\nako aj skutočnosť, že stav právnej neistoty sťažovateľky trvá, ústavný súd rozhodol o priznaní\nfinančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 5 000 eur (bod 3 výroku nálezu).\n22. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde\nnevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n23. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 384,08 eur (bod 4 výroku nálezu).\n24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [(ďalej len ,,vyhláška“);\n§ 11 ods. 3, § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2021 je 181,17 eur a hodnota režijného paušálu je 10,87 eur. Sťažovateľke\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2021\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti). Celkovo tak sťažovateľke vznikol\nnárok na náhradu trov v sume 384,08 eur.\n\n8\n\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave (detašované pracovisko) 9. marca 2022\n\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-sporové", "nehnuteľnosť", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "konanie-sporové", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/46/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e0bbc258-3f30-4738-b69e-48740e93ac3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.148.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 148/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.148.2021.2"}, {"guid": "ussr:35d1c52f-d213-4d8b-8f60-24501b91d352", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2"}, {"guid": "ussr:2869954c-37a4-4130-84d0-b30502fcde6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.3.2020.2"}, {"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4973a53b-139c-449b-b1e5-1389d68f5113", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.134.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.134.2023.2"}, {"guid": "ussr:0e9d114a-6e68-4e17-b034-5467c7a746ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.136.2023.2"}, {"guid": "ussr:28ab96e4-4a21-4f26-a967-5b7670f940d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.26.2023.2"}, {"guid": "ussr:bf58eef1-71a8-4413-bf66-e4a9fd1e7a72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.655.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 655/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 655/2022 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.655.2022.1"}, {"guid": "ussr:3fd7a45a-2ef8-4c8b-b76e-9ae3cb7dc8ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.327.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.327.2022.1"}]}