{"guid": "ussr:f22cc2df-a915-4a7b-b327-f26563b7e315", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.161.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 161/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/2022 z 14. 4. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2022, sp. zn. I. ÚS 161/2022, ECLI:SK:USSR:2022:1.US.161.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2022-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["rozhodnutie potvrdzuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f22cc2df-a915-4a7b-b327-f26563b7e315", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.161.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.161.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.161.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 161/2022-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 10 ods. 2 ústavného\nzákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov\nv znení neskorších predpisov o návrhu navrhovateľa\n,\n,\n, proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/156/21/K z 13. októbra 2021 takto\nrozhodol:\nRozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej\nč. VP/156/21/K z 13. októbra 2021 p o t v r d z u j e .\n\nrepubliky\n\npre\n\nnezlučiteľnosť\n\nfunkcií\n\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh navrhovateľa a skutkový stav veci\n1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným ústavnému súdu 25. februára 2022 domáha preskúmania\nrozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej\nlen „výbor“) č. VP/156/21/K z 13. októbra 2021 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec\nvrátiť výboru na ďalšie konanie.\n2. Z návrhu a jeho príloh, ako aj vyžiadaného spisu výboru (sp. zn. 156/21/K, pozn.) vyplýva,\nže uznesením výboru č. 900 z 22. júna 2021 (ďalej len „uznesenie o začatí konania“) sa začalo\nproti verejnému funkcionárovi – navrhovateľovi ako bývalému členovi predstavenstva\n, a bývalému podpredsedovi predstavenstva\n, ktorý bol z verejných funkcií odvolaný 30. septembra 2020\na ktorý vykonával aj funkciu konateľa v obchodných spoločnostiach\n,\n–\n, ktorej sa vzdal 30. septembra 2020, konanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona\nč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“). Z napadnutého rozhodnutia výboru vyplýva,\nže navrhovateľ sa k uzneseniu o začatí konania nevyjadril.\n3. Vo veci navrhovateľa výbor rozhodol napadnutým rozhodnutím z 13. októbra 2021 tak,\nže navrhovateľ tým, že nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov\n\n(ďalej len „oznámenie“) v lehote ustanovenej v ústavnom zákone, porušil povinnosť vyplývajúcu\nz čl. 7 ods. 1 ústavného zákona (oznámenie za rok 2020 mal podať do 30. apríla 2021, ktoré\ndo rozhodnutia nepodal), za čo mu výbor s poukazom na čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9\nods. 16 ústavného zákona uložil pokutu v sume 4 453,36 eur.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 161/2022-16 zo 17. marca 2022 prijal v celom rozsahu\nna ďalšie konanie návrh navrhovateľa podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\nII.\nArgumentácia navrhovateľa\n5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal navrhovateľ tento návrh, v ktorom argumentuje:\na) výbor sa dopustil porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, keď nesprávne zistil skutkový stav veci,\nna základe čoho následne nesprávne určil výšku pokuty;\nb) námietku proti nesprávne zistenému skutkovému stavu veci, resp. nesprávne uloženej výške\npokuty nemohol uplatniť skôr, keďže o výške pokuty sa dozvedel až zo samotného napadnutého\nrozhodnutia;\nc) došlo u neho k omylu, keď sa domnieval, že pokiaľ nebol celý rok vo funkcii verejného činiteľa,\njeho povinnosťou je podať len oznámenie v zmysle čl. 8 ústavného zákona. Rozumie tomu,\nže neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak tvrdí, že interpretácia čl. 7 ústavného zákona nebola\njasná, a teda po jej „vyjasnení“ si povinnosť splnil. Uvádza, že „sám bol obeťou dezinterpretácie\nustanovení zákona“ súvisiacej s viacnásobným novelizovaním ústavného zákona, začleňovaním\na vyčleňovaním osôb z jeho pôsobnosti a jeho „jasne diskriminačným charakterom“ je udeľovanie\nsankcií síce zákonné, ale „zbytočné“ a neprimerané. V konkrétnosti uvádza, že dezinterpretácia\nsa mala týkať aj čl. 5 ústavného zákona, v súvislosti s čím mu malo byť dané na podpis vzdanie\nsa odmeny za výkon funkcie, ktoré je podľa neho neplatným právnym úkonom. Výbor\nmá podľa jeho názoru povinnosť správne určiť výšku sankcie, čo znamená, že mal do ročného\npríjmu navrhovateľa (na účel výpočtu pokuty, pozn.) započítať aj odmenu, ktorá mu takto\n(na základe už popísaného vzdania sa odmeny, pozn.) nebola vyplatená. Výborom uložená pokuta\nmala byť podľa jeho argumentácie teda v skutočnosti vyššia. Poukazuje na to, že výbor vzal\ndo úvahy len tú odmenu, ktorú navrhovateľ poberal, avšak už nebral do úvahy odmenu, ktorá mu\nskutočne patrila. Takýto postup výboru je podľa jeho tvrdenia svojvoľnou aplikáciou „novely\nústavného zákona č. 357/2004 Z.z.“;\nd) v súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie člena predstavenstva bol diskriminovaný\n(poukazuje na odlišné zaobchádzanie vo vzťahu k vzdaniu sa nároku na odmenu, pozn.),\nčo považuje (okrem iného, pozn.) za dôsledok znenia právnej úpravy, čím bolo porušené\njeho základné právo podľa čl. 12 ods. 2 ústavy, čo je spojené aj s čl. 20 ods. 1 ústavy, a následne\nbola aj nesprávne uložená pokuta.\n6. K neposkytnutiu vyjadrenia k uzneseniu o začatí konania argumentuje, že mu v rámci\nelektronickej schránky nebola doručená notifikácia o došlej pošte, a teda o takto doručovanom\ndokumente v rozhodnom čase nevedel.\n\n2\n\nIII.\nVyjadrenie výboru a replika navrhovateľa\nIII.1. Vyjadrenie výboru:\n7. Výbor sa prostredníctvom svojho predsedu podaním č. VP/156/21/K z 29. marca 2022 vyjadril\nosobitne k jednotlivým tvrdeniam navrhovateľa. Vo vzťahu k námietke o výške uloženej pokuty\nuviedol, že na účel zistenia príjmu navrhovateľa v rozhodnom období si vyžiadal informácie\nod povinného subjektu v zmysle čl. 9 ods. 15 ústavného zákona (listami z 3. novembra 2021,\npozn.), ktorý mu listom p\npredsedu\n, č. Z-H-00001279/2021 z 15. novembra 2021 oznámil, že ročný príjem navrhovateľa, bývalého\nčlena predstavenstva\n, za rok 2020 za výkon verejnej\nfunkcie bol vo výške 53 440,38 eur. Výbor konštatoval, že v predmetnom liste bol zároveň\ninformovaný o tom, že za verejné funkcie bývalého podpredsedu predstavenstva\n, a bývalého konateľa v obchodných spoločnostiach\n,\n–\n, navrhovateľ nepoberal žiadnu odmenu. Pri určení výšky pokuty\ntak vychádzal z príjmu, ktorý navrhovateľ poberal v roku 2020 za funkciu člena predstavenstva\nPoukázal na to, že túto skutočnosť zdôraznil\naj v napadnutom rozhodnutí takto: „Pokiaľ sa však týka uloženia výšky uloženia pokuty, výbor\nvychádzal pri jej výpočte z príjmov, ktoré mal verejný funkcionár z funkcií, z ktorých bol odvolaný.“\nVýbor uviedol, že de facto išlo o príjmy z funkcie bývalého člena predstavenstva\n, a bývalého podpredsedu predstavenstva\nVzhľadom na to, že v ostatných prípadoch sa navrhovateľ vzdal funkcií konateľa, výbor\nby nepristúpil k zarátaniu týchto odmien, ani keby navrhovateľ za tieto funkcie nejakú odmenu\npoberal, keďže pri nich dochádza de iure k zastaveniu konania podľa čl. 9 ods. 13 ústavného\nzákona.\n8. Ku konštatovaniu navrhovateľa o neplatnosti úkonu vzdania sa odmeny za výkon funkcie výbor\nupozornil, že pre konanie vo veci porušenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nie je predmetné tvrdenie\ntakým, ktoré by výbor zaväzovalo k iným krokom v rámci konania, než tým, ktoré učinil\na na základe ktorých rozhodol. Poukázal pritom na iné právne inštitúty podľa zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktoré mohol navrhovateľ uplatniť a dovolať\nsa tak tvrdenej neplatnosti právneho úkonu. Výbor uviedol, že vychádzal z dôkazov, ktoré\npreukazovali príjem navrhovateľa, pričom nemohol mať vedomosť o tom, že navrhovateľ sa cítil\nbyť na svojich právach poškodený zo strany dotknutých subjektov, pričom vo svojom návrhu\nani nepreukázal dôkaz o tom, že by sa tejto tvrdenej neplatnosti domáhal. Zároveň konštatoval,\nže nemá kompetenciu na preverenie a posudzovanie zmluvných dojednaní či jednostranných\nprávnych úkonov zo strany verejných funkcionárov voči ich nominujúcim či ustanovujúcim\nsubjektom. Výbor rezumoval, že pri určovaní pokuty postupoval podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)\nv spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona podľa spoľahlivo zisteného stavu, ktorý mu bol\npreukázateľne doložený.\n9. Výbor ďalej argumentoval, že ak navrhovateľovi nebola započítaná odmena, na ktorú mal podľa\njeho názoru nárok, nemôže to ísť na ťarchu výboru a už vôbec nejde o porušenie čl. 46 ústavy.\n10. K namietanej diskriminácii výbor konštatoval, že uplatnenie tejto námietky až v čase\npodania návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru v zmysle čl. 10 ods. 2 ústavného zákona\nna ústavnom súde je neopodstatnené a nemalo by sa o ňom ani rozhodovať, keďže ten, kto mal\n3\n\nnavrhovateľa diskriminovať, nie je účastníkom konania (dotknuté subjekty, ktoré mali podľa slov\nnavrhovateľa uviesť do omylu). Takto tvrdenú nezrovnalosť mal navrhovateľ podľa výboru\nnamietať proti subjektom, ktoré podľa jeho názoru k nemu mali pristupovať v rozpore so zásadou\nrovného zaobchádzania, resp. na všeobecnom súde Slovenskej republiky.\n11. Výbor sumarizoval, že navrhovateľ porušil ustanovenia ústavného zákona tým, že nepodal\noznámenie v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona riadne a včas, pričom túto skutočnosť vo svojom\nnávrhu ani nenamietal. Podľa názoru výboru bol teda sankcionovaný v súlade s ústavným zákonom\na na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. K navrhovateľom namietanému\ndiskriminačnému charakteru ústavného zákona výbor uvádza, že nie je oprávnený hodnotiť\nlegislatívnu kvalitu ústavného zákona.\n12. K argumentácii navrhovateľa o neposkytnutí vyjadrenia k uzneseniu o začatí konania, keďže mu\ndo elektronickej schránky nebola doručená notifikácia o došlej pošte, a teda o takto doručovanom\ndokumente v rozhodnom čase nevedel, výbor uviedol, že oznámenie o začatí konania doručoval\nnavrhovateľovi do jeho aktivovanej osobnej elektronickej schránky (rc://sk/630318734l_hricovsky_\nmarius) vedenej pod jeho rodným číslom prostredníctvom ÚPVS, pričom portál potvrdil, že daný\ndokument mu bol doručený 27. augusta 2021. Výbor upriamil pozornosť na to, že prostredníctvom\nelektronickej schránky mu doručoval aj rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré prevzal, t. j.\nnavrhovateľ prevzatie tohto dokumentu (rozhodnutie) potvrdil. Výbor konštatoval, že argumentácia\nnavrhovateľa je zrejme účelová a snažil sa ňou svoju nedôslednosť v kontrole došlej pošty pripísať\nako bremeno na ťarchu výboru a elektronickému systému.\nIII.2. Replika navrhovateľa:\n13. K vyjadreniu výboru zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko aj navrhovateľ. Tento\nzotrval na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v obsahu svojho návrhu. Nad rámec tvrdení\nv ňom obsiahnutých poukázal na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 356/2021-28 z 20. októbra 2021\nv súvislosti s tvrdením, že na tento druh konania sa použijú princípy správneho trestania.\nNavrhovateľ uviedol, že medzi ne patrí aj náležité zistenie skutkového stavu. Argumentuje,\nže zatiaľ čo on nie je orgán verejnej moci, výbor ním je, z čoho vyplýva aj istá zodpovednosť\n(vrátane zodpovednosti za náležité zistenie skutkového stavu). Navrhovateľ zároveň konkretizoval\nsvoju námietku v súvislosti s diskrimináciou tak, že táto vyplýva zo samotného znenia ústavného\nzákona, ktorý novelou ústavného zákona č. 469/2019 Z. z. zaviedol princíp nerovnakého\nzaobchádzania «tým, že pre osoby v rovnakej funkcii, s rovnakou zodpovednosťou a rovnakými\nkompetenciami zaviedol nerovný prístup zavedením dodatočných povinností (vrátane pokút) a to nie\nna základe rasy, pohlavia, veku či sexuálnej orientácie ale na základe úkonu „nominácie“»\ndo funkcie, ktorá nezakladá vznik funkcie, ale „vznik funkcie je rovnaký v zmysle platných Stanov\nspoločnosti pre všetkých členov štatutárneho orgánu bez ohľadu na to, kto osobu nominoval“.\nVo všeobecnosti k plneniu jeho povinností v zmysle ústavného zákona uviedol, že cieľom výboru\nby malo byť prijímanie zákonov nespôsobujúcich interpretačný chaos. Argumentuje, že v zmysle\ntzv. testu diskriminácie a) bol v porovnateľnej situácii ako „nominanti súkromných vlastníkov“,\nb) bolo s ním odlišne zaobchádzané «na základe zakázaného dôvodu, ktoré spočíva „v inom\npostavení“ na účely čl. 12 ods. 2 Ústavy (bol nominantom štátu, ktorý bol jediný dôvod odlišného\nzaobchádzania s ním v porovnaní s inými nominantmi)», c) vznikla mu ujma uplatnením ústavného\nzákona a d) odlišné zaobchádzanie nebolo možné objektívne ospravedlniť „(svojvôľa pri nútení\nnavrhovateľa ku vzdaniu sa nárokov na odmenu)“. V závere navrhovateľ uzatvoril,\n4\n\nže diskriminácia má „pôvod v znení právnej úprave“, ale prejavila sa až pri aplikácii, t. j.\nvyvodzovaní ústavnoprávnej zodpovednosti, a dopustil sa jej výbor.\nIV.\nPreskúmanie napadnutého rozhodnutia\n14. Podstatou návrhu navrhovateľa je tvrdenie o nesprávnosti určenia výšky pokuty na základe\nnesprávne zisteného skutkového stavu a tvrdenie o diskriminácii v súvislosti s výkonom\njeho verejnej funkcie člena predstavenstva (poukazuje na odlišné zaobchádzanie vo vzťahu\nk vzdaniu sa nároku na odmenu, pozn.), čo považuje (okrem iného, pozn.) za dôsledok znenia\nprávnej úpravy.\n15. Ústavný súd v súvislosti s konaniami vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nstabilne judikuje, že zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus\nochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu\nosobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom\nsvojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia\ns ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (m. m. IV. ÚS 177/07,\nIII. ÚS 141/2010, II. ÚS 188/2014).\nIV.1. K námietke o nesprávnej výške pokuty:\n16. Ústavný súd sa najskôr zaoberal navrhovateľovými námietkami uvedenými v bode 5 písm. a)\naž c) tohto uznesenia, k čomu v prvom rade uvádza, že konanie vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci\nktorého oprávnený orgán v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým\nz čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona (m. m. III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí\nbyť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného\nzákona).\n17. Ústavný súd už tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne na dotknutom\nverejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý, aby bol v konaní pred ústavným súdom úspešný,\nmusí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára nebolo v rozpore s príslušnými\nustanoveniami ústavného zákona, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto\nústavného zákona neporušil, a preto nebol dôvod, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,\nktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016, III. ÚS 632/2017,\nII. ÚS 183/2021).\n18. V tomto kontexte je nutné uviesť, že navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom napadnuté\nrozhodnutie v časti odôvodnenia o porušení jeho povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona\nnespochybnil. V samotnom návrhu adresovanom ústavnému súdu, ako ani vo vyjadrení z 8. apríla\n2022 nenamietal, že by si povinnosť, pre ktorú mu bola uložená pokuta, splnil, práve naopak,\nporušenie povinnosti priznal (s poukazom na nejasný výklad právnej úpravy), resp. v návrhu\nzároveň uviedol, že uložená pokuta mala byť vyššia. Vo veci navrhovateľa je teda nespornou práve\nskutočnosť, že k porušeniu povinnosti podľa ústavného zákona v jeho prípade došlo.\n5\n\n19. Ústavný súd uvádza, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty uloženej verejnému\nfunkcionárovi (PLz. ÚS 1/2016).\n20. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia výboru ústavný súd zistil, že pokuta za nesplnenie\npovinnosti verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona bola navrhovateľovi uložená\npodľa čl. 9 ods. 10 písm. a) v spojení s čl. 9 ods. 16 ústavného zákona v sume zodpovedajúcej\nmesačnému platu verejného funkcionára. Podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona na účely\ntohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina\nz jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie a v prípade\nuloženia pokuty v zmysle odseku 15 sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna\ndvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon funkcie štatutárneho\norgánu alebo predsedu štatutárneho orgánu verejnej moci a orgánov právnických osôb.\n21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa výkonu funkcie konateľa\nv obchodných spoločnostiach\n,\n–\n, vzdal,\navšak z funkcie člena predstavenstva\n, a podpredsedu\npredstavenstva\n, bol odvolaný. Pokiaľ ide o uloženie výšky pokuty,\nvýbor vychádzal pri jej výpočte z príjmov, ktoré mal verejný funkcionár z funkcií, z ktorých\nbol odvolaný.\n22. Z vyžiadaného spisu výboru, ako z vyjadrenia výboru k návrhu v danej veci je zrejmé, že listom\npredsedu predstavenstva\n, č. Z-Hz 15. novembra 2021 bolo výboru oznámené, že ročný príjem navrhovateľa ako\nbývalého člena predstavenstva\nza rok 2020\nza výkon verejnej funkcie bol vo výške 53 440,38 eur. Zároveň ním bol výbor informovaný o tom,\nže za ostatné (rozhodnutím dotknuté) verejné funkcie navrhovateľ nepoberal žiadnu odmenu. Výbor\ntak pri určení výšky pokuty vychádzal z príjmu, ktorý navrhovateľ poberal v roku 2020 za verejnú\nfunkciu, ktorú zastával v\n, na základe čoho uložil\nnavrhovateľovi pokutu vo výške jednej dvanástiny z jeho ročného príjmu za rok 2020, a to výške\n4453,36 eur, čomu zodpovedá aj výroková časť preskúmavaného rozhodnutia.\n23. V danej súvislosti je nevyhnutné upriamiť pozornosť na argumentáciu navrhovateľa, ktorý tvrdí,\nže jeho príjem za výkon verejných funkcií mal byť vyšší, keďže úkon, ktorým sa vzdal nároku\nna odmenu za výkon funkcie podpredsedu predstavenstva (nešpecifikuje obchodnú spoločnosť,\nv ktorej k tomu došlo, avšak k návrhu pripojil vzdanie sa nároku na odmenu v obchodnej\nspoločnosti\n), je neplatným právnym úkonom. V konkrétnostiach\nuvádza, že výbor vzal do úvahy len tú odmenu, ktorú navrhovateľ poberal, avšak už nebral\ndo úvahy odmenu, ktorá mu skutočne patrila. Takýto postup výboru je podľa jeho tvrdenia\nsvojvoľnou aplikáciou „novely ústavného zákona č. 357/2004 Z.z.“.\n24. Ústavný súd najskôr uvádza, že navrhovateľ nerozporoval porušenie povinnosti uloženej\nústavným zákonom. Pokiaľ ide o stanovenú výšku pokuty za jej porušenie, apeluje len na potrebu\nvzatia do úvahy určitej odmeny, keďže by mu (podľa jeho tvrdení, pozn.) patrila za výkon\nverejných funkcií, ak by sa nevzdal odmeny za výkon funkcie. Z dokumentov predložených k jeho\nnávrhu, ako ani z vyžiadaného spisu výboru v danej veci nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá\nby podporovala navrhovateľom uvádzané tvrdenia. Navrhovateľ ani nenamietal, že by bola\nzo strany\noznámená výboru chybná výška sumy, ktorú poberal ako člen predstavenstva\n6\n\nSprávnosť takto oznámenej sumy v zásade nepriamo\npotvrdil vyjadrením v návrhu o tom, že výbor vzal do úvahy len „tú odmenu, ktorú navrhovateľ\npoberal, pričom do úvahy pri výpočte pokuty mal zobrať takú odmenu, ktorá navrhovateľovi\nskutočne patrila“. Navrhovateľ neuvádzal, že by bolo medzičasom orgánom verejnej moci\nrozhodnuté, že mu patrila iná odmena, ako bola tá, ktorá bola zistená výborom na základe\noznámenia zo strany\nNa jednej strane teda namieta, že z dôvodu nejasnosti právnej\núpravy sa vzdal odmeny za výkon verejnej funkcie; tento úkon považuje za neplatný právny úkon\na v nadväznosti na to poukazuje na nesprávnu výšku uloženej pokuty zo strany výboru, no na strane\ndruhej domáhanie sa tvrdenej neplatnosti tohto úkonu (vzdania sa odmeny za výkon verejnej\nfunkcie, pozn.) na príslušnom orgáne verejnej moci považuje (podľa vlastnej argumentácie\nv replike z 8. apríla 2022, pozn.) za skutočnosť mimo rámca predmetného konania vedeného\npred ústavným súdom.\n25. Z ustanovení zákona o ústavnom súde (§ 234 a nasl.) vyplýva, že v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v právomoci\nústavného súdu preskúmať, či je rozhodnutie orgánu konajúceho vo veci ochrany verejného záujmu\nz ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné. S poukazom na skutočnosti uvedené najmä\nv bode 18 až 23 tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že prípadne namietaná neplatnosť právneho\núkonu a z toho vyplývajúce námietky navrhovateľa o nesprávne určenej výške pokuty bez ďalšieho\nnemôžu byť a ani nie sú predmetnom aktuálneho konania vedeného ústavným súdom (čo zhodnotil\naj samotný navrhovateľ), v dôsledku čoho (v súvislosti s tvrdením navrhovateľa o nedostatočnom\nzistení skutkového stavu a v nadväznosti na to nesprávne určenej výške pokuty) rezumuje,\nže po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru a súvisiacej spisovej dokumentácie, ktorú\nsi od výboru vyžiadal, dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky navrhovateľa.\n26. V kontexte namietanej výšky pokuty má ústavný súd síce isté výhrady, pokiaľ ide o výrok\npreskúmavaného rozhodnutia v časti, v ktorej sa javí, že výbor ukladá navrhovateľovi pokutu\nza všetky bývalé funkcie (v ňom vymenované, pozn.), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nvšak výbor následne vysvetľuje spôsob výpočtu pokuty, čo možno v okolnostiach veci posúdiť\nešte ako ústavne akceptovateľné. Zároveň ústavný súd v tomto kontexte poukazuje na jeho\nviazanosť rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde, pozn.),\nna základe čoho len konštatuje v tomto bode uvedené informácie.\n27. K navrhovateľovmu všeobecnému tvrdeniu o tom, že udeľovanie sankcií je síce zákonné,\nale „zbytočné“ a neprimerané, ústavný súd odkazuje na svoju judikatúru, v zmysle ktorej\nako odporca, tak ani ústavný súd nemá kompetenciu či možnosť meniť taxatívne určenú výšku\npokuty podľa ústavného zákona (m. m. II. ÚS 387/2011, III. ÚS 533/2012, III. ÚS 274/2021).\nPokiaľ bola navrhovateľovi uložená pokuta na základe ústavného zákona, a táto pokuta\nbola (správne) vypočítaná podľa príslušných ustanovení ústavného zákona, ústavný súd ako štátny\norgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) viazaný ústavou nemôže v tomto konaní\ndodatočne prehodnocovať jej primeranosť vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu, pretože takéto\nmoderačné oprávnenie mu neprislúcha (m. m. IV. ÚS 511/2012, IV. ÚS 716/2013, II. ÚS 771/2014,\nI. ÚS 338/2021).\nIV.2. K namietanej diskriminácii a rovnakému zaobchádzaniu:\n28. Vo vzťahu k námietkam v bode 5 písm. d) tohto uznesenia navrhovateľ v replike zároveň\nkonkretizoval, že diskriminačné konanie má pôvod v právnej úprave, ale prejavilo\n7\n\nsa až pri vyvodzovaní zodpovednosti navrhovateľa zo strany výboru, a teda diskriminačného\nkonania sa dopustil výbor. Navrhovateľ je toho názoru, že ak «došlo k stavu diskriminácie, potom\naj vyššie uvedené „vzdanie sa“ odmeny aj uloženie pokuty je jej dôsledkom».\n29. Ústavný súd opakuje, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona. Ústavný súd dopĺňa, že postup\na rozhodnutie orgánu verejnej moci (v posudzovanom prípade výboru), ktoré vychádzajú\nz aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy alebo hmotnoprávnej úpravy, v zásade nemožno\nhodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (m. m. II. ÚS 771/2014), a teda ani\nporušovanie iných ustanovení ústavy, príp. ústavných zákonov.\n30. Navrhovateľ argumentuje porušením zásady rovnakého zaobchádzania v porovnaní s inými\nosobami v obdobnom postavení („na základe nominácie“ do verejnej funkcie) v dôsledku znenia\nprávnej úpravy, t. j. ústavného zákona. Ústavný súd rozumie spôsobu argumentácie navrhovateľa,\navšak je toho názoru, že jeho námietky sú namierené proti zneniu právnej úpravy (dôsledkom ktorej\nbolo podľa názoru navrhovateľa neplatné vzdanie sa nároku na príslušnú odmenu, pozn.)\na sú vyjadrením nespokojnosti s ňou, v dôsledku čoho následne namieta aj výšku pokuty\na polemizuje s tvrdením o diskriminácii „ako trvalej súčasti právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky“. Navrhovateľ neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenie ústavného zákona prípadne výbor\nnepoužil ústavne akceptovateľným spôsobom, z akého dôvodu, čím následne došlo\nk navrhovateľom tvrdenej diskriminácii. Jeho námietky sú zamerané proti ním uvádzanej\ndiskriminačnej právnej úprave, ktorej dôsledkom je napadnuté rozhodnutie výboru, ktorý ústavný\nzákon aplikoval.\n31. Ústavný súd tak s poukazom na bod 25 tohto uznesenia, a teda právomoc ústavného súdu\nv tomto type konania, uvádza, že prípadná nespokojnosť so znením právnej úpravy alebo námietky\nsmerujúce k polemike o prípadnom rozpore znenia ústavného zákona s medzinárodnými záväzkami\nSlovenskej republiky nie sú predmetom tohto typu konania pred ústavným súdom, a teda nemôže\nvo veci navrhovateľa prekročiť rozsah svojich právomocí. Zároveň dodáva, že nie je jeho úlohou\nani posudzovať legislatívnu kvalitu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku\nčoho považuje aj tento okruh námietok navrhovateľa za nedôvodný. Pre komplexnosť ústavný súd\nuvádza, že ak navrhovateľ argumentoval, že k uzneseniu o začatí konania sa nevyjadril z dôvodu\nchyby v notifikáciách príslušného elektronického systému, vo veci nijako nepreukázal, že by takto\ntvrdené pochybenie namietal v zmysle osobitného zákona.\n32. Vzhľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd v súlade s § 239 ods. 1 zákona\no ústavnom súde napadnuté rozhodnutie výboru potvrdil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2022\nMiloš Maďar\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "verejná funkcia", "pokuta-uloženie", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor", "pokuta-uloženie", "verejná funkcia", "Národná rada Slovenskej republiky-výbor"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 2 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b93365c5-4b12-42e3-a392-29119abfb18b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.356.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 356/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 356/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.356.2021.2"}, {"guid": "ussr:f415eaab-aed5-4d5f-be2e-f656bfa6954a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.338.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 338/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/2021 z 24. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.338.2021.1"}, {"guid": "ussr:7b365aec-7931-4fa9-a412-dc42cf156775", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.274.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.274.2021.2"}, {"guid": "ussr:c0b2c499-8033-404d-b02f-85099bef7d93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 183/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:6521ef25-b199-45b2-9b00-00bf22b76ddb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 771/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 771/2014 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6521ef25-b199-45b2-9b00-00bf22b76ddb"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 716/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 716/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2974fbd-858d-4831-be8f-d6db8c90aec0"}, {"guid": "ussr:e2eeac9a-91b0-416a-8129-35797bc34d13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 533/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 533/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2eeac9a-91b0-416a-8129-35797bc34d13"}, {"guid": "ussr:08447439-d254-47b8-9341-4ec2be5a0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2012 z 9. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08447439-d254-47b8-9341-4ec2be5a0d89"}, {"guid": "ussr:1bf5f0d7-a287-49d5-8adc-d2f2b877ac56", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2011 z 7. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf5f0d7-a287-49d5-8adc-d2f2b877ac56"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}], "citovane_v": []}