{"guid": "ussr:b73e2f3c-58c1-48fd-a009-944ffc0c2a51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2022 z 28. 4. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. apríla 2022, sp. zn. I. ÚS 31/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-28", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "nazov": "čl. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-2", "nazov": "čl. 16 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-16.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 16 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b73e2f3c-58c1-48fd-a009-944ffc0c2a51", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.31.2022.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 31/2022-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov\nJany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky maloletej\n, zastúpenej zákonnou zástupkyňou – matkou\n, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátska\nkancelária, Štúrova 20, Košice, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves\nč. k. 1Pn 1121/21/8810 z 5. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) 6. decembra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), základného práva na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, základného\npráva nebyť podrobená neľudskému zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 ústavy a podľa čl. 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva\nna rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, práva nebyť vystavená\nsvojvoľnému zasahovaniu do súkromného života podľa čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa\na práva na zákonnú ochranu proti zásahom do súkromného života podľa čl. 16 ods. 2 Dohovoru\no právach dieťaťa uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej\nlen „okresná prokuratúra“) č. k. 1Pn 1121/21/8810 z 5. októbra 2021. Navrhuje napadnuté\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie.\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 31/2022-17 z 18. januára 2022 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že zákonní zástupcovia sťažovateľky podali\n7. júna 2021 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice-Západ (ďalej len „obvodné\noddelenie Policajného zboru“) trestné oznámenie v súvislosti s fyzickým útokom na sťažovateľku\nzo strany jej spolužiačky, v dôsledku ktorého utrpela zranenie s dobou liečenia 27 dní,\nako aj z dôvodu dlhodobého šikanovania sťažovateľky jej spolužiačkami v ňou navštevovanej\nzákladnej škole.\n\n4. Poverený\n\npríslušník obvodného oddelenia Policajného zboru uznesením ČVS:\nORP-1311/ZA-KE-2021 z 30. júla 2021 trestné oznámenie zákonných zástupcov sťažovateľky\nvedené ako trestná vec pre podozrenie zo spáchania trestných činov výtržníctva podľa § 364 ods. 1\npísm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví\npodľa § 156 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, pretože nebol dôvod na začatie\ntrestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.\n\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podali rodičia sťažovateľky sťažnosť, v ktorej vytkli obvodnému\noddeleniu Policajného zboru nedostatočné prešetrenie danej veci, a to predovšetkým\nnevysporiadanie sa s tou časťou trestného oznámenia, ktorá sa týkala šikanovania sťažovateľky\nspolužiačkami, ako aj nevykonanie dôležitých procesných úkonov. Podľa ich názoru obvodné\noddelenie Policajného zboru rozhodlo predčasne a nezákonne.\n\n6. O\n\nriadnom opravnom prostriedku zákonných zástupcov sťažovateľky rozhodla\nokresná prokuratúra napadnutým uznesením č. k. 1Pn 1121/21/8810-2 z 5. októbra 2021 tak,\nže ho ako nedôvodný zamietla, pretože sa s rozhodnutím obvodného oddelenia Policajného zboru\nv plnej miere stotožnila. Podľa názoru okresnej prokuratúry nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty\nžiadneho trestného činu.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n\n7. Proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry z 5. októbra 2021 o zamietnutí sťažnosti\nzákonných zástupcov sťažovateľky proti rozhodnutiu obvodného oddelenia Policajného zboru\nz 30. júla 2021 podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta porušenie\nňou označených práv z viacerých dôvodov.\n\n8. Predovšetkým obvodnému oddeleniu Policajného zboru, ako aj okresnej prokuratúre vytýka,\nže vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom trestného oznámenia, nebolo vykonané\nvyšetrovanie (skrátené vyšetrovanie), t. j. nebolo začaté trestné stíhanie vo veci. Preto ak obvodné\noddelenie Policajného zboru v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že v skrátenom vyšetrovaní\nneboli zistené skutočnosti umožňujúce záver, že došlo k spáchaniu činu inak trestného,\nnezodpovedá to skutočnosti. Takéto odôvodnenie rozhodnutia obvodného oddelenia\n2\n\nPolicajného zboru, s ktorým sa okresná prokuratúra stotožnila, považuje sťažovateľka za zmätočné\na v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, pretože postupom podľa § 196 ods. 2 Trestného\nporiadku sa len dopĺňa trestné oznámenie, ale dokazovanie sa v tomto štádiu konania\nv zmysle § 119 Trestného poriadku nevykonáva.\n\n9. Sťažovateľka je presvedčená, že jej bolo konaním inej osoby ublížené na zdraví a došlo pritom\nku konaniu, ktoré napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty podľa § 156 ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona. Táto skutočnosť bola podľa názoru sťažovateľky preukázaná obvodnému\noddeleniu Policajného zboru predloženými listinami dokazujúcimi úmyselné konanie páchateľky\ndotknutého skutku. Napriek tomu obvodné oddelenie Policajného zboru dospelo k záveru, že nejde\no čin inak trestný a toto konštatovanie prevzala aj okresná prokuratúra v napadnutom rozhodnutí.\n\n10. Poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), sťažovateľka\nnamieta, že okresná prokuratúra a obvodné oddelenie Policajného zboru nepostupovali v súlade\ns touto judikatúrou, keď nevenovali ani najmenšiu pozornosť skutočnosti, že sťažovateľka\nje maloletým dieťaťom požívajúcim osobitnú ochranu, a to nielen podľa trestného práva,\nale aj podľa ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. Bolo nesporné, že sťažovateľka utrpela\ntak fyzickú ujmu vyžadujúcu liečenie, ktorého doba dosiahla takmer 4 týždne, utrpela ako dieťa\nveľmi bolestivé zranenie a zažila aj hlbokú psychickú traumu, ktorá vyústila v jej odmietnutie vrátiť\nsa do tej istej školy, v ktorej zažívala dlhodobo príkorie zavŕšené jej fyzickým napadnutím. Nebolo\nteda sporné, že sťažovateľka utrpela zásah do svojho práva na nedotknuteľnosť osoby\na jej súkromia, na ochranu pred neľudským zaobchádzaním a do práva na jej súkromie\nako maloletého dieťaťa. Tomuto stavu, ktorý orgány činné v trestnom konaní nijakým spôsobom\nnespochybnili, zodpovedal pozitívny záväzok štátu spočívajúci v ochrane týchto práv. Ak boli\nuvedené práva už raz porušené, potom sa pozitívny záväzok štátu premieta do povinnosti vykonať\núčinné vyšetrovanie.\n\n11. Podľa sťažovateľky tejto povinnosti orgány štátu nezbavuje ani okolnosť, že podozrenie\nz porušenia jej práv a zo spáchania trestného činu smeruje voči osobe, ktorá nie je pre nedostatok\nveku trestne zodpovedná. Nedostatok veku páchateľa patrí medzi okolnosti vylučujúce trestnú\nzodpovednosť, ale nie protiprávnosť činu.\n\n12. Ako sťažovateľka uviedla, nedostatok účinného vyšetrovania okresná prokuratúra ospravedlnila\nnebezpečím druhotnej viktimizácie, pritom touto druhotnou viktimizáciou má na mysli paradoxne\nani nie tak druhotnú viktimizáciu sťažovateľky, ale druhotnú viktimizáciu osôb, proti ktorým\nsmeruje dôvodné podozrenie, že sa dopúšťali trestných činov, resp. činov inak trestných vo vzťahu\nk sťažovateľke. Takéto chápanie druhotnej viktimizácie je podľa sťažovateľky v absolútnom\nrozpore s § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obetiach trestných\nčinov“).\n\n13. Nevykonanie účinného vyšetrovania – vypočutia osôb podozrivých zo spáchania trestného činu\nči činu inak trestného pod zámienkou ich druhotnej viktimizácie je podľa názoru sťažovateľky\npostupom, ktorý nielenže nemá oporu v slovenskom právnom poriadku ani v komunitárnom práve\na medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná,\nale svedčí jednoznačne o tom, že pre odmietnutie účinného vyšetrovania neexistovali žiadne\n\n3\n\ndôvody. Naopak, ako vyplýva zo zákona o obetiach trestných činov, druhotná viktimizácia obete\nje aj ujma, ktorá jej vznikla nekonaním orgánu verejnej moci.\n\n14. Napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry je podľa sťažovateľky v príkrom rozpore\nso Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú\nminimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.\n\n15. Za adekvátnu považovala sťažovateľka tú istú argumentáciu aj vo vzťahu k tej časti trestného\noznámenia, ktoré sa týkalo šikanovania sťažovateľky zo strany jej spolužiačok. Napriek tomu,\nže v trestnom oznámení boli uvedené konkrétne skutky, ktorými dochádzalo k šikanovaniu\nsťažovateľky, nebolo vykonané žiadne vyšetrovanie vzťahujúce sa na tieto konkrétne skutky.\nSťažovateľka nebola vo veci vypočutá. Okresná prokuratúra sa uspokojila so všeobecnými\nzisteniami o celkovej povahe triedneho kolektívu a jeho sklonu k nežiaducim javom. Podstatou\ntrestného oznámenia však nebola povaha kolektívu, ale konkrétne konanie konkrétnych osôb,\nktoré sa voči sťažovateľke dopúšťali konania napĺňajúceho znaky trestného činu nebezpečného\nprenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a e) Trestného zákona a trestného činu nátlaku\npodľa § 192 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Orgány činné v trestnom konaní\nsa však úplne odmietli zaoberať drobnými fyzickými útokmi na sťažovateľku a jej dlhodobým\nnapádaním zo strany spolužiačok. Žiadne vyšetrovanie vo vzťahu k týmto skutkom nebolo\nvykonané.\n\n16. Sťažovateľka sa prostredníctvom svojich rodičov obrátila na orgány činné v trestnom konaní,\nktorých povinnosťou bolo splniť svoj pozitívny záväzok voči nej účinným vyšetrovaním.\nTieto orgány svoj pozitívny záväzok splniť odmietli a z ich strany jej nebola poskytnutá žiadna\nsatisfakcia v podobe vyšetrenia útokov voči jej právam. Naopak, záver, ku ktorému dospeli orgány\nčinné v trestnom konaní, že účinné vyšetrovanie by mohlo „druhotne viktimizovať“ páchateľov,\nje absolútnym zlyhaním týchto orgánov pri plnení ich povinnosti poskytnúť sťažovateľke ochranu\njej práv.\n\nIII.\nVyjadrenie okresnej prokuratúry a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresnej prokuratúry:\n\n17. V mene okresnej prokuratúry sa k vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá vo svojom\nvyjadrení podrobne opísala, ktoré písomné podklady na potrebu doplnenia trestného oznámenia\npríslušný orgán činný v trestnom konaní vyžiadal a aký skutkový stav z týchto podkladov vyplýval.\nIšlo o písomnosti zo šetrenia úrazu sťažovateľky vykonaného základnou školou, konkrétne\no záznam o registrovanom školskom úraze, výstupy zo stretnutia zákonných zástupcov\nsťažovateľky so zástupkyňou školy, zápisnicu zo zasadnutia výchovnej komisie tvorenej dvomi\nškolskými psychologičkami, výchovnou poradkyňou a zástupkyňou školy, výstupy\nz uskutočnených individuálnych rozhovorov, sociometrický dotazník k zmapovaniu triedneho\nkolektívu a pod. Vyžiadaná bola aj situačná správa od oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí\na sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.\n4\n\n18. Rovnako dôkladne generálna prokuratúra opísala priebeh trestného konania o podanom\ntrestnom oznámení zákonných zástupcov sťažovateľky.\n\n19. Generálna prokuratúra v ďalšom poukázala na právnu úpravu týkajúcu sa trestnej\nzodpovednosti osôb mladších ako štrnásť rokov, z ktorej vyvodila, že osoba mladšia ako štrnásť\nrokov, resp. pätnásť rokov podľa slovenských trestnoprávnych noriem nemôže spáchať trestný čin,\nale len čin inak trestný. Za čin inak trestný nie je možné uložiť žiadny trest. Do úvahy prichádza\niba uloženie ochrannej výchovy v civilnom procese alebo opatrení podľa iných kódexov,\nktorých ukladanie je mimo pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní.\n\n20. Zvlášť generálna prokuratúra zvýraznila § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku,\npodľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať\na musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná.\nPreto podľa generálnej prokuratúry ak vznikne podozrenie zo spáchania činu inak trestného osobou\ntrestne nezodpovednou z dôvodu veku, nie je možné začať trestné stíhanie. Úkony smerujúce\nk overeniu, či sa skutočne takáto osoba dopustila činu inak trestného, sa realizujú len v procesnom\nštádiu pred začatím trestného stíhania.\n\n21. Citujúc § 196 – § 198 Trestného poriadku, generálna prokuratúra pripomenula ich „dlhoročne\nrešpektovaný právny výklad“, v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní po oznámení\npodozrenia o spáchaní činu inak trestného osobou mladšou ako štrnásť, resp. pätnásť rokov,\nmôžu rozhodnúť buď len o odmietnutí trestného oznámenia [§ 197 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku], alebo o odložení veci [§ 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] pre neprípustnosť\ntrestného stíhania s odkazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.\n\n22. Podľa generálnej prokuratúry zákonodarca nepredpisuje v tomto štádiu konania žiadne\nobligatórne úkony, ktoré sú povinné orgány činné v trestnom konaní zaobstarať na účel\nsvojho rozhodnutia. Aby orgány činné v trestnom konaní vydali zákonné a odôvodnené\nrozhodnutie, môžu požiadať o doplnenie trestného oznámenia oznamovateľa alebo poškodeného,\nvyžiadať si listinné podklady a vypočuť podozrivú osobu. Je len na úvahe orgánov činných\nv trestnom konaní, ktoré z týchto dôkazov pre svoje rozhodnutie zrealizujú.\n\n23. Generálna prokuratúra uviedla, že orgány činné v trestnom konaní musia rešpektovať nielen\nustanovenia Trestného poriadku a ústavu, ale aj právo Európskej únie či judikatúru medzinárodných\nsúdov. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia ESĽP, Európskeho výboru pre sociálne práva,\nale aj na smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných\nzárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní\n(ďalej len „smernica“), z ktorej vyplýva právo týchto detí na ochranu súkromia počas trestného\nkonania a právo na individuálne posúdenie veci kvalifikovanými osobami. Podľa generálnej\nprokuratúry aktuálne ustanovenia § 196 až § 198 Trestného poriadku pri ochrane práv detí\npodozrivých zo spáchania činu inak trestného nezodpovedajú smernici ani rozhodovacej činnosti\nsúdov.\n\n24. Podľa generálnej prokuratúry ňou uvedené právne zdroje ukladajú štátnym orgánom povinnosť\ngarantovať v trestnom konaní uplatnenie všetkých práv detí podozrivých zo spáchania činu inak\ntrestného, sekundárnu viktimizáciu nevynímajúc.\n\n5\n\n25. Generálna prokuratúra uviedla, že vyhodnocovanie prípadov, v ktorých konaním trestne\nnezodpovedných detí sú poškodené iné deti, je nesporne náročné, pretože je nutné plne rešpektovať\npráva oboch strán. Úlohou trestného procesu je zistenie páchateľa trestného činu a jeho potrestanie.\nTrestné konanie v prípade podozrivého dieťaťa však nikdy nemôže viesť k prijatiu trestnoprávnych\nkonzekvencií. Je tak otázne, či aj v takýchto prípadoch prevažuje záujem štátu na dodržaní práva\nn účinné vyšetrovanie nad záujmom ochrany detí v trestnom konaní.\n\n26. Vo veci trestného oznámenia zákonných zástupcov sťažovateľky podľa generálnej prokuratúry\npoverený príslušník obvodného oddelenia Policajného zboru v súlade s § 196 ods. 2 Trestného\nporiadku zabezpečil potrebné písomné podklady o školskom úraze sťažovateľky. Z nich vyplynulo,\nže bol základnou školou riadne vyšetrený a boli dostatočne objasnené aj okolnosti, ktoré úrazu\npredchádzali. V rámci šetrenia základnej školy boli získané aj vyjadrenia detí prítomných na mieste\núrazu. Z týchto podkladov nebolo preukázané, že by spolužiačka úmyselne zavinila poškodenie\nzdravia sťažovateľky. Vzhľadom na spôsob vykonania činu 8-ročnou spolužiačkou, formu\nzavinenia, vek účastníkov incidentu a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, orgány činné v trestnom\nkonaní uzavreli, že nedošlo k spáchaniu činu inak trestného a trestné oznámenie odmietli.\nAkceptovali pritom aj výsledky sociometrie, dotazníkov, aktivít so žiakmi dotknutej triedy\na pohovorov vychovávateľov s jednotlivými žiakmi, ktorí nezistili medzi nimi žiadne prejavy\npatologického správania a šikany. Preto ak orgány činné v trestnom konaní v štádiu pred začatím\ntrestného stíhania opreli svoje rozhodnutia len o listinné dôkazy, nepostupovali v rozpore\ns ustanoveniami Trestného poriadku.\n\n27. Generálna prokuratúra zastáva názor, že okresná prokuratúra v súvislosti s napadnutým\nrozhodnutím plne rešpektovala § 176 ods. 2 Trestného poriadku, keď jasne a zrozumiteľne\nodpovedala zákonným zástupcom sťažovateľky na všetky podstatné sťažnostné námietky,\na to aj poukázaním na zabezpečené dôkazy a ich hodnotenie. Z ústavnoprávneho hľadiska\npreto považuje napadnuté rozhodnutie za ústavne udržateľné, ktoré neporušuje základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n\n28. Sťažovateľka vo svojej replike vyhodnotila vyjadrenie generálnej prokuratúry za nespôsobilé\nspochybniť opodstatnenosť argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti.\n\n29. V úvode reagovala na niektoré „poznámky“ generálnej prokuratúry týkajúce sa postavenia\n(zamestnania) zákonných zástupcov sťažovateľky a jej školskej dochádzky, v ktorých nenachádzala\nžiadnu súvislosť s predmetom ústavnej sťažnosti.\n\n30. Podľa sťažovateľky generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení prakticky nevenovala takmer\nžiadnu pozornosť jej postaveniu ako obeti, ktorá utrpela zásah do základných práv. Generálna\nprokuratúra podľa sťažovateľky neidentifikovala vo svojom vyjadrení nič, v čom by práva\nmaloletých podozrivých zo spáchania trestného činu mali byť prekážkou toho, aby neboli\nporušované ústavnou sťažnosťou namietané práva sťažovateľky, ktorá sa svojou sťažnosťou\nnedomáhala ani nepriznávania práv osobám podozrivým zo spáchania trestného činu\n(alebo činu inak trestného), ani toho, aby pri rešpektovaní jej práv boli porušované akékoľvek\nzákladné práva iných osôb, maloleté osoby nevynímajúc.\n6\n\n31. Kľúčová argumentácia generálnej prokuratúry je podľa názoru sťažovateľky celkom zjavne\nnereagujúca na meritum ústavnej sťažnosti. V jej prípade sa čin, ktorého znaky sú uvedené\nv trestnom zákone, nevyšetroval prostriedkami trestného práva, a preto chýba akákoľvek súvislosť\nústavno-sťažnostných námietok sťažovateľky s ochranou práv maloletých osôb podozrivých\nzo spáchania činu inak trestného.\n\n32. Sťažovateľka, poukazujúc na rozsudok ESĽP, vo veci Remetin proti Chorvátsku\nz 11. februáara 2012 (sťažnosť č. 29525/10), zastáva názor, že útoky na fyzickú integritu osoby\nvyžadujú zo strany štátu ochranu prostriedkami trestného práva.\n\n33. Za osobitne významnú považovala sťažovateľka skutočnosť, že v rozpore so Smernicou\nEurópskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne\nnormy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, bolo uzneseniami orgánov činných\nv trestnom konaní o odmietnutí trestného oznámenia sťažovateľke upreté postavenie obete trestného\nčinu (činu inak trestného) a ako to nakoniec vyplýva aj zo samotného vyjadrenia generálnej\nprokuratúry, sťažovateľka bola odkázaná s ochranou svojich práv na „prípadné civilné konanie“.\nGenerálna prokuratúra tak prakticky vyjadrila názor, ktorý implicitne vyplýva aj z ústavnou\nsťažnosťou napadnutého rozhodnutia, že sťažovateľka sa má domáhať voči osobám, ktoré narušili\njej fyzickú integritu a ublížili jej na zdraví, v civilnom konaní. Takýto postup je však úplným\npopretím pozitívneho záväzku štátu chrániť základné práva osôb, okrem iného, účinným\nvyšetrovaním aktov, ktoré smerovali voči fyzickej integrite osôb a znamenali porušenie základných\npráv obetí takýchto atakov.\n\n34. Ku generálnou prokuratúrou tvrdenej nemožnosti začatia trestného stíhania v predmetnej veci\nz dôvodu, že tomu bráni § 9 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, sťažovateľka uvádza, že začatiu\ntrestného stíhania bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe nemôže toto ustanovenie brániť,\nkeďže proti osobe, ktorá nie je trestne zodpovedná, sa v tomto štádiu trestného konania trestné\nkonanie nevedie. Zákaz podľa názoru sťažovateľky § 9 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nnezakazuje začať trestné stíhanie a vykonať v ňom dokazovanie smerujúce k tomu, či sa stal skutok\na či má znaky trestného činu.\n\n35. Odkazujúc na príslušné ustanovenia zákona o obetiach trestných činov, sťažovateľka uviedla,\nže nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu (pod ktorým sa myslí aj čin inak trestný)\nvzniká aj v situácii, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania pre jeho neprípustnosť na základe\n§ 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku [ktorý odkazuje na § 9 podľa ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku]. Je teda zrejmé, že zákon o obetiach trestných činov zakladá právo obete násilného\ntrestného činu (pod ktorým sa myslí aj čin inak trestný) začatím trestného stíhania, pričom v prípade\nčinov inak trestných výslovne predpokladá zastavenie trestného stíhania napr. pre nedostatok veku.\nAko však už bolo uvedené, odopretím začatia trestného stíhania vo veci ublíženia na zdraví\nsťažovateľke jej bola postupom orgánov činných v trestnom konaní apriórne odopretá ochrana\nako obeti fyzického útoku, ktorý má znaky trestného činu, a sťažovateľka bola bez akýchkoľvek\nzábran vo vyjadrení generálnej prokuratúry nasmerovaná na „civilné konanie“. Takýto postup\nje jednoznačným porušením práv sťažovateľky namietaným ústavnou sťažnosťou.\n\n36. Sťažovateľka považuje za neakceptovateľnú aj tú časť vyjadrenia generálnej prokuratúry,\nktorá poukazuje na to, že ak by aj došlo ústavným súdom k zrušeniu ústavnou sťažnosťou\n\n7\n\nnapadnutého rozhodnutia, úkony následne vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní\nby museli byť vykonávané pred začatím trestného stíhania.\n\n37. V závere svojho stanoviska sťažovateľka uviedla, že zákonní zástupcovia sťažovateľky svojej\nsťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia poukázali na rozpor medzi\nodôvodnením tohto uznesenia a jeho výrokom. Nedožadovali sa odloženia veci pre nedostatok\nveku.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n\n38. Podstata námietok sťažovateľky v súvislosti s namietaným porušením jej základných práv\nspočíva v jej tvrdení o nedostatočne zistenom skutkovom stave orgánmi činnými v trestnom konaní\npre rozhodnutie vo veci trestného oznámenia podaného jej zákonnými zástupcami. Je presvedčená,\nže v danej veci nebolo vykonané účinné vyšetrovanie relevantných skutočností.\n\n39. Ústavný súd v prvom rade v súlade so svojou konštantnou judikatúrou pripomína, že v zásade\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom\na úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia\nzákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej\nmoci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody,\nresp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu\nsamotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci\nmôžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n\n40. Okresná prokuratúra napadnuté uznesenie z 5. októbra 2021, ktorým podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, ktorým zamietla ako nedôvodnú sťažnosť zákonných zástupcov\nsťažovateľky proti uzneseniu obvodného oddelenia Policajného zboru z 30. júla 2021 o odmietnutí\nich veci (trestného oznámenia) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odôvodnila tým,\nže z trestného oznámenia a dôkazov vykonaných v štádiu po podaní trestného oznámenia\nnevyplynuli konkrétne skutočnosti odôvodňujúce záver, že bol spáchaný trestný čin, a vzhľadom\nna realizované opatrenia školy a orgánov príslušných vo veci konať nebol zistený zákonný dôvod\nna iný spôsob rozhodnutia vo veci a vykonanie ďalšieho dokazovania v trestnom konaní\nnebolo odôvodnené. Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu okresná prokuratúra\n\n8\n\nzistila, že obvodné oddelenie Policajného zboru rozhodlo správne a v súlade so zákonom v rovine\nprocesnej, ako aj dôkazno-hodnotiacej.\n\n41. Podľa okresnej prokuratúry obvodné oddelenie Policajného zboru zabezpečilo k trestnému\noznámeniu dostatočné podklady v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku, najmä listinné dôkazy\nod základnej školy (záznamy o registrovanom školskom úraze, záznamy zo zasadnutí výchovnej\nkomisie, vyjadrenia maloletých detí prítomných na mieste udalosti a pod.), z ktorých malo byť\nzrejmé, že úraz sťažovateľky bol základnou školou riadne prešetrený. Vo vzťahu k zisteniu\nskutkových okolností malo z dôkazov vyplývať, že sťažovateľka vnímala útok spolužiačky\nako úmyselný a došlo k nemu tak, že keď bežala k svojim veciam, spolužiačka do nej vrazila\na strčila ju smerom k lavičke, v dôsledku čoho spadla a udrela si o lavičku čelo a nos. Odrela\nsi pritom aj koleno a členok. Dotknutá spolužiačka udalosť vnímala tak, že keď sťažovateľka\nutekala k lavičke po kľúče, omylom do nej strčila ramenom, v dôsledku čoho sťažovateľka spadla\na udrela sa hlavou do lavičky. Maloletý\nuviedol, že keď\n(dotknutá spolužiačka) bežala\nk lavičke, kde bola\n(sťažovateľka), dievčatá si skrížili cestu a\nnechtiac buchla\ndo\n, ktorá spadla a udrela sa o lavičku. Maloletá\nmala uviesť, že keď\npribehla k lavičke, strčila ramenom do sťažovateľky, ktorá spadla na kolená a buchla si hlavu.\n\n42. Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že ako z listinných\npodkladov vyplynulo, oznamovatelia (zákonní zástupcovia sťažovateľky) sa k udalosti podrobne\nvyjadrovali aj pri šetrení školského úrazu, preto podľa jej názoru nebolo odôvodnené doplňovať\ntrestné oznámenie ich výsluchmi. Výsluchy maloletých detí na polícii neboli realizované z dôvodu,\nže ich vlastnoručne napísané aj osobné vyjadrenia k udalosti sú zaznamenané vo vykonaných\npohovoroch v škole a vzhľadom na okolnosti veku detí (8 rokov) by bolo opakované vypočúvanie\ndetí orgánmi polície nevhodné a neodôvodnené z dôvodu nepriaznivého vplyvu na ich duševný\na mravný vývoj a rizika druhotnej viktimizácie.\n\n43. Vyhodnotením\n\nzabezpečených podkladov na rozhodnutie nebolo podľa názoru\nokresnej prokuratúry preukázané, že by zo strany maloletej spolužiačky došlo pri udalosti\nk spáchaniu činov inak trestných ako ublíženie na zdraví podľa § 156 Trestného zákona\nalebo výtržníctvo podľa § 364 Trestného zákona, pri ktorých sa vyžaduje úmyselná forma\nzavinenia. Okresná prokuratúra vyjadrila názor, že pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu\nublíženia na zdraví nestačí preukázať, že páchateľ konal úmyselne, ale že jeho úmysel musí\nsmerovať aj k ublíženiu na zdraví. Vzhľadom na okolnosti incidentu nebolo zistené, že by maloletá\nspolužiačka (\n.) pri sotení do sťažovateľky konala s úmyslom spôsobiť jej ujmu na zdraví.\nRovnako vzhľadom na okolnosti skutkového deja nebolo podľa okresnej prokuratúry možné\nkonštatovať, že by fyzickým násilím závažne narušovala verejný pokoj a poriadok. Zo zápisníc\na zasadnutí výchovnej komisie bolo zrejmé, že spolužiačka (\n.) svojou nevhodnou fyzickou\naktivitou voči sťažovateľke porušila školský poriadok a bolo jej navrhnuté pokarhanie triednym\nučiteľom.\n\n44. K podozreniu zo šikanovania sťažovateľky spolužiakmi okresná prokuratúra uviedla,\nže základná škola realizovala opatrenia súvisiace aj s uvedeným podozrením a boli vykonané\nškolskou psychologičkou opatrenia formou sociometrického dotazníka u žiakov II. C triedy.\nNepreukázalo sa pritom, že by v uvedenej triede dochádzalo k patologickým prejavom\nsprávania sa, alebo by bola dehonestovaná osoba iného žiaka. Z prílohy zákonných zástupcov\n9\n\nsťažovateľky k podanej sťažnosti proti uzneseniu obvodného oddelenia Policajného zboru v triede\nbola vykonaná aj odborná intervencia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva\na prevencie v Košiciach so záverom, že vo výchovnom procese bude potrebné usmerňovať verbálne\nprejavy žiakov a spôsob komunikácie, učiť ich adekvátne vyjadrovať svoje pocity a potreby,\nposilňovať empatické a asertívne prejavy správania a vytvárať priestor na komunikáciu počas\ntriednických hodín, prípadne spoluprácou so psychológmi. Zabezpečená bola tiež správa\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, z ktorej vyplýva, že v oznamovanej veci úrad\nvykonal pohovory s maloletými deťmi (\n,\n,\n,\n) a ich\nzákonnými zástupcami, pri ktorom boli deti a ich rodičia poučení o dôsledkoch neprimeraného\nsprávania a rodičom bolo poskytnuté aj odborné a sociálne poradenstvo. Podľa okresnej prokuratúry\nje tak zrejmé, že základná škola sa signalizovaným problémom údajnej šikany zaoberala\na z písomných podkladov je zjavné, že zákonní zástupcovia sťažovateľky základnú školu na tento\nproblém upozornili až v mesiaci máj 2021. Popisované prejavy neprimeraného a nevhodného\nsprávania sa spolužiačok voči sťažovateľke neodôvodňujú záver, že bol spáchaný trestný čin,\npretože je zrejmé, že uvedenými konaniami nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkových\npodstát trestných činov, ktorými sa postihujú závažné prejavy šikany, napr. obmedzovanie osobnej\nslobody, lúpež, vydieranie, hrubý nátlak, nátlak alebo iných trestných činov uvedených v osobitnej\nčasti Trestného zákona.\n\n45. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že nepovažoval v tomto konaní o ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy za potrebné zodpovedať všetky právne otázky nastolené\njeho účastníkmi, pretože jednak z nich viac-menej vyplýva požiadavka podania výkladu príslušných\nustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo [§ 9 ods. 1 písm. c) a § 196\naž § 198 Trestného poriadku] a jednak preto, že tieto nie sú pre rozhodnutie ústavného súdu\no namietanom porušení základných práv relevantné (napr. otázka uprednostnenia dôvodu\nodmietnutia trestného oznámenia).\n\n46. Pre doplnenie predošlého odseku ústavný súd uvádza, že v zmysle svojej judikatúry nepodáva\nvýklad zákonov, ale v rámci konania o ústavnej sťažnosti sa zameriava na posúdenie zlučiteľnosti\núčinkov ich interpretácie a aplikácie s obsahom základných práv a slobôd (II. ÚS 142/2015,\nIII. ÚS 717/2016, III. ÚS 156/2017). Pri výklade a použití ustanovení zákona je však nevyhnutné\nrešpektovať skutočnosť (a práve dodržanie tohto je predmetom skúmania ústavným súdom),\nže interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch\nreštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných\nprincípov právneho štátu. Svoje závery musí príslušný orgán verejnej moci zároveň presvedčivo\nodôvodniť (pozri napr. I. ÚS 209/2019, I. ÚS 314/2021, IV. ÚS 67/2021).\n\n47. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry ústavný súd\nkonštatuje, že okresná prokuratúra konala v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým\ns príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré interpretovala\na aplikovala v súlade s ich obsahom, jej úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné.\nJej postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní ktorého ústavný súd\nnezistil potencionálny zásah do sťažovateľkou namietaných základných práv.\n\n48. Okresná prokuratúra vzala na vedomie podstatu argumentov sťažovateľky (jej zákonných\nzástupcov) vyjadrených v jej opravnom prostriedku. Zároveň predstavila svoje argumenty,\n10\n\nktoré ju viedli k záveru o absencii trestnoprávneho rozmeru konania vo veci zainteresovaných\nsubjektov, tieto závery nepovažuje ústavný súd za svojvoľné a arbitrárne. V tejto súvislosti\nústavný súd akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej podstate skutočností, na podklade\nktorých v danom prípade nebolo trestnému oznámeniu vyhovené, a v naznačenom smere\nani hodnotiť a ani „vážiť“ jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich dôvodnosť. Úlohou\nústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať iba ústavne kautely postupu\norgánov verejnej moci a z nich vyplývajúce závery vyjadrené v jednotlivých individuálnych\nprávnych aktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii\nso skutkovými a s právnymi okolnosťami tej-ktorej veci.\n\n49. K otázke dostatočnosti vyšetrenia skutočností obsiahnutých v trestnom oznámení ústavný súd\nuvádza, že § 196 ods. 2 Trestného poriadku ani iné ustanovenie tohto zákona nestanovuje žiadne\npravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti,\nani váhu či dôkaznú silu jednotlivých dôkazov.\n\n50. Z napadnutého rozhodnutia okresnej prokuratúry, ale aj z vyjadrení účastníkov konania\npred ústavným súdom a nimi predložených príloh vyplýva, že obvodné oddelenie Policajného zboru\ntrestné oznámenie rodičov sťažovateľky v súlade s § 196 ods. 2 Trestného poriadku doplnilo\no také písomné podklady, ktoré boli výsledkom prešetrovania tých istých udalostí, ktoré tvorili\npredmet trestného oznámenia (nielen v súvislosti so spôsobením jej zranenia, ale aj s oznámenou\nšikanou sťažovateľky), a to k tomu poverenými orgánmi a inštitúciami odborne povolanými\nk výkonu takéhoto preskúmania namietaných skutočností s prihliadnutím na všetky osobitosti\ndo skúmaných udalostí zainteresovaných subjektov (t. j. deti).\n\n51. Nik z účastníkov aktuálneho konania pred ústavným súdom nepoprel legalitu zabezpečených\npodkladov, ktoré v konečnom dôsledku viedli obvodné oddelenie Policajného zboru k záveru\npremietnutému do jeho rozhodnutia. Sťažovateľka nijako nespochybnila a ani inak neatakovala\nzávery šetrenia vykonaného základnou školou a na jej (základnej školy) podnet\naj inými inštitúciami a rovnako nespochybnila ani kompetenciu týchto inštitúcií na vykonanie\ntakéhoto „vyšetrenia“ udalosti, pri ktorej došlo k jej zraneniu, ale aj jej šikany zo strany\nspolužiakov. Napokon z jej strany nebola riadne (jasne a určito) namietaná pochybnosť o úplnosti\nzistení realizovaného šetrenia veci základnou školou.\n\n52. Aj podľa názoru ústavného súdu písomné podklady zabezpečené obvodným oddelením\nPolicajného zboru jednoznačne boli dokladmi použiteľnými a relevantnými pre rozhodnutie\no trestnom oznámení zákonných zástupcov sťažovateľky.\n\n53. Ako z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka trvá na nevyhnutnosti vykonania jej výsluchu,\nako aj výsluchu spolužiačky, zapríčinením ktorej mala utrpieť zranenie, ako aj ďalších žiakov,\nčoby svedkov tejto udalosti ,ako aj šikany sťažovateľky, a to výlučne orgánom činným v trestnom\nkonaní v rámci trestného konania. Z ústavnému súdu predložených listinných dokladov\nje však evidentné, že všetky tieto (navrhované) osoby (a okrem nich a ďalšie,\nnapr. zákonní zástupcovia) sa k udalostiam vyjadrili v konaní vykonanom základnou školou,\na to v rozsahu, ktorý (ako už bolo uvedené) sťažovateľka nenamieta.\n\n54. Z uvedeného vyplýva, že obvodné oddelenie Policajného zboru pri svojom rozhodovaní\na rozhodnutí vychádzalo z písomných podkladov, ktoré jednak neboli získané spôsobom,\n\n11\n\nktorý by ich diskvalifikoval z použitia v konaní pred začatím trestného stíhania, a jednak\numožňovali úplné zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,\na to v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie bez potreby ich opakovaného vykonania pred orgánom\nčinným v trestnom konaní. V tejto súvislosti ústavný súd považuje za vhodné doplniť,\nže Trestný poriadok nepovažuje všeobecne niektorý druh dôkazných prostriedkov\nalebo jeden z nich za taký, ktorý by preukazoval nejakú skutočnosť viac ako iný. Dôkazný význam\nkaždého dôkazného prostriedku je závislý na okolnostiach konkrétnej trestnej veci, na druhu,\npovahe a dôkaznej hodnote ostatných vo veci získaných dôkazných prostriedkov a na tom,\nako sám osebe a v spojení s ostatnými dôkazmi potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť.\nV zásade je možné použiť každý dôkazný prostriedok k dokazovaniu akejkoľvek skutočnosti\ndôležitej pre trestné konanie, pretože zákon spravidla nepredpisuje (až na výnimky,\nktoré v tejto veci nie sú podstatné, napr. povinnosť preukázania niektorých skutočností znaleckým\ndokazovaním), ktorým dôkazným prostriedkom by mala byť určitá relevantná skutočnosť\ndokazovaná. Podľa § 119 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť\nk náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona (v\ndanej veci listinný dôkaz) alebo podľa osobitného zákona.\n\n55. Ústavný\n\nsúd konštatuje, že obvodné oddelenie Policajného zboru a následne\nokresná prokuratúra v predmetnom konaní zabezpečením podkladov nadobudli zistenia,\nku ktorým dospeli po „dokazovaní“ vykonanom v dostatočnej kvalite, v potrebnom rozsahu\na za dodržania všetkých zákonných požiadaviek a ktoré viedli k presvedčivému konečnému\nrozhodnutiu. Udialo sa tak aj na základe voľného hodnotenia dôkazov, pri ktorom orgány činné\nv trestnom konaní prihliadali k okolnostiam konkrétneho prípadu, k jeho osobitostiam\na charakteristickým črtám, pritom vo svojich rozhodnutiach svoje presvedčenia riadne odôvodnili.\n\n56. Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že obvodné oddelenie Policajného zboru\nani okresná prokuratúra nijako nenegovali „škodlivosť“ konania a správania sa spolužiačky\n(spolužiakov) voči sťažovateľke, a to či už išlo o zapríčinenie zranení sťažovateľky alebo jej šikanu,\navšak toto jej (ich) podľa orgánov činných v trestnom konaní nenadobudlo taký rozmer (naplnenie\nobligatórnych znakov skutkovej podstaty), aby ho bolo možné subsumovať pod konkrétnu skutkovú\npodstatu trestného činu.\n\n57. Ústavný súd v uvedených súvislostiach poukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské\npráva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom),\ntak aj doterajšia judikatúra ESĽP (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)\npod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka\nsúdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne\na faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014). Taktiež nie je možné právo na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek iný orgán verejnej moci nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09).\n\n58. K námietke sťažovateľky o nemožnosti odôvodnenia odmietnutia trestného oznámenia\nsekundárnou viktimizáciou v danom prípade sa ústavný súd prikláňa k jej názoru. Sekundárnou\nviktimizáciou treba rozumieť situáciu, keď sa obeť násilia stáva opakovane obeťou v dôsledku\n12\n\nnecitlivého konania, neadekvátneho prístupu alebo nekonania každej osoby v rámci pomoci obetiam\nnásilia. Sekundárna viktimizácia môže nastať aj v dôsledku necitlivej medializácie prípadov\ntakéhoto násilia. Dochádza k nej, keď obeť čelí ďalšej ujme, nie však v dôsledku priameho\ntrestného činu, ale v dôsledku spôsobu, akým s ňou zaobchádzajú inštitúcie a iné osoby. Môže byť\nspôsobená napríklad opakovaným vystavením obete páchateľovi, opakovaným výsluchom\no tých istých skutočnostiach, použitím nevhodného jazyka alebo necitlivými pripomienkami\nvšetkých, ktorí prichádzajú do styku s obeťami. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide opakovanie\nvýsluchu páchateľa násilného činu alebo jeho svedkov, odmietnutie ich vykonania odvolaním\nsa na sekundárnu viktimizáciu nemá opodstatnenie. Táto by samozrejme nadobudla relevanciu\nv prípade vypočúvania sťažovateľky, avšak s prihliadnutím na skutočnosť, že sa takého výsluchu\ndomáha samotná sťažovateľka (v zastúpení zákonných zástupcov), otázne je, či by túto okolnosť\nako viktimizáciu sama vnímala.\n\n59. Nič to však nemení na ústavne akceptovateľnom závere prijatom orgánmi činnými\nv trestnom konaní.\n\n60. Ústavný súd teda uzatvára, že okresná prokuratúra vo svojom napadnutom rozhodnutí\n(v spojení aj s dôvodmi vyplývajúcimi z uznesenia obvodného oddelenia Policajného zboru\npod ČVS: ORP-1311/ZA-KE-2021 z 30. júla 2021) s dostatočnou jasnosťou vyjadrila dôvody,\nna ktorých založila svoje rozhodnutie (Hadjianastassiou v. Grécko), pričom ani judikatúra ESĽP\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď\npráve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998),\ntúto povinnosť si okresná prokuratúra vo svojom napadnutom rozhodnutí podľa názoru\nústavného súdu v primeranej miere zastala.\n\n61. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nako celku nemožno vyhovieť.\n\n62. Keďže ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel, bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Bratislave (detašované pracovisko) 28. apríla 2022\n\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestný čin", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "trestné konanie-trestné oznámenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "poškodený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "trestné konanie-trestné oznámenie", "poškodený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:485941cf-5493-430f-bb6a-11ec0dc60336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.314.2021.1"}, {"guid": "ussr:66826c1d-adea-456f-bd23-3829129a8805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.67.2021.1"}, {"guid": "ussr:a955e7e3-d4d5-4a4c-9b64-3d2254746d92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.209.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 209/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/2019 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.209.2019.1"}, {"guid": "ussr:326f71b1-0b08-4886-ba52-ba62a4e07dd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.156.2017.1"}, {"guid": "ussr:c82eefc0-a414-46af-9120-4863c5e1ede3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 717/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 717/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.717.2016.1"}, {"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5f6ca7c3-97ee-470c-b1de-02f3468944c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.445.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 445/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 445/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.445.2025.1"}, {"guid": "ussr:ad34e840-a412-4b42-8e30-c02b5dfc89cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.221.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.221.2024.1"}, {"guid": "ussr:1710e026-9ca9-43cb-a68a-cfc9f7d760e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.663.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 663/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 663/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.663.2023.1"}, {"guid": "dc50a1ff-ada6-47fd-8d16-b82bab1a4491:fca6180d-4579-4c1d-b7ad-fc9c6f4f284f", "ecli": "ECLI:SK:OSKN:2026:4224010383.37", "spisova_znacka": "1T/47/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/47/2024 z 17. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2026-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSKN:2026:4224010383.37"}]}