{"guid": "ussr:74b17558-1dca-4341-a2c2-e37f3b5a85a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 z 26. 5. 2021", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. PL. ÚS 7/2021, ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o predmete referenda"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125b.odsek-1", "nazov": "čl. 125b ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/74b17558-1dca-4341-a2c2-e37f3b5a85a1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.7.2021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 7/2021-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta\nŠorla a Martina Vernarského o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, zastúpenej\nJUDr. Petrom Kubinom, poradcom prezidentky Slovenskej republiky pre oblasť práva\na spravodlivosti, Štefánikova 863/2, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125b ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov\ndoručenej prezidentke Slovenskej republiky 3. mája 2021, s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1,\nčl. 30 ods. 1 a 2, čl. 73 ods. 2, čl. 81a a čl. 82 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 ods. 1\nv spojení s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2, čl. 73 ods. 1, čl. 81a, čl. 82 ods.\n5, čl. 93 ods. 3 a čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky za účasti petičného výboru zastúpeného\n, ako účastníka konania takto\nrozhodol:\nNávrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade predmetu referenda\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. mája 2021 elektronicky\n(mailom) a 17. mája 2021 v listinnej podobe (poštou) doručený návrh prezidentky Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „navrhovateľka“) na začatie konania podľa čl. 125b ods. 1 a čl. 95 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť\nna základe petície občanov doručenej navrhovateľke 3. mája 2021, tvoreného otázkou „Súhlasíte\ns tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby\ndo Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto\nreferenda?“ s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 2, čl. 73 ods. 2, čl. 81a a čl. 82\nods. 5 ústavy (princípy vlády na vopred učené časové obdobie a zastupiteľskej demokracie), s čl. 1\nods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 ústavy (princípy právnej istoty a ochrany oprávnenej dôvery občanov\nv právny poriadok a práva slobodne voliť), čl. 2 ods. 2 ústavy (možnosť ústavných orgánov konať\nna základe výsledkov referenda len to, čo im ústava a zákony dovoľujú), čl. 73 ods. 1 a čl. 82 ods. 5\n\nústavy (ústavná úprava dĺžky a skončenia volebného obdobia) a s čl. 93 ods. 3 a čl. 98 ods. 2 ústavy\n(ústavná úprava a limity samotného inštitútu referenda).\n2. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že predmetom navrhovaného referenda, ako to vyplýva z jeho\notázky, je v prípade jeho platnosti dosiahnuť skrátenie (predčasné ukončenie) aktuálne\nprebiehajúceho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“),\nktoré plynie od volieb konaných 29. februára 2020 a ktoré má uplynúť najneskôr 29. februára 2024.\n3. Preskúmaním petície navrhovateľka dospela k záveru, že spĺňa všetky formálne náležitosti, avšak\nexistujú podľa jej názoru pochybnosti, pokiaľ ide o súlad predmetu referenda s ústavou.\n4. Ako problém navrhovateľka vníma skutočnosť, že platná a účinná právna úprava inštitútu\nreferenda v čl. 93 až 100 ústavy je zjavne konštruovaná predovšetkým ako spôsob výkonu\nzákonodarnej moci a je nepostačujúca na výkon ústavodarnej moci. Z tohto nedostatku potom\nvyplýva, že táto právna úprava neposkytuje dostatočnú mieru právnej istoty v tom, ako sa má ktorý\nústavný orgán správať v prípade, že občania v platnom referende schvália skrátenie volebného\nobdobia národnej rady.\nI.1. Dôvody pochybnosti navrhovateľky o súlade predmetu referenda s princípmi\ndemokratického štátu uplatňujúceho formu vlády založenú na zastupiteľskej demokracii\n(čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 2, čl. 73 ods. 2 ústavy, čl. 81a a čl. 82 ods. 5\nústavy)\n5. Pokiaľ ide o zastupiteľskú formu výkonu demokracie uplatňovanú v Slovenskej republike, jej\nzákladnými princípmi sú zákaz imperatívneho mandátu a princíp vlády na vopred ustanovené\nvolebné obdobie. Ak by ktorýkoľvek z týchto princípov neplatil, zastupiteľská forma výkonu\ndemokracie by už podľa navrhovateľky nebola zastupiteľskou.\n6. Ako uvádza navrhovateľka, zákaz imperatívneho mandátu znamená, že možnosť ľudu vplývať\nna výkon mandátu jeho zástupcov je ústavne obmedzený. Popri iných podporných mechanizmoch\nna ochranu slobodného výkonu poslaneckého mandátu (napr. obmedzenia možnosti poslanca\nzadržať alebo vziať do väzby) je zákaz imperatívneho mandátu v ústave chránený dvoma spôsobmi,\nktorými sú:\na) neviazanosť poslanca príkazmi pri výkone mandátu (čl. 73 ods. 2 ústavy);\nb) neodvolateľnosť poslanca z jeho mandátu a ústavné obmedzenie spôsobu zániku mandátu\n(čl. 81a ústavy).\n7. Princíp vlády na vopred ustanovené volebné obdobie znamená, že tak volič, ako aj volený\nzástupca vopred (teda v čase voľby a ešte pred začatím volebného obdobia) na základe ústavy vie,\nna aké dlhé volebné obdobie zveruje volenému zástupcovi mandát, resp. získava mandát, a akým\nspôsobom môže toto obdobie prípadne skončiť predčasne. Tento princíp je v ústave chránený\nštyrmi spôsobmi, ktorými sú:\na) ustanovenie volebného obdobia národnej rady v trvaní štyroch rokov (čl. 73 ods. 1 ústavy);\nb) povinnosť konať voľby v intervaloch nepresahujúcich stanovené volebné obdobia (čl. 30 ods. 2\nústavy);\nc) obmedzenie možnosti zániku mandátu jednotlivého poslanca na taxatívne uvedené dôvody\n(čl. 81a ústavy);\n\n2\n\nd) obmedzenie možnosti skončenia funkčného obdobia národnej rady [teda všetkých poslancov\nna jeho uplynutie alebo na rozpustenie národnej rady (čl. 82 ods. 5 ústavy)].\n8. Na súlad predmetu navrhovaného referenda s už uvedenými ústavnými princípmi a článkami\nexistujú podľa navrhovateľky rôzne názory.\n9. Na jednej strane je tu názor absolutizujúci moc a legitimitu ľudu (reprezentuje ho autor T. Ľalík),\npodľa ktorého je premisa, že ľud je vždy a za každých okolností nadriadený svojim voleným\nzástupcom až do tej miery, že ak sa na tom uznesie v platnom referende, môže týchto zástupcov aj\nodvolať a vynútiť si tak možnosť ich vymeniť v nasledujúcich predčasných voľbách.\n10. Oproti tomu stoja názory interpretujúce princíp suverenity ľudu v kontexte princípov a rôznych\naspektov zastupiteľskej demokracie (reprezentovaný autormi M. Gibom, J. Buzingerom\na V. Bujňákom), podľa ktorých zastupiteľská demokracia odmieta imperatívny mandát a je\npostavená na myšlienkovej konštrukcii, že každý poslanec zastupuje všetkých občanov, teda celý\nľud. Zastupuje aj tých, ktorí voliť neprišli alebo volili strany, ktoré sa nedostali do parlamentu. Nie\nje viazaný príkazmi v žiadnom jednotlivom prípade a účty je povinný skladať v ďalších voľbách, ak\nsa uchádza o znovuzvolenie, pričom referendum o predčasných voľbách fakticky znamená\nhromadné odvolanie všetkých poslancov, čo je v rozpore s reprezentatívnym mandátom aj celou\nfilozofiou našej demokracie.\n11. Pochybnosti navrhovateľky spočívajú v tom, že ústava spôsob ukončenia mandátu poslanca\nalebo volebného obdobia národnej rady mimo dôvodov uvedených v čl. 81a a čl. 82 ods. 5 ústavy\nnepozná, resp. upravuje úplne nedostatočne. Navrhovateľka predostrela, že ak by ústava alebo jej\ndoterajší výklad prezentovaný v judikatúre ústavného súdu poskytovali dostatočný základ pre záver,\nže popri dôvodoch uvedených v čl. 81a a čl. 82 ods. 5 ústavy je možné skrátiť volebné obdobie\nnárodnej rady a ukončiť tak mandát všetkých jej poslancov aj formou referenda, navrhované\nreferendum by mohla vyhlásiť bez obrátenia sa na ústavný súd.\n12. V zhode so samotným ústavným textom a s judikatúrou ústavného súdu navrhovateľka považuje\nza nesporné, že možnosť občanov vykonávať štátnu moc priamo prostredníctvom fakultatívneho\nreferenda nie je neobmedzená, ale naopak podlieha určitým obmedzeniam (napríklad obmedzenie\nmožnosti konať fakultatívne referendum na „iné dôležité otázky verejného záujmu“ podľa čl. 93\nods. 2 ústavy, vylúčenie možnosti konať fakultatívne referendum o určitých taxatívne vymedzených\notázkach podľa čl. 93 ods. 3 ústavy či obmedzenie možnosti opakovať referendum s tým istým\npredmetom skôr ako o tri roky od jeho vykonania podľa čl. 99 ods. 2 ústavy). Istú formu\nobmedzenia predstavuje aj čl. 97 ods. 1 ústavy, ktorý zakazuje konať referendum (s akoukoľvek\notázkou) v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do národnej rady. Existencia takýchto\nobmedzení ľudu v priamom vykonávaní štátnej moci prostredníctvom referenda teda podľa\nnavrhovateľky nijako nedegraduje princíp suverenity ľudu, ale ho iba adaptuje na použitie\nv systéme zastupiteľskej demokracie. Tento princíp nie je možné interpretovať absolútne, ale\nvýlučne v kontexte celého zvyšku ústavy.\n13. Ako navrhovateľka uvádza, princíp suverenity ľudu vyjadrený v čl. 2 ods. 1 ústavy\nv zastupiteľskej demokracii spočíva teda v tom, že ľud sa podieľa na výkone štátnej moci buď\na) vo voľbách, keď si ustanovuje svojich zástupcov, aby po určitý vopred známy a obmedzený čas\nvykonávali štátnu moc v jeho mene, alebo\n\n3\n\nb) v referende, keď rozhoduje o určitej konkrétnej veci namiesto svojich volených zástupcov.\nTento záver vyplýva z toho, že hoci ľud (občania) je zdrojom všetkej moci v štáte, a preto disponuje\nmocou ustanovujúcou (pouvoir constituant), priama forma výkonu moci ľudom v referende podľa\nčl. 2 ods. 1 ústavy, keď o určitej otázke rozhoduje ľud priamo namiesto národnej rady, nie je\nvýkonom tejto ustanovujúcej moci, ale iba moci ustanovenej (pouvoir constitué), teda presne tej\nistej zákonodarnej moci, ktorou disponuje národná rada a ktorá musí byť realizovaná v súlade\ns princípom legality.\n14. Ústava teda predpokladá, že k otázke ustanovovania volených zástupcov na vopred určené\nčasové obdobie sa v zastupiteľskej demokracii ľud vyjadruje výlučne vo voľbách, pričom spôsoby\na dôvody predčasného ukončenia tohto obdobia ústava upravuje objektívne a taxatívne práve preto,\naby nemohlo dôjsť k nepredvídateľným a neústavným zásahom do fungovania zastupiteľskej\ndemokracie a riadneho chodu jej ústavných orgánov. V prospech tohto záveru podľa navrhovateľky\nsvedčí aj stanovisko Benátskej komisie, podľa ktorého „možnosť hlasovania ľudu o vyjadrení\nnedôvery parlamentu je cudzia západnému konceptu zastupiteľskej demokracie a nemožno ju pri\nabsencii výslovného ústavného zmocnenia v žiadnom prípade predpokladať“.\n15. Ak teda účelom navrhovaného referenda (alebo prinajmenšom očakávaním, ktoré\nod navrhovaného referenda jeho organizátori a podporujúca verejnosť majú) je mimoriadne\nskrátenie volebného obdobia národnej rady, a toto referendum má vyvolať právne účinky, potom\nvzhľadom na judikatúru ústavného súdu navrhovateľka konštatovala pochybnosti o tom, či\nnavrhované referendum je v súlade s princípmi demokratického štátu uplatňujúceho formu vlády\nzaloženej na kombinácii zastupiteľskej a priamej demokracie v tej podobe, v akej ju zakotvuje\nústava, a to konkrétne:\na) s princípom zákazu imperatívneho mandátu, keď jeho právnym účinkom má byť ukončenie\nmandátu všetkých poslancov (teda ich de facto odvolanie z funkcie) spôsobom, ktorý ústava\nnepredpokladá, pričom podľa politickej komunikácie sprevádzajúcej petíciu má byť dôvodom\nna takýto postup nespokojnosť relevantnej časti verejnosti s výkonom politiky súčasnej vládnej\nkoalície podporovanej väčšinou poslancov národnej rady vytvorenej na základe výsledkov\ndemokratických volieb konaných 29. februára 2020; a\nb) s princípom vlády na vopred ustanovené volebné obdobie, keď jeho právnym účinkom má byť\nskrátenie vopred určeného štvorročného volebného obdobia národnej rady na kratšiu dobu\nvymedzenú znením referendovej otázky.\nI.2. Dôvody pochybnosti navrhovateľky o súlade predmetu referenda s princípom právnej\nistoty, ochrany oprávnenej dôvery občanov v právny poriadok, generality práva a práva\nslobodne voliť (čl. 1 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 30 ods. 1 ústavy)\n16. V tejto časti odôvodnenia svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že princípy demokratického\nštátu vyplývajúce z ústavy napĺňajú aktívne volebné právo tým, že voľbe, ktorú volič odovzdaním\nsvojho hlasu urobí, sa priznávajú účinky na vopred ustanovené časové obdobie, ktorým v prípade\nnárodnej rady je obdobie štyroch rokov. Volič teda vopred vie, že ak ústavou predpísaným\nspôsobom odovzdá svoj hlas vo voľbách do národnej rady, tak:\na) toto jeho rozhodnutie bude platné a účinné a bude vyvolávať právne účinky po dobu\nnasledujúcich štyroch rokov a\n\n4\n\nb) tieto právne účinky môžu predčasne zaniknúť práve a len z dôvodov a spôsobmi uvedenými\nv čl. 81a a 82 ods. 5 ústavy.\n17. Princípy právneho štátu, konkrétne princípy právnej istoty, ochrany legitímnych očakávaní\na oprávnenej dôvery v právny poriadok zase chránia aktívne volebné právo tým, že stanovením\njasných, právne vynútiteľných a najmä vopred známych abstraktných pravidiel zabezpečujú\nzachovanie účinkov riadne uplatneného aktívneho volebného práva skutočne po dobu príslušného\nstanoveného časového obdobia.\n18. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že cieľom navrhovaného referenda je zrušiť výsledok\ndemokratických volieb do národnej rady konaných 29. februára 2020, v ktorom si občania (ľud)\nustanovili svojich volených zástupcov na nasledujúce štyri roky. Avšak v zmysle platnej a účinnej\nústavnej úpravy je podľa navrhovateľky výsledok demokratických volieb v zásade nezrušiteľný.\nJedinou ústavne súladnou možnosťou na jeho spochybnenie a prípadné následné zrušenie je\niniciovať konanie pred ústavným súdom, čo je prípustné len v extrémne krátkej lehote (počítanej\nna dni) od vyhlásenia výsledkov volieb a z veľmi obmedzených a pritom závažných dôvodov.\nVýsledok volieb je v demokracii teda (po dobu príslušného vopred ustanoveného volebného\nobdobia) zásadne nezmeniteľný a nezrušiteľný, avšak predmetom referenda o skrátení volebného\nobdobia národnej rady je vo svojej podstate zrušenie výsledkov ostatných volieb do národnej rady,\no ktorých platnosti a demokratickom priebehu nikdy neboli relevantné pochybnosti.\n19. Pri skúmaní súladu predmetu navrhovaného referenda s princípmi právneho štátu podľa názoru\nnavrhovateľky nemožno opomenúť ani princíp generality práva, podľa ktorého právne normy\nv právnom štáte majú byť všeobecné a majú adresovať neurčitý okruh právnych situácií a nemôžu\nriešiť určitý konkrétny prípad ad hoc.\n20. Ak teda účelom navrhovaného referenda je zrušenie výsledku demokratických volieb\ndo národnej rady konaných 29. februára 2021, a toto referendum má vyvolať právne účinky, potom\nvzhľadom na judikatúru ústavného súdu má navrhovateľka pochybnosti o tom, či navrhované\nreferendum je v tomto ohľade v súlade s princípmi právneho štátu, a to konkrétne:\na) s princípom právnej istoty, ochrany legitímnych očakávaní a oprávnenej dôvery v právny\nporiadok, a to konkrétne vo vzťahu k obsahu a účinkom aktívneho volebného práva uplatneného\nobčanmi v uvedených voľbách; a\nb) s princípom generality práva, pretože sa jeho výsledkom má ad hoc skrátiť jedno konkrétne\nvolebné obdobie národnej rady bez toho, aby sa generálne zmenila ústavná úprava trvania\nvolebného obdobia národnej rady po dobu štyroch rokov.\nI.3. Dôvody pochybnosti navrhovateľky o súlade predmetu referenda s princípom legality,\npodľa ktorého ústavné orgány môžu konať len to, čo im ústava a zákony dovoľujú (čl. 2 ods. 2\nústavy)\n21. Navrhovateľka poukazuje na to, že zatiaľ čo ústava a zákony stanovujú presné postupy, čo a ako\npríslušné štátne orgány musia konať v prípade skončenia volebného obdobia národnej rady\nniektorým zo spôsobov podľa čl. 82 ods. 5 ústavy, v prípade skrátenia volebného obdobia\nrozhodnutím prijatým v referende žiadne takéto postupy neexistujú.\n\n5\n\n22. Vzhľadom na nedostatočnosť ústavnej úpravy a podľa navrhovateľky rozporuplnosť doterajšej\njudikatúry ústavného súdu k inštitútu referenda nie je možné ustáliť, ako by mali príslušné ústavné\norgány postupovať v prípade rozhodnutia o skrátení volebného obdobia národnej rady v platnom\nreferende. Slovami navrhovateľky vôbec nie je právne upravené ani zo záverov judikatúry\nústavného súdu odvoditeľné (a to ani rámcovo), čo a v akých lehotách príslušné ústavné a iné štátne\norgány musia, môžu alebo nesmú urobiť, aby sa výsledok schválený v referende mohol skutočne\nzrealizovať. Uvedená skutočnosť je o to závažnejšia, že ide o zásah do riadneho chodu najvyššieho\nústavného orgánu zastupiteľskej demokracie v štáte. Ak by takýto zásah mal byť prípustný, potom\nby mali byť jasne stanovené pravidlá a postupy na jeho realizáciu tak, aby mohol byť zrealizovaný\nv súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy.\n23. To podľa navrhovateľky znamená, že v prípade vykonania platného referenda, v ktorom bude\nschválený zásah do riadneho chodu národnej rady vo forme skrátenia jej prebiehajúceho volebného\nobdobia, neexistuje ani len rámcová právna úprava realizácie tohto zásahu. Preto má navrhovateľka\npochybnosť, či súčasne platná a účinná ústavná úprava a judikatúra ústavného súdu vôbec\numožňujú takýto zásah zrealizovať postupom súladným s čl. 2 ods. 2 ústavy a ak áno, aký by tento\npostup mal byť (ktorý orgán a čo je povinný urobiť a v akých lehotách).\nI.4. Dôvody pochybnosti navrhovateľky o súlade predmetu referenda s ústavnou úpravou\ndĺžky a skončenia volebného obdobia národnej rady (čl. 73 ods. 1 a čl. 82 ods. 5 ústavy)\n24. Princíp vlády na vopred ustanovené volebné obdobie znamená, že dĺžka volebného obdobia\nmusí byť známa „vopred“, teda pred voľbou alebo pri extenzívnom výklade tohto pojmu najneskôr\nv deň voľby. Občan teda pred uplatnením svojho aktívneho volebného práva musí vedieť, na aké\nobdobie svojich volených zástupcov volí. Ak v tomto čase bolo známe, že ide o obdobie štyroch\nrokov, je prinajmenšom otázne, či takto vopred ustanovené volebné obdobie je možné v jeho\npriebehu skrátiť postupom, ktorý ústava ako postup na skrátenie volebného obdobia nepredpokladá.\n25. Okrem toho podľa názoru navrhovateľky právna sila a postavenie výsledku platného referenda\nv hierarchii prameňov práva sú sporné. Podľa gramatického výkladu čl. 98 ods. 2 ústavy sa návrh\nschválený v referende vyhlási ako „zákon“. Čo nasvedčuje tomu, že má silu zákona. Tento záver\npodporuje aj systematický výklad ústavy, keďže inštitút referenda je systematicky zaradený\nv druhom oddiele piatej hlavy ústavy nazvanej „zákonodarná moc“, ktorej prvý oddiel patrí\nnárodnej rade, pričom ústavný súd konštatoval, že piata hlava sa člení na dva rovnocenné oddiely\nustanovujúce zákonodarnú moc v Slovenskej republike.\n26. Na druhej strane, ako to uvádza navrhovateľka, neskoršia judikatúra ústavného súdu pripúšťa,\nže výsledok platného referenda má priame právne účinky a že týmto spôsobom je možné prijímať\nvšeobecne záväzné pravidlá správania sa, ktoré majú právnu silu zákona, prípadne ústavného\nzákona. A nakoniec, v prospech právnej sily výsledku referenda na úrovni ústavného zákona\nsvedčia obmedzené možnosti jeho zrušenia podľa čl. 99 ods. 1 ústavy, čo sa týka času (najskôr\npo troch rokoch od vyhlásenia/účinnosti), ako aj formy (iba ústavným zákonom).\n27. Opierajúc sa o judikatúru ústavného súdu, navrhovateľka uvádza, že k aktom ústavodarnej moci\n(teda k ústavným zákonom) možno zahrnúť len také akty národnej rady, ktoré majú\nnespochybniteľný charakter normatívneho právneho aktu, ktorý je daný tým, že obsahuje právne\nnormy vyznačujúce sa generalitou (všeobecnosťou). Pod všeobecnosťou (generalitou) právnej\n6\n\nnormy treba rozumieť jednak jej všeobecnosť vo vzťahu k predmetu právnej úpravy a jednak\nvo vzťahu k subjektu (adresátovi) právnej normy. Všeobecnosťou vo vzťahu k predmetu právnej\núpravy sa rozumie to, že právna norma všeobecne vymedzuje svoju skutkovú podstatu, čo inak\nznamená, že nikdy nemôže riešiť určitý konkrétny prípad. Keby tak nejaký právny predpis urobil,\nnebolo by takéto jeho ustanovenie právnou normou, ale bol by právnym predpisom per nefas\nvydaný individuálny (napr.) správny akt.\n28. Táto spornosť právnej sily výsledku referenda vyvoláva pochybnosti o tom, či je možné zmeniť\ngenerálne právne normy ústavy upravujúce dĺžku a skončenie volebného obdobia národnej rady\n(čl. 73 ods. 1 a čl. 82 ods. 5 ústavy, ktoré majú nepochybne právnu silu ústavy) rozhodnutím ad hoc\nv referende.\n29. Ak teda účelom navrhovaného referenda je mimoriadne skrátenie volebného obdobia národnej\nrady, a toto referendum má vyvolať právne účinky, potom má navrhovateľka pochybnosti o tom, či:\na) navrhované referendum je v prípade jeho platnosti a schválenia príslušného návrhu v súlade\ns čl. 73 ods. 1 a čl. 82 ods. 5 ústavy; a\nb) či v takomto prípade právna sila výsledku tohto referenda je spôsobilá derogovať účinky čl. 73\nods. 1 a čl. 82 ods. 5 ústavy ad hoc pre aktuálne volebné obdobie národnej rady.\nI.5. Dôvody pochybnosti navrhovateľky o súlade predmetu referenda s ústavnou úpravou\nsamotného inštitútu referenda (čl. 93 ods. 3 a čl. 98 ods. 2 ústavy)\n30. Napokon navrhovateľka považuje za potrebné vysporiadať sa aj s tým, či navrhované\nreferendum je v súlade s princípom právnej istoty, ochrany legitímnych očakávaní a oprávnenej\ndôvery v právny poriadok, a to konkrétne vo vzťahu k obsahu a účinkom aktívneho volebného\npráva uplatneného občanmi vo voľbách do národnej rady konaných 29. februára 2020. Keďže ide\no zásah do trvajúcich účinkov uplatnenia aktívneho volebného práva (práva voliť poslancov\nnárodnej rady), ktoré je základným ľudským (politickým) právom zakotveným v čl. 30 ústavy,\nexistujú podľa navrhovateľky pochybnosti, či predmet navrhovaného referenda je zlučiteľný\ns ústavným zákazom konania referenda o základných právach a slobodách.\n31. Navrhovateľka si je vedomá judikatúry ústavného súdu interpretujúcej tento zákaz takým\nspôsobom, že sa týka iba predmetu referenda, ktorým by sa zužoval existujúci štandard základných\npráv a slobôd, pritom prípadné rozšírenie konkrétneho základného práva alebo slobody nesmie\nviesť paralelne k zníženiu štandardu iného základného práva alebo slobody. Podľa navrhovateľky je\nvšak otázkou, či v prípade navrhovaného referenda nejde práve o takýto prípad, keď rozšírením\naktívneho volebného práva (vo forme zabezpečenia možnosti jeho skoršej realizácie) dochádza\nk zníženiu štandardu aktívneho volebného práva uplatneného v ostatných voľbách do národnej rady,\nktorého účinky aktuálne trvajú a navrhovaným referendom majú byť zrušené.\n32. Okrem toho právna sila a pozícia výsledku platného referenda v hierarchii prameňov práva je\npodľa navrhovateľky sporná. Preto má pochybnosti, či otázky upravené generálnymi právnymi\nnormami ústavnej právnej sily (účinky aktívneho volebného práva, kreácia národnej rady\na dĺžka/trvanie jej volebného obdobia a mandátov všetkých jej poslancov) je možné derogovať ad\nhoc pre prípad jedného konkrétneho volebného obdobia výsledkom referenda ako aktom, ktorého\nprávna sila je otázna a o ktorom priamo čl. 98 ods. 2 ústavy hovorí, že sa vyhlasuje ako „zákon“\n(teda ako akt nižšej právnej sily než sú právne normy, ktoré majú byť týmto aktom derogované).\n7\n\n33. Na základe všetkých uvedených skutočností a okolností danej veci navrhovateľka navrhla, aby\nústavný súd nálezom alternatívne rozhodol, či predmet referenda je v súlade s príslušnými\nreferenčnými normami ústavy alebo nie.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n34. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o tom, či predmet\nreferenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia národnej rady podľa\nčl. 95 ods. 1 ústavy, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom (čl. 124, čl. 125b ods. 1\nv spojení s čl. 95 ods. 2 ústavy), pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n35. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovateľka\npodala návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 95 ods. 2 a čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy\n(pozri tiež § 102 zákona o ústavnom súde). Zároveň je riadne zastúpená právnym zástupcom.\n36. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovateľka v súlade\ns § 43 a § 104 zákona o ústavnom súde správne ako ďalšieho účastníka konania označila petičný\nvýbor s uvedením mena jeho zástupcu.\n37. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 103 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľka v návrhu presne označila predmet\nreferenda a jeho právny základ a uviedla dôvody, ktoré ju viedli k pochybnostiam o jeho súlade\ns konkrétnymi ňou označenými článkami ústavy.\n38. Samotné dôvody prípadného nesúladu napadnutého predmetu referenda uvedené v návrhu\npovažuje ústavný súd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.\n39. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne prekážky, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. mája 2021\nIvan Fiačan\npredseda pléna Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad predmetu referenda", "referendum-vyhlásenie", "súlad", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "deľba moci", "referendum-záväznosť výsledku", "občan-zákonodarca (normotvorca) viazaný ústavou", "referendum", "referendum-rovnocenná forma výkonu zákonodarnej (normotvornej) moci", "súlad", "materiálne jadro ústavy", "generalita právnych noriem", "referendum-účinky výsledku", "generalita práva", "referendum-právna sila výsledku"], "ustanovenia": ["čl. 125b ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": []}