{"guid": "ussr:6a283505-bd50-49a2-9686-3983d45ac260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2022 z 8. 9. 2022", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 296/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2022-09-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6a283505-bd50-49a2-9686-3983d45ac260", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.296.2022.2/text", "citacie_n": 39, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 296/2022-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca\nspravodajca) a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA\nVASILISIN s. r. o., Gorkého 6, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr.\nZuzana Olexová, LL.M., proti uzneseniu Krajského súdu Košice č. k. 7To/109/2018 zo 14. marca\n2019 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Tdo 7/2020 z 25. augusta\n2020 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu Košice č. k. 7To/109/2018 zo 14. marca 2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Tdo 7/2020 z 25. augusta 2020 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n3. Uznesenie Krajského súdu Košice č. k. 7To/109/2018 zo 14. marca 2019 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Tdo 7/2020 z 25. augusta 2020\nzrušuje.\n5. Krajský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 580,70 eur\na zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. novembra 2020 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a základného práva na obhajobu\npodľa čl. 50 ods. 3 ústavy uzneseniami všeobecných súdov označených v záhlaví tohto uznesenia.\nNavrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žiada priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice-okolie (ďalej\nlen „okresný súd“) rozsudkom č. k. 6T/23/2016 z 26. júna 2018 uznal sťažovateľku vinnú\nzo zločinu únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd jej uložil podľa § 209 ods. 1\nTrestného zákona s použitím § 36 písm. j) a § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona trest odňatia slobody\nvo výmere troch rokov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 a 2 Trestného\nzákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov, počas ktorej uložil probačný dohľad\nnad správaním obvinenej. Zároveň jej podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona uložil povinnosť\nzúčastniť sa na psychologickom poradenstve.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 7To/109/2018 zo 14. marca 2019 zamietol podľa § 319\nTrestného poriadku ako nedôvodné. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie\nz dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i), písm. e) Trestného poriadku, ktoré Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu a napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd vyabstrahoval dve argumentačné roviny namietajúce\nporušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a práva\nna obhajobu (čl. 50 ods. 3 ústavy), ktoré spolu súvisia a navzájom sa prelínajú.\n5. V prvej argumentačnej rovine sťažovateľka namieta nesprávne právne posúdenie skutku tým,\nže súdy opomenuli vyhodnotiť existenciu okolnosti vylučujúcich protiprávnosť činu sťažovateľky\nzodpovedajúcich cieľom jej konania, ktorým bolo zabránenie sexuálneho obťažovania maloletou jej\npestúnom a vypovedanie o tomto skutku maloletou pred zahraničnými orgánmi činnými v trestnom\nkonaní za situácie, keď sťažovateľka disponovala vierohodnými indíciami nasvedčujúcimi\no sexuálnom zneužívaní maloletej. Sťažovateľka namieta nezodpovedanie základných právnych\notázok, či bol záujem maloletej ohrozený alebo nie, či sťažovateľka konala v záujme maloletej,\naký to má dopad na kvalifikovanie jej činu a či mohla konať inak s porovnateľným výsledkom.\n\n2\n\nV prospech svojho tvrdenia o vylúčení protiprávnosti jej konania poukázala na rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v prípade Juppala v. Fínsko (sťažnosť č. 18620/03).\n6. V druhej argumentačnej rovine bezprostredne súvisiacej s predošlou argumentačnou rovinou\nsťažovateľka videla arbitrárnosť v absencii, resp. v nevyhodnotení dôkazov v jej prospech,\nv hodnotení dôkazov bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu (poukazujúc\nkonkrétne na mnohé rozporuplné tvrdenia krajského súdu, ktoré nevyplynuli z dokazovania a ktoré\nkrajský účelovo prekrúca), v extrémnom nesúlade právnych záverov s vykonanými skutkovými\na právnymi zisteniami.\n7. Sťažovateľka prezentuje aj námietku nestranného a nezákonného konajúceho súdu (porušenie\nčl. 48 ods. 1 ústavy) z dôvodu podania obžaloby prokurátorom, ktorý je synom predsedu krajského\nsúdu, preto sa takýto odvolací súd nemôže javiť ako nestranný v očiach účastníkov konania\na na podporu svojho tvrdenia poukazuje na judikatúru ústavného súdu (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09)\na Európskeho súdu pre ľudské práva (Delcourt v. Belgicko z 17.1.1970)\n8. Sťažovateľka namieta porušenie § 44 ods. 8 Trestného poriadku a práva na výkon obhajoby.\nMala viac obhajcov, ktorí však neurčili, komu majú byť písomnosti doručované, preto mali byť\ndoručované\nako prvému zvolenému obhajcovi, pričom mu od obžaloby neboli\ndoručované žiadne písomnosti, a to tak okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom.\n9. Sťažovateľka odôvodňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume vo výške\n10 000 eur mimoriadne závažným zásahom do jej práv, poukazujúc na jej úmysel úprimne pomôcť\nmaloletej, ktorá bola sexuálne zneužívaná. Je takmer desať rokov traumatizovaná touto kauzou,\nčo sa negatívne odrazilo na jej zdravotnom stave i na vzťahoch s okolím.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n10. Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení z 13. júna 2022 sa nestotožňuje s tvrdením\nsťažovateľky uvedeným v ústavnej sťažnosti a jej námietky považuje za nedôvodné. Námietky\nmajú skutkový charakter, preto mali byť tieto námietky uplatnené najskôr formou podnetu strany\nv rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý je oprávnený použiť iba\nminister spravodlivosti na podnet strany (§10 ods. 10 Trestného poriadku), ktorou je aj obvinená\nosoba alebo na iný podnet (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku).\n11. K tvrdeniu sťažovateľky týkajúcemu sa opomenutia súdu vyjadriť sa k základnej právnej\notázke, či maloletá bola zneužívaná a aký to malo vplyv na závery súdu, predsedníčka krajského\nsúdu uvádza, že uvedené tvrdenie nezodpovedá stavu veci, pretože okresný súd na hlavnom\npojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu vyšetrovacieho spisu vrátane\nuznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odporu kriminálnej polície č. k.\nORP-2214/1-VYS-KE-2014 z 11. februára 2015, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci\nzločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť\npáchateľ voči maloletej. Na uvedené poukázal aj krajský súd v napadnutom uznesení.\n\n3\n\n12. Predsedníčka krajského súdu sa ďalej vyjadrila, že rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti,\nje dostatočne odôvodnené, zopakovala, že sťažovateľku nezbavuje trestnej zodpovednosti\nza stíhaný trestný čin tá skutočnosť, že neverila orgánom polície Slovenskej republiky. Napadnuté\nuznesenie spĺňa kritérium odôvodnenia súdneho rozhodnutia v opravnom konaní, ktoré má iba\nodpovedať na tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodovanie o odvolaní a zostali\nsporné alebo súd nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia preskúmaného\nv odvolacom konaní.\n13. K otázke zaujatosti sudcov krajského súdu uvádza, že táto otázka bola už riešená uznesením\nnajvyššieho súdu č. k. 6Ndt/34/2018 z 9. januára 2019 a trestná vec krajskému súdu nebola odňatá.\nRovnako aj v rámci dovolacieho konania bola otázka vylúčenia sudcov znovu posudzovaná\nnajvyšším súdom a zaujatosť trestných súdov odvolacieho súdu nebola najvyšším súdom\nkonštatovaná.\n14. Za daných okolností považuje predsedníčka krajského súdu namietané porušenie práv\nsťažovateľky za nedôvodné, a preto navrhuje sťažnosti sťažovateľky nevyhovieť. Zároveň súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania, ak ústavný súd dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n15. Podpredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení z 8. júna 2022 prostredníctvom\npredsedu trestnoprávneho kolégia zotrváva na dôvodoch odmietnutia dovolania sťažovateľky,\na to z dôvodov, ktoré boli zhrnuté v uznesení najvyššieho súdu. K právnej kvalifikácii skutku\nnajvyšší súd uvádza, že túto vzhľadom na dôvody uvedené v rozhodnutiach súdu prvého a druhého\nstupňa považuje za správnu. Na základe uvedených dôvodov nepovažuje uvedenú sťažnosť\nza opodstatnenú, avšak rozhodnutie ponecháva na ústavný súd.\n16. K ústavnej sťažnosti sa vyjadrila aj predsedníčka senátu a zároveň sudkyňa spravodajkyňa\nvo vyjadrení z 9. júna 2022, z obsahu ktorého vyplýva, že námietky\nsťažovateľky založené na odchýlnom hodnotení vykonaného dokazovania majú vo svojej podstate\nskutkový charakter, a ako také sú vylúčené z dovolacieho prieskumu iniciovaného obvineným.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľky primerane poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu\nzverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 47/2014-III, čo sa týka možnosti posudzovania podmienok naplnenia okolnosti vylučujúcej\nprotiprávnosť činu v dovolacom konaní. K tvrdeniu sťažovateľky o tom, že rozhodnutia\nprvostupňového a odvolacieho súdu vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý bol na základe\nvykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, mohla (mala) najprv iniciovať\ndovolanie ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodov podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku.\n17. K tvrdeniu sťažovateľky o opomenutí všeobecných súdov vyjadriť sa k základnej právnej\notázke, či bol záujem maloletej ohrozený, čo bola zneužívaná, uvádza, že prvostupňový\naj druhostupňový súd stručne, ale jasne vysvetlili, ako dospeli k záveru o naplnení všetkých znakov\nskutkovej podstaty trestného činu únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona. Súdy prihliadli\naj na tvrdenie sťažovateľky o zneužívaní maloletej (s. 8 napadnutého rozsudku okresného súdu,\ns. 6 –7 napadnutého uznesenia krajského súdu).\n4\n\n18. Vo vzťahu k námietkam v bode 6 uznesenia ústavného súdu o prijatí na ďalšie konanie\npoukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (s. 9 – 11)\ns tým, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie nie je záruka, že rozhodovanie bude spĺňať očakávania a predstavy strany konania.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n19. Sťažovateľka vo svojej replike vyjadruje svoj nesúhlas so záverom dovolacieho súdu,\nže v posudzovanej veci dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), e) a i) Trestného poriadku\nnie sú zjavne splnené, keďže námietky majú skutkový charakter. Uvedené nie je pravda, keďže\nsťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že súd mal vyhodnotiť skutočnosť,\nže maloletá bola sexuálne zneužívaná pestúnom, tak, že nemožno aplikovať § 209 Trestného\nzákona, ktorý chráni pestúnov na výkon právomoci nad dieťaťom (s. 8 rozsudku okresného súdu),\na tiež sa mal vysporiadať s návrhmi obžaloby na posúdenie dôvodov vylučujúcich protiprávnosť.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia sa vyjadrila iba podpredsedníčka najvyššieho súdu,\nktorá v podstate uviedla, že sťažovateľka mala konať inak, únos možno realizovať aj so súhlasom\nobete, a tak právne posúdenie skutku trestného činu považuje za správne. Tým potvrdila, že právne\nposúdenie veci bolo predmetom dovolania, a preto nebol dôvod dovolanie odmietnuť. Sťažovateľka\ntrvá na tom, že nebol zohľadnený záujem maloletej. Právo pestúna na výkon právomoci\nnad dieťaťom po jeho obvinení maloletou zo sexuálneho obťažovania nemôže byť chránený viac\nako právo obete na pomoc a ochranu pred takýmto konaním, pričom boli dané minimálne dôvody\nvylučujúce protiprávnosť činu. Z tohto dôvodu zotrváva na podanej sťažnosti v celom rozsahu.\n20. Sťažovateľka v ďalšom bode svojej repliky je toho názoru, že existujú dôvodné pochybnosti\no nezaujatosti sudcov krajského súdu pre ich pomer k osobe predsedu tohto súdu, ktorý ujmu osoby,\nktorej sa úkon týka (prokurátor), by mohol vnímať ako ujmu vlastnú. Podľa názoru sťažovateľky\nnemožno súhlasiť s jeho tvrdením predsedu trestnoprávneho kolégia, podľa ktorého blízky rodinný\npomer prokurátora a osoby služobne nadriadenej osobám sudcov, ktoré rozhodovali o veci, nie je\ndôvodom vylúčenia. Poukazujúc na zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a organizačný poriadok súdu, vyplýva,\nže predseda súdu je vedúci služobného úradu a z toho titulu zabezpečuje personálne záležitosti\nvo vzťahu k sudcom. Z toho vyplýva právomoc predsedu súdu v rámci štátno-zamestnaneckých\nvzťahov vypracovať platobné dekréty sudcov, rozhodovať vo veciach spojených so vznikom\na skončením zamestnaneckého pomeru, ich preložení, s dovolenkami, voľnom, organizáciou\npracovného času a pod. Z tohto stavu vzťah predseda súdu – služobne podriadený sudca nie je\nbežný kolegiálny pomer, ale ide o pomer služobnej podriadenosti a nadriadenosti, t. j. závislosti,\nkeď predseda disponuje právomocami, ktoré majú dopad na sudcu daného súdu.\n21. Sťažovateľka tiež poukazuje na nesprávne doručovanie písomnosti, ku ktorému sa zástupcovia\nnajvyššieho súdu nevyjadrili.\nIV.\nK ústnemu pojednávaniu\n22. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n5\n\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústavnej pojednávania, pretože na základe podaní\núčastníkov a písomností predložených ústavnému súdu, ako aj s prihliadnutím na predmet konania\nzrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie, resp. hlbšie objasnenie veci.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n23. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu prednesených námietok sťažovateľky v rozsahu\na z dôvodov, ktoré uviedla vo svojej ústavnej sťažnosti, zamerajúc svoju pozornosť\nna ústavnoprávne aspekty namietaných vád napadnutých uznesení. Ústavný súd tak preskúmal,\nči skutočnosti namietané sťažovateľkou v jej ústavnej sťažnosti majú oporu v spise, sú svojou\npovahou a intenzitou spôsobilé odobriť záver o porušení jej základných práv a následne privodiť\nkasačný zásah zo strany ústavného súdu.\n24. Podstata navzájom súvisiacich a prelínajúcich sa námietok sťažovateľky v súvislosti\ns namietaným porušením jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru), práva na obhajobu (čl. 50 ods. 3 ústavy), práva\nna zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy) je založená na arbitrárnosti záverov napadnutého\nuznesenia krajského súdu a uznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol ňou podané dovolanie\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, v súvislosti s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku,\na to nezohľadnením existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť v súvislosti s vyvodením\ntrestnej zodpovednosti sťažovateľky za trestný čin podľa § 209 Trestného zákona. Okrem tejto\nargumentačnej námietky sťažovateľka vidí arbitrárnosť aj v otázke vyhodnotenia dôkazov najmä\nv nevyhodnotení dôkazov v prospech sťažovateľky.\n25. Ešte pred samotným posúdením relevantnej argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti\npovažuje ústavný súd za potrebné pripomenúť, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti\nje postavený mimo sústavu všeobecných súdov a nie je ho možné považovať za ďalšiu opravnú\ninštanciu v systéme všeobecného systému. Ústavný súd nie je spravidla oprávnený preskúmavať\na posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými súdmi náležite zistený skutkový stav a aké právne\nzávery z tohto zisteného skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými\nsúdmi s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských práv a základných\nslobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I.\nÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\nV.1. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), práva na obhajobu (čl. 50 ods. 3 ústavy), práva na zákonného\nsudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy) napadnutým uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n26. Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov\na nepoužívajú sa ani na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti. Kritériom na rozhodovanie\n6\n\nústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým\nzistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.\nk odopretiu základných práv alebo slobôd (m. m. IV. ÚS 238/07, III. ÚS 743/2017).\n27. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(II. ÚS 71/97, IV. ÚS 14/2012).\n28. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý\nsa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\nv takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n29. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo na prístup\nk súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody\nboli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva,\nže do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá\nsa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní\npredpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd\nmu túto ochranu musí poskytnúť (II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05, I. ÚS 115/2020).\n30. O prípad porušenia ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy rozhodnutím alebo postupom všeobecného súdu pritom môže ísť okrem iného vtedy,\nak by tento súd fakticky odňal komukoľvek možnosť domáhať sa alebo brániť svoje právo\nna všeobecnom súde (II. ÚS 8/01), alebo by rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia svojho\nrozhodnutia (I. ÚS 241/07), prípadne pokiaľ by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(III. ÚS 264/05), teda ak súdom zvolený výklad neprípustne postihuje niektoré zo základných práv\nsťažovateľa, prípadne opomína možný výklad iný, ústavne konformný alebo je výrazom zjavného\na neodôvodneného vybočenia zo štandardov výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný (pokiaľ\nje ústavne akceptovateľný), resp. je v rozpore so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa teda môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu\naj v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej\nmiery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam zákonného\npredpisu (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06,\nI. ÚS 88/07).\n\n7\n\n31. Inými slovami, z hľadiska garancií vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej\nsa práva na spravodlivé konanie je nevyhnutné zohľadniť to, či námietka, na ktorú súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia nedal odpoveď, bola pre daný prípad relevantná a či mohla mať\nvplyv na výsledok konania (Luka proti Rumunsku z 21. 7. 2009, sťažnosť č. 34197/02, bod 52).\nAk je námietka pre výsledok konania rozhodujúca, vyžaduje si konkrétnu a jasnú odpoveď (Ruiz\nTorija proti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 30). Rozhodnutie vnútroštátneho\nsúdu možno považovať za také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom\nvyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu,\ndôsledkom čoho došlo k „odopretiu spravodlivosti“ (už citovaný Moreira Ferreira, bod 85;\ntiež rozsudok vo veci Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13\na č. 28671/14, bod 119).\n32. Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného\nvýkladu (IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06), z ktorej okrem iného vyplýva, že\n„v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady\nsúvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.\nplnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.\nInak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy\nv prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv\na slobôd.“ (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07). Ústavný súd pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych\nprípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07,\nIV. ÚS 182/07).\n33. Vadu ústavnoprávneho rozmeru má v tomto konkrétnom prípade zakladať skutočnosť,\nže všeobecné súdy v okolnostiach prejednávanej veci neposkytli sťažovateľke odpoveď na hlavné\nobhajobné argumenty, ktoré pred nimi uplatnila.\n34. Ústavný súd aj v kontexte uvedených kritérií pristúpil k preskúmaniu sťažovateľkou\nprednesených námietok, a to v rámci argumentačných okruhov, ktoré vyplývajú z jej ústavnej\nsťažnosti.\nV.1.1. Arbitrárnosť v kontexte nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí krajského súdu\na najvyššieho súdu\n35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na svoju obranu v trestnom konaní\npred všeobecnými súdmi spočívajúcu v tom, že maloletú odniesla do Francúzska na účel zabránenia\nďalšiemu sexuálnemu zneužívaniu pestúnom a vyšetrovania tohto činu francúzskou políciou\nz dôvodu, že maloletá odmietala navštíviť orgány sociálnej kurately aj políciu v Slovenskej\nrepublike zo strachu pred pomstou pestúnov. Sťažovateľka v rámci svojej obhajoby v konaní\npred všeobecnými súdmi poukazovala na to, že skutková podstata únosu nemôže byť naplnená,\npokiaľ sa pestúni, ktorým zákon priznáva ochranu výkonu starostlivosti nad dieťaťom, dostali\ndo konfliktu so zvereným dieťaťom. V prípade vážneho podozrenia, že pestúni dieťa zneužívajú,\nnemožno ochranu pestúnov povýšiť nad práva a ochranu dieťaťa, keďže to odporuje účelu zákona.\nPrvoradou úlohou pestúnov je chrániť záujem dieťaťa a pokiaľ porušia túto povinnosť, ochrana\npráva výkonu starostlivosti nad dieťaťom podľa § 209 Trestného zákona sa neaplikuje. V tejto\nsúvislosti poukazovala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Juppala v. Fínsko,\n8\n\nsťažnosť 18620/03. Súčasne v ústavnej sťažnosti namieta, že sa v konaní pred všeobecnými súdmi\nbránila tým, že z jej strany išlo také konanie, ktoré možno za prezentovaných špecifických okolností\nindividuálneho prípadu podradiť pod okolnosti vylučujúce protiprávnosť, ktoré označila.\n36. Podstata sťažnostnej námietky spočíva v tom, že rozhodnutia všeobecných súdov sú založené\nna nesprávnom právnom posúdení veci a vyznačujú sa nedostatočným odôvodnením. Uvedené\nnámietky boli súčasne premietnuté v podanom odvolaní, dovolaní aj v ústavnej sťažnosti. Ústavný\nsúd predmetnú námietku sťažovateľky (bod 5 a 6 tohto nálezu) vyhodnotil ako jej hlavný argument\nuplatnený počas celého trestného konania pred všeobecnými súdmi, ktorý potencionálne môže\novplyvniť jeho výsledok. Z tohto dôvodu ide o námietku, ktorú sú všeobecné súdy povinné skúmať\nobzvlášť prísne a dôkladne (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Wagner\na J.M.W.L. proti Luxembursku z 28. 6. 2007, sťažnosť č. 76240/01, bod 96). Z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva ďalej vyplýva, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby\nvnútroštátne súdy dostatočne jasne uviedli dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, a to za\nsúčasného rešpektovania práva na obhajobu (Hadjianastassiou proti Grécku zo 16. 12. 1992,\nsťažnosť č. 12945/87, bod 33). Aj keď vnútroštátne súdy nie sú povinné dať odpoveď na všetky im\npredložené námietky (rozsudok vo veci Van de Hurk proti Holandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť\nč. 16034/90, bod 61), z rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa zaoberali všetkými podstatnými\notázkami prípadu (Boldea proti Rumunsku z 15. 2. 2007, sťažnosť č. 19997/02, bod 30) a že dali\nkonkrétnu a jednoznačnú odpoveď na argumenty, ktoré sú pre výsledok prípadu rozhodujúce\n(rozsudok Veľkej komory vo veci Moreira Ferreira proti Portugalsku č. 2 z 11. 7. 2017, sťažnosť\nč. 19867/12, bod 84).\n37. Ústavný sú tak v rámci preskúmania opodstatnenosti podanej ústavnej sťažnosti zameral\npozornosť na preskúmanie odôvodnenia všeobecných súdov. Pri preskúmavaní napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu ako odvolacieho súdu ústavný súd vychádzal aj z obsahu rozsudku\nokresného súdu v predmetnom konaní a to v súlade so svojím ustáleným právnym názorom, podľa\nktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového súdu nemožno\nposudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože tieto konania\nz hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok. Taktiež v zmysle judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie\nodôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92,\nbody 59 – 60). Uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového súdu, ako aj druhostupňového súdu), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\n38. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice č. k. 6T 23/2016 z 26. júna 2018 tak vyplýva,\nže tento sa venuje hodnoteniu skutkových zistení vo dvoch odsekoch na s. 8 rozsudku. Podstatná\nčasť tejto časti rozsudku okresného súdu je však koncipovaná skôr ako pokračovanie v referáte\nčiastkových zistení z vykonaného dokazovania a v rozhodnutí zjavne chýba pregnantné zhodnotenie\nvšetkých dôkazov v prospech aj neprospech sťažovateľky. Argumentačná rovina v odôvodnení\nje veľmi plytká, selektívna, pričom súd sa v rozsudku v dostatočnej miere nevysporiadal\ns uplatnenou obranou obžalovanej po skutkovej ani právnej stránke.\n39. Sťažovateľka obhajobné argumenty zopakovala aj v podanom odvolaní, o ktorom rozhodol\nkrajskú súd napadnutým uznesením, ktorým odvolanie obžalovanej zamietol podľa § 317 Trestného\n\n9\n\nporiadku. Z obsahu ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia je zjavné, že toto sa hodnoteniu\ndôkaznému stavu venuje síce podrobnejšie ako okresný súd, hlavné obhajobné argumenty\nobžalovanej však napriek tomu zostávajú adresne nevypočuté. Ani kontext rozhodnutia pritom\nnedáva možnosť porozumieť tomu, či sa nimi krajský súd nechcel zaoberať (lebo ich nepovažoval\npre vec za podstatné) alebo sa nimi opomenul zaoberať.\n40. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu a uznesenia krajského súdu sťažovateľka\nnapadla aj v podanom dovolaní, subsumujúc tieto výhrady pod dovolací dôvod podľa § 317 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd sa v napadnutom uznesení prednostne vyhradil\nk možnosti prehodnocovať skutkové závery súdov z dokazovania, čím v tejto súvislosti rozporoval\nmožnosť uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na prípad\nsťažovateľky (s. 8 napadnutého uznesenia). Odpoveď sťažovateľke tak poskytol v rovine\nvšeobecného odkazu na judikatórne východiská najvyššieho súdu, z ktorých má tento záver\nvyplývať. Rovnakú argumentáciu najvyšší súd na s. 8 napadnutého uznesenia použil aj vo vzťahu\nk dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorým sa sťažovateľka\ndomáhala preskúmania právneho posúdenia jej konania ako niektorej z okolností vylučujúcej\nprotiprávnosť.\n41. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že všeobecné súdy sa v odôvodnení svojich\nrozhodnutí vysporiadali so zrozumiteľne prednesenou obranou obžalovanej spôsobom, ktorý je\nv rámci základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a ľudského práva na spravodlivý proces\nnutné vyhodnotiť ako nedostatočný.\n42. Ústavný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že súdy odôvodnením svojho rozhodnutia majú viesť\ndialóg s účastníkmi konania. Zmysluplný, rozumný a vecný. Napriek tomu nie je spravidla náležité,\naby sa od súdov očakávalo, že budú odpovedať na každý jeden argument, ktorý účastník v konaní\npoužije, a rovnako ani to, že odpoveď bude formulovaná podľa ich predstáv a spôsobom\nči výrazovými prostriedkami, ktoré sami očakávajú. Každé rozhodnutie všeobecného súdu je nutné\nčítať s porozumením. Podobné nároky je však možné klásť aj na súdy. S porozumením musia\nvedieť rozlíšiť hlavné argumenty strán, ktoré vyčnievajú z ich zvyčajne vrstvenej obhajobnej\nargumentácie, a týmto venovať náležitú pozornosť. Tým má ústavný súd najmä na mysli učiniť\nzadosť § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý normuje povinnosť súdov uviesť v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia\nopiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom\nodporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel\nnávrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.\n43. Z uvedenej zákonnej formulácie pritom zrozumiteľne vyplýva, že skutkové zistenia a úvahy\nsúdu pri hodnotení dôkazov nie sú totožné procesnoprávne inštrumenty. Každý z nich má svoju\nosobitnú ontologickú podstatu, ktorá dotvára mozaiku procesných garancií práva na spravodlivý\nproces. Ustálenie skutkových zistení predstavuje takmer mechanickú činnosť súdu, ktorý\nz vykonaných dôkazov identifikuje jedinečný dejový priebeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh\na koniec. Ide teda o referát informácií, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazov. Pre presvedčivosť\na celkovú spravodlivosť rozhodnutia je však nemenej zásadné (dá sa povedať, že najpodstatnejšie,\npozn.), ako súd hodnotí informácie zistené z vykonaných dôkazov. V hodnotiacich úvahách sa totiž\n\n10\n\nodkrýva vlastná myšlienková činnosť súdu, ktorá by mala byť v priamej príčinnej súvislosti\ns výrokovou časťou rozhodnutia. V nej súd strane konania spravidla oznamuje, čo z jednotlivých\ninformácií pre neho vyplýva, čo jednotlivé informácie dokazujú, prečo niektoré informácie\npovažuje za presvedčivé či vierohodné a iné nie, aký má postoj v kontexte zistených informácií\nk hlavným obhajobným argumentom obžalovaného, vlastnými úvahami hodnotí právne aspekty\nobrany obžalovaného a podobne. Ak súdy nevyužijú príležitosť presvedčiť obžalovaného vlastným\nhodnotením skutkových a právnych okolností trestnej veci, neposkytnú mu zvyčajne možnosť\nporozumieť ich rozhodnutiu. Ústavný súd v tomto ohľade zdôrazňuje, že v rámci ochrany\nzákladných práv a slobôd poskytuje ochranu tejto príležitosti (ako procesnej garancii spravodlivosti\nkonania), nie jeho výsledku (pokiaľ tento nie je zjavným omylom či excesom).\n44. Krajský súd si spolu s okresným súdom splnili už uvedené povinnosti nedostatočne. V podanom\nodvolaní obžalovaná zrozumiteľne pomenovala základné východiská svojej obrany voči\nodsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, na ktoré však nedostala náležitú odpoveď.\n45. Ochranu mal sťažovateľke v tejto súvislosti poskytnúť aj najvyšší súd, keďže prednesené\nnámietky sťažovateľky bolo možné subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, ktorému podľa novšej judikatúrnej línie ústavného súdu nezodpovedá právo\nna obhajobu len vo formulačnom rozsahu čl. 50 ods. 3 ústavy, ale zodpovedá obhajobným právam\nv kontexte spravodlivého procesu podľa čl. 6 dohovoru, a teda aj v rozsahu čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd v zmysle svojej novšej judikatúry poukazuje na širšie chápanie dôvodu dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, u ktorého ide o prieskum obhajobného atribútu\nspravodlivého procesu, ktorý spočíva vo vyhodnotení dovolacím súdom, či sa skôr konajúce súdy\nspoľahlivo a nearbitrárne vyrovnali v odôvodneniach svojich rozhodnutí s otázkou podstatnou\npre rozhodnutie, čo zodpovedá obhajobným právam obvineného. Najvyšší súd hodnotí spôsobom\nvysporiadania sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia (v konečnom dôsledku) odvolacím súdom\n(do úvahy sa berie komplex oboch rozhodnutí, a to preskúmavaného a prieskumného, resp.\ndruhostupňového). Na odobrenie záverov skôr konajúcich súdov musí ísť o vyrovnanie\nsa s dotknutou otázkou udržateľným spôsobom. Dovolací súd nemusí nevyhnutne dospieť\nk rovnakému spôsobu vyriešenia tejto otázky (stotožniť sa s obsahom a rozsahom vlastnej úvahy\nskôr konajúceho súdu, taká úvaha však musí byť v odôvodnení relevantne prítomná). V tom je\nparalela s posudzovaním predmetných okolností ústavným súdom (keď ochrancom ústavnosti\nje aj všeobecný, najmä najvyšší súd).\n45.1. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že potreba vyrovnania sa v odôvodnení ním\npreskúmavaného rozhodnutia s obranou obžalovaného či jeho dôkaznými návrhmi je otázka odlišná\nod otázky samotného pre/hodnotenia dôkazov, ktoré [primárne z dôvodu takého zákazu uvedeného\nv § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] nie je predmetom dovolacieho konania okrem dovolania\nministra spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku tak, ako to zodpovedá použiteľnej\njudikatúre (rozhodnutia a stanoviská 7/2011, 116/2014, 14/2015, 43/2018). Úlohou najvyššieho\nsúdu nie je v tomto ohľade nanovo preskúmavať hodnotenie dôkazov všeobecnými súdmi\nv pôvodnom konaní a kontrole podrobovať správnosť skutkových zistení z nich vyplývajúcich,\nale preskúmať jednu z procesných garancií práva na spravodlivý proces spočívajúcu v riadnom\nodôvodnení súdneho rozhodnutia. Preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybne súčasťou posudzovania práva\nna spravodlivý proces. Za náležité tak možno označiť očakávanie strán konania, že najvyšší súd\n11\n\nv dovolacom konaní pri dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\npreskúma, či súdy poskytli náležitú a riadne odôvodnenú odpoveď na zásadné argumenty strán\nkonania, nie je jeho úlohou ale učiniť záver, či tieto skutkové závery boli správne alebo nie. Jedine\ntak sa totiž možno hovoriť o plnohodnotnej možnosti na prípravu a realizáciu obhajoby v trestnom\nkonaní.\n45.2. Ústavný súd už rovnako vyslovil, že pri hodnotení rozhodnutia súdu nižšieho stupňa\ndovolacím súdom nie je prekážkou ani § 371 ods. 7 Trestného poriadku, ktorý pokrýva nemožnosť\natakovania (len) odôvodnenia rozhodnutia bez smerovania k odlišnému rozhodnutiu vo veci samej\n(výrokom dovolaním napadnutého rozhodnutia). Naznačený prístup si bude potrebné aj vzhľadom\nna vývoj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zo strany najvyššieho súdu osvojiť (porov.\nIV. ÚS 546/2020).\n46. Vzhľadom na už predostreté úvahy ústavný súd konštatuje, že krajský súd a najvyšší súd\nvo svojom napadnutom uznesení neposkytli odpoveď na sťažovateľkou nastolené otázky, ktoré boli\npre daný prípad relevantné a mohli mať vplyv na výsledok konania (Luka proti Rumunsku\nz 21.7.2009, sťažnosť č. 34197/02, bod 52) a na ktorú sa žiadala konkrétna a vyčerpávajúca\nodpoveď (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 30).\nBez zohľadnenia tejto skutočnosti nie je možné vykonať komplexné ústavnoprávne posúdenie\nspravodlivosti trestného konania ako celku vo vzťahu k sťažovateľkiným výhradám uvedeným\nv ústavnej sťažnosti. Ústavný súd sa tak po dôkladnom preskúmaní odôvodnenia napadnutých\nrozhodnutí všeobecných súdov konštatuje, že sledovanú skutočnosť sa vzhľadom na ich obsah\nnepodarilo posúdiť pre absenciu relevantného odôvodnenia. K posúdeniu celkovej spravodlivosti\ntrestného konania v preskúmavanom prípade tak v zmysle uvedených kritérií nebolo možné\npristúpiť.\n47. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky nemôže a nesmie\nnahradzovať právomoc všeobecných súdov a sám vyhľadávať skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu\nči nemusia byť obsiahnuté v súdnom spise a ktoré sa nepremietli do ich rozhodnutí. V prípade\nzistenia, že niektorá z uplatnených námietok, ktorá mohla byť relevantná pre samotné rozhodnutie\nvo veci, nebola zo strany všeobecných súdov náležitým spôsobom zohľadnená a reflektovaná, musí\nústavný súd napádané rozhodnutie zrušiť a umožniť všeobecnému súdu vysporiadať\nsa s predmetnou námietkou a argumentáciou sťažovateľa v rámci jemu zákonom zverenej\nprávomoci (m. m. I. ÚS 292/2020).\n48. Vo vzťahu k právnym záverom odôvodňujúcim výrok rozsudku o vine sa žiada osobitne\nakcentovať, že tento musí byť výrazom celkom jednoznačného, žiadne dôvodné pochybnosti\nnevzbudzujúceho záveru, že sa práve obžalovaný dopustil skutku uvedeného vo výroku rozsudku,\nže tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného\nzákona, a to v spojení so znakmi všeobecnej časti (III. ÚS 25/06), čo v konkrétnom prípade\nv prípade nenastalo.\n49. Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že keď sa konajúci súd rozhodujúci o opravnom, resp.\nmimoriadnom prostriedku sťažovateľa nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou\nsťažovateľa adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej\nargumentácie, poruší základné právo na súdnu ochranu garantované čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivý proces garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 402/08). Úlohou ústavného súdu\n12\n\nnie je pritom skúmať, či na zásadné argumenty sťažovateľky bola zo strany krajského súdu,\nprípadne najvyššieho súdu poskytnutá vecne správna odpoveď, ale či nastolené otázky relevantného\ncharakteru krajský súd zodpovedal a ak áno, či odpoveď mala dostatočne vyčerpávajúci charakter\n(III. ÚS 44/2011). Z uvedeného vyplýva, že nestačí, ak súd na argument účastníka konania\nzareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne. O túto situáciu ide aj v preskúmavanom prípade.\n50. Ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou v tejto veci nebolo posúdiť vinu sťažovateľky,\nale preveriť, či skutočnosti uvedené v napadnutých rozhodnutiach dávajú dostatočný záver pre\nvýroky v nich obsiahnuté. Bude preto úlohou krajského súdu vysporiadať sa dostatočným\na presvedčivým spôsobom so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky, a to v rozsahu\na spôsobom, ktorý vyplýva z tohto nálezu ústavného súdu.\nV.1.2. K námietke nezákonného sudcu\n51. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku sťažovateľka\n(spolu s podaným odvolaním) vzniesla námietku zaujatosti proti krajskému súdu a proti všetkým\nsudcom krajského súdu na pozadí príbuzenského pomeru medzi prokurátorom, ktorý podal\nobžalobu v jej trestnom konaní, a predsedom krajského súdu, na ktorom sa konalo v jej trestnej\nveci. Zásadný význam má v tejto súvislosti uznesenie najvyššieho súdu č. k. 6 Ndt 34/2018\nz 9. januára 2019, ktorým o námietke zaujatosti sťažovateľky rozhodol tak, že podľa § 23 ods. 1\nTrestného poriadku sa trestná vec sťažovateľky vedená na krajskom súde pod sp. zn. 6 T/23/2016\ntomuto súdu neodníma (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu o námietke zaujatosti“). Ústavný súd\nďalej zistil, že sťažovateľka sa obrátila na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou proti predmetnému\nuzneseniu najvyššieho súdu o námietke zaujatosti, ktorý ju odmietol z procesných dôvodov\nuznesením č. k. I. ÚS 10/2020 z 15. januára 2020.\n52. Na základe uvedených východísk ústavný súd posudzoval, či sa najvyšší súd v napadnutom\nuznesení najvyššieho súdu v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného\nporiadku vysporiadal s námietkou sťažovateľky adekvátne a preskúmateľne, keďže vo svojom\nodôvodnení „len“ poukazuje na už vyslovené závery uznesenia najvyššieho súdu o námietke\nzaujatosti.\n53. Ústavný súd zhodnotil, že právne závery najvyššieho súdu týkajúce sa dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku sú ústavne udržateľné aj napriek odkazu\nna predmetné uznesenie najvyššieho súdu o námietke zaujatosti a veľmi stručnému, avšak\nv okolnostiach prerokovanej veci zrozumiteľnému odôvodneniu predmetnej časti napadnutého\nuznesenia. Z tvrdení sťažovateľky v dovolaní alebo v ústavnej sťažnosti nevyplývajú žiadne\nskutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie namietaného práva podľa čl. 48 ods. 1\nústavy. Ústavný súd súhlasí so záverom najvyššieho súdu v predmetnej časti, že takýto príbuzenský\nvzťah ipso facto nenapĺňa námietku zaujatosti všetkých sudcov ani sudcov trestnoprávneho úseku\na tiež sudcov – členov senátu, ktorému bola vec prostredníctvom elektronickej podateľne náhodným\nspôsobom pridelená. V tomto prípade, odhliadnuc od stručného odôvodnenia s poukazom\nna predmetné uznesenie o námietkach zaujatosti, námietky sťažovateľky neboli spôsobilé\nz ústavnoprávneho hľadiska spochybniť závery, na ktorých je založené právne posúdenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n54. Z už uvedených dôvodov tak ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\n\n13\n\nV.1.3. K námietke nedoručenia písomností\nna obhajobu\n\nadvokátovi v kontexte porušenia práva\n\n55. Ústavný súd sa vyjadruje aj k námietke sťažovateľky, podľa ktorej všeobecné súdy\n(prvostupňový, odvolací a dovolací) nedoručili rozhodnutia vo veci samej\nako prvému zvolenému obhajcovi, čím bol porušený zákon (§ 44 ods. 8 Trestného poriadku)\na právo sťažovateľky na obhajobu (čl. 50 ods. 3 ústavy). Je potrebné tiež uviesť, že v argumentácii\nsťažovateľky vo vzťahu k tvrdenému porušeniu jej práv v tejto časti ústavnej sťažnosti chýbajú\nprávne významné elementy. Tvrdí iba, že keďže obhajcovia neurčili, komu majú byť písomnosti\ndoručované, mali byť doručované\nako prvému zvolenému obhajcovi, čo sa nestalo.\nV sťažnosti ani náznakom neuviedla, aký negatívny vplyv malo uvedené porušenie zákona\nna samotnú realizáciu jej práva na obhajobu. Samotné nedoručenie napadnutých rozhodnutí\nvšeobecných súdov prvému zvolenému obhajcovi v prípade, ak nebol určený žiaden z obhajcov\npodľa § 44 ods. 8 Trestného poriadku druhej vety, a v prípade, ak bola písomnosť preukázateľne\ndoručená ďalšiemu obhajcovi, nemožno považovať za právne významnú udalosť z pohľadu\nústavnej ochrany základného práva na obhajobu. Vo vzťahu k úspešnému namietaniu porušenia\nzákladných práv nepostačuje tvrdenie, že obhajcovi nebolo doručené rozhodnutie, ak zároveň\nsťažovateľka neoznačila žiadne reálne negatívne dôsledky a dopady takéhoto postupu, ktoré by boli\nspôsobilé zasiahnuť do jeho základných práv (mutatis mutandis III. ÚS 637/2015).\n56. Z uvedených dôvod ani tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel.\nVI.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n57. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla priznať jej primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 eur. Z čl. 127 ods. 3 ústavy vyplýva, že finančné zadosťučinenie ústavný súd môže,\nale nemusí priznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť\nochranu porušeného základného práva iným ústavne a zákonne upraveným spôsobom (napr.\nI. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08, III. ÚS 623/2017).\n58. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv sťažovateľky účinne poskytnutá tým,\nže ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho\nsúdu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie s formulovaním záväzného právneho názoru.\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd požadované finančné zadosťučinenie nepriznal.\nVII.\nTrovy konania\n59. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 580,70 eur.\n60. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2020 je 177 eur a hodnota\nrežijného paušálu je 10,62 eur. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\n14\n\nv roku 2022 je 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Sťažovateľke vznikol nárok\nna náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2020 (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) a za jeden úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 (replika k vyjadreniam k vyjadreniam krajského súdu a najvyššieho súdu).\n61. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. septembra 2022\n\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "trestný čin-subjektívna stránka", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "trestné konanie", "odvolanie-odvolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7To/109/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "2Tdo/7/2020", "guid": "f0fb91e4-4748-417d-b05c-922f9f281df9:69569814-54f2-49dc-9c6e-84278443e5e8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0034ee2a-39a5-452c-a477-9a69b7488b93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.546.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 546/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 546/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.546.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:536cb82b-3aeb-4212-9622-6f1ed48ced59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.10.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.10.2020.1"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:3031cfd4-224b-4a0a-8586-288a4236706f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 743/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 743/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.743.2017.1"}, {"guid": "ussr:8a73c5a5-fb36-4752-80fc-910becc0d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1"}, {"guid": "ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88da7ed9-b137-4e98-8d4a-719e2ab62141"}, {"guid": "ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47d0b197-5fad-49a1-8f93-b5c2f452da74"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:53d01fc9-e7b5-43ef-8352-6921d268bb06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53d01fc9-e7b5-43ef-8352-6921d268bb06"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:25c28d5f-4d09-4dcc-a449-936589f24a2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.518.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2026 z 23. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.518.2026.1"}, {"guid": "ussr:6f3cef8c-645f-4e92-a87c-14cae80a7ab1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.298.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.298.2026.1"}, {"guid": "ussr:36d28495-fa22-455c-8835-72ec21c7eb11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.68.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.68.2026.2"}, {"guid": "ussr:ffd6252e-1aac-4bc1-9045-92985eb424aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.144.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 144/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 144/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.144.2026.1"}, {"guid": "ussr:5c7ff665-be8d-4676-af4a-43ccf505c131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.64.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2026 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.64.2026.1"}, {"guid": "ussr:59f99856-6709-458d-8a21-05c227893c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 591/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 591/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.591.2025.1"}, {"guid": "ussr:9c917ec9-915b-4742-bb01-fefa7794dd50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.475.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2025 z 9. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.475.2025.1"}, {"guid": "ussr:c8f91750-fd2f-4530-a491-b5c5783fb3f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.434.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.434.2025.1"}, {"guid": "ussr:ed4cee1c-c868-4ffe-b52d-6afbae692f58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.367.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2025 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.367.2025.1"}, {"guid": "ussr:74a5622c-89f7-4f8b-9373-d84754e1c5b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.275.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.275.2025.1"}, {"guid": "ussr:145f4898-ddd3-4696-87fd-06feb3893071", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 245/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 245/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.245.2024.2"}, {"guid": "ussr:04d7278f-9359-4b7b-8d27-9496df5ddad8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.474.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 474/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 474/2024 z 3. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.474.2024.1"}, {"guid": "ussr:9988bfea-485c-4cfc-9c28-351f553d7af3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.500.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 500/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 500/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.500.2024.1"}, {"guid": "ussr:46e474f5-446d-49dd-b0ae-ba0ef8de1e23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.186.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.186.2024.1"}, {"guid": "ussr:7ae4114b-04eb-4a7d-b37f-c0768d482a6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.80.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2024 z 6. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.80.2024.1"}, {"guid": "ussr:50a17c05-4a1f-4e75-befc-d9c24239fa42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.660.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 660/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 660/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.660.2023.1"}, {"guid": "ussr:9247c3ee-19f3-4709-a6bb-50cbb314f4c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.555.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2023 z 28. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.555.2023.1"}, {"guid": "ussr:6ad8b572-ce89-465c-9b55-0763b9cad5a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.610.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 610/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 610/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.610.2023.1"}, {"guid": "ussr:7f2c0dc6-5960-4413-b7c8-b2b7f4bdbdd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.607.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 607/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 607/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.607.2023.1"}, {"guid": "ussr:cd6c892b-1c0a-4c61-ae39-c76e22add86a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.573.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 573/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 573/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.573.2023.1"}, {"guid": "ussr:2848140d-ca16-430e-8c85-1767d9385dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.582.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.582.2023.1"}, {"guid": "ussr:7b0eaf7f-4c1a-4352-8903-cd081a1a2c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.552.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.552.2023.1"}, {"guid": "ussr:6d515340-3bc8-4477-8b84-d0821bfdbf42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.395.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.395.2023.1"}, {"guid": "ussr:206a5a96-c99a-4088-b5a0-ab083a2b2678", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.416.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.416.2023.1"}, {"guid": "ussr:3b9613f8-e7ba-4479-a702-1c0cc2bd6a48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.371.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 371/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 371/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.371.2023.1"}, {"guid": "ussr:db20b05e-25de-4a48-9600-8d07da78ea64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.324.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 324/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 324/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.324.2023.1"}, {"guid": "ussr:e9604e34-d7ad-45ab-a77a-5d7e880eb05d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.315.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 315/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 315/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.315.2023.1"}, {"guid": "ussr:62bbf0e2-bd99-4616-8be2-1ee8a53f5995", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.182.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 182/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 182/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.182.2023.1"}, {"guid": "ussr:a44f0118-e3c8-457d-962a-2457142d7fca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.21.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.21.2023.1"}, {"guid": "ussr:a9e3b698-0feb-459d-a0a9-f31f015377e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.657.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 657/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 657/2022 z 1. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.657.2022.1"}]}