{"guid": "ussr:4ff26c95-faa3-4b82-bffc-403c317aba89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.239.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2022 z 24. 5. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. I. ÚS 239/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.239.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ff26c95-faa3-4b82-bffc-403c317aba89", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.239.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.239.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.239.2022.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 239/2022-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská\n20, Bratislava, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť\nfunkcií č. VP/318/21/K z 26. januára 2022 takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\nč. VP/318/21/K z 26. januára 2022 p o t v r d z u j e .\n\npre\n\nnezlučiteľnosť\n\nfunkcií\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľky a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným ústavnému súdu 6. apríla 2022 v znení jeho doplnenia\ndoručeného 7. apríla 2022 domáha preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj „výbor“) č. VP/318/21/K z 26. januára 2022 vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\nŽiada zrušiť napadnuté rozhodnutie a priznať jej náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uznesením výboru č. 1068 z 21. septembra 2021 (ďalej\nlen „uznesenie o začatí konania“) sa začalo proti verejnej funkcionárke – navrhovateľke ako členke\ndozornej rady\nkonanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Navrhovateľka sa k uzneseniu o začatí konania\nvyjadrila listom z 28. októbra 2021.\n3. Vo veci navrhovateľky výbor rozhodol napadnutým rozhodnutím z 26. januára 2022 tak,\nže navrhovateľka, členka dozornej rady\ntým, že nepodala oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len\n\n„oznámenie“) v lehote ustanovenej v ústavnom zákone, porušila povinnosť vyplývajúcu z čl. 7\nods. 1 ústavného zákona (v zmysle napadnutého rozhodnutia bola navrhovateľka menovaná\ndo verejnej funkcie 21. júla 2021; oznámenie mala podať do 20. augusta 2021, avšak podala\nho 6. decembra 2021), za čo jej výbor s poukazom na čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 17\nústavného zákona uložil pokutu v sume 1 133 eur.\nII.\nArgumentácia navrhovateľky\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu podala navrhovateľka tento návrh, v ktorom argumentuje:\na) výbor sa dopustil porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) tým, že ako orgán, ktorý\nrozhoduje o porušení povinnosti podať oznámenie v lehote podľa ústavného zákona, rozhoduje\nv jednotlivých prípadoch za tej istej skutkovej a právnej situácie rozdielne;\nb) poukazuje na vyjadrenia v publikovanom článku z 28. januára 2022 (bližšie špecifikované\nv návrhu, pozn.), v nadväznosti na čo uvádza, že členovia výboru si museli byť a sú si vedomí,\nže „selektívne rozhodujú pri ukladaní pokuty za nedbalosť“. Poukazuje pritom aj na svoju\nargumentáciu prezentovanú v stanovisku k uzneseniu o začatí konania z 28. októbra 2021;\nc) selekcia výboru pri rozhodovaní spočíva v tom, že niektorým verejným funkcionárom sa pokuta\nuloží a iným neuloží, hoci ich nesplnenie povinnosti „má ten istý alebo obdobný skutkový základ“.\n5. Navrhovateľka s poukazom na vyjadrenia v dotknutom článku z 28. januára 2022 tvrdí, že jej\nnávrh je opodstatnený; v jej prípade došlo k priamej diskriminácii podľa § 2a ods. 2 v spojení s § 6\nods. 2 písm. b) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“), ako aj k nedodržaniu\nzásady rovnakého zaobchádzania.\nIII.\nVyjadrenie výboru a replika navrhovateľky\nIII.1. Vyjadrenie výboru:\n6. Výbor sa prostredníctvom svojho predsedu podaním č. VP/318/201/K z 13. mája 2022 vyjadril\nosobitne k jednotlivým tvrdeniam navrhovateľky. Vo vzťahu k jej námietke o rozdielnom prístupe\nv posudzovaní jednotlivých prípadov poukázal na konkrétne časti odôvodnení (vymedzené\nvo vyjadrení výboru, pozn.) skorších rozhodnutí ústavného súdu vydaných v konaniach vedených\npod sp. zn. IV. ÚS 151/2022, I. ÚS 143/2022 a I. ÚS 134/2022. V nadväznosti na ne uviedol,\nže výbor rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci s tým, že navrhovateľka\npreukázateľne nesplnila povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.\n7. K namietanej diskriminácii uviedol, že nepodanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona\nnie je možné subsumovať pod ustanovenia antidiskriminačného zákona, ktorý vymedzuje základné\ndefiničné znaky diskriminácie, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, aby bolo možné menej\npriaznivé zaobchádzanie považovať za diskriminačné. Výbor poukázal na tri takého znaky, ktorými\nsú a) oblasť právnych vzťahov spadajúca pod § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona, b) zákonom\n2\n\nchránený dôvod diskriminácie podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona a c) jedna z foriem\ndiskriminácie podľa § 2a antidiskriminačného zákona. Následne konštatoval, že tieto znaky nie sú\nv prípade navrhovateľky naplnené, keďže z jej návrhu nie je zrejmý chránený dôvod diskriminácie,\nv jej prípade sa dôvod nerovného zaobchádzania mal týkať výkonu zamestnania a podmienok\nvýkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,\npričom navrhovateľka nie je v pracovnom, resp. ani v inom obdobnom vzťahu k výboru.\nS poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie rezumoval, že výkon členstva\nv dozornej rade nespadá pod tzv. pracovnoprávny vzťah.\n8. Výbor následne poukázal aj na rozhodnutie ústavného súdu č. k. I. ÚS 331/2021-28\nz 9. novembra 2021, vo vzťahu k čomu uviedol, že navrhovateľkin návrh obsahuje formálne\nnedostatky, keďže z neho nie je zrejmé vymedzenie „chráneného diskriminačného dôvodu“,\nako ani oblasti, v ktorej malo dôjsť k nerovnému zaobchádzaniu s verejným funkcionárom v zmysle\nantidiskriminačného zákona.\nIII.2. Replika navrhovateľky:\n9. K vyjadreniu výboru zaujala na základe výzvy ústavného súdu stanovisko aj navrhovateľka.\nZotrvala pritom na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v obsahu svojho návrhu.\nNad rámec tvrdení v ňom obsiahnutých uviedla, že svoju námietku týkajúcu sa priamej\ndiskriminácie „upresňuje“ tak, že v jej prípade došlo k diskriminácii podľa § 2a ods. 2 v spojení\ns § 6 ods. 1 a 2 písm. a) antidiskriminačného zákona a v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, ktorý\nma charakter ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci\npri výklade a uplatňovaní ústavy, pričom aj výbor je viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy.\n10. Navrhovateľka ďalej uviedla, že povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona si splnila listom z 28. októbra 2021, ktorý si výbor prevzal 3. novembra 2021, a to v rámci\njej prebiehajúceho výkonu funkcie. Zároveň konštatovala splnenie ďalšej svojej povinnosti,\nkeď sa v lehote desať dní vyjadrila k uzneseniu o začatí konania z 21. septembra 2021. Poukázala aj\nna jej komunikáciu s pracovníčkou výboru, ktorá ju podľa jej tvrdenia telefonicky kontaktovala\nv období „medzi 3.11.2021 a 6.12.2021“ s tým, že predmetné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona má podať na príslušnom tlačive zverejnenom na webovej stránke Národnej rady\nSlovenskej republiky. Navrhovateľka uviedla, že predmetné tlačivo následne predložila výboru,\nktorý si ho prevzal 8. decembra 2021, čím boli všetky písomnosti podané, zaslané a telefonicky\naj odkomunikované.\n11. V rámci repliky sa navrhovateľka vyjadrila aj k výške uloženej pokuty, keď uviedla, že výbor\nnezisťoval reálnu výšku sumy, ktorú poberala za výkon verejnej funkcie, ale vychádzal\nz priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky\nza uplynulý kalendárny rok. Uviedla, že nebol nijako do úvahy vzatý nízky plat žien, ale celkový\npriemer „všetkých platov (mužov aj žien)“. Navrhovateľka uviedla sumu, ktorú poberala\nako verejná funkcionárka a v nadväznosti na v tomto bode popísané skutočnosti konštatovala\njej diskrimináciu. Za diskriminačné považuje aj to, že pokuta, ktorá jej bola uložená, je vyššia,\nako jedna dvanástina jej ročného príjmu z titulu verejnej funkcie, ktorú podľa jej tvrdenia\nbolo možné zistiť už ku dňu rozhodovania výboru.\n\n3\n\n12. V závere navrhovateľka uviedla, že tvrdenie výboru o tom, že nepodanie oznámenia podľa čl. 7\nods. 1 ústavného zákona nie je možné subsumovať pod ustanovenia antidiskriminačného zákona,\nje účelové, keďže tento sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci.\nIV.\nPreskúmanie napadnutého rozhodnutia\n13. Podstatou návrhu navrhovateľky je tvrdenie o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozdielnym\nprístupom výboru ako orgánu, ktorý rozhoduje o porušení povinnosti podať oznámenie v lehote\npodľa ústavného zákona, a to v skutkovo a právne rovnakých situáciách, čo považuje\nza diskriminačné.\n14. Ústavný súd v súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nstabilne judikuje, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu\nosobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom\nsvojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia\ns ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (m. m. IV. ÚS 177/07,\nIII. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014). Nenaplnenie ústavného zákona, resp. skutočnosť,\nže navrhovateľ porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona, predstavuje dostatočný\na relevantný základ na záver odporcu o porušení ústavného zákona a uložení pokuty podľa\nústavného zákona (m. m. I. ÚS 134/2022).\n15. Ústavný súd dopĺňa, že postup a rozhodnutie orgánu verejnej moci (v posudzovanom prípade\nvýboru), ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy alebo hmotnoprávnej\núpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (m. m.\nII. ÚS 771/2014), a teda ani porušovanie iných ustanovení ústavy, príp. ústavných zákonov.\n16. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného\nzáujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom verejnom\nfunkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný,\nmusí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto\nústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,\nktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017,\nII. ÚS 183/2021).\n17. V tomto kontexte ústavný súd v prvom rade uvádza, že navrhovateľka v návrhu žiadnym\nrelevantným spôsobom napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia o porušení jej povinnosti\nvyplývajúcej z ústavného zákona nespochybnila. V návrhu ani nenamietala, že by si povinnosť,\npre ktorú jej bola uložená pokuta, riadne a včas splnila. Práve naopak, poukázala v ňom na svoje\nvyjadrenie z 28. októbra 2021, ktorým sa vyjadrila k uzneseniu o začatí konania z 21. septembra\n2021, v ktorom sama uviedla: „Povinnosť oznámenia o svojich majetkových pomeroch a následne\npodanie som v lehote 30 dni nestihla, avšak v priebehu tejto verejnej funkcie a počas jeho výkonu\ntoto písomne oznámenie resp. moje vyhlásenie po skompletizovaní mojich osobných dokladov\n4\n\nzasielam/podávam formou môjho písomného vyhlásenia, ktoré je osvedčené dňa 28.10.2021, a ktoré\ntakto predkladám Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií.“ (predmetné vyjadrenie priložila\naj k replike, pozn.). Vo veci navrhovateľky teda nebolo porušenie povinnosti podľa ústavného\nzákona spornou skutočnosťou ani v priebehu dotknutého konania, pričom uvedené nevyplýva\nani z obsahu jej návrhu.\n18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru vyplýva, že navrhovateľka bola do funkcie\nmenovaná 21. júla 2021, čo sama potvrdila v prílohe k vyjadreniu z 28. októbra 2021, pričom\noznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nepodala v ústavným zákonom stanovenej lehote.\nNavrhovateľka aj v replike k vyjadreniu výboru poukázala na to, že si svoju povinnosť podať\noznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona splnila tým, že ho priložila k listu z 28. októbra\n2021, avšak nie na formulári stanovenom ústavným zákonom. Ten výboru podľa vlastného tvrdenia\ndoručila až v decembri 2021. Už len z uvedených tvrdení (a zároveň aj z napadnutého rozhodnutia,\npozn.) je zrejmé, že navrhovateľka si svoju povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona nesplnila predovšetkým včas. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné\nbez ďalšieho prisvedčiť jej tvrdeniu prezentovanému v replike (na rozdiel od argumentácie\nuplatnenej v samotnom návrhu, pozn.) o tom, že svoju povinnosť v zmysle ústavného zákona\nsi splnila. Z dôvodu komplexnosti ústavný súd dodáva, že navrhovateľka a výbor sa rozchádzajú\nv tvrdeniach o (definitívnom) termíne oneskoreného doručenia oznámenia podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona, čo však nebolo predmetom dôvodov a rozsahu navrhovateľkou uplatnených\nnámietok proti napadnutému rozhodnutiu, a teda bolo mimo rámec prieskumnej právomoci\nústavného súdu. Na druhej strane však ústavný súd uvádza, že ani prípadné posúdenie tejto spornej\notázky by nič nemenilo na závere výboru o nesplnení si povinnosti navrhovateľky podľa čl. 7 ods. 1\nústavného zákona.\n19. K ďalšiemu tvrdeniu navrhovateľky, ktoré uviedla v už citovanom vyjadrení, že povinnosť\nspojenú s výkonom verejnej funkcie si „nevšimla“, ústavný súd uvádza, že predmetné tvrdenie\nnemôže zvrátiť porušenie povinnosti zo strany navrhovateľky. Ústavný súd opakovane judikuje,\nže verejný funkcionár má poznať obsah ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\na postupovať podľa neho (m. m. II. ÚS 101/07, I. ÚS 134/2022).\n20. Navrhovateľka v návrhu uplatňuje vo svojej podstate jednu základnú námietku spočívajúcu\nv tvrdení o rozdielnom prístupe výboru pri posudzovaní jednotlivých prípadov, pri ktorých\nza tej istej skutkovej a právnej situácie rozhoduje rozdielne (predmetné prípady ďalej neboli\nšpecifikované, pozn.), čo podporila poukazom na publikovaný článok z roku 2022 (špecifikovaný\na sčasti citovaný v samotnom návrhu, pozn.). V nadväznosti na uvedenú námietku uviedla, že v jej\nprípade došlo k priamej diskriminácii podľa § 2a ods. 2 v spojení s § 6 ods. 2 písm. b)\nantidiskriminačného zákona a nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania. V replike následne\nskonštatovala, že svoju argumentáciu upresňuje, avšak faktom je, že svoje tvrdenia modifikovala\ndo tej miery, že v replike prezentovala tvrdenie o porušení § 2a ods. 2 v spojení s § 6 ods. 1 a 2\npísm. a) antidiskriminačného zákona a v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy.\n21. Ústavný súd bez toho, aby zaujímal meritórne stanovisko k otázke, či tak mohol výbor vo veci\niných verejných funkcionárov (ktorí neboli vo veci špecifikovaní, pozn.) postupovať a rozhodnúť,\nopakuje, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\nje preveriť plnenie ústavného zákona. Nenaplnenie ústavného zákona, resp. skutočnosť,\n\n5\n\nže navrhovateľka porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona, predstavuje dostatočný\na relevantný základ na záver odporcu o porušení ústavného zákona a uložení pokuty podľa\nústavného zákona (m. m. I. ÚS 331/2021). Argumentácia navrhovateľky o porušení zásady rovnosti\nvýborom tým, že v inej rovnakej veci rozhodol o „neuložení pokuty“, je irelevantná pre posúdenie\naktuálne namietanej veci, keďže nepreukazuje, že navrhovateľka neporušila povinnosť uloženú čl. 7\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu, o ktorú v rámci konania o ochrane verejného\nzáujmu ide (m. m. IV. ÚS 716/2013).\n22. K predmetnej námietke ústavný súd tiež dopĺňa, že navrhovateľka vo svojom návrhu relevantne\nneoznačila niektorý zo zakázaných diskriminačných dôvodov (čl. 12 ods. 2 ústavy), na ktorých\nby jej „diskriminácia“ bola založená, a týmto smerom ani nerozvíjala svoju ústavnoprávnu\nargumentáciu. Úlohou ústavného súdu pri podaní námietky diskriminácie totiž nie je vyhľadávať\na určovať prípadný diskriminačný dôvod, ktorý by v danej veci mohol byť relevantný. Tento\nnavrhovateľka naznačila v replike len v súvislosti s výškou stanovenej pokuty, k čomu sa ústavný\nsúd vyjadruje v bode 24 až 26 tohto uznesenia.\n23. Ústavný súd konštatuje, že prípadné odlišné rozhodnutie výboru na podklade rovnakých alebo\nobdobných skutkových okolností prípadu iného verejného funkcionára (navrhovateľka nepristúpila\nk popisu obdobných prípadov, na ktoré týmto spôsobom odkazuje, pozn.) môže nastoľovať otázky\ntýkajúce sa rovnosti prístupu výboru k posudzovaniu pochybení verejných funkcionárov,\nto ale nemá žiaden dopad na dokazovaním ustálený a aj samotnou navrhovateľkou potvrdený fakt,\nže potrebné oznámenie včas nepodala, a tak porušila čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu (čo bolo konštatované a odôvodnené v napadnutom rozhodnutí). Napriek\nuvedenému ústavný súd považuje za potrebné konštatovať (ako to urobil už vo viacerých\npredchádzajúcich rozhodnutiach, pozn.), že prípadná rozdielna prax výboru, ktorou argumentuje\nnavrhovateľka, vo všeobecnosti jednoznačne neprispieva k posilňovaniu dôvery občanov\n(verejnosti) v právny štát.\n24. Vo vzťahu k navrhovateľkiným námietkam uplatneným v replike v súvislosti s výškou pokuty\n(bod 11 tohto uznesenia, pozn.) ústavný súd uvádza, že pokuta za nesplnenie povinnosti verejného\nfunkcionára podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona bola navrhovateľke uložená podľa čl. 9 ods. 10\npísm. a) v spojení s čl. 9 ods. 17 ústavného zákona v sume zodpovedajúcej mesačnému platu\nverejného funkcionára. Podľa čl. 9 ods. 17 ústavného zákona v prípade, ak mesačný plat verejného\nfunkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako\npriemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky\nza predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10 sa za mesačný plat považuje\npriemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za uplynulý\nkalendárny rok.\n25. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka v roku rozhodnom\nna účel výpočtu pokuty (2020) nepoberala za výkon verejnej funkcie žiadny príjem (čo napokon\nsama potvrdila aj v rámci argumentácie vyplývajúcej z repliky, pozn.). Výbor tak pri výpočte výšky\npokuty postupoval správne v zmysle uvedeného čl. 9 ods. 17 ústavného zákona, čo aj relevantne\nodôvodnil. Nemožno teda prisvedčiť navrhovateľkinej argumentácii, že uloženie pokuty je v tomto\nzmysle diskriminačné, keďže jej uložená pokuta je vyššia ako je jedna dvanástina jej ročného\npríjmu z titulu funkcie verejného funkcionára.\n\n6\n\n26. Napokon navrhovateľka poukázala aj na sumu, ktorú poberala ako verejná funkcionárka,\npričom s poukazom na rozdiely v platovom ohodnotení medzi mužmi a ženami konštatovala\njej diskrimináciu. V nadväznosti na spôsob argumentácie navrhovateľky ústavný súd uvádza,\nže pokiaľ bola navrhovateľke uložená pokuta v súlade s ustanoveniami ústavného zákona,\nkonkrétne s jeho čl. 9 ods. 17 (pozri bod 25 tohto uznesenia, pozn.), nemá predmetná námietka\nžiadnu relevanciu, pričom smeruje predovšetkým proti spôsobu ukladania pokút a v nadväznosti\nna to proti legislatívnej kvalite ústavného zákona, ktorú ústavný súd v tomto type konania\nneposudzuje.\n27. K tvrdeniam navrhovateľky o jej komunikácii s príslušnou pracovníčkou výboru (bod 10 tohto\nuznesenia, pozn.) ústavný súd uvádza, že aj v prípade pravdivosti jej tvrdení by nebolo možné\nkonštatovať iný záver ako ten, ktorý vo veci navrhovateľky urobil výbor, keďže v tom čase (v čase\ntvrdenej komunikácie, pozn.) už navrhovateľke uplynula ústavným zákonom stanovená lehota\nna podanie predmetného oznámenia.\n28. Ústavný súd, reflektujúc povahu argumentácie navrhovateľky, podobne ako to urobil už v skôr\nvydaných rozhodnutiach, opätovne dodáva, že si v rámci svojej rozhodovacej činnosti založenej\nna ústavnom zákone uvedomuje čoraz naliehavejšie jeho nedostatky vyžadujúce vstup\nústavodarného orgánu do normatívneho textu. Pokiaľ však k zásahu pozitívneho normotvorcu\nnedôjde, zostáva úlohou ústavného súdu uplatňovať účinný text ústavného zákona v prvom rade\nv súlade s jeho účelom, pri súčasnom dôslednom rešpekte k hodnotám a princípom, na ktorých\nje vybudovaný ústavný systém Slovenskej republiky.\n29. Vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd v súlade s § 239 ods. 1 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov napadnuté rozhodnutie výboru potvrdil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "pokuta-uloženie", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "diskriminácia", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "verejná funkcia", "pokuta-uloženie"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd5d00dc-1f0a-4175-84b0-df5c47d3770a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.151.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.151.2022.1"}, {"guid": "ussr:69a6d21a-b481-44c2-874c-0092bfe68055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.143.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.143.2022.1"}, {"guid": "ussr:f4007866-43c0-4832-aada-4710b3b15153", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.134.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2022 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.134.2022.1"}, {"guid": "ussr:c532a731-1e67-459f-b022-a55e7846d0e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.331.2021.2"}, {"guid": "ussr:c0b2c499-8033-404d-b02f-85099bef7d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:6521ef25-b199-45b2-9b00-00bf22b76ddb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 771/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 771/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6521ef25-b199-45b2-9b00-00bf22b76ddb"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 716/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 716/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}, {"guid": "ussr:5101e9fb-3374-4c2a-9584-cbb45850093e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5101e9fb-3374-4c2a-9584-cbb45850093e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cccc393f-b1a4-4968-bf23-aba9abc41a7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.51.2025.2"}, {"guid": "ussr:20a97550-6341-41f5-9415-1caad76931d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.595.2022.2"}]}