{"guid": "ussr:7792a8f4-a556-463c-9679-ab461fabb0ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.307.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 307/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 307/2022 z 17. 8. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. augusta 2022, sp. zn. I. ÚS 307/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.307.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2022-08-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7792a8f4-a556-463c-9679-ab461fabb0ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.307.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.307.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.307.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 307/2022-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov\nJany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou HODOR advokátska kancelária,\ns. r. o., Vrátna 40, Košice, v mene ktorej koná JUDr. Radoslav Hodor, advokát a konateľ, proti\npostupu Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 15/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 15/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 15/2019\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 410,92 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. apríla 2022 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 15/2019 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je stranou sporu\nv tzv. antidiskriminačnom spore proti žalovanej\n\n(žaloba na zákaz diskriminácie, o náhradu škody a náhradu\nnemajetkovej ujmy, pozn.), ktorý sa začal podaním žaloby na okresnom súde 24. mája 2019.\nSťažovateľ, opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania, uvádza, že okresný súd uznesením\nč. k. 34 C 15/2019-24 z 19. júla 2019 vyzval sťažovateľa na odstránenie vád podania – upresnenie\nvýšky náhrady uplatnenej škody. Sťažovateľ písomným podaním z 20. augusta 2019 doplnil svoju\nžalobu v zmysle pokynov súdu a následne 20. novembra 2019 zaplatil súdny poplatok.\nOd momentu zaslania repliky sťažovateľa z 20. februára 2020 ostal okresný súd bezdôvodne\nnečinný (po dobu viac ako 2 rokov, pozn.) a v napadnutom konaní neuskutočnil žiadny úkon\nsmerujúci k rozhodnutiu veci. Podľa sťažovateľa je postup okresného súdu poznačený zbytočnými\nprieťahmi a hoci bola činnosť súdov v období od marca 2020 negatívne ovplyvnená pandemickou\nsituáciou v súvislosti s ochorením Covid-19, nie je možné touto okolnosťou ospravedlniť\npretrvávajúcu nečinnosť vo veci konajúceho súdu.\n3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol\nnálezom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.\nSúčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur a náhrady\ntrov konania.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 307/2022 z 24. mája 2022 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv celom rozsahu na ďalšie konanie.\n5. Ústavný súd v tejto veci upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov,\ndoložených príloh a obsahu súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci (§ 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania (bod 2 odôvodnenia tohto nálezu),\nsťažovateľ uvádza, že okresný súd bol po dobu viac ako dvoch rokov absolútne nečinný\na do momentu podania ústavnej sťažnosti nebolo vo veci meritórne rozhodnuté, čím podľa neho\ndošlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Hoci\npodľa názoru sťažovateľa nemožno tzv. antidiskriminačný spor považovať za jednoduchú právnu\nvec (toto bližšie nešpecifikuje), nemožno tolerovať takú dlhodobú nečinnosť súdu. Zo súdneho\nspisu nevyplýva ani to, že by okresný súd nekonal v dôsledku toho, že čakal na vyžiadanie\nstanoviska, že by vec posudzoval alebo že mu v konaní bránili iné objektívne dôvody.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1SprV/218/2022 opísal\nchronologický prehľad procesných úkonov realizovaných v napadnutom konaní zdôrazňujúc,\nže vo veci je aktuálne nariadené pojednávanie na 28. jún 2022. K obsahu ústavnej sťažnosti\n2\n\na príčinám vzniku zbytočných prieťahov sa okresný súd bližšie nevyjadril. Na výzvu ústavného\nsúdu po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie okresný súd reagoval vyjadrením\nz 8. júna 2022, v ktorom jeho predseda poukázal na to, že od roku 2020 bola plynulosť\na bezprieťahový priebeh súdnych konaní ovplyvnený mimoriadnymi opatreniami prijatými\nv súvislosti pandemickou situáciou spôsobenou ochorením Covid-19. Napadnuté konanie sa začalo\n24. mája 2019 a po zabezpečení prípravy pred nariadením pojednávania nastalo obdobie, keď súdy\nv prevažnej časti roka (s výnimkou letných mesiacov) pracovali v obmedzenom režime. Navrhol,\naby ústavný súd posúdil právo účastníka na rýchly a spravodlivý proces komplexne s prihliadnutím\nna uvedené mimoriadne obmedzenia.\nIII.2. Replika sťažovateľa\n8. Sťažovateľ vo svojej replike stručne zopakoval svoje tvrdenie o nečinnosti okresného súdu\nv období od 27. januára 2020 do 21. apríla 2022, teda po dobu dvoch rokov a troch mesiacoch.\nPodľa jeho názoru okresný súd odoslal vyjadrenia žalobcov žalovanému 21. apríla 2022, teda až\npo tom, čo sa okresný súd dozvedel o podaní ústavnej sťažnosti. Doba nečinnosti okresného súdu\nnemôže byť podľa názoru sťažovateľa ospravedlnená opatreniami v súvislosti s ochorením Covid19, pretože tieto nebránili v činnosti súdu, najmä pri realizovaní procesných úkonov, ktoré\nnevyžadovali osobný kontakt s účastníkmi konania (ako je aj zasielanie vyjadrení účastníkov).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je založená na jeho\ntvrdení, že k porušeniu jeho základného práva došlo nečinnosťou okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaného\npráva vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 118/2019).\n11. Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodnutie\no antidiskriminačnej žalobe o porušení zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych\nvzťahoch, teda vec, ktorej povaha si vyžaduje zvýšenú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie\núčelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj\nprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr\nodstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie\n(m. m. I. ÚS 19/00, I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07,\nI. ÚS 320/2018). V nadväznosti na uvedené je súčasne potrebné zdôrazniť, že tzv.\nantidiskriminačné spory zaradil zákonodarca v rámci kódexu civilného práva do druhej hlavy tretej\nčasti Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) s názvom „Spory s ochranou slabšej strany“,\n3\n\nčím vyjadril určitú mieru procesnej ochrany vybraných subjektov práva v rámci konania pred\nvšeobecnými súdmi, pričom zvýšená miera „procesných“ osobitostí by sa mala vzhľadom\nna pracovnoprávny aspekt napadnutého konania prejaviť aj v samotnom postupe okresného súdu.\n12. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo\nnajskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej\núpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného\nsporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) a s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“); rozsudok ESĽP vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6.\n2000, sťažnosť č. 30979/96] zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu tri základné\nkritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2) správanie\núčastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria prihliada aj\nna predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (rozsudok\nESĽP vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko, m. m. II. ÚS 32/02, III. ÚS 241/2017,\nIV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií preto posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n14. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté\nkonanie nie je možné hodnotiť ako právne zložité, keďže je súčasťou štandardnej rozhodovacej\nagendy všeobecných súdov a ani zo strany okresného súdu nie je žiadnym spôsobom indikovaná\nprávna alebo faktická zložitosť danej veci. Ústavný súd preto rezultuje, že doterajšia dĺžka\nvedeného súdneho sporu nie je závislá od zložitosti veci.\n15. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa\nna prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V danom prípade ústavný súd z obsahu súdneho spisu\nnezistil také správanie sťažovateľa ako strany sporu, ktoré by negatívne ovplyvnilo celkovú dĺžku\nnapadnutého konania. Po podaní žaloby (24. mája 2019) síce bolo potrebné odstrániť vady podania\n(uznesenie okresného súdu č. k. 34 C 15/2019-24 z 19. júla 2019), sťažovateľ, resp. jeho právny\nzástupca však pristúpil k splneniu povinnosti aktívne a v súdom určenej lehote nedostatky žaloby\nv zmysle pokynov súdu odstránil (písomné doplnenie žaloby doručené okresnému súdu 20. augusta\n2019). V kontexte doterajšej dĺžky napadnutého konania ústavný súd danú skutočnosť nepovažuje\nza pričítateľnú na ťarchu sťažovateľa.\n16. Ústavný súd napokon hodnotil aj samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nZ obsahu súdneho súpisu je zrejmé, že okresný súd pristúpil k veci aktívne len v počiatočnej fáze\nnapadnutého konania, keď po doručení žaloby 24. mája 2019 vyzval žalobcu na odstránenie jej\nnedostatkov (uznesenie č. k. 34 C 15/2019-24 z 19. júla 2019). Ďalšia aktivita konajúceho súdu bola\nzdecimovaná na procesné úkony doručovania žaloby na vyjadrenie podľa § 167 CSP a po doručení\nrepliky žalobcu (27. januára 2020) ostal okresný súd bezdôvodne nečinný až do 21. apríla 2022,\nkeď odoslal repliku žalobcu žalovanej (obdobie nečinnosti 2 roky a 3 mesiace). Overením\n4\n\naktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že vo veci bolo 28. júna 2022\nuskutočnené prvé pojednávanie (čo je viac ako 3 roky po podaní žaloby), ktoré bolo odročené\nna účel ďalšieho dokazovania na 8. november 2022.\n16.1 Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní bezpochyby došlo k zbytočným prieťahom\ndosahujúcim ústavnoprávnu intenzitu, ktoré boli spôsobené absolútnou nečinnosťou okresného súdu\nv období od 27. januára 2020 do 21. apríla 2022. Hoci po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nokresný súd obnovil plynulosť konania a vec 28. júna 2022 riadne prejednal na nariadenom\npojednávaní, samotný časový rámec, v ktorom je možné predpokladať meritórne rozhodnutie sporu\n(aj s ohľadom na odročenie pojednávania na 8. november 2022, pozn.), nie je z ústavného hľadiska\nakceptovateľný.\n17. Napriek tomu, že priebeh napadnutého konania bol v rokoch 2020 a 2021 nepochybne\npoznačený aj objektívnou skutočnosťou spojenou s pandemickou situáciou spôsobenou ochorením\nCOVID-19 a naň nadväzujúcimi zákonnými obmedzeniami vydanými v záujme zamedzenia šírenia\ntohto ochorenia, čo vzal ústavný súd pri rozhodovaní do úvahy, ako už bolo zmienené, napadnuté\nkonanie sa začalo podanou žalobou 24. mája 2019, teda rok pred vypuknutím pandémie a i počas\nnej prevažovali obdobia, v ktorých okresnému súdu nič nebránilo v tom, aby v spore sťažovateľa\nkonal.\n18. S ohľadom na už zmienenú absolútnu nečinnosť okresného súdu preto ústavný súd uzatvára,\nže okresný súd nepostupoval v napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Je\nzrejmé, že procesný postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k rýchlemu\nodstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n19. Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého konania od podania žaloby, ako aj skutočnosť,\nže vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, ústavný súd dospel k záveru, že v doterajšom priebehu\nnapadnutého konania došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou okresného\nsúdu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní\nbolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n20. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu nie je napadnuté konanie právoplatne skončené,\nústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde formuloval okresnému súdu príkaz konať (bod 2 výroku tohto nálezu), pričom tento je\npovinný postupovať striktne podľa zásad obsiahnutých v čl. 17 CSP.\n21. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah súdu proti\nzákladným ústavne zaručeným právam a slobodám. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva\nna primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším\nprieťahom (ústavným príkazom konať), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len\nposkytnúť za porušenie tohto práva primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde.\n22. Na tomto mieste ústavný súd považuje dať okresnému súdu do pozornosti, aby v ďalšom\nnáležite využil procesné nástroje dané Civilným sporovým poriadkom a najmä postupoval striktne\nv súlade so zásadami koncentrácie konania (§ 153 – § 154), ako aj podľa § 181 ods. 2 a čo\n5\n\nnajvčasnejšie si ustálil podklady pre určenie predmetu dokazovania, inak hrozí ďalšie porušovanie\nprincípu procesnej ekonómie (čl. 17).\n23. Okrem vyslovenia porušenia svojich práv sťažovateľ v sťažnostnom návrhu požiadal, aby mu\nústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur. Cieľom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04).\n23.1 Aj keď by podľa názoru ústavného súdu v konkrétnom prípade sťažovateľa zvyčajne\nprichádzalo do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd nemohol toto\nfinančné zadosťučinenie priznať, pretože sťažovateľ svoju žiadosť riadne neodôvodnil (§ 43 ods. 1\nzákona o ústavnom súde) a uviedol len rozsah požadovaného zadosťučinenia, ktoré mu má byť\npodľa jeho názoru priznané z dôvodu porušenia ním namietaného práva. Ústavný súd z tohto\ndôvodu návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemohol vyhovieť\na toto mu nepriznal (výrok 4 tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n24. Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť\nniektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo\nštátu trovy konania (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania\na výpočte odmeny za právne služby vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky). Aplikujúc citované\nustanovenia vyhlášky, rozhodol tak, že sťažovateľovi priznal náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2022 á 193,83 eur a režijný paušál dvakrát á 11,63 eur (príprava\na prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti) v sume 410,92 eur. Repliku sťažovateľa z 13. júna\n2022 s prihliadnutím na jej obsah nevyhodnotil ústavný súd ako podanie relevantné pre jeho\nrozhodnutie a náhradu trov sťažovateľovi zaň nepriznal.\n25. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa uvedeného v záhlaví tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nCSP), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. augusta 2022\n\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "súd-nečinnosť", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "diskriminácia-zákaz", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "občianske súdne konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "spor-antidiskriminačný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "34C/15/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:18791a52-ea90-4417-9e7e-4e421ecdc53e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.320.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.320.2018.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}